Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-215-2012.pdf
PDF · 251.85 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/215/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, pozbaveného spôsobilosti na práve úkony, zast. opatrovníkom R. R., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, zast. JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: Y. Q.ar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, Z. - F., zast. JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného vo výške 12.733,20 eur s prísl. a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 57.159,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného 6.727,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6.727,20 eur od 2.10.2012 do zaplatenia, a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 14.015,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10.381,50 eur od 9.1.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 500,- eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia dvoch splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Štátu priznáva právo na náhradu trov proti žalobcovi vo výške 40% a proti žalovanému vo výške 60%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 10.10.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody na zdraví z titulu bolestného vo výške 12.733,20 eur s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 2.10.2012 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 4.4.2010 bol ako chodec zrazený žalovaným, jazdiacim na bicykli pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom na základe dohody o vine a treste v konaní 1Pc 514/10 z 23.8.2010 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Uviedol, že v dôsledku úrazu žalobca utrpel pomliaždenie mozgu s krvácaním, poúrazový opuch mozgu, zlomeninu lebky, pomliaždenie okolia ľavého oka a pomliaždenie pravého pleca s následkom ťažkého poškodenia zdravia a invalidity, pričom podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovanom MUDr. Sukovským z 31.8.2012 mu bolo stanovené bodové hodnotenie bolestného vo výške 810 bodov. Uviedol, že rozhodným obdobím určenia hodnoty jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za bolesť je rok 2012, keďže nárok vznikol v roku 2011, v ktorom hodnota jedného bodu predstavovala 15,72 eur a nárok na bolestné potom predstavuje 12.733,20 eur. Keďže žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, navrhol podanej žalobe vyhovieť. Keďže žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody v liste z 7.9.2012, ktorý nárok mu neuspokojil, žiadal priznať i úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka ako i náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia. 2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz spis. 16C 215/2012-67 z 15.10.2012, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu v podaní z 21.11.2011 v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že vinu na zranení poškodeného nenesie len on sám, ale aj poškodený, pretože bol tak opitý, že nebol v stave samostatne chodiť. Uviedol, že jeho kamaráti ho viedli zo susednej dediny a nikto nezisťoval, koľkokrát mohol spadnúť zhruba na dvojkilometrovej trase. Žalovaný uviedol, že išiel pomaly na bicykli, lebo sa zameriaval na cestu tesne pred seba a hľadal stratenú peňaženku, takže nemohol spôsobiť také zranenie, z akého ho obvinili. 3. Dňa 29.1.2013 doručil žalobca tun. súdu proti žalovanému žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 28.296,- eur s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 9.1.2013 do zaplatenia a z titulu zvýšenia SSU vo výške 14.148,- eur, ktorá vec bola zapísaná na tun. súde pod spis. zn. 17C 19/2013. Žalobca v tej žalobe uviedol, že v dôsledku konania žalovaného, tak ako ho popísal v žalobe v konaní 16C 215/2012 utrpel zranenia, uvádzané v uvedenej žalobe, pričom na základe lekárskeho posudku MUDr. Dušana Sukovského z 25.11.2012 mu bolo stanovené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia / ďalej len SSU/ vo výške 1800 bodov. Rozhodným obdobím určenia hodnoty jedného bodu pre stanovenie výšky náhrady za SSU je rok 2012 (nárok vznikol v roku 2011), v ktorom hodnota jedného bodu je 15,72 eur. Listom z 6.12.2012 vyzval žalovaného na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu SSU vo výške 28.296,- eur, ktorý nárok mu neuhradil. Zároveň listom z 6.12.2012 adresovaným žalovanému navrhol v zmysle § 6 ods. 1 Zák. č. 437/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za SSU a vzhľadom na invaliditu, rozsah a závažnosť následkov, obmedzenie a stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov, navrhol 50%-né zvýšenie SSU. K dohode o vyrovnaní nedošlo. Keďže žalobca sa následkom úrazu stal nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých a natrvalo vylúčený z doterajšieho života a vzhľadom k jeho veku, aj budúceho osobného a spoločenského života, keďže trpí duševnou chorobou - demenciou, vyjadrenou ťažkým poúrazovým organickým psychosyndrómom s poruchami správania, a keďže v tej súvislosti bol žalobca rozsudkom OS Prievidza spis. zn. 13Ps 23/2011 z 21.10.2011 zo zdr. dôvodov zbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, a keďže úraz s vážnymi následkami pre ďalší život utrpel vo veku 34 rokov a následkom úrazu sa stal invalidným s percentom poklesu vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, uviedol, že v danom prípade ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, preto navrhol, aby súd zvýšil náhradu za SSU o 50%, čo pri základnom bodovom hodnotení 1800 bodov, t.j. 28.296,- eur predstavuje sumu 14.148,- eur. 4. Tunajší súd uznesením spis. zn. 16C 215/2012-85 z 4.4.2013 spojil veci vedené na OS Prievidza pod spis. zn. 17C 19/2013 a spis. zn. 16C 215/2012 do spoločného konania s tým, že sa budú viesť pod spis. zn. 16C 215/2012. 5. Žalovaný sa k podaným žalobám vyjadril v podaní z 9.9.2013 (č.l. 98 spisu). Namietal, že v čase nehody bol žalobca značne pod vplyvom alkoholu /2,02 promile/, pričom nemal na sebe žiadne reflexné prvky, hoci sa pohyboval nielen v obci ale aj mimo obce. Taktiež porušil ustanovenie § 52 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko sa ako chodec pohyboval po pravej strane vozovky. Tiež z jeho strany došlo k porušeniu ustanovenia § 52 ods. 3 cit. zákona, v zmysle ktorého chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku. Vzhľadom k zníženej viditeľnosti mal ísť žalobca spolu so svojimi sprievodcami v rade za sebou. Podľa názoru žalovaného tak žalobcovi vznikla škoda aj jeho vlastným zavinením, preto ju v zmysle § 441 Obč. zákonníka znáša pomerne. Namietol, že nárok na bolestné vznikol žalobcovi v roku 2010, preto náhrada za jeden bod nie je 15,72 eur, ale 14,89 eur. Zároveň namietol lekársky posudok o bodovom hodnotení bolestného žalobcu na 810 bodov. Uviedol, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom najzávažnejšími položkami je položka č. 224 pomliaždenie mozgu ťažkého stupňa 130 bodov a položka č. 227 krvácanie vnútrolebečné 250 bodov, pričom posudzujúci lekár zvýšil hodnotenie týchto položiek o 75% v zmysle § 9 ods. 5 písm. b,c/ Zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia, počas liečby nastali komplikácie a bol nutný operačný zákrok. Podľa názoru žalovaného nie je zvýšenie uvedených položiek o 75% na mieste, žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za komplikáciu liečby spôsobenú bronchopneumóniou, ktorá mala byť v zmysle posudkovej časti lekárskeho posudku bod 1 písm. c/ nozokomiálnou nákazou. Keďže žaloba žalobcu na zaplatenie náhrady za bolesť bola doručená súdu 10.10.2012 a keďže sa úraz žalobcovi stal 4.4.2010, považuje nárok na bolestné s výnimkou operácie vykonanej po ukončení liečby dňa 24.11.2010 (70 bodov) za premlčaný a z toho dôvodu vzniesol voči uplatnenému nároku na náhradu za bolesť vo výške 11.632,80 eur námietku premlčania (740 bodov x 15,72 eur). K uplatnenému nároku na náhradu za SSU uviedol, že nárok vznikol v roku 2010, preto náhrada za jeden bod nie je 15,72 eur, ale 14,89 eur. Žalovaný taktiež namietol lekársky posudok o bodovom hodnotení SSU žalobcu vypracovaný MUDr. Sukovským na 1800 bodov, a to položku č. 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy, ktoré ohodnotil 900 bodmi, ktoré zvýšil v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. o 100%, teda na 1800 bodov. Uvedený lekár konštatoval, že sa u poškodeného vyskytujú opakované epileptické záchvaty ako následok poranenia mozgu z 4.4.2010, zo zápisov z vyšetrení MUDr. Hmirákovou z 12.12.2011 a 4.6.2012 však vyplýva, že na týchto epileptických záchvatoch sa môže podieľať aj chronický etylizmus žalobcu, preto zvýšenie bodového hodnotenia o 100% nie je u žalobcu dôvodné, nakoľko možnosti žalobcu uplatniť sa v spoločenskom živote v čase úrazu, boli značne limitované už jeho etylizmom, keď už vo veku 34 rokov trpel chronickou hepatopatiou. Tiež poukázal na to, že žalobca mal problémy s artikuláciou už i pred nehodou. Vo veci navrhol nariadiť znalecké dokazovanie a zároveň navrhol, aby po ustálení nároku žalobcu na náhradu škody súd využil svoje moderačné právo v zmysle § 450 Obč. zákonníka, a to s prihliadnutím na okolnosti nehody, ako aj pomery žalovaného, ktorý bol v čase nehody 23-ročný vysokoškolským študentom bez vlastného príjmu, pričom uviedol, že požadovaná náhrada škody vo výške 55.172,20 eur je absolútne neprimeraná jeho možnostiam, ale aj miere jeho nedbanlivostného zavinenia. 6. Z vyjadrenia MUDr. Tibora Borzoviča, psychiatra z 15.10.2013 (č.l.105 spisu) súd zistil, že žalobca je po ťažkom úraze hlavy s trvalými následkami a s poškodením intelektových a rozpoznávacích funkcií. Uviedol, že nie je schopný chápať význam a zmysel súdneho konania a nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania, na základe čoho súd výsluch žalobcu v konaní nevykonal. 7.Zástupca žalobcu v priebehu konania podaním doručeným súdu 11.2.2015 (č.l. 168 spisu) rozšíril / zmenil/ podanú žalobu v časti spoločenského uplatnenia o sumu 9810,- eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 15.2.2015 do zaplatenia a v časti zvýšenia SSU rozšíril žalobu ďalej o sumu 4905,- eur a celkovo teda navrhol uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného 12.733,20 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 2.10.2012 do zaplatenia, z titulu SSU sumu 38.106,- eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 9.1.2013 do zaplatenia zo sumy 28.296,- eur a s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9810,- eur od 15.2.2015 do zaplatenia a z titulu zvýšenia SSU sumu 19.053,- eur a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia. Zmenu žalobu odôvodnil tým, že súdom pribratý znalec MUDr. Andrej Mihál, znalec z odboru neurológie, vypracoval ZP č. 7/2014 z 28.10.2014, v ktorom doplnil ohodnotenie SSU žalobcu o položku č. 309 vo výške 520 bodov, ktorú podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zvýšil o 20%, t.j. o 104 bodov, spolu 624 bodov. V zmysle žaloby z 25.3.2013 pri bodovej hodnote za rok 2012, ktorá predstavuje 15,72 eur/1 bod činí náhrada z uvedeného titulu zaokrúhlene sumu 9810,- eur, pričom zároveň navrhol, aby súd zvýšil náhradu za SSU o 50%, čo pri dodatočnom bodovom hodnotení položky č. 309 vo výške 624 bodov, t.j. 9810,- eur, predstavuje sumu 4905,- eur.
8. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní dňa 15.10.2015 v celom rozsahu, a to v zmysle písomného podania zástupcu žalobcu z 9.2.2015.
