Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/312/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnej veci žalobkyne: E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Stretava XXX, prechodne bytom F. X/E/byt X B. zastúpená JUDr. želmíra Varjassyová, so sídlom Kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: I., rod. G.j, nar. XX.X.XXXX., bytom Q. ako opatrovníčke zomrelého domnelého otca C. o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že C., nar. XX.X.XXXX., zomrelý dňa XX.X.XXXX j e otcom žalobkyne E.j, nar. XX.X.XXXX . z matky R., nar. X.X.XXXX.

II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 66,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2015 domáhala určenia, že nebohý C., nar. XX.X.XXXX, je jej otcom. Uviedla, že jej matka R. sa zoznámila s nebohým C. v práci v roku 1978. Začali sa stretávať a následne aj intímne stýkať. Otcovstvo nebolo nikdy určené vzhľadom k tomu, že C. bol v tom čase ženatý. O tomto vzťahu vedela jeho rodina, ako aj jej stará matka, ktorá je už nebohá. Matka jej od malička vravela, že C. je jej otcom, otec ju od malička navštevoval v J., často za ním chodila aj do Košíc. Oslovovala ho ocko, nikdy nemala pochybnosti o tom, že je to jej otec a zapísanie do rodného listu neriešila, ani po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko jej otec sľuboval, že to doriešia s matkou. Obaja mali záujem na určení otcovstva, no C. dňa XX.X.XXXX. náhle zomrel. O tom, že je jeho dcéra, vedela aj žalovaná - jeho sestra a dcéra J.. Pretože zákonná domnienka otcovstva ( v poradí tretia ) svedčí nebohému C., žiada aby súd určil, že C. je jej otcom.

2. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 7.10.2015 uviedla, že o vzťahu matky žalobkyne R. a nebohého brata C. mala vedomosť, ale vzhľadom k tomu, že brat zomrel, nemôže potvrdiť otcovstvo svojím vyhlásením a žiadala, aby súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie.

3. Na pojednávaní konanom dňa 11.1.2016 žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu. ďalej uviedla, že s matkou bývala asi do dvoch rokov v Košiciach, C. považovala za svojho otca, oslovovala ho otec. Keď sa presťahovali do J., otec ju navštevoval, aj keď menej často. Počas návštevy škôlky a začiatkom nástupu na základnú školu sa ich kontakty prerušili. Neskôr sa obnovili, buď cestovala do Košíc, alebo otec chodil za nimi. S domnelým otcom chodila na dovolenky, dvakrát boli pri mori a pravidelne absolvovali dovolenky v Maďarsku. Keď chodila na vysokú školu do Bratislavy stretávali sa menej, ale stále boli v telefonickom kontakte. Vzťah k otcovi po nadobudnutí plnoletosti neriešila z dôvodu, že s mamou dospeli k presvedčeniu, že tento vzťah netreba zverejňovať, nakoľko bol C. v tom čase ženatý. Pozná nevlastnú sestru J. A., s ktorou nebola v bližšom kontakte, zopárkrát si zavolali a kontakt bol udržiavaný prostredníctvom otca, prípadne jej matky. Od otca dostávala maličkosti - kvety, sladkosti, kupoval jej oblečenie, pozval ju na obed, daroval jej prvý telefón a brával ju na dovolenky. Žalovanú pozná len z maminho alebo otcovho rozprávania, prvýkrát ju videla na pohrebe otca.

4. Žalovaná na pojednávaní dňa 11.1.2016 uviedla, že počula o tom, že jej nebohý brat by mal mať nemanželské dieťa. Dozvedela sa o tom asi v roku 1988 na spoločenskej akcii v Kamenici, kde jej brat bol vedúci reštaurácie a matka žalobkyne tam pracovala ako prevádzkarka. Vedela o tom, že sa stretávajú, že si telefonujú, ale s bratom sa o tom nikdy nerozprávala. So žalobkyňou sa prvýkrát stretla na pohrebe. Jej brat bol ženatý s E. a z ich manželstva pochádzajú dcéry J. a J., a ešte mal nemanželské dieťa I., rod. J., ktoré sa narodilo pred uzavretím manželstva s E.. Otcovstvo k I.j rod. J. uznal, platil na ňu výživné a zabezpečoval jej osobnú starostlivosť. V roku 1994 sa jej nebohý brat presťahoval k matke, u ktorej aj prespával. S matkou žalobkyne sa pozná z práce nebohého brata, kde chodila príležitostne, tam sa spoznali a skamarátili. Brat mal zdravotné problémy so srdcom, mal vysoký krvný tlak, cukrovku, zomrel v nemocnici dňa XX.X.XXXX.. Uviedla, že trvá na znaleckom dokazovaní.

