Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/73/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: D. F..E..D.., C.: XXXXXXXX, F. F. B. XXXX, XXX XX P., Č. E., právne zastúpený L.. U. U., H. W. F. F. U. O. XX/A, XXX XX V. X proti žalovanému: L. P., O.. XX.X.XXXX, Z. V. G., v konaní o zaplatenie 1.370,10 Kč s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.370,10 Kč spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval zaplatenia žalovanej sumy 1.370,10 Kč s prísl. t. j. zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.370,10 Kč za obdobie od 2.2.2013 do zaplatenia a dožadoval sa náhrady trov konania s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 14.2.2012 Zmluvu o osobnom účte (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú i Všeobecné obchodné podmienky Českej spořitelny, a.s. (ďalej len VOP), s ktorými sa žalovaný oboznámil a súhlasil s nimi. Podľa bodu 10.6 VOP bol klient povinný udržiavať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali na krytie platobných transakcií podľa jeho príkazov a na krytie jeho záväzkov voči banke. Žalovaný uvedené ustanovenie VOP porušil tým, že najneskôr ku dňu 1.2.2013 bol na jeho účte evidovaný nepovolený debetný zostatok vo výške 1.370,10 Kč. Žalovaný na písomné výzvy na uhradenie tohto zostatku nereagoval, kvôli čomu právny predchodca listom zo dňa 4.2.2013 informoval žalovaného o výpovedi predmetnej zmluvy o účte a s ňou súvisiacimi dohodami. Táto výzva bola žalovanému doručená fikciou doručenia v zmysle bodu 9.6 a 9.7 VOP, nakoľko si ju priamo neprevzal v odbernej lehote. Ku dňu 1.2.2013 došlo k uzatvoreniu účtu žalovaného a k tomuto dňu bola suma nepovoleného debetného zostatku pripísaná na evidenčný účet pohľadávok. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2013 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku, z ktorej si žalobca uplatňuje istinu vo výške 1.370,10 Kč a zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.370,10 Kč za obdobie od 2.2.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku na pohľadávkový účet. 2. Žalobca predložil k žalobe aj Zmluvu o osobnom účte zo dňa 14.2.2012 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, výzvy adresované žalovanému aj s neprevzatými zásielkami, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2013 vrátane jej prílohy - špecifikácie pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.12.2013, obratovú históriu evidenčného účtu pohľadávky, Všeobecné obchodné podmienky, výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 1.1.2012 do 1.2.2013.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená v zmysle § 116 C.s.p.. Napriek výzve súdu sa žalovaný k podanej žalobe nijako nevyjadril. Žalovaný bol v konaní pasívny a

neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, pričom všetky písomnosti mu boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu. Na vytýčené pojednávanie sa strany nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez ich prítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými písomnosťami predloženými žalobcom, z čoho súd ustálil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu - Česká spořitelna, a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 14.2.2012 Zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej bol v prospech žalovaného zriadený zo strany banky osobný účet. Žalovaný tento osobný účet využíval, avšak v rozpore so zmluvou vytvoril na uvedenom účte nepovolený debetný zostatok vo výške 1.370,10 Kč, ktorý ani po opakovaných výzvach neuhradil, kvôli čomu banka odstúpila od zmluvy, zostatok previedla na pohľadávkový účet a pohľadávku následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2013 previedla na žalobcu. Pohľadávka predstavovala ku dňu vypovedania zmluvy istinu vo výške 1.370,10 Kč, ku ktorej boli postupne pripočítavané aj zákonné úroky z omeškania, ktoré si však žalobca uplatnil až odo dňa 2.2.2013 a to vo výške 8 % ročne do zaplatenia. Žalovaný preukázateľne neprevzal výzvy právneho predchodcu žalobcu a preukázateľne neuhradil svoju splatnú pohľadávku. Uvedené vyplýva z originálov nedoručených poštových zásielok adresovaný žalovanému na adresu uvedenú v zmluve a z výpisov z predmetného účtu a histórie evidenčného účtu pohľadávky.

6. Podľa Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorený na podpis v Ríme dňa 19. Júna 1980 (Rím I) - v zmysle čl. 1 bod 1, 3 ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Ustanovenia tohto dohovoru sa neuplatnia na poistné zmluvy, ktoré kryjú riziká na území členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na účely určenia, či na tomto území, použije súd svoj vnútroštátny poriadok.

7. V zmysle čl. 3 bod 1 sa zmluva spravuje právnym poriadkom , ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolnosti prípadu, účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť.

8. V zmysle čl. 4 bod 1, 2 v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. S výhradou ustanovenia ods. 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie, charakteristické pre zmluvu, obvyklí pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň so štátom kde sa nachádza iná prevádzkareň.