9. Zástupca žalobcu v súvislosti so vznesenými námietkami premlčania uviedol, že tieto považuje za nedôvodné, a to vzhľadom k rozsudku OS Prievidza spis. zn. 13Ps 23/2011 z 21.10.2011, ktorým bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom až právoplatnosťou tohto rozhodnutia mu bol ustanovený opatrovník, a preto nie je možné, aby mohla začať plynúť premlčacia doba v čase, keď nebol spôsobilý na právne úkony. Až momentom, teda právoplatnosťou rozhodnutia, mohli začať plynúť premlčacie lehoty. V súvislosti s namietaným spoluzavinením žalobcu na vzniku škody uviedol, že spoluzavinenie na strane žalobcu možno ustáliť len v prípade, ak by na jeho strane boli v konaní zistené a preukázané všetky predpoklady potrebné k existencii jeho zodpovednosti za vznik škody, teda protiprávne konanie žalobcu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a vznikom škody a tiež zavinenie na jeho strane. Uviedol, že v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukázal predovšetkým príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a následným vznikom škody na jeho strane, preto zohľadnenie spoluzavinenia v zmysle § 441 Obč. zákonníka nepripadá do úvahy. Uviedol, že náhrada za bolesť hodnotená lekárskym posudkom MUDr. Sukovským vo výške 810 bodov, nebola v priebehu konania ani znaleckým posudkami spochybnená, preto bodové hodnotenie bolestného je nesporné. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie SSU, má za to, že bola preukázaná dôvodnosť predovšetkým hodnotenia položky č. 253 vo výške 1800 bodov s tým, že na takomto hodnotení tejto položky sa zhodol MUDr. Sukovský i znalec MUDr. Hudcovský. Pokiaľ MUDr. Smetánka vo svojom ZP odmietol položku 253 zvýšiť na dvojnásobok, zdôraznil, že tento znalec hodnotil len psychické poruchy u žalobcu a neprihliadol na poruchy mozgového, resp. neurologického charakteru, ktoré pod touto položkou hodnotil MUDr. Sukovský a MUDr. Hudcovský. Preto názor MUDr. Smetánku, že nie je dôvodné zvýšenie tejto položky, nemožno považovať za komplexný, pretože zohľadňuje len časť zdr. následkov, ktoré u žalobcu po jeho úraze vznikli. Uviedol, že podľa jeho názoru je dôvodným i hodnotenie položky č. 309 vo výške 624 bodov, ktorú stanovil znalec MUDr. Mihál, a to z dôvodu, že pri SSU sa nemajú hodnotiť jednotlivé príčiny vzniku trvalých následkov, ale predovšetkým znaky týchto trvalých následkov, ktoré sa prejavujú na jednotlivých orgánoch či častiach poškodeného ľudského tela. V danom prípade je nesporné, že žalobca má ľavostranné postihnutie hybnosti končatín, a preto podľa neho tieto prejavy poškodenia zdravia nepokrýva hodnotenie položky 253. Preto je podľa neho správne bodové hodnotenie SSU vo výške 2424 bodov. Zástupca žalobcu v súvislosti so ZP MUDr. Hudcovského uviedol, že osobitné hodnotenie položky hemiparézy považuje za správne, tak ako ohodnotil túto položku MUDr. Mihál, nakoľko zákon č. 437/2004 Z.z. umožňuje hodnotiť pod jednou položkou len poškodenie zdravia, ktoré sa prejavuje svojimi znakmi na tom istom orgáne. V danom prípade žalobca má poškodenú hybnózu ľavej strany končatín, ktoré obmedzenie, resp. poškodenie zdravia nezohľadňuje položka 253, ktorou sú hodnotené vážne mozgové a duševné poruchy. I keď porucha hybnosti môže byť spôsobená rovnakou príčinou, v danom prípade je rozhodujúce, že toto poškodenie sa prejavuje rôznymi znakmi na rôznych častiach tela žalobcu. Tiež súhlasil s vyjadrením MUDr. Mihála, ktorý stanovil možnosť hodnotenia SSU v súvislosti s obmedzením pohyblivosti končatín žalobcu na rok 2013. Podľa jeho názoru v konaní boli preukázané i dôvody pre zvýšenie náhrady za SSU vo výške 50% podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. a najmä s poukazom na to, že po úraze sa stal plne invalidným, prakticky stratil možnosť vykonávať akúkoľvek prácu či zárobkovú činnosť, v dôsledku úrazu je sociálne izolovaný, má vážne duševné a mozgové zmeny, o čom svedčí samotná skutočnosť pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, tiež stratil možnosť samostatne existovať, je odkázaný na starostlivosť a opateru iných, preto navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
10. Zástupca žalovaného po vykonanom dokazovaní poukázal na to, že i sám žalobca porušil viaceré právne povinnosti. Žalobca išiel po vozovke v nočných hodinách za zníženej viditeľnosti pod vplyvom alkoholu, bez akýchkoľvek reflexných prvkov spolu s ďalšími dvomi priateľmi, a to tak, že kráčal v strede medzi nimi, pričom išli po nesprávnej strane cesty. Podľa zákona o cestnej premávke mali ísť v rade za sebou, pričom stačilo, aby žalobca splnil len jednu povinnosť a k zrážke nemuselo dôjsť. Žalovaný narazil do žalobcu, ktorý nešiel priamo pri okraji vozovky, ale od tohto okraja bol až druhým chodcom. Žalobcovi bolo nameraných 2,02 promile alkoholu, čím porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca musel vidieť, že oproti nemu ide cyklista, ale zrejme v dôsledku spomalených reakcií sa vôbec nepokúsil zrážke vyhnúť. Škodu si tak v dôsledku svojho konania sčasti zapríčinil aj žalobca, preto ju v zmysle § 441 Obč. zákonníka znáša pomerne. V súvislosti s bodovým hodnotením SSU uviedol, že ako najobjektívnejší sa mu javí posudok MUDr. Smetánku. Nestotožnil sa s názorom zástupcu žalobcu, že by MUDr. Smetánka vo svojom ZP ohodnotil len časť následkov poškodenia zdravia žalobcu. MUDr. Smetánka v základe ohodnotil túto položku rovnakým počtom bodov ako MUDr. Sukovský a MUDr. Hudcovský, ktorí lekári však túto položku navýšili o 100%, avšak z iných dôvodov ako je rozsah poškodenia zdravia. Odhliadnuc od vyjadrenia znalca Hudcovského, že položka 309 nemala byť samostatne vôbec hodnotená, pretože je zahrnutá pod poškodením zdravia podľa položky 253, mohlo byť podľa jeho vyjadrenia hodnotenie SSU vykonané do konca roka 2011, a preto v príslušnej časti náhrady za SSU vzniesol žalobca aj námietku premlčania. Podľa žalovaného je teda suma náhrady za bolesť pri 810 bodoch po 14,89 eur za bod v sume 12.060,90 eur a suma náhrady za SSU pri 900 bodoch po 14,89 eur v sume 13.401,- eur bez zohľadnenia spoluzavinenia žalobcu, teda spolu vo výške 25.461,90 eur. Ďalej uviedol, že dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU sa žalobcovi nepodarilo preukázať. Je síce pravda, že následkom úrazu sa stal invalidným, a že k úrazu došlo v pomerne v mladom veku, avšak ani pred úrazom nerozvíjal predpoklady na uplatnenie v spoločenskom živote, či už kultúrnom, športovom alebo rodinnom, čo jednoznačne vyplývalo z výsluchu znalca MUDr. Smetánku. Podľa uvedeného znalca osobnosť žalobcu bola trvale zmenená už pred predmetným úrazom, a to jednak mentálnou subnormou a aj škodlivým vplyvom alkoholu, pričom v čase jeho vyšetrenia nezistil dôvody, pre ktoré bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Úrazovým poškodením mozgu došlo podľa neho z dlhodobého hľadiska len k čiastočnému prehĺbeniu už pred nehodou prítomného psychického mentálneho poškodenia, preto v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU navrhol žalobu zamietnuť. Záverom navrhol, aby súd pri rozhodnutí o uplatnenom nároku vychádzal z nároku na bolestné za 810 bodov a len zo základného nároku za SSU za 900 bodov, pričom po odpočítaní pomernej škody v rozsahu žalobcovho spoluzavinenia v rozsahu 50%, by náhrada škody predstavovala 6030,45 eur z titulu bolestného a 6700,50 eur z titulu SSU. Ďalej navrhol vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery žalovaného, aby súd využil svoje moderačné právo, keďže uplatnená náhrada škody je zjavne neprimeraná možnostiam žalovaného, ktorý bol v čase nehody študentom vysokej školy, dodnes nemá stále zamestnanie a pracuje nepravidelne vo Švajčiarsku. Uviedol, že žalovaný doposiaľ svoj skutok ľutuje, je si vedomý spôsobených zranení a v prípade vyhovenia žalobe navrhol, aby mu bolo uložené zaplatiť súdom priznané nároky v splátkach do 500,- eur mesačne, zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchmi nižšie uvedených svedkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 215/2012 uvedenými nižšie a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Z pripojeného spisu tun. súdu 2T 232/2010 súd zistil, že rozsudkom OS Prievidza 2T 232/2010-120 z 26.10.2010 bola v zmysle § 334 ods. 4 Tr. poriadku schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom OP Prievidza a obvineným Y. Q., nar. XX.X.XXXX, teda žalovaným, podľa ktorej obvinený je vinný, že dňa 4.4.2010 o 00.25 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v krvi 0,94 mg/l alkoholu, viedol po miestnej komunikácii v obci Chrenovec - Brusno, okres Prievidza bicykel zn. Madison a z dôvodu nevenovania sa vedeniu tohto bicykla prešiel s týmto bicyklom do ľavej strany vozovky, kde pred domom č. XXX v obci Z. - F. narazil do chodca C. R., teda žalobcu, idúceho po ľavej strane cesty z pohľadu cyklistu, čím porušil ustanovenie § 4 ods. X písm. c/, odsek X písm. c/ zákona č. X/XXXX Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho chodec C. R., teda žalobca, utrpel zranenia - pomliaždenie mozgu s krvácaním po tvrdú mozgovú plentu v pravej spánkovo-temennej oblasti, poúrazový opuch mozgu, zlomeninu lebky v ľavej spánkovo-temennej oblasti, tržno-zmliaždenú ranu v ľavej spánkovo- temennej oblasti, pomliaždenie a podkožný krvný výron okolia ľavého oka a pomliaždenie pravého pleca, ktoré ho počas X-XX mesiacov budú závažne ovplyvňovať v obvyklom spôsobe života a pravdepodobne si vyžadujú trvalú invaliditu, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § X57 ods. 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní XX mesiacov, ktorý výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní XX mesiacov, pričom podľa § 288 ods. X Tr. poriadku poškodený /žalobca/ bol odkázaný s náhradou škody na občiansko-právne konanie. G. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
XX. Zo zápisnice o výsluchu obvineného Y. Q. zo dňa XX.X.XXXX v rámci uvedeného trestného konania (č.l. X-XX trestného spisu) súd zistil, že žalovaný okrem iného uviedol, že pred úrazom išiel po ľavej strane cesty, približne X m od ľavého okraja, pričom sa viac pozeral na vozovku pred sebou ako pred seba, a to z dôvodu, že po zemi hľadal peňaženku. W. došlo k nárazu prednou časťou bicykla /predným kolesom a aj prednou časťou riadidlami bicykla/, kedy ho následne prehodilo dopredu cez predné riadidlá bicykla a spadol na cestu, kedy si uvedomil, že sa asi zrazil s nejakým chodcom. U., že sa tam nachádzajú bratia T. a T. L. z Z., pričom zbadal na ceste ležať tretiu osobu, v ktorej spoznal C. R., ktorý bol podľa neho pri vedomí, bolo vidno, že je dezorientovaný, zranený na hlave. A. zároveň vtedy potvrdil, že uvedený bicykel v čase pred úrazom viedol v čase zníženej viditeľnosti - v noci bez osvetlenia a aj v čase, keď nemal na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev, pričom potvrdil, že v čase pred úrazom mal požitý alkohol.
14. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného C. R., teda žalobcu z 15.6.2010 (č.l. 21 trestného spisu) súd zistil, že k dopravnej nehode sa nevedel vôbec vyjadriť z dôvodu, že pri dopravnej nehode mu vzniklo zranenie, a to pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu, pamätal si len, že bol v uvedený deň vonku s kamarátmi T. a T. L., pričom vie len z počutia, že do nich narazil cyklista Y. Q.. T., že pred úrazom bol na pive v obci N. a pil pred nehodou alkohol.
XX. Zo zápisnice o výsluchu svedka T. L. z X.X.XXXX (č.l. XX trestného spisu) súd zistil, že v čase pred nehodou išiel po miestnej komunikácii s bratom T. L. a kamarátom C. R.. Po miestnej komunikácii išli tak, že išli všetci traja vedľa seba, C. R. išiel popri prvom okraji cesty, a to približne X,X m od pravého okraja a T. išiel popri jeho ľavom boku a svedok išiel popri ľavom boku brata T., následne išiel oproti nim cyklista, ktorý nebol osvetlený, na hlave mal cyklistickú prilbu, pričom svedok zaregistroval svedka hneď ako sa točil od mosta na uvedenú komunikáciu, a to smerom k nim. Z. išiel v jeho smere jazdy po ľavej strane cesty, a to od ľavého okraja cesty približne X m, hlavu mal sklonenú, pozeral sa tesne pred bicykel. L. keď ho videl, si myslel, že ich vidí a normálne ich obíde, čo sa nestalo a došlo k zrážke, kedy cyklista narazil čelne do chodca C. R., ktorý bol normálne v chôdzi, pričom cyklista prednou časťou bicykla predným kolesom narazil do neho, do jeho prednej časti a prednou časťou cyklistickej prilby, ktorú mal cyklista v tom čase na hlave, rovno do tváre a presne do oka C. R.. G., že to bol silný náraz, kedy cyklista preletel cez riadidlá bicykla pred bicykel a C. R. spadol naznak rovno dozadu a hlavou buchol o cestu a zostal ležať na ceste. G., že C. R. bol po nehode v bezvedomí, pred príchodom sanitky sa C. R. prebral, snažil sa postaviť. I. uviedol, že C. R. išiel v čase pred nehodou riadne pomaly popri pravom okraji cesty, C. R. v čase nehody nespravil žiaden úkrok do žiadnej strany, nijako sa nezohýnal a ani nepadal. T., že v čase hneď po dopravnej nehode k nim prišla nejaká staršia pani, ktorá im pomáhala so zraneným.