5. Svedkyňa R. na pojednávaní dňa 11.1.2016 uviedla, že s C. sa zoznámila asi v roku 1978 na prvom pracovisku v Kamenici, kde pôsobil ako vedúci. V tom čase boli vzťahy medzi nimi čisto pracovné. Keď sa otvoril hotel v Herľanoch, začala tam robiť prevádzkarku. S C. sa zblížila asi v roku 1985 na základe obojstrannej citovej náklonnosti. C. bol od nej starší o 12 rokov, on vyvinul iniciatívu bližšieho zoznámenia a ich intímny vzťah trval až do jeho smrti. Vedela, že je ženatý, poznala aj jeho bývalú manželku. Intímny vzťah udržiavala len s ním, iného partnera nemala. O tehotenstve mu povedala na začiatku, bol rád, dieťa chcel. Dohodli sa na tom, že to zostane v utajení, nechcela byť príčinou rozvodu. S bývalou manželkou C. boli kamarátky, navštevovali sa, kým sa nepresťahovali do Michaloviec . Bývalej manželke, chcela oznámiť, že má s nebohým dieťa, ale tá ju zastavila, nechcela sa o tom rozprávať a nakoniec jej to ani nepovedala. V čase, keď bol C. ženatý, netlačila na neho, aby určil otcovstvo. Keď žalobkyňa ukončila vysokú školu, chcela dať veci do poriadku, C. súhlasil s určením otcovstva, lebo v tom čase už bol rozvedený, ale vždy sa riešili závažnejšie veci. C. jej výživné neplatil, ona ho o to ani nežiadala, uhrádzal spoločné dovolenky, žalobkyni dal peniaze, kupoval jej darčeky.

6. Svedkyňa J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná, nakoľko sa stretávali a vie aj od nebohého otca, že je jej nevlastnou sestrou. Otec jej to povedal po návrate z dovolenky z Grécka, kde bol so žalobkyňou a jej mamou. Uviedla, že o mimomanželskej známosti otca vedela aj jej matka a jej sestra J. G. Mama sa niekoľkokrát doma vyjadrila k tomu, že otec má nemanželské dieťa s matkou žalobkyne. Rodičia sa rozviedli v roku 2009, ich manželstvo bolo harmonické, chodili na spoločné dovolenky, otec ich zabezpečil, ale v roku 1997 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odvtedy žili oddelene. Otec sa po odchode zo spoločnej domácnosti stretával s matkou žalobkyne, boli na spoločných dovolenkách, jej deti brával k matke žalobkyne na návštevy. Od otcovej smrti si je so žalobkyňou dosť blízka, navštevujú sa, telefonujú si.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, tiež znaleckým posudkom č. ČES: PPZ-KEU-KE- EXP-2016/1870, jeho doplnením č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2017/630 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z rodného listu vydaného Obvodným národným výborom v Košiciach II, okres Košice mesto, zväzok XX., ročník XXXX., strana XX., por. č. XX. vyplýva, že žalobkyňa sa narodila dňa XX.X.XXXX. Ako matka je zapísaná R., nar. X.X.XXXX. a otec je v rodnom liste neuvedený.

9. Uznesením zo dňa 10.6.2016 vydaným pod č.k. 34C/312/2015-70 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Košiciach, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kuzmányho 8, 041 02 Košice. úlohou znalca bolo určiť príbuzenský vzťah medzi osobami E., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom F., a nebohým domnelým otcom C., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX, či C., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX., je alebo nie je otcom žalobkyne, prípadne určiť pravdepodobnosť biologického otcovstva.

10. Zo znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2016/1870 doručeného súdu dňa 9.12.2016, vyplýva, že nebolo možné určiť príbuzenský vzťah medzi žalobkyňou a C., nakoľko z predložených predmetov nebol získaný interpretovateľný DNA profil osoby mužského pohlavia, a teda nebolo ho možné porovnať s profilom žalobkyne.

11. Uznesením zo dňa 3.3.2017 vydaným pod č.k. 34C/312/2015-110 súd vo veci nariadil doplnenie znaleckého dokazovania Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Košiciach. Úlohou znaleckého ústavu bolo na základe analýzy DNA stanoviť pravdepodobnosť príbuzenského vzťahu medzi dcérami po nebohom otcovi C.i ( E., J., I., J.) a to odobratím bukálnych výterov a následne ich porovnaním.

12. Z doplneného znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2017/630 doručeného súdu dňa 5.6.2017, súd zistil, že pravdepodobnosť, že osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ E., nar. XX.X.XXXX “, je polovičnou sestrou osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ J. nar. XX.X.XXXX“ je 23 krát väčšia, ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. Pravdepodobnosť, že osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ E., nar. XX.X.XXXX “, je polovičnou sestrou osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ H., nar. X.X.XXXX.“ je 30,92 krát väčšia, ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. Pravdepodobnosť, že osoba od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ E., nar. XX.X.XXXX. “, je polovičnou sestrou osoby, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „ I., nar. XX.X.XXXX“ je 847 krát väčšia, ako pravdepodobnosť, že ide o nepríbuzné osoby. Znalecký ústav uviedol, že vzhľadom na zákony dedičnosti nie je možné vylúčiť osobu „ C.“ ako biologického otca osôb - E., J., I., J..

