Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-272-2016.pdf
PDF · 96.72 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/272/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu: R., zastúpeného L. proti žalovanému: P., zastúpenému L., o zaplatenie 5 545,18 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4C/25/2015-215 zo dňa 10. mája 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5 545,18 eur s príslušenstvom z titulu úhrady faktúry za výrobu kŕmneho zariadenia, ktoré vyhotovila na objednávku žalobcu spoločnosť Y.., pričom podľa tvrdenia žalobcu dal žalobca toto kŕmne zariadenie zhotoviť na základe dohody so žalovaným. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca dal kŕmne zariadenie zhotoviť a náklady na výrobu zaplatil spoločnosti Y.. vo výške 5 545,18 eur. Žalobca bol členom žalovaného (ako občianskeho združenia) od 28.02.2009 do 31.12.2013 (od roku 2007 bol čakateľom). Žalobca počas konania tvrdil, že kŕmne zariadenie nevybudoval z vlastnej iniciatívy, prebehla riadna schôdza žalovaného združenia, kde táto kŕmna linka a kŕmne zariadenie boli schválené. Schôdza sa mala konať v mesiacoch september až december 2013. Zároveň na pojednávaní dňa 29.09.2015 žalobca uviedol, že na vyhotovenie krmelca mal ústny súhlas, ktorý mu udelil súčasný predseda združenia Z. Uviedol, že s Z. sa o tom bavili na spoločnej poľovačke niekedy v januári 2013. Z., ktorý je predsedom žalovaného združenia od februára 2012, toto tvrdenie žalobcu poprel. Svedok L. (ktorého vypočutie navrhol žalobca), ktorý bol predsedom žalovaného združenia v rokoch 2010 a 2011, uviedol, že súhlasné stanovisko na zhotovenie krmelca dal žalobcovi výbor poľovníckeho združenia okolo roku 2010 - 2011, pričom tiež uviedol, že je to uvedené v zápisniciach, ktoré by mal mať terajší tajomník poľovníckeho združenia L. Vykonaným dokazovaním zápisnicami zo zasadnutí výboru žalovaného poľovníckeho združenia z rokov 2010 a 2011 súd prvej inštancie zistil, že žiadna takáto skutočnosť z týchto zápisníc nevyplýva, pričom jediná zmienka o stavbe kŕmnych zariadení z tohto obdobia je v zápisnici výboru zo dňa 28.5.2010, kde bola uložená povinnosť čakateľom L. a Y. vybudovať zásypec pre bažantov a opraviť srnčí krmelec so soliskom do 30.9.2010. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že ani jeden orgán žalovaného združenia neuložil žalobcovi povinnosť obstarať kŕmne zariadenie ani zabezpečiť materiál na jeho vybudovanie za cenu 5545,18 eur. O tom, že takéto rozhodnutie nebolo prijaté, svedčí okrem predložených zápisníc aj výpoveď súčasného štatutárneho zástupcu žalovaného združenia Z. a tiež výpovede svedkov L. a X.. Svedok C., bývalý člen žalovaného a člen výboru uviedol, že odsúhlasenie
krmelca si nepamätá, avšak má vedomosť o tom, že každý člen združenia mal pridelené kŕmne zariadenie a že žalobcovi bolo vytýkané, že sa o pridelené kŕmne zariadenie nestaral. K zhotovovaniu kŕmnych zariadení uviedol, že väčšinou sa zhotovovali svojpomocne. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného združenia Z. vyplynulo, že žalobca mal ako člen združenia na starosti kŕmne zariadenie, a to násyp pre drobnú zver, ktoré sa nachádzalo na tom istom mieste ako to, ktoré dal žalobca vybudovať a ktoré je predmetom sporu, ide však o úplne iné zariadenie, je pre vysokú zver a má taký charakter, že teraz tam drobná zver nemá šancu, pričom združenie nedalo súhlas prebudovať zariadenie pre drobnú zver na zariadenie pre vysokú zver v danom revíri. Svedkovia L. a X., členovia žalovaného združenia, uviedli, že mať na starosti kŕmne zariadenie znamená čistiť ich, dezinfikovať, dbať na to, aby bolo funkčné. Ani jeden z týchto svedkov neuviedol, že by táto činnosť zahrňovala i vybudovanie nového, iného zariadenia. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu právneho úkonu, na základe ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť zabezpečiť pre žalovaného vybudovanie krmelca a kŕmnej linky o rozmeroch 6,2 m a 12,2 m a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi náklady jeho výroby v uplatnenej výške 5 545,18 eur. Takáto povinnosť žalobcovi nevyplývala ani z tej skutočnosti, že bol členom žalovaného združenia. Žalobca ako člen združenia mal vedomosť, že podľa stanov členská schôdza okrem iného rozhoduje o použití finančných prostriedkov v sume vyššej ako 400,- eur. Súd prvej inštancie poukázal aj na výkaz žalovaného o hospodárení a o stave majetku združenia za rok 2013 a na Správu z kontroly PZ N. o hospodárení a celkovej činnosti PZ konanej dňa 16.2.2014, ktoré preukazujú, že stav účtu k 31.12.2013 bol 4 041,83 eur, teda v prípade udelenia súhlasu na zhotovenie kŕmneho zariadenia za cenu 5 545,18 eur by táto suma prevyšovala rozpočet združenia a je nepravdepodobné, že by ktorýkoľvek orgán udelil žalobcovi povinnosť vyhotoviť zariadenie za túto cenu. Žalobca navrhoval na preukázanie svojich tvrdení, že sa uskutočnila schôdza výboru žalovaného, kde bolo odsúhlasené zhotovenie krmelca a kŕmnej linky žalobcom, vypočuť ďalších svedkov E., L. E., U., X., P. a L. a predložiť knihu návštev poľovného revíru za rok 2012 a 2013. Súd prvej inštancie tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že ani jeden zo svedkov navrhnutých žalobcom nebol a ani nie je oprávnený za žalovaného konať a súd mal preukázané výpoveďou tajomníkov žalovaného združenia C. L. a zápisnicami zo zasadnutí orgánov žalovaného, že žiadny orgán nerozhodol o uložení povinnosti žalobcovi vybudovať predmetné kŕmne zariadenie, a preto navrhnuté dôkazy nevykonal, pretože ani jeden z navrhnutých dôkazov tieto závery nebol spôsobilý vyvrátiť, t.j. preukázať, že k uloženiu povinnosti žalobcovi ako členovi žalovaného združenia stanovami upraveným spôsobom došlo, alebo že došlo k uzatvoreniu právneho úkonu medzi žalobcom a žalovaným. Samotný žalobca pritom vo výpovedi dňa 29.9.2015 uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu žalovaný uložil povinnosť vybudovať krmelec. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným bola dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť mu sumu 5 545,18 eur, t.j. že by žalobcovi voči žalovanému vznikla takáto pohľadávka z právneho úkonu, pričom žalobca nepreukázal vznik povinnosti žalovaného zaplatiť mu túto sumu ani na základe iných skutočností vyplývajúcich z § 489 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade so žalobným petitom. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nedostatočne vykonal ním navrhované dôkazy a nesprávne právne posúdil vec. Kľúčový svedok, bývalý predseda poľovného združenia, na pojednávaní dňa 29.9.2015 jednoznačne vypovedal tak, že bolo preukázané, že výbor poľovného združenia zaviazal žalobcu na zhotovenie krmelca a tiež uviedol, že otázka zriadenia krmelca žalobcom sa prerokovávala na schôdzi poľovného združenia, kým on bol ešte predsedom, mal by byť o tom zápis v uzneseniach z členskej schôdze, pričom bolo vydané súhlasné stanovisko so zhotovením krmelca. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že žiadal vypočuť aj ďalších členov výboru, súd však vypočul iba jedného svedka, a to člena výboru pána P., ktorý potvrdil, že žalobcovi bolo viackrát vytýkané, že kŕmne zariadenie neobnovil alebo nepostavil nanovo. Ďalších navrhovaných svedkov súd nevypočul. Žalobca ďalej namietal, že zápisnice z členských a výborových schôdzí sa nie vždy riadne zhotovovali a archivovali, tieto dokumenty sa nachádzajú v moci žalovaného a je ľahké, ak by sa takýto záznam niekde nachádzal, ho nepredložiť. Veľakrát sa rozhodovalo neformálne, nie všetko sa zapisovalo a nie vždy sa vyhotovovali zápisnice. Napokon žalobca poukázal na to, že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka zmluva o dielo nemusí mať písomnú podobu a že dvaja svedkovia (L. a U.) potvrdili, že zmluva o dielo vznikla medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že ani z jednej z odpovedí svedkov, ktoré citoval v odvolaní žalobca, nevyplýva skutočnosť, že žalovaný uložil
žalobcovi povinnosť vybudovať kŕmne zariadenie, čo svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 29.9.2015 potvrdil sám žalobca, keď na otázku súdu, či mu žalovaný uložil povinnosť vybudovať tento krmelec, odpovedal: „Nie“. Údajné odsúhlasenie zhotovenia krmelca orgánmi žalovaného združenia, ktoré podľa žalobcu potvrdil bývalý predseda žalovaného združenia L. ktorý v rozhodujúcom období ani nebol členom združenia, bolo podľa žalovaného vyvrátené výpoveďami ďalších svedkov, a to L. a X.. Svedok U. k údajnému udeleniu súhlasu na zhotovenie krmelca uviedol, že si to nepamätá, čo nezakladá jednoznačné preukázanie súhlasu, ktoré z toho vyvodzuje žalobca. Tvrdené udelenie súhlasu bolo podľa žalovaného naopak vyvrátené listinnými dôkazmi, nakoľko ani jedna zápisnica z členskej schôdze alebo zo zasadnutia výboru neobsahuje zmienku o udelení takéhoto súhlasu, ani o tom, že by žalobca podal žiadosť o udelenie súhlasu. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že takéto zariadenia si členovia združenia zhotovovali svojpomocne, brigádnickou činnosťou. Je preto nelogické, aby poľovnícke združenie uložilo žalobcovi zhotovenie krmelca za cenu 5 554,18 eur, prípadne aby na takéto zhotovenie dalo súhlas, keď celý ročný rozpočet poľovníckeho združenia za rok 2013 sa pohyboval okolo sumy 4 041,83 eur. Ani jeden zo žalobcom navrhovaných svedkov nebol členom výboru a niektorí z nich neboli ani členmi poľovníckeho združenia, preto ich výsluh by podľa žalovaného nebol účelný. Sám žalobca spolu so svedkom L. sa na začiatku konania odvolávali na to, že súhlas orgánov združenia resp. uloženie povinnosti žalobcovi zhotoviť kŕmne zariadenie sú zaznamenané v zápisniciach zo zasadnutia členských resp. výborových schôdzí žalovaného. Žalovaný predložil všetky zápisnice, a to nielen z rozhodujúceho obdobia roka 2013, ale aj z rokov 2007 až 2011 a tiež predložil dokument s názvom Odovzdanie spisovej agendy poľovníckeho združenia zo dňa 3.12.2012, ktorý obsahuje kompletný súpis spisovej agendy združenia od roku 2007 do roku 2012. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že by existovala taká zápisnica týkajúca sa predmetu sporu, ktorú by v konaní nepredložil.
4. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj s jeho odôvodnením, ktoré považuje za správne, a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza:
6. Žalobca v odvolaní tvrdí, že v konaní bolo preukázané, že výbor žalovaného poľovníckeho združenia ho zaviazal na zhotovenie krmelca - malo to byť preukázané výpoveďou bývalého predsedu žalovaného združenia L.. Odvolací súd k tomu uvádza, že svedok L. na pojednávaní dňa 29.9.2015 uviedol viacero skutočností, ktoré sú vzájomne rozporné. Najprv tvrdil, že sa otázka zriadenia krmelca žalovaným prerokovávala na členskej schôdzi združenia v čase, keď bol on jeho predsedom (čo bolo do konca roka 2011), pričom by to malo byť v uzneseniach z členskej schôdze, krátko potom však na otázku súdu, ktorý orgán a kedy vydal súhlasné stanovisko so zhotovením krmelca, odpovedal, že to bol výbor poľovníckeho združenia okolo roku 2010 - 2011, pričom aj k tomu ďalej dodal, že „bude to v zápisniciach“. Rozporné bolo jeho vyjadrenie aj v tom, či išlo o súhlasné stanovisko alebo o uloženie povinnosti resp. úlohy vybudovať krmelec - vo vyššie uvedených odpovediach hovoril o súhlasnom stanovisku, neskôr uvádzal, že žalobcovi bola uložená povinnosť vybudovať krmelec (čo však poprel samotný žalobca, keď na otázku súdu, či mu povinnosť vybudovať tento krmelec uložil žalovaný, odpovedal „nie“). Čo je však najdôležitejšie, výpoveď svedka sa podstatným spôsobom rozchádzala s výpoveďou samotného žalobcu ohľadom toho, kto a kedy mu udelil súhlas na stavbu krmelca. Kým svedok L. tvrdil, že to bola členská schôdza alebo výbor združenia v rokoch 2010 - 2011, žalobca uviedol, že súhlas mu ústne udelil súčasný predseda združenia Z., pričom sa o tom bavili počas spoločnej poľovačky v januári 2013 (a podľa žalobcom predloženej faktúry od spoločnosti Y., bol krmelec vybudovaný v septembri 2013). Je tiež potrebné poukázať na to, že žalobca (na tom istom pojednávaní 29.9.2015) na otázku súdu, na základe akého rozhodnutia vybudoval krmelec o rozmeroch 6,2 x 12,2 m, uviedol: „Pánovi I. som
povedal, že vybudujem krmelec a vložím ho do združenia. On mi na to povedal, aby som počkal, že mu to musí odobriť pán U. z lesnej správy.“ Z tejto výpovede žalobcu vyplýva, že súčasný predseda združenia Z. nedal žalobcovi (ani ústny) súhlas na vybudovanie krmelca, naopak, povedal mu, aby s tým počkal, čo tiež znamená, že pokiaľ by aj v minulosti (v rokoch 2010 - 2011, ako tvrdil svedok L.) bol daný žalobcovi súhlas na vybudovanie krmelca (čo nebolo preukázané), takýto súhlas by nebolo možné považovať za daný bez časového obmedzenia s tým, že by sa stavba krmelca realizovala po viac ako dvoch rokoch napriek upozorneniu predsedu združenia, že je potrebné počkať na súhlas lesnej správy. A už vôbec z výpovede žalobcu a ani zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by predseda združenia, výbor alebo členská schôdza dali žalobcovi súhlas na vybudovanie krmelca takéhoto typu a v takejto cene - aj svedok L.M. ktorý tvrdil, že súhlasné stanovisko dané bolo, pripustil, že „cena tam nebola“. Z ostatných výpovedí svedkov vyplynulo, že pokiaľ členovia poľovníckeho združenia opravovali resp. budovali krmelce, robili tak prevažne svojpomocne, brigádnicky, prípadne s minimálnymi nákladmi na drevo. Ak by teda aj - hypoteticky - bola žalobcovi uložená povinnosť opraviť alebo novo vybudovať krmelec (ktorý podľa výpovede Z. na tom istom mieste už predtým bol), bolo by to možné považovať maximálne za súhlas s opravou krmelca pri vynaložení minimálnych nákladov, ako bolo bežnou praxou v poľovníckom združení, v žiadnom prípade však nebolo preukázané, že žalobcovi bol daný súhlas na vybudovanie konkrétne takéhoto veľkého a nákladného krmelca.
