Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov senátu T.. Q. R. a H. I., v trestnej veci proti obžalovanému T. I., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.07.2017 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný T. I., nar. XX.XX.XXXX v J. W., trvale bytom B. č. XXX, okres B., živnostník, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01:30 hod. v obci B., pred kultúrnym domom fyzicky napadol L. W., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho tento spadol na cestu, kde zostal nehybne ležať, čím mu spôsobil minimálne otras mozgu ľahkého stupňa, s dobou liečenia maximálne po dobu 10 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods., 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému L. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z. XXXX.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodeného L. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z. XXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 22. 5. 2015 tunajšiemu súdu obžalobu na T. I. pre prečin ublíženia na zdraví a podľa§ 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01:30 hod. v obci B., pred kultúrnym domom fyzicky napadol L. W., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho tento spadol na cestu, kde zostal nehybne ležať, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, dvojitú zlomeninu sánky - zlomeninu tela sánky vpravo v oblasti zuba č. 45 a nízku zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo s posunom kostných úlomkov do strany, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu lícne-čeľustného komplexu vľavo s posunom, zlomeninu oblúka lícnej kosti vľavo, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života nad 42 dní. Obžalovaný bol po podaní obžaloby súdom upozornený na možnosť prísnejšieho posúdenia skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že poškodeného udrel jedenkrát päsťou pravej ruky do oblasti nosa. K okolnostiam a dôvodom tohto úderu uviedol, že poškodený bol dosť opitý a otravný, počas jeho rozhovoru s Y. K. videl poškodeného zdvihnúť ruku na Y. K., čo si vysvetlil, že poškodený ho chce napadnúť a jednoducho zareagoval tak, že ho jedenkrát miernou silou udrel päsťou. Po údere poškodený spadol na zadok a chrbát, so svedkom K. mu pomohli posadiť sa na lavičku, tiež mu prešiel rukou po temene hlavy, či sa nezranil. Na poškodenom neboli viditeľné zranenia, poškodenému netiekla krv, bol iba otrasený a asi po piatich minútach sa postavil a odišiel. Jedným úderom mu tak nemohol spôsobiť zistené zranenia.

Svedok poškodený L. W. vypovedal, že predmetného dňa bol na zábave v obci B., pokazilo sa mu vozidlo, zháňal si odvoz domov a ako debatoval so svedkom Y. K., zrazu prišla taká rana, že stratil vedomie a na nič viac si nepamätá, len sa dozvedel, že domov ho doviezli svedkovia U. a W.. Nevie uviesť do ktorej časti tváre smeroval úder, nemal šancu to zistiť, pamätá si len ten úder a potom len také útržky, že bol v nemocnici, že ho viezla sanitka. Od svedkov K. a Z. aj pýtal, že ako sa to stalo a dozvedel sa, že po údere spadol na zem a na zemi ostal ležať, že ho potom posadili na lavičku a že po údere bol dezorientovaný. Počul, že o obžalovanom sa hovorí, že je lámač sánok.

Svedkyňa L. Z. vypovedala, že v čase incidentu stála otočená chrbtom k poškodenému, počula len buchnutie, ako niekto spadne na zem a keď sa otočila, videla na zemi ležať poškodeného, ležal na chrbte, pomohla mu s obžalovaným a svedkom K. posadiť sa na lavičku, žiadne zranenia na ňom nevidela, nevidela na ňom ani krv. Poškodený bol podľa nej opitý, tak sa aspoň správal.

Svedok J. W. vypovedal, že nebol svedkom žiadneho incidentu, ráno asi o 4.30 hod. išiel autom pre kolegu U., išli do práce. Cestou pre kolegu, zbadal auto, vedel že patrí poškodenému a z auta trčali nohy. Zastavil vozidlo, išiel sa tam pozrieť a zbadal poškodeného ležať v aute, bol celý od krvi a požiadal ho, aby ho odviezol domov. Poškodený si k nemu prisadol, išli pre U. a potom poškodeného odviezli domov. Poškodený mu ešte v jeho aute, ako ho tam našiel povedal, že "tak ma dojebali", viac o tom nerozprával.