XX. Zo zápisnice o výsluchu svedka T. L. z X.X.XXXX (č.l. XX trestného spisu) súd zistil, že v čase pred nehodou išiel spolu s bratom T. L. i C. R. tak, že všetci traja išli vedľa seba. C. R. išiel popri pravom okraji cesty a to X,X m od pravého okraja, následne išiel svedok po jeho ľavom boku a po jeho ľavom boku išiel brat T.. L. uviedol, že cyklistu spozoroval už vo vzdialenosti približne XX m pred nimi, cyklista nebol osvetlený a čelne narazil do prednej strany C. R.. G., že C. R. bol po nehode v bezvedomí. T., že C. R. išiel v čase pred nehodou normálne pomaly popri pravom okraji cesty, nespravil žiaden úkrok do strany, nijako sa nezohýnal ani nepadal.
XX. Zo záznamu dopravnej nehody z X.X.XXXX (č.l. XX trestného spisu) súd zistil, že v čase tesne po nehode bol cyklista Y. Q. podrobený opakovanej dychovej skúške s výsledkom I-X,XX mg/liter a II X,XX mg/l, u chodca C. R. bolo nariadené lekárske vyšetrenie na alkohol. U. bolo zistené, že cyklista Y. Q. v čase dopravnej nehody viedol uvedený bicykel v čase zníženej viditeľnosti - v noci bez osvetlenia a bez na sebe viditeľne umiestnených reflexných prvkov alebo oblečeného reflexného bezpečnostného odevu.
XX. Z náčrtku miesta dopravnej nehody /č.l. XX trestného spisu/ súd zistil, že v smere pohľadu chodcov sa C. R. nachádzal ako prvý od pravého okraja vozovky, vedľa neho išiel T. L. a po jeho ľavej strane T. L..
XX. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi u C. R. z XX.X.XXXX (č.l. XX trestného spisu) súd zistil, že u C. R. bol zistený požitý alkohol v rozsahu X,XX.
XX. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Y.. N. F., znalca z odvetvia chirurgia z XX.X.XXXX (č.l. XX tr. spisu) súd zistil, že žalobca pri dopravnej nehode X.X.XXXX utrpel poranenia, a to pomliaždenie mozgu s krvácaním po tvrdú mozgovú plenu v pravej spánkovo-temennej oblasti, poúrazový opuch mozgu, zlomeninu lebky ľavej spánkovo-temennej oblasti, tržne zmliaždenú ranu v ľavej spánkovo-temennej oblasti, pomliaždenie a podkožný krvný výron okolia ľavého oka, pomliaždenie pravého pleca. T. znalca sa jednalo o ťažkú ujmu na zdraví, pri poranení hlavy došlo k postupnému krvácaniu po tvrdú mozgovú plenu na kontralaterálnej strane hlavy, čo poškodeného ohrozovalo na živote, musela byť nasadená protiopuchová infúzna a celková intenzívna liečba s neurochirurgickou operáciou - otvorením lebkového krytu a evakuáciou krvnej zrazeniny pod tvrdou mozgovou plenou. A. sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, poranenie v oblasti hlavy vzniklo jednoznačne nárazom tvrdého predmetu do oblasti hlavy - v ľavej spánkovo-temennej oblasti, pretože došlo aj k tržne zmliaždenej rane a zlomenine lebky, je pravdepodobné, že náraz bol možný direktívnym nárazom cyklistickou helmou, svedčí to pre charakter a lokalizácia rany. K pomliaždeniu pravého pleca došlo po následnom páde chodca na zem. T. znalca liečenie trvá dodnes, teda do dňa vypracovania ZP, poškodený mal vykonanú operáciu - trepanáciu lebky, bol hospitalizovaný na rôznych oddeleniach troch nemocníc a dodnes je odkázaný na špecializovanú pomoc zdravotníckeho odborného personálu. T. bude individualizovať poškodeného, zanechalo trvalé následky v zmysle neurologického deficitu - ochrnutia ľavej hornej a dolnej končatiny, porucha reči, ktorá je len náznaková s nezrozumiteľnými zvukmi. L. poškodenia vnímavých funkcií mozgu sa toho času nedá presne určiť, celková predpokladaná dĺžka liečby aj s rehabilitáciou je X až XX mesiacov. Po liečbe bude pacient na trvalom invalidnom dôchodku. Na otázku, aké trvalé následky zanechá uvedené zranenie, uviedol, že žalobcovi ostala po tržnej rane jazva i jazva po trepanácii lebky.
XX. Z pripojeného spisu tun. súdu XXPs XX/XXXX súd zistil, že X.X.XXXX bol doručený tun. súdu návrh otca žalobcu R. R. o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony syna - žalobcu v dôsledku vážneho úrazu hlavy, ktorý utrpel v roku XXXX. O uvedenom návrhu rozhodol tun. súd rozsudkom XXPs XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorým žalobcu pozbavil spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, za opatrovníka mu ustanovil R. R., nar. X.X.XXXX, t.j. otca žalobcu, pričom mu vymedzil rozsahu oprávnení i povinností, medzi nimi i oprávnenie zastupovať C. R. pred súdmi. G. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX. V priebehu toho konania bol vypracovaný znalecký posudok Y.. Y. Y. č. XX/XXXX z XX.X.XXXX, v ktorom znalkyňa na strane X ZP uviedla, že posudzovaný C. R. je slobodný, narodil sa s rázštepom podnebia, operovaný preň bol ako trojročný, ranný psychomotorický vývoj bol u posudzovaného normálny, v ZŠ sa učil priemerne, neprepadol, zníženú známku zo správania nemal. U. sa za opravára banských strojov. Po vyučení zostal doma, neskoršie nepracoval v profesii, ale na rôznych stavbách a naposledy v Y. v W.. T. bol kamarátsky, ovplyvniteľný, do XX rokov života údajne nepil, ale potom sa dostal do partie a pil viac, ale údajne nie problémovo. W., vážnu známosť so ženou nemal. Po telesnej stránke okrem plastiky rázštepu nebol operovaný, okrem úrazu po zrazení cyklistom nemal iný vážny úraz a v inej súvislosti v bezvedomí nebol, záchvaty nemal. A. na strane XX ďalej uviedla, že podľa rodičov posudzovaného sa od úrazu úplne zmenila povaha posudzovaného, býva nervózny, vecne agresívny, uteká z domu, hlavne v noci, s ničím nie je spokojný, býva zmätený. T. dbať o zovňajšok, celé dni iba leží v posteli vo svojej izbe, nechce chodiť von, nekomunikuje so svojimi najbližšími, vulgárne im nadáva, pred úrazom takéto správanie nikdy nemal. Je invalidizovaný, s dôchodkom nedisponuje, občas si pustí počítač, ale nevie s ním plnohodnotne pracovať, ani s internetom, čiastočne aj z dôvodu poúrazového poškodenia zraku. A. na strane XX uviedla, že aktuálnym psychiatrickým vyšetrením na základe anamnestických údajov a záznamov zo zdr. dokumentácie zisťuje, že posudzovaný trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, a to demenciou vyjadrenou ťažkým poúrazovým organickým psychosyndrómom s poruchami správania. M. duševná porucha u neho vznikla výhradne v dôsledku úrazu hlavy so zakrvácaním do mozgových štruktúr. U. zistila u žalobcu verbálny prejav málo zrozumiteľný, dysartrický, veľmi chudobný, jednoslovný, často redukovaný len na súhlasné alebo nesúhlasné pohmkávanie. Na strane XX znalkyňa uviedla, že posudzovaný nie je schopný samostatného fungovania, jeho rozumovo-pamäťové funkcie sú výrazne oslabené, je pasívny, sociálne sa izolujúci s poruchami správania sa, pre ktoré musí byť dohliadaný a navigovaný. W. je schopný samostatne si zabezpečovať bežné životné potreby a nie je tiež schopný manipulácie s fin. prostriedkami ani majetkom, je nedostatočne chápavý, súdny a kritický. W. je si vedomý svojho ťažkého zdr. stavu, voči najbližším sa správa chorobne, s dešpektom a vulgárnym vyjadrovaním sa. T. vývoja jeho zdr. stavu je skôr nepriaznivá. U. na pretrvávajúce poruchy správania, zníženú sociabilitu a celkovú pasivitu je odôvodnená i jeho inštitucionalizácia, umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti. A. v závere uviedla, že u posudzovaného sú splnené podmienky na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. H. rozhodnutia by mohlo na neho pôsobiť nepriaznivo a menovaný nie je schopný dostatočne pochopiť význam rozhodnutia.
XX. Z lekárskeho posudku Y.. H. L., primára chirurgického oddelenia W. A. N., Q., n.o. z XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) súd zistil, že uvedený lekár vypracoval bodové hodnotenie bolesti žalobcu v súvislosti s úrazom z X.X.XXXX, a to podľa položky X tržnozhmoždená rana hlavy XXa bodov, položka XX zlomenina spánkovej kosti vľavo XX bodov, položka XXXd pohmoždenie stehna vľavo XX bodov, položka XXXe pohmoždenie predkolenia vľavo XX bodov, položka XXX pohmoždenie mozgu ťažkého stupňa XXX bodov, položka XXX krvácanie vnútrolebečné XXX bodov, spolu XXX bodov, pričom uvedený lekár na základe § 9 ods. X písm. b, c zvýšil bodové hodnotenie položiek XXX a XXX o XX% nakoľko poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia, počas liečby nastali komplikácie v zmysle obojstrannej bronchopneumónie a bol nutný operačný zákrok v zmysle dekompresívnej kraniektomie a evakuácie vnútrolebečného hematómu, na základe čoho zvýšil bodové hodnotenie o XXX bodov a na základe § 3 ods. 4 ohodnotil bodové hodnotenie operačného zákroku z 24.11.2010 v zmysle položky 9b plastika kalvy po predchádzajúcej kraniektómii 70 bodov a celkom spolu 810 bodov.
23. Z lekárskeho posudku MUDr. Dušana Sukovského z 25.11.2012 (č.l. 86/8 spisu) súd zistil, že v uvedenom lekárskom posudku uvedený lekár vypracoval bodové hodnotenie SSU žalobcu v súvislosti s úrazom z 4.4.2010, pričom bodové hodnotenie stanovil v zmysle zákona 437/2004 Z.z. podľa položky 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy 900 bodov, pričom na základe § 10 ods. 4 zvýšil bodové hodnotenie SSU o 100%, a to s prihliadnutím na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (poškodený mal v čase úrazu 34 rokov), na základe čoho zvýšil bodové hodnotenie o 900 bodov a celkom stanovil počet bodov 1800. V poznámkach uviedol, že u menovaného bol diagnostikovaný organický psychosyndróm poúrazový so zmenami osobnosti a deterioráciou mozgových funkcií stredne ťažkého až ťažkého stupňa ako následok poranenia mozgu z 4.4.2010, stav overený psychiatrickým pracoviskom MUDr. Borzovičom, u menovaného bola diagnostikovaná ľavostranná hemiparéza ako následok poranenia mozgu z 4.4.2010, stav overený neurológom, pracoviskom MUDr. Hmirákovej. U menovaného sa vyskytujú opakované epileptické záchvaty ako následok poranenia mozgu z 4.4.2010, stav overený neurologickým pracoviskom MUDr. Hmiráková a EEG laboratóriom v NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach.
24. Z posudku ÚPSVaR - OSV a rodiny so sídlom v Prievidzi z 9.9.2011 (č.l. 86/57 spisu) súd zistil, že uvedený úrad vydal žalobcovi komplexný posudok, v ktorom stanovil, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 60% podľa prílohy č. 3 kapitoly IV bod 2 písm. c/ Zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 Zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdr. postihnutím, pričom žalobcovi vyplývajú z ťažkého zdr. postihnutia sociálne dôsledky, a to v oblasti mobility a orientácie, žalobca vyžaduje sprievodcu, je dezorientovaný, má obmedzenú schopnosť sa premiestňovať, je odkázaný na individuálnu prepravu osobným mot. vozidlom, ďalej má obmedzenia v oblasti komunikácie, ktorá je sťažená a ďalej v oblasti sebaobsluhy, pretože žalobca nie je schopný vykonávať sebaobslužné úkony samostatne pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí vyžaduje pomoc a dohľad inej fyzickej osoby, je teda odkázaný z dôvodu ťažkého zdr. postihnutia na sprievodcu a na individuálnu prepravu.
25. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 26.5.2011 (č.l. 86/63) spisu súd zistil, že žalobcovi bol s účinnosťou od 15.11.2010 priznaný invalidný dôchodok v sume 333,90 eur mesačne.
26. Z listu z 7.9.2012 (č.l. 63 spisu) súd zistil, že v uvedenom liste zástupca žalobcu vyzval žalovaného na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného vo výške 12.733,20 eur, na ktorý list žalovaný reagoval v liste z 1.10.2012 s tým, že nemá možnosť požadovanú sumu zaplatiť a vinu na zranení má i poškodený (č.l. 65 spisu).
27. Z listu z 6.12.2012 (č.l. 86/66) spisu súd zistil, že v uvedenom liste zástupca žalobcu vyzval žalovaného na náhradu škody na zdraví z titulu SSU a jeho zvýšenia vo výške 42.444,- eur, na ktorý list žalovaný reagoval v liste z 8.1.2013 (č.l. 86/62 spisu), v ktorom oznámil, že nemá žiaden príjem a teda nemá ani možnosť požadovanú sumu zaplatiť, nakoľko bol v tom čase ešte študentom vysokej školy. Uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, ale vinu na zranení má aj poškodený, ktorý bol značne pod vplyvom alkoholu, nebol schopný chôdze, viedli ho dvaja chodci, ktorí neboli osvetlení a on nechtiac do nich narazil.