9. V zmysle čl. 5 bod 1 Dohovoru, tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe (spotrebiteľ) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

10. V zmysle čl. 10 bod 1 písm. b) citovaného dohovoru, rozhodným právom pre zmluvu podľa článku 3 až 6 a 12 tohto dohovoru sa spravujú najmä plnenie zmluvných záväzkov.

11. Podľa § 708 ods. 1,2,3 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky (1) smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce. (2) Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu. (3) § 708 odst. 2, § 709 odst. 1 a 2, § 710 až 714 a § 715 odst. 1 až 3 se nepoužijí pro smlouvu o běžném účtu, která je smlouvou o platebních službách podle zákona upravujícího platební styk.

12. Podľa § 711 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

13. Podľa § 715 ods. 2 a 3 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky banka může smlouvu o běžném účtu kdykoli písemně vypovědět. Smlouva o běžném účtu zaniká s účinností ke konci kalendářního měsíce, který následuje po měsíci, v němž byla výpověď doručena majiteli účtu. (3) Jestliže banka vypoví smlouvu o běžném účtu proto, že majitel účtu porušil podstatným způsobem povinnosti ze smlouvy o běžném účtu, zaniká smlouva o běžném účtu dnem doručení výpovědi majiteli účtu. Výpověď musí být v tomto případě podána jako doporučená zásilka na adresu uvedenou ve smlouvě o běžném účtu. Odmítne-li adresát výpověď převzít nebo výpověď nebylo možné doručit, účinky doručení nastávají v den, v němž držitel poštovní licence vrátil výpověď bance.

14. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

15. Podľa § 502 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

16. Podľa § 503 ods. 1 prvá veta zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky.

17. Podľa § 51a zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoníka) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, táto hlava zapracováva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a upravuje ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

18. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoníka) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej stráne dodávateľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 1 zákona č. 634/1992 Sb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy na území Českej republiky, tento zákon zapracováva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a stanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združenia spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia zvláštnych predpisov týkajúcich sa podmienok výroby, dovozu, predaja a označovania výrobkov a poskytovania služieb nie sú týmto zákonom dotknuté. Tento zákon sa vzťahuje na ponúkanie a predaj výrobkov a ponúkanie a poskytovanie služieb v prípadoch, kedy k plneniu dochádza na území Českej republiky. Na ostatné prípady sa vzťahuje vtedy ak súvisí s podnikateľskou činnosťou na území Českej republiky.

20. Podľa § 1 zákona č. 634/1992 Sb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia zmluvy na území Českej republiky, pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo užíva služby za iným účelom než pre podnikanie s týmito výrobkami alebo službami a predávajúci je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

21. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah uzatváral občan Slovenskej republiky (žalovaný) na území Českej republiky s právnym subjektom Českej republiky, súd aplikoval citované ustanovenia Dohovoru (Rím I.) a v zmysle tohto Dohovoru rozhodným právom a tým pádom hmotnoprávnymi predpismi sú príslušné ustanovenia práva Českej republiky.

23. Za daných okolností súd aplikoval ustanovenia českého Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žiadne neprijateľné zmluvné podmienky súd nezistil a skonštatoval platné uzatvorenie zmluvy a zároveň súd nezistil žiaden rozpor ani so zákonom č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb.

24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Z predložených listín má súd za to, že žalovaný neuhradil nepovolené debetné prečerpanie, ktoré vzniklo na jeho bežnom účte vedenom žalobcom vo výške 1.370,10 Kč. Táto pohľadávka žalobcu resp. jeho právneho predchodcu vznikla v zmysle § 711 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky ako pohľadávka zo zmluvy o úvere, keďže žalovaný v rozpore s bodom 10.6 VOP neudržiaval na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali na krytie platobných transakcií podľa jeho príkazov a na krytie jeho záväzkov voči banke. Tým mu vznikol nepovolený debetný zostatok, na ktorý sa v tomto prípade vzťahujú ustanovenia o zmluve o úvere § 708 a nasledujúcich zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky. Žalovaný preukázateľne tento de iure poskytnutý úver zo strany právneho predchodcu neuhradil, kvôli čomu ho súd zaviazal na uhradenie žalovanej sumy.

25. Zo žalovanej sumy súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania a to v zmysle a vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Sb. () účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy vzťahujúci sa pre územie Českej republiky v spojení s ustanoveniami Nariadenia vlády ČR č. 142/1992 Sb.. V zmysle uvedenej vyhlášky sú zaviazal žalovaného uhradiť zo žalovanej sumy žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 2.2.2013 do zaplatenia.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalobca úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.