Svedok H. U. potvrdil, že pre neho do práce prišiel J. W. a vo vozidle s ním bol poškodený. Poškodený mal krv niekde pri nose a povedal, že ho niekto zbil, ale kto, to im nepovedal. Zranenia si na ňom nevšimol, rozprávali sa spolu, rozprával normálne.

Svedok Y. K. vypovedal, že sa rozprával s obžalovaným, poškodený ho chytil za rameno, chcel mu niečo povedať a vtedy ho obžalovaný udrel päsťou. Kde ho udrel to nevidel, ale úder smeroval do tváre poškodeného, úder nevidel lebo poškodený stál za ním. Po údere sa otočil a videl ako poškodený leží na chrbte. Po údere ho s obžalovaným zodvihli zo zeme a posadili ho na lavičku. Chvíľu ho pozorovali a keď videl, že poškodený kýva rukami, potom odišiel.

Znalec T.. Y. Y. vypovedal, že poškodený mal diagnostikované zranenia otras mozgu ľahkého stupňa, dvojitú zlomeninu sánky - zlomeninu tela sánky vpravo v oblasti zuba č. 45 a nízku zlomeninu kĺbového

výbežku sánky vľavo s posunom kostných úlomkov do strany, zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomeninu lícnočeľustného komplexu vľavo s posunom, zlomeninu oblúka lícnej kosti vľavo, všetky tieto zranenia však nemohol utrpieť jediným úderom päsťou a následným pádom na chrbát. Zranenia mohli vzniknúť súčasne, alebo tiež mohli vzniknúť po určitom časovom odstupe, pripustil, že aj s odstupom max. dvoch hodín. Otras mozgu ľahkého stupňa sa prejavuje aj krátkym bezvedomím, ktoré však vždy nemusí nastať, bolesťami hlavy, dezorientáciou a pod. Dvojitá zlomenia sánky a zlomenina čeľustného komplexu sa prejavuje hneď bolesťou, spontánnou bolesťou pri pokuse rozprávať, po niekoľkých desiatkach minút sa prejavuje opuchom, krvným výronom, osoby ťažko rozprávajú, pri zlomenine čeľustného komplexu sa rozprávaniu bránia, pre bolestivosť pri otváraní úst.

Znalec T.. T. C. uviedol, že sa pridržiava záverov odborného vyjadrenia. V prípade poškodeného otras mozgu ľahkého stupňa bol diagnostikovaný počas jeho hospitalizácie v NsP O.. Viacnásobná zlomenina nosových kostí s posunom bola poškodenému diagnostikovaná na základe CT vyšetrenia, zároveň týmto vyšetrením bola u neho zistená aj krvná podliatina a zlomenina lícnej kosti vľavo s posunom, išlo o minimálny posun do 8 mm. Najzávažnejším so všetkých zranení bola dvojitá zlomenina dolnej čeľuste s posunom úlomkov. Pokiaľ ide o zlomeninu nosa, doba liečenia by zodpovedala dobe liečenia 19 dní. Pokiaľ ide o zlomeninu čeľustného komplexu ide o stredné ťažké poranenie, ktorého horná hranica liečby je do 35 dní. K tomuto zraneniu mohlo dôjsť jedným a aj viacerými údermi, poprípade jedným úderom v kombinácií s pádom alebo mohlo vzniknúť pádom na zem tvárou, ale v tom prípade, by na tvári poškodeného boli zistené aj nejaké odreniny, pričom zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že takéto odreniny poškodený neutrpel. Pokiaľ ide o zlomeninu dolnej čeľuste, toto zranenie mohlo vzniknúť buď jedným úderom do dolnej čeľuste vpravo, muselo ísť ale o úder silnej intenzity alebo mohlo ísť o kombinované násilie, a to o úder smerovaný do ľavej strany tváre a pád smerom na bradu a najmenej pravdepodobný sa javí priamo pád na bradu. Pokiaľ ide o viacnásobnú zlomeninu nosových kostí s posunom, toto zranenie mohlo vzniknúť opakovaným násilím, nie jedným úderom päsťou, keďže išlo o trieštivú viacnásobnú zlomeninu, tak aspoň dvoma údermi. Na doplňujúcu otázku prokurátora, znalec uviedol, že pri silnej intenzite úderu, toto zranenie nosových kostí mohlo vzniknúť aj jedným úderom, ale určite jedným úderom nemohli všetky diagnostikované zranenia. Keď vychádza zo zranení poškodeného, poškodený utrpel zlomeninu ľavého lícneho komplexu, čo znamená, že úder smeroval pod ľavé oko a vzhľadom aj na plochu päste by tento úder nemohol súčasne spôsobiť aj trieštivú zlomeninu nosových kostí. Vychádzajúc tak zo zranení poškodeného minimálne jeden úder smeroval na nos, jeden úder pod ľavé oko a ďalší úder vpravo smerom na bradu. V prípade ak bol páchateľ pravák, tak by poškodeného trafil viac menej do ľavej strany do dolnej čeľuste vľavo a ak by udieral ľavou rukou, tak by ho mohol hákom trafiť do pravej strany dolnej čeľuste a poškodený by dopadol viac menej na chrbát, ale to je len jedna verzia. Ale tiež mohlo dôjsť aj k tomu, že ak bol útočník pravák, udrel ho do ľavej časti pod ušnicu a ako poškodený padal, tak sa mierne zatočil a mohol spadnúť na zem na bradu a spôsobiť si zlomeninu v oblasti pravej strany sánky. Otras mozgu bol diagnostikovaný neurológom, počas hospitalizácie poškodeného, toto zranenie si vyžaduje liečenie max. 10 dní, je sprevádzané príznakmi ako nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy.