28. Žalovaný pri výsluchu pred súdom v tomto konaní 19.9.2013 uviedol skutočnosti ohľadom priebehu dopravnej nehody z 4.4.2010 zhodne ako vrámci prípravného konania v trestnej veci. Potvrdil, že mal v čase nehody požitý alkohol v rozsahu 0,9 promile, pričom i na žalobcovi a svedkoch T. Seifertových videl známky po požití alkoholu z ich strany. G., že žalobca aj s T. a T. L. išli z ich pohľadu po pravej strane vozovky, po krajnici tejto vozovky, jednalo sa o vozovku s betónových panelov, pričom jeden z nich išiel hneď po kraji vozovky, vedľa bol zrejme žalobca (teda v strede) a asi T. L. išiel približne po strede celej tejto vozovky. M., že keď bol pri žalobcovi prítomný on, žalobca bol pri vedomí. G., že podľa neho žalobca mal zdr. problémy už aj pred úrazom, ťažko sa mu komunikovalo, vyjadroval sa menej zrozumiteľne.
XX. L. v tomto konaní vypočul dňa XX.X.XXXX i svedka T. L., nar. XX.X.XXXX, ktorý uviedol, že v čase pred dopravnou nehodou dňa X.X.XXXX išiel so žalobcom i bratom T. L., žalobca kráčal sám a bol schopný kráčať sám, nemal žiadne problémy pri chôdzi. T. ako ho žalovaný zrazil na bicykli, žalobca nikde nespadol a bol bez zranení. I. priebehu dopravnej nehody sa v celom rozsahu pridržiaval výpovede v rámci vyšetrovacieho konania. G., že v čase tejto dopravnej nehody kráčal tesne popri žalobcovi. V súvislosti so zdr. stavom žalobcu pred dopravnou nehodou uviedol, že zdr. stav žalobcu bol dobrý, mal mierne problémy s vyjadrovaním, bolo mu zle rozumieť, avšak nemal problém vyjadriť svoje myšlienky a mal dostatočnú slovnú zásobu. G., že robil niekde ako viazač železa, býval u rodičov, nevedel sa vyjadriť k tomu, či mal priateľku. Po nehode sa stretol so žalobcom iba raz, pred rokom a pol, kedy sa sťažoval na bolesti ruky, žalobca sa mu javil spomalenejší, spomalené mal najmä myslenie. T. nehodou žalobca trávil voľný čas tak, že chodil do zamestnania, nepožíval alkoholické nápoje, cez víkend sa sem- tam stalo, že požil alkohol, chodieval do pohostinstva v N., kde posedel X až X hodiny za deň. W. sa vyjadriť, či sa venoval nejakým športovým aktivitám. T. pobytu požil v pohostinstve obvykle približne X pív, niekedy i tvrdý alkohol, uviedol, že si myslí, že v mladosti nepožíval omamné látky. T. nehodou bol žalobca samostatný, staral sa o seba sám. V závere uviedol, že si nepamätá, či išiel v čase nehody vedľa žalobcu, uviedol, že sa mu zdá, že išiel vtedy v strede, nepamätal si, ako vypovedal v rámci vyšetrovacieho konania. L. uviedol, že on cyklistu, teda žalovaného, videl asi XX sekúnd pred zrážkou, na otázku, prečo sa nevyhli cyklistovi, uviedol, že si myslel, že ich vidí, a preto sa neuhýnali. Po pravej strane vozovky z ich strany išli kvôli tomu, že ani na jednej strane cesty nebol chodník pre chodcov. T., že ani žalobca ani oni dvaja nemali na sebe žiadne reflexné označenie, v mieste nehody bolo osvetlenie slabé, ani žalovaný na bicykli nemal osvetlenie.
XX. Z výsluchu svedka T. L., nar. XX.X.XXXX, v tomto súdnom konaní súd zistil, že sa pridržiaval výpovede, ktorú uviedol v rámci vyšetrovacieho konania do zápisnice X.X.XXXX a XX.X.XXXX. L. si už nepamätal, ako boli oni traja chodci rozmiestnení na ceste, ani po ktorej strane cesty išli. T., že pred nehodou žalobca išiel sám, nemuseli ho podopierať, nemal na sebe žiadne zranenia. T. nehodou bol žalobca po psychickej stránke v poriadku, rozprával trochu menej zrozumiteľnejšie, zmýšľanie však mal úplne normálne. Vo voľnom čase cvičil, posilňoval doma. L. potvrdil, že sa so žalobcom stretával pred nehodou na pive v pohostinstve, kde sa zdržiaval v sobotu X-X hodiny. G., že málokedy sa tam stretli i v piatok. T. nehodou žalobca býval u rodičov, varili a prali mu zrejme rodičia. Po nehode podľa svedka už žalobca nie je v poriadku, rozpráva horšie ako pred nehodou.
XX. Z výsluchu svedkyne K. C., nar. XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu), sestry žalobcu, súd zistil, že brat, teda žalobca pred nehodou žil podľa nej plnohodnotným životom. A. bol ako zvárač, vyučený bol ako murár, mal L. bez maturity, následne si urobil zváračské skúšky. T. nehodou sa o svoje potreby staral sám, robil nákupy do domácnosti, dokázal i navariť, upratať, oprať, vyvešať prádlo. T. nehodou žalobca nemal priateľku. F. zdravý, mal len rečový problém, pretože v minulosti mal rázštep, ktorý mu operovali, jeho zmýšľanie bolo ale v poriadku. Vo voľnom čase sa doma venoval posilňovaniu, chodieval na túry na horskom bicykli, niekedy i 3x do týždňa. T., že pred nehodou brat chodil do pohostinstva, tiež si vypil, keď bol na diskotéke, do pohostinstva chodieval väčšinou v piatok, niekedy i v sobotu. Z. týždeň si domov alkohol nekupoval, ani ho nepožíval. S priateľmi zvykol chodievať na chatu, väčšinou to bolo v lete X x do mesiaca, na diskotéky raz mesačne. Po nehode začal byť agresívny, vulgárny, stáva sa, že búcha do nábytku, rozbíja nábytok, uteká z domu, väčšinou je zavretý v izbe, nechce s nikým komunikovať. Má problém s ťažkosťami povedať aj súvislú vetu, nepamätá si, čo urobil, nespoznáva bežné veci. S kamarátmi sa nestretáva, i keď ide do pohostinstva na malinovku, nikto sa s ním nerozpráva, každý sa mu smeje. L. sa, že hovorí nezmysly, na vyšetrenia ho musia voziť autom. Y. byť pod neustálym dozorom, niekedy sa stáva, že odíde sám z domu. Máva epileptické záchvaty, začali sa u neho objavovať rok po úraze, máva ich aj 3x do týždňa, čo vypovedala pred súdom 20.1.2014. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či mal žalobca bližší vzťah pred úrazom, potvrdila, že pred nehodou žiadne epileptické záchvaty nemával. Ďalej občas chodieval do kina, na rôzne podujatia, futbal v dedine, diskotéky. Na otázku, či podľa svedkyne by po dopravnej nehode mohol mať žalobca známosť bližšieho charakteru, svedkyňa uviedla, že si myslí, že nie, pretože podľa nej je niekedy na úrovni 10-ročného dieťaťa, musí byť upozorňovaný pri jedení, nedokáže vykonať osobnú hygienu, nie je schopný si niečo navariť. Uviedla, že je ľavák, pričom po úraze nedokáže nič udržať v ľavej ruke ani príbor, nosí ju pozvoľne ovisnutú, nezapája ju do žiadneho procesu ani životných úkonov. Má problémy i pri čítaní, má zhoršený zrak. Uviedla, že o žalobcu sa starajú obaja rodičia, matka je na inv. dôchodku, otec je starobný dôchodca. Svedkyňa ďalej potvrdila, že brat bol pred nehodou nefajčiar, podľa nej nadmerne nepožíval alkoholické nápoje, len občas cez víkendy 2-3 pivá. Nikdy nepožíval omamné látky, ani nemal psychické problémy. Taktiež pred uvedenou dopravnou nehodou nemal žiadne vážnejšie úrazy ani chronické ochorenia.
32. Z výsluchu svedka Milana Paldu (č.l. 122 spisu), kamaráta žalobcu súd zistil, že po úraze sa so žalobcom stretol približne 2x. Uviedol, že žalobca teraz rozpráva ešte ťažšie ako predtým, v podstate iba odpovedá na to, na čo sa ho pýtal. Stretli sa i na opekačke, kde sa žalobca viac-menej nevyjadroval, bol iba ticho. Potvrdil, že pred nehodou žalobca s ním chodieval na diskotéky, na pivo, do pohostinstva chodieval len cez víkendy v rozsahu ako bežne iní chlapci v obci. Niekedy sa stalo, že i viac. Potvrdil, že žalobca si v roku 2009 kúpil cestný bicykel, chodil na cestné túry na Rematu, bavilo ho posilňovanie, posilňoval doma. Sem-tam chodili i do posilňovne. Podľa neho žalobca nikdy nemal bližší vzťah s nejakou priateľkou, dievčatá ho dosť odcudzovali kvôli rázštepu na ústach, tiež mal jazvy na tvári v okolí úst. I pred nehodou býval s rodičmi, vždy chodil čisto a slušne oblečený. Pracoval v Bratislave na týždňovkách, vykonával prácu stavebného robotníka, potom i zvárača. Po nehode má problémy s ľavou rukou, nemôže ju používať, od nehody je doma uzavretý, nikde nechodí. Mal tichšiu povahu, keď sa však niečo dialo, bol pri každej akcii. Bol to dobrý človek, stávalo sa, že sa zapájal do rozhovoru bežne, pri rozhovoroch mu bolo ťažšie rozumieť.
33. Z výsluchu svedkyne Dany Pradlovej, susedy žalobcu súd zistil, že na miesto úrazu dňa 4.4.2010 prišla až po úrazovom deji, kedy pomáhala ošetrovať poškodeného žalobcu. Uviedla, že sa so žalovaným nerozprávala ako došlo k úrazu, ani s prítomnými svedkami. Potvrdila, že keď prišla na miesto úrazu, žalobca bol pri vedomí, nikto nehovoril, že by bol v bezvedomí. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, v akom usporiadaní išli po ceste žalobca so svojimi kamarátmi.
34. Z výučného listu z 29.6.1995 (č.l. 128) mal súd preukázané, že žalobca absolvoval SOU v Handlovej v odbore mechanik - opravár so zameraním na banské stroje a zariadenia, vykonal záverečnú skúšku s celkovým hodnotením - prospel. Z pracovnej zmluvy i z dohody o skončení prac. pomeru z 30.11.2009 mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnaný v spoločnosti MV staving, a.s. so sídlom v Prievidzi od 29.1.2007 do 30.11.2009 ako železiar - stavebný robotník, pracovný pomer bol skončený dohodou. Z pracovnej anamnézy žalobcu z 15.2.2014 vo firme MV staving, a.s. súd zistil, že počas trvania prac. pomeru jeho pracovnou náplňou boli práce železiar - armovač, zámočnícke práce, zváranie, brúsenie, montáž a demontáž trubkového lešenia, ostatné práce, presuny materiálov. Zo zváračského preukazu z č.l. 136 spisu mal súd preukázané, že žalobca bol od 13.9.1994 držiteľom zváračského preukazu.
