Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-225-2011.pdf
PDF · 154.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/225/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: A. v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ R. 2/ G. obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 36 860 018, o neúčinnosť právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Kúpna zmluva uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi K., ako predávajúcou a žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 1XXX vedenom Okresným úradom M.e- Katastrálnym odborom - parcelám registra „V. o výmere 251m2 -záhrady, č. XXXX/X o výmere 44 m2- zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinnému domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele č. XXXX, garáži so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X nachádzajúcim sa v katastrálnom území Levice, je voči žalobcovi právne neúčinná.
II. Súd návrh žalovanej v 2/ rade na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca písomne podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 27.10.2011 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým určí, že kúpna zmluva uzavretá medzi K., ako predávajúcou a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Levice- parcelám registra „C“ číslo XXXX/X . o výmere 251 m2 - záhrady, č. XXXX/X . o výmere 44 m2 - zastavané 2 12C /225/2011
plochy a nádvoria, W. o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu so s.č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, garáži so s.č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Levice je voči žalobcovi právne neúčinná.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13Cb/159/2002 zo dňa 21.5.2007 súd zaviazal K., podnikajúcu pod obchodným menom K. s miestom podnikania VK. zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 446.668 Sk (14.826,66 eur), príslušné úroky z omeškania a trovy konania vo výške 174.279,40,- Sk ( 5.785,02 eur), ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2007 a vykonateľnosť dňa 31.7.2007. Dlžníčka, ako ďalej uviedol žalobca v žalobe ku dňu 30.12.2009 ukončila svoju podnikateľskú činnosť a svoj záväzok žalobcovi neuhradila a za účelom vymoženia súdom priznanie pohľadávky podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi C. zo dňa 28.11.2007, ktoré exekučné konanie je vedené
u súdneho exekútora pod č.k. Y.. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 24.4.2008, ktoré podľa informácií, ako ďalej uviedol žalobca od súdneho exekútora, toto bolo doručené dlžníčke dňa 13.5.2008 a dlžníčke bolo výslovne zakázané nakladať s jej majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že po začatí exekučného konania uzavrela dlžníčka so žalovanými kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie M. a na základe vkladu H. zo dňa XX.X.XXXX nadobudol žalovaný v 1/ rade spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k parcelám registra „V. o výmere 251 m2 - záhrady, číslo XXXX/X o výmere 44 m2 - zastavené plochy a nádvoria , č. XXXX. o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému domu so s.č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX a ku garáži so s.č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X nachádzajúcim sa v okrese LY. v katastrálnom území M. a na základe vkladu V 1830/2011 zo dňa 22.9.2011 nadobudla žalovaná v 2/ rade spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k parcelám registra „V. o výmere 251m2 - záhrady , číslo XXXX/X o výmere 44 m2 - zastavané plochy a nádvoria, číslo XXXX o výmere 295 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k rodinnému domu so s.č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX a ku garáži so s.č. XXXX. postavenej na parcele XXXX/X , nachádzajúcim sa v okrese M. v katastrálnom území Levice. Žalobca uviedol v písomne podanej žalobe, že dlžníka na základe vyššie uvedeného právneho úkonu urobeného v prospech žalovaných, ktorí sú podľa informácií žalobcu blízkymi osobami dlžníčky, podľa § 116 a § 117 O.Z. úmyselne zmenšila svoj majetok v úmysle znemožniť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 14.826,66 eur s príslušenstvom, ktorá vyplýva z exekučného titulu a to právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Levice č.k. XXCb/ XXX/XXXX - 38 .
3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že uvedeným právnym úkonom bol žalobca, ako veriteľ jednoznačne ukrátený, nakoľko týmto konaním dlžníčky došlo k značnému znemožneniu vymoženia pohľadávky vo výške 14.826,66 eur s príslušenstvom, pretože dlžníčkin majetok bol zmenšený o rodinný dom, garáž a príslušné pozemky, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom územní M. ktorých hodnota v porovnaní s výškou pohľadávky ako aj s výškou jej ostatného majetku nemôže byť považovaná za zanedbateľnú a dlžníčka nevlastní žiaden ďalší majetok, z ktorého by bolo možné úspešne uspokojiť žalobcovu pohľadávku, pričom pohľadávku žalobcu je potrebné považovať za vymáhateľnú, nakoľko jej existencia bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. XXCb XXX/XXXX - XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť a dlžníčka urobila právny
3 12C /225/2011
úkon, ktorému sa žalobca touto žalobou snaží odporovať v posledných 3 rokoch, nakoľko, ako ďalej uviedol žalobca, podľa jeho informácií bola kúpna zmluva V 1830/211 uzavretá v roku 2011, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva a právny úkon bol urobený medzi dlžníčkou a jej blízkymi osobami, keďže podľa informácií žalobcu, sú žalovaní potomkami- dlžníkmi, ktoré možno považovať jednoznačne za osoby blízke. Žalobca ďalej uviedol, že aj vzhľadom na to, že podľa predmetného výpisu z listu vlastníctva majú žalovaní rovnaké trvalé bydlisko, ako dlžníčka, žalovaní v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri náležitej starostlivosti mohli jednoznačne poznať úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa.