7. Výpoveď svedka L. bola teda jednak vnútorne rozporná sama o sebe, jednak jej obsah spochybnil svojimi výpoveďami samotný žalobca, a napokon bola spochybnená aj listinnými dôkazmi. Preto súd prvej inštancie správne neprihliadal na jeho tvrdenia o udelení súhlasu s vybudovaním krmelca. Nemožno tiež prehliadnuť, že svedok L., ktorý bol predsedom združenia v rokoch 2010 - 2011, vo svojej výpovedi v oboch prípadoch (k súhlasu členskej schôdze aj výboru) uvádzal, že je o tom zápis v uzneseniach resp. v zápisniciach, pričom nijako nenaznačil, že by takéto rozhodnutie členskej schôdze alebo výboru nemuselo byť zachytené v písomných výstupoch z rokovania orgánov, ako to uvádza žalobca v odvolaní. V civilnom sporovom konaní platí, že dôkazné bremeno musí znášať ten, kto niečo tvrdí (a platilo to aj za účinnosti O.s.p.), teda pokiaľ žalobca tvrdí, že mu niektorý orgán žalovaného združenia dal súhlas na vybudovanie krmelca, má o tom predložiť súdu dôkaz. Nie je povinnosťou druhej strany (v tomto prípade žalovaného) predkladať dôkazy proti sebe. Napriek tomu žalovaný predložil všetky zápisnice výboru (v ktorého právomoci bolo podľa § 3 ods. 17 stanov poľovníckeho združenia vydávanie súhlasu na zhotovovanie poľovníckych zariadení) za obdobie rokov 2010 - 2011 a v žiadnej z týchto zápisníc nie je zachytený súhlas s vybudovaním krmelca žalobcom. Že ide o všetky zápisnice z uvedeného obdobia a žiadna nechýba, vyplýva z ich porovnania so zápisnicou o odovzdaní písomnej agendy z 3.12.2012 (č. l. 98 spisu), ktorá bola spísaná v súvislosti s odovzdávaním funkcie tajomníka združenia. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie § 3 ods. 17 stanov združenia, ktoré muselo byť žalobcovi ako členovi združenia známe a podľa ktorého bez súhlasu poľovníckeho hospodára a výboru nie je možné zhotovovať akékoľvek poľovnícke zariadenia, a na to, že všetky zápisnice zo zasadnutí výboru za obdobie 2010 - 2011 boli súdu predložené, súd prvej inštancie správne nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom ďalších svedkov. Ani dokazovanie oboznámením knihy návštev poľovného revíru by nebolo relevantné - aj keby bolo preukázané, že žalobca zapisoval do knihy návštev svoje vstupy do poľovného revíru a výstavbu krmelca, nepreukazovalo by to, že mal na výstavbu krmelca súhlas alebo poverenie príslušného orgánu žalovaného.
9. Napokon pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že aj svedok U. potvrdil, že medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom vznikla zmluva o dielo, odvolací súd k tomu uvádza, že U. ktorý bol tajomníkom združenia od jeho vzniku v rokoch 2007 - 2008 do konca roka 2012, vo výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2016 uviedol, že si nepamätá, či počas jeho funkcie tajomníka bolo výborom odsúhlasené zhotovenie krmelca žalobcom. Uviedol len, že žalobcovi bolo viackrát vytýkané, že sa o toto kŕmne zariadenie nepostaral - nepamätal si ani, či žalobca mal kŕmne zariadenie obnoviť alebo postaviť nanovo. Z jeho výpovede teda v žiadnom prípade nevyplýva, že výbor alebo akýkoľvek iný orgán združenia dal žalobcovi súhlas so stavbou krmelca. Tento svedok okrem toho uviedol, že on zhotovoval zápisnice a každú zápisnicu overili dvaja overovatelia a podpisoval aj predseda združenia, pričom ak by niečo nezapísal, bolo by mu to vytknuté a vrátené. Ak by teda v niektorej zápisnici nebol zachytený súhlas s výstavbou krmelca, o ktorom by sa bolo rokovalo, boli by overovatelia alebo predseda združenia vrátili zápisnicu tajomníkovi na doplnenie. Napokon aj samotný žalobca, ak by došlo k takejto situácii, mohol požadovať doplnenie zápisnice, keďže si musel byť vedomý, že stavba takéhoto veľkého a nákladného kŕmneho zariadenia nie je pre poľovnícke združenie bežnou záležitosťou.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne tiež právne vec posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil.
11. Keďže žalobca v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd preskúmal aj výrok o trovách (hoci žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne výhrady voči tomuto výroku) a dospel k záveru, že aj tento výrok je vecne správny. Keďže žalovaný mal v konaní vo veci samej plný úspech, súd prvej inštancie mu v súlade s vtedy účinnými ustanoveniami § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. správne priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške (100 %).
12. Odvolací súd rovnako vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške účelne vynaložených trov s tým, že o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).