35. Zo ZP č. 7/2014 vypracovaného MUDr. Andrejom Mihálom, súdnym znalcom z odvetvia neurológia zo dňa 28.10.2014 (č.l. 152 spisu) súd zistil, že podľa uvedeného znalca žalobca pred úrazom 4.4.2010 nebol nikdy liečený pre závažnejšie ochorenie, ktoré by viedlo k nutnosti dlhodobého užívania liekov. K posudkom bolestného a SSU vypracovaných MUDr. Dušanom Sukovským z 31.8.2012 a 25.11.2012 uviedol v súvislosti s bodovým hodnotením bolestného, že podľa uvedeného znalca bodové hodnotenie MUDr. Sukovského je primerané aj so zvýšeniami podľa § 9 ods. 5 písm. b,c, ako aj na základe § 3 ods. 4, čo činí spolu 810 bodov, toto bodové hodnotenie je primerané aj s prihliadnutím na časový odstup od jeho vypracovania. V súvislosti s bodovým hodnotením MUDr. Sukovského SSU, ktorý k položke 253 pridelil 900 bodov uviedol, že SSU v tejto položke prináleží hodnotiť predovšetkým znalcovi z odboru psychiatria, a keďže je mu známe, že takýto znalec bol prizvaný k riešeniu tejto veci, v tomto bode sa zdržal hodnotenia. MUDr. Mihál ďalej uviedol, že v posudku MUDr. Sukovského zistil, že nie je hodnotená porucha hybnosti žalobcu (ľahká reziduálna ľavostranná hemiparéza a paleocerebellána semiológia), čo prináleží hodnotiť znalcovi z odboru neurológia, preto dopĺňa hodnotenie v položke 309 a pridelil 520 bodov, pričom uznaním § 10 ods. 4 zvyšuje o 20%, t.j. 104 bodov, čo spolu činí 624 bodov. Na otázku, aby zhodnotil po objektívnej stránke, aké bolesti, útrapy, komplikácie, fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu a bezvládnosti podstúpil žalobca počas liečenia, znalec uviedol, že žalobca bezprostredne po úraze mal bolesti v miestach udretia, neskôr došlo k poruche vedomia, čo malo za následok urgentnú operáciu hlavy. Riešenie tohto stavu bolo málo bolestivé, lebo vedomie bolo alterované a operácia bola vedená v spolupráci s anesteziológom. Zákrok bol však nutný, inak by bolo došlo k úmrtiu. Poškodenie centrálnej nervovej sústavy bolo hlboké, s postupným zlepšovaním, ale nie upravením hybnosti. Významné je reziduum najmä v psychickej zložke, liečbu je možné považovať za dlhodobú a kompletné odstránenie následku úrazu nie je možné očakávať napriek intenzívnej liečbe. Znalec ďalej dospel k záveru, že žalobca je v ďalšom živote zdr. ohrozený, najmä prítomnými epileptickými záchvatmi, pri ktorých je ohrozený pádom a možným ďalším úrazom. Okrem pravidelného užívania liekov je bezpodmienečne nutné dodržiavať protiepileptickú životosprávu, kam patrí okrem iného prísny zákaz požívania alkoholických nápojov, pravidelný spánok a vystríhanie sa dlhšieho sledovania obrazovky. Zo zdr. dokumentácie je však jasné, že túto životosprávu nedodržiava, čo zákonite vedie ku zhoršovaniu funkčných možností mozgu. Znalec ďalej uviedol, že úraz u žalobcu zanechal poruchu hybnosti týkajúcu sa najmä rovnováhy, v popredí poškodenia sú však trvalé psychické zmeny zhrnuté pod pojem organický psychosyndróm, tieto zmeny sú jednoznačne popísané psychiatrom a psychológom vo svojich vyšetreniach. Podľa znalca psychické a pohybové poškodenia zdravia žalobcu sú trvalé, vzhľadom ku časovému odstupu od úrazu sa zlepšenia nedajú očakávať, nedodržiavanie protiepileptického režimu môže stav zhoršovať. Podľa znalca podľa prinesenej zdr. dokumentácie bol žalobca zdravý, nie sú zmienky o vážnejších úrazoch, v dokumentácii dátumovanej pred úrazom je len jeden krvný výsledok, ktorý môže poukazovať na čiastočné poškodenie funkcie pečene, avšak ostatné funkčné vyšetrenia boli v norme. Podľa znalca sa v zdr. dokumentácii nenachádza zmienka o alkoholizme u žalobcu, teda ani o jeho liečbe. V niekoľkých výsledkoch vyšetrení po úraze je však alkoholizmus (ethylizmus) spomínaný, zrejme aj v súvislosti so zvýšenými pečeňovými testami zistenými po úraze, ale aj s prítomnosťou etylu pri vyšetreniach po epileptických záchvatoch s drobnými úrazmi ošetrenými v pohotovosti. Uviedol, že je treba si uvedomiť, že alkohol je provokačný agens vzniku epileptického záchvatu, podobne ako aj posuny vo vnútornom krvnom prostredí pacienta, čo tiež bolo zistené pri uvedených vyšetreniach. Z uvedeného vyplýva, že alkohol u žalobcu má významný, ale nie rozhodujúci podiel na vzniku epileptických záchvatov. Znalec na otázku, kedy bolo možné bodovo prvý raz ohodnotiť jednotlivé položky bolestného a SSU uviedol, že dátumovanie bolestného je možné hodnotiť v danom termíne vykonania posudku MUDr. Sukovským za správne, dátumovanie SSU je vhodné dodržať ku koncu tretieho roka po úraze. Znalec ďalej uviedol, že žalobca je vzhľadom ku svojej hybnosti málo obmedzený v samostatnosti, ale vzhľadom k poúrazovému organickému psychosyndrómu je významne obmedzený v denných činnostiach, odkázaný na čiastočnú pomoc druhých osôb, a to najmä v zmysle dozoru a heteroaktivizácie týkajúcej sa napríklad aj dodržiavania základných hygienických potrieb. Podľa znalca z hľadiska medicínskych aspektov sú následkom úrazu významne obmedzené možnosti uplatnenia sa v spoločnosti aj v rodine, pomoc druhej osoby a konzultácie psychiatrom sú nutné. Bez tejto pomoci je predpoklad psychického uzatvárania sa a naopak, s pomocou je tomuto zhoršovaniu možné čiastočne zabrániť. Podľa znalca po predmetnom úraze žalobca nie je schopný plne sa zapojiť do bežného života v rovine rodinnej, športovej, spoločenskej a absolútne nie je schopný výkonu povolania. Vzhľadom k neschopnosti udržania pozornosti je obmedzený aj v oblasti kultúrnej aj v oblasti realizácie svojich záľub. Najvýznamnejším poúrazovým poškodením, ktoré žalobcu deklasuje v kompletnom spoločenskom uplatnení, je organický psychosyndróm, vzniknutý pohmoždením a krvácaním do mozgu a oblasti mozgových obalov s následne vzniknutým opuchom mozgu. V závere uviedol, že požívanie alkoholických nápojov zistené a uvádzané pri vyšetreniach po úraze dňa 4.4.2010 podstatne zhoršuje jeho zdr. stav a znižuje možnosti zlepšovania najmä tým, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku epileptických záchvatov, pri každom z nich dochádza k úmrtiu obrovského množstva mozgových buniek. Je tiež pravdepodobné, ale v zdr. dokumentácii vedenej aj pred úrazom hlavy, nie je uvádzané, že je pravidelným konzumentom alkoholu. Je to však pravdepodobné, čo vyplýva z toho, že pred úrazom mal ľahko zvýšený jeden ukazovateľ poškodenia funkcie pečene, pri úraze bol podľa lekárskej správy z OAIM v Bojniciach privezený v opilosti, odobraté laboratórne výsledky poukazujú na funkčné poškodenie pečene a má uvádzanú hepatopathiu. Znalec uviedol, že je presvedčený, že uvedené poškodenie nevzniklo len podávanými medikamentami počas liečby úrazu, ale poškodenie bolo prítomné už pred úrazom zo dňa 4.4.2010.
36. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Andreja Smetánku, odvetvie psychiatria, č. 7/2015 z 22.5.2015, vypracovanom v tomto konaní, súd zistil, že znalec na otázku, aký bol zdr. stav žalobcu pred úrazom z 4.4.2010 v psychickej oblasti a či žalobca trpí alebo trpel prípadne sa liečil alkoholizmom a aký to má podiel na vzniku epileptických záchvatov, uviedol, že zdr. ťažkosti podľa anamnézy a zdr. dokumentácie do dátumu úrazu 4.4.2010 žalobca vážnejšie nemal. Absolvoval len operáciu vrodenej poruchy - rázštepu podnebia, z psychiatrickej dokumentácie získanej od psychiatra MUDr. Borzoviča vyplynulo, že v roku 2000 žalobca absolvoval prvé psychiatrické vyšetrenie pred plastickou operáciou z 9.3.2000, kedy bol vyšetrený s objektívnym nálezom a záverom, že trpel pre komplexy menejcennosti introverziu, submisiu, izoláciu vedomú, znížené sociálne uplatnenie a odporučená bola plastická operácia zo zdravotných (psychických) dôvodov. Znalec ďalej uviedol, že žalobca bol pred úrazom poškodením centrálneho nervového systému úrazom v roku 2010, jedincom s podpriemernou úrovňou mentálnych schopností (IQ 80-89), pričom intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú v hraničnom pásme medzi duševnou zaostalosťou a normou (IQ 70-79). Do úrazu v apríli 2010 bol bez zdravotných či iných porúch pre alkoholizmus, ktoré by boli zaznamenané v zdr. dokumentácii, ale úraz a následné vyšetrenia aj výsledky preukázali jednoznačné zdr. poškodenie na základe toxického vplyvu požívania alkoholu už pred úrazom v roku 2010, čiže poruchové požívanie alkoholu bolo prítomné už pred úrazom v roku 2010 a až úraz demaskoval toto škodlivé požívanie alkoholu alebo už vznikajúcu prítomnú závislosť od alkoholu. Zhodnotenie alkoholizmu či závislosti na ňom po úraze v roku 2010 je sťažené vplyvom „organického psychosyndrómu“ žalobcu, z neho vyplývajúcou poruchou konania
- impulzívnosť a sťažené ovládanie, zhoršenie kritičnosti, ale dá sa považovať za preukázané, že v požívaní alkoholu pokračoval aj po úraze, aj keď nepravidelne a epizodicky, ale o to škodlivejšie, lebo konzumovaný alkohol spôsobuje spolu s inými činiteľmi (PC, TV, nedodržiavanie režimu epileptika) vznik a udržovanie epileptických záchvatov, viď popis epileptických záchvatov a ich škodlivosť na mozog spolu s alkoholom v znaleckom posudku neurológa. Na otázku, aké poškodenie zdravia sa u žalobcu v psychickej oblasti vyskytuje po úraze z 4.4.2010, znalec uviedol, že žalobca trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, a to poúrazovým resp. organickým psychosyndrómom, v Medzinárodnej klasifikácii chorôb vedenej ako F 07.2 Postkontúzny syndróm, resp. F 07.0 Organicky podmienená porucha osobnosti, ale jedným dychom je potrebné dodať, že organicita = poškodenie centrálnej nervovej sústavy žalobcu bola prítomná už pred predmetným úrazom v roku 2010. Podľa znalca úrazom
- haváriou dňa 4.4.2010 a úrazovým poškodením mozgu došlo z dlhodobého hľadiska (v zmysle zmeny či straty spoločenského uplatnenia) len k čiastočnému prehĺbeniu už pred nehodou prítomného psychického - mentálneho poškodenia. Po úraze sa u žalobcu zhoršili problémy, utrpela sebadôvera, sebaistota a sebavedomie, stal sa neistým, senzitívnym, ostražitým či rozladeným. Jeho vôľové konanie je narúšané prežívanou situáciou, trpí zvýšenými pocitmi menejcennosti, neistoty v bežných situáciách, zostal senzitívnejší, vnímavejší na reakcie sociálneho okolia. Stal sa voči sociálnemu okoliu namrzený, nevrlý až nepriateľský. Uvedené sa stalo a bolo prekážkou pre adekvátnu sociálnu adaptabilitu aspoň do stavu ako pred úrazom, pri ktorej expozícia operáciám, bolestiam ale i primárne a sekundárne poškodenie a dysfunkcia mozgu vytvorili situáciu, ktorá vyvolala psychické zmeny vo forme prehĺbenia zmien osobnosti. Za daného stavu a okolností ide teda o poruchu osobnosti, kde sa na výsledku zrátalo niekoľko príčin. Osobnosť žalobcu vykazuje charakteristiky organicky zmenenej osobnosti, ktorá sa prehĺbila po traumatizujúcej udalosti, ale ktorého osobnosť bola trvalo zmenená už aj pred predmetným úrazom v roku 2010 (mentálnou subnormou, vplyvom alkoholu - incipientné depravačné zmeny). Po úraze temer stratil možnosť zamestnať sa, pracovať, ostal plne invalidizovaný, prognóza poruchy v tomto rozmere je málo priaznivá. Podľa znalca stav sa dá po 5 rokoch po úraze považovať za ustálený. Zistené následky poškodenia zdravia, psychické poruchy sa dajú považovať z trvalé. Znalec ďalej uviedol, že s posúdením SSU položky II 253- vážne mozgové alebo duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy (razsah 260-1560) a určenou bodovou hodnotou 900 bodov zo stredu bodového rozmedzia sa stotožnil, nestotožnil sa s navýšením o 100% so zdôvodnením v odpovedi na nasledujúcu otázku. Na otázku aké je bodové ohodnotenie SSU u žalobcu z titulu následkov úrazu z hľadiska psychických porúch resp. duševných chorôb uviedol, že pre prítomnosť duševnej poruchy F 07.2 Postkontúzny syndróm, resp. F 07.0 Organicky podmienená porucha osobnosti, ktorá súvisí s úrazom, odškodňuje SSU podľa zákona č. 437/2004 Z.z. položky II 253- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy bodovou hodnotou zo stredného pásma rozsahu 900 bodov (rozsah 260-1560). Ďalej uviedol, že úrazom dňa 4.4.2010 a úrazovým poškodením mozgu došlo z dlhodobého hľadiska v zmysle zmeny či straty spoločenského uplatnenia k čiastočnému prehĺbeniu, zhoršeniu či poklesu už pred nehodou prítomného psychického - mentálneho poškodenia, hlavne v oblasti mnestických (pamäťových) funkcií, pri ktorých ide o drobné odchýlky pamäti resp. poruchy pamäti, ktoré nemajú výrazný vplyv na správnu reprodukciu údajov a spomienok. Žalobca má prejavy len ľahkej parciálnej deteriorácie (čiastočného poklesu, narušenia fungovania mozgu, resp. prejavy ľahkých organických zmien mozgu - intelektové schopnosti poklesli po predmetnom úraze do hraničného pásma medzi duševnou zaostalosťou a normou IQ 70-79, pričom žalobca bol pred úrazovým poškodeným jedincom s podpriemernou úrovňou mentálnych schopností IQ 80-89. Osobnosť žalobcu vykazuje známky charakteristicky organicky zmenenej osobnosti, ktorá sa prehĺbila po traumatizujúcej udalosti, ale ktorého osobnosť bola trvalo zmenená už aj pred predmetným úrazom v roku 2010 mentálnou subnormou a aj škodlivým vplyvom alkoholu - incipientné depravačné zmeny. Úrazom z 4.4.2010 a úrazovým poškodením mozgu došlo z dlhodobého hľadiska len k čiastočnému prehĺbeniu už pred nehodou prítomného mentálneho poškodenia, preto nenavyšuje na základe § 10 ods. 4 bodové ohodnotenie SSU, v čom vidí rozpor so znalcom chirurgom - traumatológom. Podľa znalca žalobca bol stabilizovaný po psychickej stránke už v roku 2013, do tohto obdobia sa dá zaradiť aj posudok o SSU vypracovaného 25.11.2012 MUDr. Sukovským. Podľa znalca žalobca nie je obmedzený v samostatnosti - nie je odkázaný na pomoc druhých v bežných denných činnostiach, v základných hygienických potrebách a podobne. Na otázku ako sú obmedzené, resp. znemožnené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote, spoločnosti a v rodine, znalec uviedol, že v dôsledku úrazov došlo u žalobcu k psychickým zmenám vo forme prehĺbenia zmien osobnosti. Za daného stavu ide o poruchu osobnosti, kde sa na výsledku zrátalo niekoľko príčin uvedených vyššie. Žalobca stratil možnosť zamestnať sa, štandardne pracovať, ostal úplne invalidizovaný. Potreba liečenia dekompenzácii stavu hlavne epizáchvatov predstavuje ďalší handicap. Osobnostné zmeny mu zhoršujú prežívanie i pozitívnych situácií, hodnotenie a vnímanie. Sociálna a spoločenská izolácia mu prináša stratu možností zaradiť sa do primárnej spoločenskej komunity, čo spolu so stratou záujmov (hoci aj predchorobne minimálnych) i vynútených telesným stavom, vedie k zníženej kvalite života v jeho hlavných oblastiach. Na otázku, aké nepriaznivé následky má poškodenie zdravia žalobcu pre jeho životné úkony, uspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo úloh, znalec uviedol, že uspokojovanie životných a spoločenských potrieb alebo úloh žalobcu predovšetkým v rodinnej, partnerskej, kultúrnej, športovej, spoločenskej či výkonu povolania a záľub, je globálne narušené masívnym odstupom v sociálnom poli, zníženou motiváciou, vôľou, sústredením, zameranosťou konania na cieľ, zúžením emočného kontaktu v sociálnych vzťahoch. Na otázku, ktoré z ochorení resp. následkov ďalších úrazov sa podieľajú na SSU žalobcu v profesionálnom, osobnom, rodinnom a spoločenskom živote znalec uviedol, že nie sú mu známe ďalšie ochorenia a úrazy, ako boli doteraz zvažované a popísané v ZP.