4. Dňa 27.10.2011 podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému návrhu Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/225/ 2011 - 60 zo dňa 4.11.2011 vyhovel. Proti predmetnému uzneseniu podali žalovaní v 1/ a 2/ rade odvolanie, Krajský súd Nitra uznesením č.k. 25Co/272/2011 - 82 uznesenie Okresného súdu Levice potvrdil.
5. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo vyjadrení ( čl. 100 - 102) uviedli, že neuznávajú návrh o neúčinnosť právneho úkonu v celom rozsahu a to z dôvodu, že na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 13.7.1992, N. bola AU.á povinná vyplatiť z dedičstva žalovaných v 1/ a 2/ rade z obchodnej prevádzky každému po 561.744 Kčs, z motorového vozidla AVIA každému po 40.500 Kčs, sporožírového účtu každému po 137 Kčs a z devízového účtu každému po 775 DM. Domovú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX ( t.č. na LV 1711) ako vyplýva z dedičského rozhodnutia dedia K. v podiele 1 z celku a G. v podiele 1 z celku a G. v podiele 1 z celku na základe ktorého dedičského rozhodnutia bola vykonaná zmena na liste
vlastníctva. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že pohľadávku dedičov ( žalovaných) , na základe dedičského rozhodnutia nebola schopná AU. uhradiť a z tohto dôvodu uzatvorili K. na strane dlžníka s G. obaja na strane veriteľa dohodu, ktorá upravovala spôsob úhrady dlhu s dedičského rozhodnutia N., pričom uvedená dohoda upravujúca vyplatenie pohľadávky K. voči svojím deťom z dedičského rozhodnutia bola uzatvorená písomnou formou dňa 10.7.1994, v ktorej dohode je špecifikovaná výška a spôsob vyplatenia pohľadávky. Veriteľa teda žalovaní v 1/ a 2/ rade na základe uvedenej dohody požadovali vyplatenie svojej pohľadávky, ktorá vznikal z dedičského rozhodnutia N. zo dňa 13.7.1992 a to úhradou v hotovosti alebo prepísaním podielu na zdedenej nehnuteľnosti v prospech veriteľov a to každému v rovnakej čiastke. Dohoda zároveň upravovala aj maximálne časové obdobie, do ktorého je povinná dlžníčka zaplatiť pohľadávku voči veriteľom a toto bolo stanovené najneskôr do troch rokov po uzatvorení manželstva ktoréhokoľvek z veriteľov, pričom žalovaný v 1/ rade uzatvoril manželstvo 20.9.2008. K. uzatvorila dňa 16.5.2011 ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi G. a predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom prevode predmetu kúpy označeného v článku II. zmluvy z predávajúcej na kupujúcich a to za podmienok v zmluve dohodnutých. Žalovaní vo vyjadrení uviedli ďalej, že účastníci uvedenej kúpnej zmluvy na strane kupujúcich majú voči predávajúcej pohľadávky a to z titulu vyplatenia dedičského podielu po zosnulom otcovi a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej a vzhľadom na uvedené sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcim na uhradenie kúpnej ceny a uzatvorenie kúpnej zmluvy prostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky K. voči G. je pohľadávka splatená a zanikla. Žalovaní ďalej uviedli, že nedošlo k úmyselnému zmenšeniu majetku zo strany predávajúcej s úmyslom znemožniť uspokojenie pohľadávky, nakoľko sa jedná o uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla 13.7.1992 a dlžník je povinný pohľadávky splácať v poradí ich vzniku.
4 12C /225/2011 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.12.2012 uviedol, že na predmetnej žalobe trvá v celom rozsahu, s tým, že tvrdenie žalovaných, že nedošlo k úmyselnému majetku dlžníčky považuje za účelové, nakoľko dlžníčka K. v príbuzenskom vzťahu so žalovanými a má teda za to, že išlo o obrannú reakciu dlžníčky s úmyslom vyhnúť sa exekúcii.
