Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2537-2008.pdf
PDF · 64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2Er/2537/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín, IČO: 0 312 037, proti povinnému: K.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o vymoženie XX,XX X. L. T.Í. v exekúcii X. XXXX/XXXX vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2Er/2537/2008-40 zo dňa 17.05.2022 zamieta
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2Er/2537/2008-7 zo dňa 20.01.2016 súd exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2016. V odôvodnení súd uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po tom, ako si ich súdny exekútor vyčísli.
2. O trovách exekúcie súd rozhodol uznesením č. k. 2Er/22537/2008-40 zo dňa 17.05.2022, tak že povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 145,52 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Povinný doručil tunajšiemu súdu dňa 19.05.2022 sťažnosť voči rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktorú dôvodil tým, že počas exekúcie nedošlo k vymoženiu pohľadávky pre jeho nemajetnosť, trovy exekúcie mal tak platiť oprávnený. Zároveň i pre jeho nemajetnosť mu nemal súd uložiť povinnosť hradiť trovy exekúcie. Ďalej uviedol, že súdny exekútor mal vedieť o preklúzii ako dôvode pre zastavenie exekúcie, aj tak zámerne opakovane vykonával úkony zisťovania už predtým potvrdených skutočností (opakované zisťovanie cez Sociálnu poisťovňu, banky a pod.). Súdny exekútor tak neúmerne a neopodstatnene navyšoval výdavky exekúcie.
4. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1,2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku podľa ktorého sa exekúcia zastaví ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
13. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza tak do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.
14. Povinný namietol výšku a účelnosť trov exekúcie. Pri určovaní výšky a účelnosti trov exekúcie súdny úradník vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora, a to s ohľadom na skutočnosť, že úkony súdneho exekútora smerujúce k zisteniu majetku boli vykonávané v časovom horizonte niekoľkých rokov.
15. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhodnotil sťažnosť povinného ako nedôvodnú, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n é odvolanie.