37. Pri výsluchu pred súdom znalec MUDr. Andrej Smetánka zotrvával na záveroch vypracovaného ZP v tomto konaní. Na otázku, či pri posudzovaní možnosti zvýšenia bodového ohodnotenia SSU v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. zohľadňoval i skutočnosť, a to obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, znalec uviedol, že vyšetrením a konkrétnym preskúmaním poškodenia psychického zdravia žalobcu zistil, že u žalobcu nedošlo k takému výraznému poškodeniu vo všeobecnosti duševného zdravia, oproti stavu, ktorý bol prítomný pred daným úrazom. Z toho dôvodu nenavrhol zvýšenie v zmysle cit. § 10 ods.4 a vyslovil nesúhlas s predchádzajúcim posudkom znalca. Mentálnu úroveň žalobcu pred úrazom zisťoval prostredníctvom konzultanta, znalca z odboru psychológie, uviedol, že potreba zisťovať uvedenú skutočnosť vyplynula z toho hľadiska, že bolo zistené, že už počas školskej dochádzky žalobcu mal problémy so školskými výsledkami, prepadnutie v ZŠ, čo bol jeden z dôvodov, prečo začal vôbec uvažovať o vyšetrení predchorobnej úrovne. Toto vyšetrenie je štandardizované, normované, na základe tohto vyšetrenia vyšla inteligencia súčasná u žalobcu v rozsahu intervalu 70-80, pričom táto úroveň inteligencia bola zistená len o jednu úroveň nižšia ako pred úrazom. IQ v rozsahu 80-89 je inteligencia, kedy sa človek považuje za fungujúceho na hranici minimálneho fungovania, čiže jedinca tesne pod bežnou normou, u ktorého je norma IQ nad 90. Tuto je teda hraničné pásmo tesne pod normou, kedy človek je schopný bežne fungovať v spoločenskom i pracovnom živote, čiže je spôsobilý vykonávať jednoduchšiu prácu a je schopný bežne fungovať v spoločenskom, rodinnom živote, mať spôsobilosť na právne úkony. Podľa znalca došlo k zhoršeniu reálneho fungovania žalobcu v živote, ale oproti pred úrazovému a po úrazovému len k miernemu zhoršeniu. Znalec ďalej uviedol, že SSU vyplývajúce z rázštepu, ktorý mal žalobca pred úrazom, bolo už pred úrazom výrazné. Na otázku, či u žalobcu pretrvávajú dôvody na úplne pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, resp. sú u neho dôvody na čiastočné alebo úplné navrátenie spôsobilosti na právne úkony, znalec uviedol, že u žalobcu od vypracovania ZP v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony došlo k čiastočnému zlepšeniu a podľa znalca by bolo vhodné posúdenie o vrátení spôsobilosti k právnym úkonom aspoň čiastočne. Podľa znalca žalobcu pri znaleckom vyšetrení na túto otázku nevyšetroval, ale podľa neho došlo k zlepšeniu duševných funkcií, k vymiznutiu demencie ako dôvodu zbavenia svojprávnosti a podľa znalca žalobca dokáže posudzovať a zvažovať svoje konanie v zvýšenej a lepšej miere, ako v čase podávania ZP v rámci konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
38. Z výsluchu svedka MUDr. Andreja Mihála, znalca z odvetvia neurológia súd zistil, že na otázku, kedy bolo možné zdr. stav žalobcu považovať za ustálený z hľadiska možnosti vypracovať lekársky posudok o bodovom hodnotení bolestného a SSU, znalec uviedol, že u žalobcu by bolo možné jednotlivé poranenia hodnotiť v rôznych časových intervaloch, niektoré skôr, niektoré neskôr, ale vzhľadom k tomu, že celkový úraz bol komplikovaný ďalšími krvácaniami a nutnými operačnými riešeniami, zvykne sa bodové hodnotenie združiť do jedného hodnotenia, ktoré by sa malo vyhodnotiť do jedného roka od vzniku úrazu. Poukázal na to, že u žalobcu k úrazu došlo 4.4.2010, pričom ešte v novembri 2010 bola u žalobcu vykonaná plastika kalvy, čo znamená vrátenie kosti lebky, ktorá mu bola odňatá pri pôvodnej operácii hlavy v dôsledku opuchu mozgu, podľa znalca bolestné bolo možné posúdiť u žalobcu približne rok po úraze. Na otázku, kedy bol zdr. stav žalobcu ustálený v súvislosti s poruchou hybnosti, a to ľahkou reziduálnou ľavostrannou hemiparézou, znalec uviedol, že v prípade tejto položky možno považovať za ustálený zdr. stav žalobcu medzi druhým a tretím rokom od vzniku úrazu, priklonil sa skôr k tretiemu roku, pretože tieto poškodenia zdravia sa zvyknú zmierňovať, dajú sa rozcvičiť. Pri zvyšovaní tejto položky 309 o 20% v zmysle § 10 ods. 4 znalec zohľadňoval podľa jeho vyjadrenia najmä vek poškodeného, uviedol, že zvyknú v danom veku prisúdiť aj vyššie percento, avšak k anamnéze žalobcu v tomto prípade, kde bol predpoklad nadmerného užívania alkoholu so známkami poškodenia pečene, sa priklonil k percentu 20. Podľa neho dátumovo uvedenú položku 309 z hľadiska SSU bolo možné bodovo ohodnotiť 30.3.2013.
39. Zo znaleckého posudku MUDr. Jozefa Hudcovského č. 1/2016 z 11.6.2016, znalca z odvetvia neurológia vypracovaného v tomto konaní súd zistil, že znalec v uvedenom ZP dospel k záveru, že podľa jeho názoru k zlepšeniu či už motorických alebo psychických funkcií v rôznom rozsahu pri poškodení mozgu dochádza postupne do roka, po roku väčšinou už zostáva nález reziduálny bez tendencie evidentného zlepšenia. Ohodnotenie SSU podľa zákona č. 437/2004 Z.z. je možné spravidla po uplynutí jedného roka, po poškodení na zdraví alebo keď stav pacienta sa považuje za ustálený, už bez tendencie evidentného zlepšenia. Uvedené sa nedá presne určiť na týždeň alebo deň. Z uvedeného bolo možné prvý raz bodovo ohodnotiť SSU u žalobcu po roku od úrazu, čiže koncom roka 2011, kedy aj stav žalobcu bolo možné hodnotiť ako stabilizovaný a stacionárny, v súvislosti s čím poukázal na vyšetrenie u MUDr. Dobrovodovej v psychologickej ambulancii v dňoch 10. a 15.11.2010 a vyšetrenie na neurologickej ambulancii u MUDr. Hmirákovej 12.12.2011. Znalec ďalej uviedol, že s bodovým ohodnotením SSU sa stotožňuje s odškodnením vypracovaným MUDr. Sukovským pod položkou 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ktoré zahŕňa jednak psychické zmeny hodnotené ako organický psychosyndróm poúrazový, taktiež organické poškodenie mozgu - poúrazové zmeny mozgu, ktoré sú príčinou poruchy motoriky, koordinácie pohyblivosti alebo citlivosti v rámci poškodenia mozgu pri úraze hodnotené ako ľavostranná hemiparéza. Uviedol, že nevidí dôvod súčtu jednotlivých položiek poškodenia mozgu a hodnotiť SSU položkami 253 a 309, ale hodnotiť len položku 253. Znalec ďalej uviedol, že SSU žalobcu podľa položky 309 ľahká reziduálna ľavostranná hemiparéza a paleocerebellarna semiológia a položka 253 vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, bolo možné ohodnotiť rok po úraze v zmysle zákona 437/2004 Z.z., teda koncom roku 2011, kedy už stav žalobcu podľa vyšetrení psychiatra i neurológa bol v podstate stabilizovaný, pričom znalec uviedol, že znalec sa stotožňuje s hodnotením SSU pod položkou 253 ako uvádza vo svojom ZP MUDr. Sukovský.
40. V písomnom vyjadrení z 1.8.2016 (č.l. 267 spisu) znalec MUDr. Hudcovský doplnil, že sa stotožňuje so záverom v ZP a s bodovým hodnotením pod položkou 253 vo výške 900 bodov i s jeho zvýšením podľa § 10 ods. 4 o 100%, teda plus 900 bodov. Ďalej uviedol, že položka 253 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy zahŕňa jednak poruchy pohyblivosti alebo citlivosti, vyjadrené v diagnóze ľahká reziduálna ľavostranná hemiparéza a paleocerebellarna semiológia, taktiež duševné poruchy vyjadrené v diagnóze organický psychosyndróm poúrazový so zmenami osobnosti a deterioráciou mozgových funkcií stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Konkrétne dôvody zvýšenia o 900 bodov sú ustanovené v § 10 ods. 4, pričom v danom prípade zohľadnil, že poškodený mal v čase úrazu 34 rokov.
41. Z výsluchu MUDr. Jozefa Hudcovského na pojednávaní 15.6.2017 v postavení ako svedka, keďže bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, súd zistil, že sa znalec pridržiaval záverov ním vypracovaného ZP. Uviedol, že v danom prípade u žalobcu bolo možné ohodnotiť SSU už po roku, pretože neurologické i psychiatrické vyšetrenia boli vykonané na konci roka 2011, následne čo boli uskutočnené kontroly bez nejakých výraznejších zmien, nemali vplyv na posúdenie predchádzajúceho zisteného zdr. stavu. Trval na názore, že položka 253 pokrýva obe poškodenia zdravia, čiže psychické zmeny i motorické poškodenie, trval i na názore, že v danom prípade je na mieste 100% zvýšenie bodového hodnotenia SSU uvedenej položky, keďže k vážnemu poškodeniu mozgu došlo u žalobcu vo veku 34 rokov, kvôli čomu ostal invalidným, bol zbavený svojprávnosti a nikdy sa nebude môcť zamestnať.