Súd sa v rámci dokazovania ďalej oboznámil s odborným lekárskym vyjadrením, lekárskymi správami a správami k osobe obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a spôsobí mu ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 123 ods. 2, 3, 4 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,

počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a na podklade dokazovania, vychádzajúc z jednoznačne zistených a preukázateľných skutočností, že obžalovaný poškodeného udrel jedenkrát päsťou do oblasti tváre, poškodený po údere spadol na chrbát a viac si nepamätal v kontexte so závermi znaleckého dokazovania, že jedným úderom päsťou a pádom na chrbát nemohli vzniknúť všetky zranenia diagnostikované poškodenému, súd v zmysle zásady in dubio pro reo, korigoval skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný priznal, že poškodeného jedenkrát udrel päsťou do oblasti nosa. Poškodený si pamätal jeden úder päsťou a skutočnosť, že bol poškodený udretý obžalovaným iba jedenkrát potvrdil svedok Y. K.. Zároveň svedok Y. K. a svedkyňa L. Z. zhodne s obžalovaným uviedli, že poškodený po údere spadol na chrbát, na zem, kde neboli žiadne obrubníky a ani iné nerovnosti. Obaja svedkovia zároveň uviedli, že poškodeného zodvihli a posadili na lavičku, svedok Y. K. uviedol, že poškodený nekomunikoval, chvíľu ho pozorovali a keď videl, že hýbe rukami, odišiel. Svedkovia K. a Z. zároveň uviedli, že na poškodenom nevideli zranenia, ani krv. Zo záverov znaleckého posudku, odborného lekárskeho vyjadrenia a výpovedí znalcov vyplynulo, že u poškodeného boli diagnostikované zranenia: otras mozgu ľahkého stupňa, dvojitá zlomenina sánky vpravo v oblasti zuba č. 45 a zlomenina kĺbového výbežku sánky vľavo s posunom kostných úlomkov do strany, zlomenina nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, zlomenina lícne čeľustného komplexu vľavo s posunom, zlomenina oblúka lícnej kosti vľavo. Obaja znalci sa zhodli, že tieto zranenia nemohli vzniknúť jedným úderom päsťou a museli vzniknúť opakovaným násilím. Tiež bolo vyvrátené, že poškodený tieto zranenia utrpel pri páde, keďže dopadol na chrbát, na zem kde neboli žiadne výmole, obrubník a ani iné nerovnosti. Vzhľadom na výpovede očitých svedkov a skutočnosť, že na tvári poškodeného neboli zistené žiadne také poranenia tváre, ktoré by nasvedčovali jeho pádu na tvár, súd nemal dôvod spochybňovať, že poškodený skutočne padol na chrbát, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel poškodený, nemohli vzniknúť ani kombináciou jedného úderu päsťou a následne pádom na tvár na rovný povrch. Znalci sa jednoznačne vyjadrovali, že zranenia poškodeného museli vzniknúť opakovaným násilím. Vo svetle rozvedených dôkazov bolo podstatným pre vyhodnotenie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a zraneniami tiež posúdenie časových súvislostí. Obžalovaný poškodeného udrel päsťou v čase cca 1.30 hod a svedok J. W., poškodeného našiel ležať, zakrvaveného v jeho vozidle až o 04.30 hod. Svedok poškodený L. W. nevedel vysvetliť, ako sa do svojho vozidla dostal a tiež nevedel uviesť čo sa dialo po jeho napadnutí obžalovaným do okamihu, ako ho našiel bol nájdený vo vozidle, pričom ide o časové rozpätie cca 3 hodín. Tiež svedok J. W. vypovedal, že poškodený mu doslova uviedol, že "tak ma dojebali", vyjadroval sa, akoby útočníkov malo byť viac. Znalec