13. Podľa ust. § 94 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa ust. § 95 ods. 1 Zákona o rodine ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na určenie otcovstva bol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že žalobkyňa sa narodila mimo manželstva a otcovstvo k nej nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Vzhľadom k tomu, že v čase podania návrhu už domnelý otec C. nežil, návrh bol podaný voči ustanovenej opatrovníčke žalovanej, ktorá je sestrou domnelého nebohého otca. Žalobkyňa trvala na tom, že jej otcom môže byť len C., čo odôvodňovala tým, že počas celého života s ním bola v kontakte, trávili spolu dovolenky a to, že je to jej otec, jej potvrdila aj jej matka. Opatrovníčka domnelého otca uviedla, že by jej nebohý brat mohol byť otcom žalobkyne, s matkou žalobkyne sa poznala a potvrdila, že matka žalobkyne mala intímny vzťah s jej nebohým bratom. Trvala však na vykonaní znaleckého dokazovania. Z výpovedí vypočutých svedkov bolo zistené, že rodinní príslušníci domnelého nebohého otca mali vedomosť o tom, že by tento mal mať dieťa z mimomanželského vzťahu. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetiky (analýza DNA) a zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že otcovstvo označeného domnelého otca - nebohého C. voči žalobkyni je potrebné považovať za prakticky dokázané. Vzhľadom k výsledkom znaleckého dokazovania, ako aj výpovediam účastníkov a svedkov súd vo veci rozhodol tak, že návrhu žalobkyne vyhovel a určil, že nebohý C., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX je otcom žalobkyne.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku. V danom prípade súd nevidel dôvod pre použitie ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa mala v konaní o určenie otcovstva úspech, avšak podľa názoru súdu v danej veci nemožno spravodlivo požadovať, aby opatrovníčka domnelého otca bola zaviazaná k náhrade trov konania. Žalovaná nedala na jeho začatie podnet, ani ho svojim konaním nevyvolala. Ona sama bola iba ustanovená na zastupovanie svojho nebohého brata v konaní s tým, že jej povinnosťou bolo chrániť jeho záujmy. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že v konaní bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Až výsledky znaleckého dokazovania mohli byť presvedčivým dôkazom o tom, že domnelý nebohý otec je skutočne otcom žalobkyne najmä s ohľadom na to, že v konaní domnelý otec nemohol byť vyslúchnutý, a súd by tak rozhodol vo veci len na základe nepriamych dôkazov. Vzhľadom k tomu, že označený otec už nežije, bolo potrebné vykonať aj širšie dokazovanie, t.j. aj výsluch svedkov. Opatrovníčka domnelého nebohého otca si teda v konaní plnila len svoju povinnosť, keď podľa jej dostupných informácií hájila záujmy svojho nebohého brata. Tiež je potrebné uviesť, že žalobkyňa od dosiahnutia svojej plnoletosti, t.j. odo dňa 18.1.2006 mohla podať takýto návrh voči vtedy žijúcemu C.i, čo však neurobila. Skutočnosť, že tak neurobila ešte za života C., nemôže byť na príťaž žalovanej, ktorá bola uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 20.4.2015 vydaným v konaní vedenom na súde po sp.zn. 18P/189/2014 - 16 ustanovená za opatrovníčku nebohému C.. Podľa názoru súdu teda za takýchto okolností nemožno od opatrovníčky spravodlivo požadovať, aby bola povinná hradiť trovy, ktoré žalobkyni v konaní vznikli. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vo výške 623,43 Eur ( odmena vo výške 275,31 Eur priznaná uznesením zo dňa 4.1.2017 vydaným pod č.k. 34C/312/2015-101 a odmena vo výške 348,12 Eur priznaná uznesením zo dňa 8.6.2017 vydaným pod č.k. 34C/312/2015-136 ). V súvislosti s tým má štát postavenie účastníka v časti týkajúceho sa trov konania. V zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a podľa ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaniach vo veciach určenia rodičovstva súd môže priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Štát však v danej veci nemá postavenie účastníka v celom konaní, jeho účasť v konaní vznikla len v súvislosti s úhradou odmeny znalca, a preto ide o špecifické postavenie ako účastníka v konaní. Preto by mal mať v zásade nárok na náhradu vynaložených trov, a to podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, ktorého ustanovenia sa použijú aj na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). V danom prípade však súd zastáva názor, že, vzhľadom na okolnosti prípadu, nie je možné spravodlivo požadovať ani od jedného z účastníkov konania, aby štátu nahradili trovy. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto nie je dôvod, aby bola zaviazaná k náhrade trov konania štátu. Opatrovníčka domnelého otca síce v konaní úspech nemala, ale podľa názoru súdu ani v jej prípade nemožno spravodlivo žiadať, aby trovy štátu uhradila. Opatrovníčka domnelého otca bola ustanovená na zastupovanie nebohého v konaní a jej úlohou bolo chrániť jeho záujmy. Okrem toho nemala dostatočné informácie k tomu, aby dokázala posúdiť, či jej nebohý brat je alebo nie je otcom žalobkyne. O otcovstve nebohého domnelého otca sa mohla presvedčiť až na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Súd tiež prihliadol k tomu, že opatrovníčka tento spor nevyvolala. Súd preto rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa ust. § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).