42. Z výsluchu opatrovníka žalobcu Jána Jaška, nar. 6.1.1947, na pojednávaní dňa 11.8.2016 súd zistil, že správanie syna sa po úraze zmenilo. Býva dosť nervózny, musí mať svoj kľud. Nesmie sa mu nič prikazovať, lebo ho to hneď rozruší, napríklad rozbil sklo na kuchynských dverách. Dokáže si urobiť kávu i čaj, niekedy si urobí i nejaké raňajky, i niečo jednoduché na sporáku. Chodieva sa prechádzať so psom i mimo domu, nestalo sa, že by sa stratil alebo niečo urobil. Mobilný telefón nepoužíva, pozeráva TV a používa i notebook. Alkoholické nápoje vôbec nepoužíva, v podstate od úrazu. Do pohostinstva ide len na malinovku, v pohostinstve dal zákaz podávať mu alkoholické nápoje. Naposledy mal epileptický záchvat pred rokom, predtým častejšie, i 2-3x do roka. Žalobca sa nestretáva so žiadnymi priateľmi, nikto ho nechodí navštevovať, do pohostinstva chodí raz za dva týždne. Žalobca nemá priateľku ani známosť, dokáže si sám urobiť osobnú hygienu i najesť sa sám, ľavú stranu má nepohyblivú, preto mu mäso v reštaurácii pokrája. Syn sa s nimi nerozpráva, alebo rozpráva málo. Syn si myslel, že on bol príčinou jeho úrazu, pred úrazom nemali narušené vzťahy, s matkou si rozumie. Syn na nákupy nechodí, nedávajú mu žiadne peniaze, len na malinovku 2,- eur. Žalobca je poberateľom inv. dôchodku vo výške v súčasnosti 368,-eur, pravidelne užíva lieky, za ktoré nedoplácajú. I pred úrazom býval žalobca utiahnutejší, avšak nebýval agresívny ani nervózny. V ľavej ruke neudrží nič, nemá dobrú stabilitu na ľavú nohu, je ľavák, naučil sa však viac používať pravú ruku. Pred úrazom chodieval do spoločnosti, mal svojich kamarátov a asi i priateľku. Podľa opatrovníka žalobca by nedokázal exitovať ani v súčasnosti sám, nechodí do obchodu, nedokázal by si zabezpečiť finančné hospodárenie, rozložiť si peniaze. Nestávalo sa, že by po úraze niekoho ohrozoval.
43. Z potvrdenia ÚPSVaR Prievidza z 13.10.2015 mal súd preukázané, že žalovaný bol evidovaný na úrade práce v období od 14.9.2005 do 22.6.2006, od 16.3.2007 do 14.8.2007, od 24.8.2013 do 6.2.2014, od 20.10.2014 do 23.11.2014 a od 15.4.2015 a evidencia trvá. Pri výsluchu 15.10.2015 žalovaný uviedol, že v tom období je evidovaný na úrade práce od 15.4.2015, počas zimy 2014/ 2015 bol vo Švajčiarsku približne 4 mesiace, kedy mal príjem vo výške 1700-2000,-eur mesačne v čistom s tým, že tam bude pravdepodobne pracovať i ďalšiu zimu. Z potvrdenia od ÚPSVaR Prievidza z 8.8.2016 (č.l. 272) mal súd preukázané, že v období od 15.4.2015 do 24.11.2015 bol žalovaný evidovaný ako nezamestnaný a následne v období od 8.4.2016 do 14.6.2016. Podľa tvrdení zástupcu žalovaného v súčasnosti, žalovaný pracuje vo Švajčiarsku i v tomto roku po dobu 9 mesiacov, jeho príjem sa pohybuje vo výške 2300-2400,- eur mesačne v čistom, o čom doložil výplatné listiny.
44. Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
45. Podľa § 415 cit. zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
46. Podľa § 441 cit. zákona, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
47. Podľa § 444 cit. zákona, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
48. Podľa § 450 cit. zákona, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
49. Podľa § 106 ods. 1,2 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
50. Podľa § 2 ods. 1,2 Zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení platnom do 31.7.2014, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.(2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
51. Podľa § 3 ods. 1,2 cit. zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
52. Podľa § 4 ods. 1,2 cit. zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
53. Podľa § 5 cit. zákona, (1) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. 2) 4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. (5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
54. Podľa § 6 ods. 3 cit. zákona, poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
55. Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
56. Podľa § 9 cit. zákona, kde sú uvedené zásady na hodnotenie bolesti (1) posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. (2) Hodnotenie bolesti pri chorobách z povolania sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v III. časti nie je ustanovené inak.(3) Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod.(4) Ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená neúplná zlomenina, použije sa počet bodov za úplnú zlomeninu znížený až o jednu tretinu.(5) Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. (6) Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. (7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.(8) Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
57. Podľa § 10 cit. zákona, kde sú uvedené zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, 1) posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.(2) Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje na chronickú formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak.(3) Ak následky možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.(5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.(6) Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.(7) Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. (8) Ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
58. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená iba sčasti. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že 4.4.2010 žalovaný po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v krvi 0,94 mg/l alkoholu viedol po miestnej komunikácii v obci Chrenovec - Brusno bicykel a z dôvodu nevenovania sa vedeniu tohto bicykla prešiel s bicyklom do ľavej strany vozovky, kde narazil do žalobcu, idúceho po ľavej strane cesty z pohľadu cyklistu, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 píms. c/ a ods. 2 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho žalobca utrpel viaceré vyššie uvedené zranenia. Žalovaný sa dopustil teda protiprávneho konania, v dôsledku konania vznikla žalobcovi nesporne škoda na zdraví. Medzi uvedenou škodou na zdraví žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného je podľa názoru súdu priama príčinná súvislosť, pričom zo strany žalovaného išlo o zavinenie z nedbanlivosti. Za uvedené konanie bol žalovaný i odsúdený, dopustil sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. Zákona. Nesporne je teda daná zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví žalobcu, a to v zmysle cit. ustanovenia § 420 Obč. zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania taktiež nesporne vyplynulo, že v čase, keď došlo k uvádzanej škodovej udalosti, i samotný žalobca porušil viaceré právne povinnosti. Podľa názoru súdu porušil ustanovenie § 52 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nakoľko sa ako chodec nesporne pohyboval z jeho pohľadu po pravej strane vozovky pri jej okraji. V konaní bolo nesporne preukázané, že v čase pred nehodou išiel žalobca spolu so svojimi kamarátmi Petrom a Pavlom Seifertovými, pričom išli po okraji vozovky všetci traja vedľa seba, čím porušili § 52 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, avšak z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že poškodený žalobca išiel ako prvý po okraji vozovky, napriek tomu došlo k zrážke so žalovaným, ktorý išiel na bicykli, tiež na nesprávnej strane vozovky z jeho pohľadu, preto porušenie uvedenej povinnosti ďalšími osobami, ktoré išli vedľa žalobcu po vozovke, nemalo vplyv na vznik uvedenej nehody a teda i škody žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania taktiež nesporne vyplynulo, že samotný žalovaný, ale ani žalobca a jeho ďalší dvaja kamaráti nemali na sebe žiadne reflexné prvky, žalobca taktiež išiel bez osvetlenia bicykla a samotný žalobca mal tiež požitý alkohol v rozsahu 2,02 promile, čo určite muselo ovplyvniť jeho rozpoznávacie schopnosti, čím porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zákonníka. Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená aj zavinením poškodeného, a preto ju musí znášať v zmysle cit. § 441 Obč. zákonníka pomerne. Podľa názoru v danom prípade po zvážení všetkých okolností je spravodlivé, že žalovaný je povinný znášať škodu v rozsahu 60% a poškodený v rozsahu 40%, a to z dôvodu, že síce podľa názoru súdu porušenie povinností oboch sporových strán je v zásade rovnaké / dodržanie ktorejkoľvek povinnosti aspoň jednou zo sporových strán mohlo uvedenej škode zabrániť/, avšak súd vzal do úvahy tú okolnosť, že žalovaný sa dopustil porušenia povinností pri vedení bicykla, nevenoval sa riadeniu uvedeného bicykla, čo je závažnejšie z hľadiska možnosti a pravdepodobnosti spôsobenia škody, ako keď dôjde k porušeniu povinností chodcom, v danom prípade žalobcom, preto súd určil podiel žalovaného na vzniku škody vo vyššom rozsahu ako na strane žalobcu.
59. Žalobca si v konaní nesporne uplatňuje voči žalovanému nároky na náhradu škody na zdraví, a to z titulu bolestného i SSU. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania uplatňovaných nárokov, súd ako prvoradú riešil v konaní otázku posúdenia, či žalobcom uplatnené nároky na náhradu škody z titulu bolestného i SSU sú premlčané, resp. nie. V tej súvislosti súd udáva, že nárok na náhradu škody na zdraví sa premlčuje v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
60. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade nároku na odškodnenie bolesti a SSU poškodeného, sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové hodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, od ktorého okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového hodnotenia bolestného a SSU vyplýva z lekárskeho posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení, pričom poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. SSU vzniká v dobe, v ktorej je možné zdr. stav poškodeného po úraze, prípadne po ich zhoršení, považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aké preukázateľne nepriaznivé dôsledky má zmenený (zhoršený) zdr. stav poškodeného na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. O škode spočívajúcej v SSU sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
61. Podľa názoru súdu, keďže v danom prípade k úrazu došlo 4.4.2010, lekársky posudok o bodovom hodnotení bolestného bol vypracovaný MUDr. Dušanom Sukovským dňa 31.8.2012, pričom žaloba ohľadom bolestného v predmetnej veci bola doručená súdu 10.10.2012, pričom znalec MUDr. Mihál v ZP č. 7/2014 z 28.10.2014 uviedol, že dátumovanie bolestného je možné hodnotiť v termíne vykonania posudku MUDr. Sukovským za správne, súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného nie je premlčaný. S prihliadnutím na závery ZP MUDr. Mihála, ktorý dospel k záveru, že bodové hodnotenie bolesti v ZP MUDr. Sukovského z 31.8.2012 aj so zvýšeniami v zmysle § 9 ods. 5 písm. b,c, ako aj na základe § 3 ods. 4 spolu vo výške 810 bodov, je primerané, na základe toho súd vyhodnotil, že bodové hodnotenie bolestného stanovené v lekárskom posudku MUDr. Sukovského vo výške 810 bodov je primerané zistenému poškodeniu na zdraví žalobcu a vytrpeným bolestiam v priebehu liečenia a odstraňovania jeho následkov, preto súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za opodstatnený. Nárok na náhradu bolestného v danom prípade vznikol v roku 2012, t.j. v roku, kedy sa poškodený dozvedel o škode na základe vypracovaného lekárskeho posudku, pričom náhrada za 1 bod sa určuje potom v zmysle § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na jej náhradu, teda v danom prípade za rok 2011, v ktorom bola hodnota jedného bodu 15,38 eur v zmysle opatrenia MZ SR č. 19/2011 na základe čoho nárok na náhradu bolestného predstavuje 12.457,80 eur.
62. Čo sa týka posúdenia otázky, či nárok žalobcu o náhradu za SSU je premlčaný resp. nie, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že k otázke ustálenosti zdr. stav žalobcu z hľadiska možnosti vyčísliť, resp. vystaviť bodové hodnotenie SSU v súvislosti s úrazom z 4.4.2010 sa vyjadroval MUDr. Mihál, ktorý sa vyjadril, že dátumovanie SSU je vhodné dodržať ku koncu tretieho roka po úraze, čo bolo v danom prípade podľa neho 30.3.2013. Znalec MUDr. Andrej Smetánka vo svojom ZP vyslovil názor, že žalobca bol stabilizovaný po psychickej stránke už v roku 2013, do ktorého obdobia sa dá zaradiť aj posudok o SSU vypracovaného z 25.11.2012 MUDr. Sukovským. Znalec MUDr. Hudcovský vo svojom ZP vyslovil záver, že bodovo ohodnotiť SSU u žalobcu spôsobné diagnózami položka 309 a 253 bolo možné rok po úraze, teda koncom roka 2011, kedy už zdr. stav podľa vyšetrení psychiatra i neurológa bol v podstate stabilizovaný. Keďže i Zákon č. 437/2004 Z.z. v § 8 ods. 4 stanovuje, že zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví, dospel súd k záveru, že v danom prípade bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie SSU koncom roka 2011, a keďže žalobca doručil žalobu, ktorou si uplatnil nárok na náhradu za SSU na súd dňa 29.1.2013, žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu SSU na základe lekárskeho posudku MUDr. Dušana Sukovského 25.11.2012, súd považuje za uplatnený včas a tieto nároky nie sú premlčané. Za premlčaný súd považoval nárok na náhradu škody na zdraví z titulu SSU v súvislosti s položkou č. 309 - ľahká reziduálna ľavostranná hemiparéza a paleocerebellarna semiológia, ktoré znalec MUDr. Mihál ohodnotil spolu v počte 624 bodov v posudku zo dňa 28.10.2014, pričom rozšírenie žaloby na základe toho bolo doručené súdu dňa 11.2.2015, a to z dôvodu, že sa súd prikláňa k správnosti názoru MUDr. Hudcovského, ktorý uviedol, že zdr. stav žalobcu bol ustálený koncom roka 2011, keďže bol zhodnotený ako stav po kraniocerebrálnej traume s evakuáciou subdurálneho hematomu s residuálnou ľavostrannou hemiparézou, zároveň bol konštatovaný organický psychosyndróm a stav stacionárny už na vyšetrení na neurologickej ambulancii Nemocnice Handlová MUDr. Hmirákovou dňa 12.12.2011. Súd sa tiež s poukazom na § 9 ods. 8 Zák.č. 437/2004 Z.z. prikláňa k správnosti názoru MUDr. Hudcovského, že položka 309 nemala byť samostatne hodnotená a že SSU sa malo hodnotiť len pod položkou 253, a preto i s poukazom na uvedené súd žalobu v časti o náhradu škody z titulu SSU položky 309 ako neopodstatnený a aj premlčaný zamietol.
63. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví žalobcu z tiulu SSU v súvislosti s položkou 253, je potrebné uviesť, že výška bodového hodnotenia SSU v súvislosti s položkou 253 v rozsahu 900 bodov bola konštatovaná v lekárskom posudku MUDr. Dušan Sukovského, správnosť tohto základného bodovania potvrdil vo svojom ZP MUDr. Andrej Mihál a vo svojich posudkoch i MUDr. Smetánka a MUDr. Hudcovský. Sporná medzi uvedenými lekármi je otázka, či v danom prípade je namieste zvýšenie uvedeného bodového hodnotenia položky 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy o ďalších 100%, a to v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý stanovuje, že bodové hodnotenie za SSU môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. MUDr. Sukovský zvýšil toto bodové hodnotenie až na dvojnásobok, teda o 100%, ktoré zvýšenie považoval za správne i lekár MUDr.
Hudcovský. Proti uvedenému zvýšeniu z dôvodov podrobne uvedených v jeho ZP bol znalec z oblasti psychiatrie MUDr. Smetánka. Obaja lekári, ktorí boli za zvýšenie v rozsahu 100% poukázali najmä na vek, v ktorom žalobca utrpel uvedené poškodenie na zdraví, pričom MUDr. Hudcovský uviedol i dôvod, že v dôsledku uvedených zranení a trvalých následkov na zdraví stratil žalobca možnosť uplatniť sa v pracovnom živote.
64. Podľa názoru súdu, keďže v danom prípade je potrebné brať do úvahy v zmysle uvedeného obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, pričom keďže žalobca utrpel úraz vo veku 34 rokov, a keďže žalobca bol pred uvedeným úrazom zdravý s výnimkou toho, že mal vrodenú poruchu - rázštepu podnebia, v plnej miere bol zapojený do pracovného života, bežného spoločenského, športového života a nič mu v tom čase nebránilo viesť i plnohodnotný partnerský a prípadne i rodičovský život, dospel súd k záveru, že v danom prípade je opodstatnené i čiastočné zvýšenie uvedeného bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z.. V tej súvislosti súd udáva, že súd pri rozhodovaní o tejto otázke vzal do úvahy i závery znalca MUDr. Smetánku v jeho ZP, a to že úrazom - haváriou dňa 4.4.2010 a úrazovým poškodením mozgu došlo z dlhodobého hľadiska (v zmysle zmeny či straty spoločenského uplatnenia) u žalobcu len k čiastočnému prehĺbeniu už pred nehodou prítomného psychického - mentálneho poškodenia, žalobca už pred nehodou trpel pre komplexy menejcennosti introverziu, submisiu, izoláciu vedomú, znížené sociálne uplatnenie, pričom úraz a následné vyšetrenia aj výsledky preukázali jednoznačné zdr. poškodenie u žalobcu na základe toxického vplyvu požívania alkoholu už pred úrazom v roku 2010, čiže poruchové požívanie alkoholu bolo u žalobcu prítomné už pred úrazom v roku 2010. Po zvážení všetkých uvádzaných okolností dospel súd k záveru, že v danom prípade bolo opodstatnené zvýšenie tohto bodového hodnotenia SSU v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., nie o 100%, ale o 50%, teda v rozsahu 900 bodov + 450 bodov a celkovo 1350 bodov. Nárok na náhradu SSU v danom prípade vznikol v roku 2012, t.j. v roku, kedy sa poškodený dozvedel o škode na základe vypracovaného lekárskeho posudku, pričom náhrada za 1 bod sa určuje potom v zmysle § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z. sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok na jej náhradu, teda v danom prípade za rok 2011, v ktorom bola hodnota jedného bodu 15,38 eur v zmysle opatrenia MZ SR č. 19/2011 na základe čoho náhrada za SSU predstavuje 20.763,- eur.
65. Čo sa týka navrhovaného zvýšenia bodového hodnotenia SSU v zmysle § 5 ods. 4 Zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50%, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade je na mieste ešte zvýšenie vyššie uvedeného bodového hodnotenia o 25%, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú v danom prípade skutočnosti, a to, že v dôsledku utrpeného úrazu a poškodenia zdravia žalobca stratil trvale možnosť zapojiť sa do pracovného života, keďže bol uznaný na plne invalidného, ďalej zobral súd do úvahy okolnosti, že žalobca nie je v plnej miere sebestačný a je odkázaný doživotne na pomoc iných osôb, v dôsledku tohto zdr. postihnutia bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a s najväčšou pravdepodobnosťou pre svoje zdr. postihnutie nikdy v živote už nebude viesť plnohodnotný partnerský život, obmedzený je jeho spoločenský i športový život. V danom prípade však súd pri určovaní percentuálneho vyjadrenia, o ktoré zvýšil náhradu za SSU v zmysle § 5 ods. 4 Zák. č. 437/2004 Z.z., súd vzal do úvahy i predchádzajúci život žalobcu pred úrazom z 4.4.2010, a to že sa len v bežnej miere zapájal do spoločenského, kultúrneho života, pričom vzal do úvahy i skutočnosť, že od času, kedy bol vypracovaný lekársky posudok o bodovom hodnotení SSU ako i od času, kedy bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, došlo u neho k čiastočnému zlepšeniu zdr. stavu v tom smere, že v súčasnosti už nemáva tak často epileptické záchvaty, je samoobslužný, dokáže si pripraviť jednoduchšie jedlo, chodí na vychádzky mimo domu bez dozoru. Taktiež vzal súd do úvahy i skutočnosti uvádzané v ZP Mudr. Smetánku, na ktoré poukázal už pri odôvodnení primeranosti zvýšenia v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. v predchádzajúcom odseku a na základe všetkého uvedeného vyhodnotil, že v danom prípade je primerané zvýšenie náhrady za SSU o 25% v zmysle § 5 ods. 4 Zák. č. 437/2004 Z.z.., a keďže náhrada za SSU predstavuje 20.763,- eur, zvýšenie o 25 % predstavuje 5.190,75 eur a celková náhrada z titulu SSU potom spolu predstavuje 25.953,75 eur.
66. Na základe všetkého uvedeného náhrada z titulu bolestného potom predstavuje 12.457,80 eur, celková náhrada z titulu SSU predstavuje 25.953,75 eur.
67. V danej veci v zmysle vyššie uvedeného však musel súd zohľadniť, že v danom prípade poškodený, teda žalobca, v zmysle cit. ustanovenia § 441 Obč. zákonníka znáša uvedenú škodu pomerne, a to v zmysle vyššie uvedeného v rozsahu 40% a keďže žalovaný znáša uvedenú škodu v rozsahu 60%, 60% zo sumy bolestného vo výške 12.457,80 eur predstavuje 7. 474,68 eur a 60% zo sumy SSU vo výške 25.953,75 eur predstavuje 15.572,25 eur.
68. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu konania navrhol, aby súd v zmysle § 450 Obč. zákonníka uplatnil moderačné právo súdu a teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížil. Súd v zmysel cit. ustanovenia má vziať pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadnuť má i na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Skutočnosti a porušenie právnych povinností oboma sporovými stranami, v súvislosti s ktorými došlo ku škode na zdraví žalobcu, súd vyhodnotil už v časti, v ktorej posudzoval mieru zavinenia škodcu i poškodeného na vzniknutej škode, na základe čoho vyhodnotil, že ku škode došlo zavinením žalovaného v rozsahu 60% a zo strany žalobcu v rozsahu 40%. Ďalej je potrebné uviesť, že osobné a majetkové pomery žalovaného v čase spôsobenia škody na zdraví žalobcu, boli také, že bol študentom vysokej školy a bez akéhokoľvek príjmu. V súčasnosti z vyššie doložených listinných dôkazov vyplýva, že prevažnú časť roka je zamestnaný, jeho príjem predstavuje 2300-2400,- eur mesačne v čistom. Súd musel prihliadnuť i na pomery poškodeného, ktorý v dôsledku vyššie uvedeného poškodenia na zdraví je poberateľom len invalidného dôchodku v súčasnosti vo výške 368,-eur eur. Po zohľadnení všetkého uvedeného súd vyššie uvedenú náhradu škody znížil len v rozsahu o 10%, pričom vzal do úvahy, že uvedená škoda bola spôsobená žalovaným z nedbanlivosti, v mladom veku, spôsobenie škody žalovaný ľutuje, na druhej strane však musel súd vziať do úvahy závažnosť vzniknutých následkov a sociálne pomery žalobcu, a to najmä v tej súvislosti, že príjem žalobcu sa v dôsledku poberania inv. dôchodku znížil a nízku životnú úroveň v dôsledku zdr. postihnutia bude už mať po celý život, preto náhradu škody vo vyššom rozsahu súd neznížil.
69. Po zohľadnení a uplatnení moderačného práva súdu v zmysle uvedeného v rozsahu 10% žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného predstavuje potom sumu 6.727,20 eur (7. 474,68 eur mínus 10% z toho, t.j. 747,48 eur) z titulu SSU predstavuje potom sumu 14.015,03 eur ( 15.572,25 eur mínus 10% z toho, t.j.1557,22 eur). S poukazom na výšku priznanej sumy, ako i po zvážení možností žalovaného uhradiť túto sumu žalobcovi, súd umožnil žalovanému súdom priznaný nárok uhradiť žalobcovi v splátkach po 500,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27. dňa v mesiaci pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplateniach dvoch splátok.
70. Žalobca si podanou žalobou uplatnil i úrok z omeškania z uplatňovaného nároku na náhradu škody na zdraví. V tej súvislosti súd udáva, že keďže žalovaný bol na náhradu škody bolestného i SSU vyzvaný listami zo dňa 7.9.2012 a 6.12.2012 pred podaním žaloby na súd, žalobca má nárok v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov i na úrok z omeškania, výška ktorého bola uplatnená v súlade s cit. ustanovením, a to zo súdom priznaného nároku bolestného vo výške 6.727,20 eur od 2.10.2012 do zaplatenia, ako i z náhrady z titulu SSU zo sumy 10.381,50 eur ( náhrada za SSU určená súdom bez zvýšenia SSU v rozsahu 25% súdom a bez zohľadnenia zavinenia a moderačného práva súdu bola stanovená vo výške 20.763,- eur, z toho 60% z titulu zodpovednosti za škodu žalovaného mínus 10% uplatnené moderačné právo súdu) od 9.1.2013 do zaplatenia, keďže žalovaný uvedené dlžné sumy po zaslaní výziev žalobcovi neuhradil. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu z vyššie uvádzaných dôvodov ako neopodstatnenú zamietol.
71. O náhrade trov sporových strán v predmetnej veci rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v platnom znení, keďže obe strany mali vo veci úspech len čiastočný, pričom v tej súvislosti je potrebné uviesť, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle zásady čistého úspechu v konaní v súvislosti s priznaným nárokom z titulu SSU, i keď bol v tejto časti prevažne úspešný, a to s poukazom na § 257 C.s.p., kedy za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje tie skutočnosti, že rozhodnutie o výške priznaného plnenia záviselo od úvahy súdu a v konaní bolo potrebné posúdiť množstvo medicínskych aspektov, na ktorých sa nevedeli zhodnúť ani znalci, na základe čoho sa nedal predvídať výsledok sporu v čase uplatňovania predmetných nárokov, preto súd za spravodlivé považuje rozhodnúť o náhrade trov tak, ako bolo uvedené.
72. Z tých istých dôvodov ako súd uviedol v predchádzajúcom odseku, súd považuje za spravodlivé , a to i s prihliadnutím na mieru zavinenia každej zo sporových strán na vzniku škody, aby náhradu trov štátu z titulu vyplateného znalečného za vyššie uvedené znalecké posudky, znášal žalovaný v rozsahu 60% a žalobca v rozsahu 40%, pričom o náhrade týchto trov rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v platnom znení, pričom práve z dôvodu, že obe sporové strany sa v podstatnej miere pričinili o vznik škody na zdraví žalobcu, súd nevidel v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. v platnom znení, pre ktoré by tieto trovy štátu mal znášať štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.