sa vyjadril, že nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, či zranenia vznikli v rovnakom čase, alebo po časovom odstupe. Vzhľadom na uvedené pochybnosti, v zmysle zásady in dubio pro reo súd vychádzal iba z preukázateľne zistených skutočností a dospel k záveru, že obžalovaný fyzicky bezdôvodne napadol poškodeného jedným úderom päsťou, v dôsledku ktorého poškodený spadol na zem, dopadol na chrbát a utrpel ľahký otras mozgu s dobou liečenia max 10 dní. Obžalovaný poškodeného napadol počas tanečnej zábavy, pred kultúrnym domom, kde sa zároveň nachádzalo viac osôb, teda na mieste verejnosti prístupnom. Súd tak nemal pochybnosti, že skutok ako sa stal, vykazuje znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle /§ 15 písm. a/ Tr. zákona/, chcel svojim konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj, poriadok, pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené objekty ako zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pokiaľ súd pričítal konaniu obžalovaného následok - ujmu na zdraví poškodeného spočívajúci v ľahkom otrase mozgu, súd vychádzal z výpovede poškodeného a výpovedí svedkov K. v kontexte so závermi znaleckého dokazovania a lekárskych správ. Svedok poškodený vypovedal, že po údere stratil vedomie a na ďalší sled udalostí si nepamätá, jeho výpovedi nasvedčujú

aj výpovede svedkov K. a Z., ktorí zhodne uvádzali, že poškodeného zodvihli zo zeme, posadili ho na lavičku, poškodený bol zjavne otrasený, keďže obaja svedkovia pri ňom ešte ostali, svedok K. doslovne uviedol, že poškodený nekomunikoval, poškodeného chvíľu pozoroval a keď videl, že hýbe rukami, až potom odišiel. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú záverom znaleckého dokazovania, že poškodený po údere päsťou spadol na zem, na chrbát a utrpel ľahký otras mozgu, ktorého vonkajšími príznakmi sú bezvedomie, dezorientácia a pod. Keďže otras mozgu je zranením, ktoré nemá povahu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, nebolo preukázané, že by poškodený mal nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, súd konanie obžalovaného nekvalifikoval v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví.

Pokiaľ ide o ďalšie diagnostikované zranenia poškodeného, ktoré utrpel dňa 30. 6. XXXX, súd v žiadnom prípade ich existenciu nespochybňuje, iba vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tieto zranenia vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, t.j. ako následok jedného úderu päsťou do tváre poškodeného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúci ani priťažujúcu okolnosť. Súd obžalovanému vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenému L. W.. Súd tak dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženou povinnosťou je trestom spravodlivým a zákonným, odráža tak potreby individuálnej ako aj generálnej prevencie, splní si účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného a zároveň je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa.

Poškodeného L. W. súd s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože na základe výsledkov dokazovania súd nemal dostatočné podklady, pre rozhodnutie o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť škodu, súd by musel vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia výšky škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.