7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 11.12.2012 uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia žalovaných a žiadal žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že základnými predpokladmi odporovateľnosti sú ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky, ktorej predpokladá také skrátenie zmenšenia majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo sčasti a právnemu úkonu možno odporovať, ak k nemu došlo v posledných 3 rokoch a právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy, pričom úmysel ukrátiť veriteľa sa síce predpokladá, pri právnych úkonoch, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, avšak uvedené neplatí, ak táto blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať, pričom náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať diferencovane a špecificky v každom prípade. Právny zástupca uviedol, že nie je naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť veriteľa, resp. že žalovaní nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, vzhľadom k tomu, že z dedičského rozhodnutia N. vyplýva, že K., teda matka žalovaných je povinná vyplatiť z dedičstva žalovaným a to z obchodnej prevádzky každému po 561.744 Kčs, z motorového vozidla AVIA každému po 40.500 Kčs, zo sporožírového účtu každému po 137 Kčs, z devízového účtu každému po 775 DM. Právny zástupca uviedol, že nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV 1XXX k.ú. M. predtým na LV č XXXX zdedila matka žalovaných v 1 k celku a žalovaní v 1/ a 2/ rade každý v podiele 1 k celku. Následne splatnosť záväzku matky žalovaných bola upravená dohodou zo dňa 10.7.1994, na základe ktorej dohody si účastníci dohodli splatnosť záväzku svojej matky vyplývajúceho z uvedeného dedičského rozhodnutia a v danom prípade išlo o úhradu buď v hotovosti alebo prepísaním podielu na nehnuteľnostiach v prospech veriteľov- žalovaných v 1/ a 2 / rade každému v podiele 1 z celku. Právny zástupca uviedol, že podľa uvedenej dohody matky žalovaných bola povinná vyplatiť oboch žalovaných z dedičstva najneskôr do 3 rokov po uzatvorení manželstva, ktoréhokoľvek zo žalovaných v 1/ a 2/ rade, pričom žalovaná mohla tento svoj záväzok vyplatiť aj skôr, ako uviedol právny zástupca vo vyjadrení. Ďalej uviedol, že nie je naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť veriteľa - žalobcu, keďže žalovaní v 1/ a 2/ rade ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, keďže K. uspokojila pohľadávku žalovaných z predmetného dedičského rozhodnutia, ktorá vznikla o 15 rokov skôr, ako pohľadávka žalobcu. Jediným motívom a úmyslom dlžníčky K. bolo splnenie záväzku voči žalovaným z dedičského rozhodnutia.
8. Žalovaný v 1/ rade vo výpovedi na pojednávaní 11.12.2012 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pridržiavajúc sa právneho zdôvodnenia právneho zástupcu, pričom doznal, že dňa 16.5.2011 spolu s ďalšou kupujúcou, žalovanou v 2/ rade uzatvoril s K. ako predávajúcou, jeho matkou, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. špecifikované v bode 2. uvedenej kúpnej zmluvy. Poznamenal, že dohodnutá kúpna cena bola 32.000 eur, avšak obaja kupujúci mali voči predávajúcej pohľadávky z titulu vyplatenia dedičského podielu po nebohom otcovi a to podľa dedičského rozhodnutia z roku 1992 a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej vo výške 23.000 eur, pričom sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcich na uhradenie kúpnej ceny. Vo výpovedi ďalej uviedol, že v čase dedičského
5 12C /225/2011
konania bol maloletý, taktiež aj v čase uzatvorenia uvedenej dohody v roku 1994. Poznamenal, že s matkou síce žili v spoločnej domácnosti, avšak od 16-tich rokov študoval v Piešťanoch, v roku 2006 sa odsťahoval k priateľke, s ktorou dňa 20.9.2008 uzatvoril manželstvo. Čo sa týka dohody zo dňa 10.7.1994 uviedol, že v tomto čase bol síce maloletý, avšak predmetnú dohodu vlastnoručne podpísal, pričom ako uviedol, nemá žiadnu vedomosť o exekučnom konaní, nebol ani účastníkom konania vedeného na O. a nebol nikdy uzrozumený o podnikateľských aktivitách matky, o jej záväzkoch, pohľadávkach a dlhoch. Ďalej uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená na jeho podnet, keďže v dohode z roku 1994 bolo napísané, že najneskôr do 3 rokov od uzatvorením manželstva bude vyplatený z dedičského konania, k čomu nedošlo, preto bola uzatvorená uvedená kúpna zmluva. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že predtým, ako kúpna zmluva bola uzatvorená, neoveroval a nekontroloval list vlastníctva, na ktorom by mohlo byť vyznačené záložné právo, nakoľko matke dôveroval.
9. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pridržiavajúc sa vyjadrenia právneho zástupcu. Poznamenala, že v dedičskom konaní N. zo dňa 13.7.1992 vyplynula zákonná povinnosť matke vyplatiť dedičov, teda ju aj brata v sume, ktorá je špecifikovaná v dedičskom rozhodnutí. K vyplateniu však nedošlo. Poznamenala, že matka K. nadobudla v rámci dedičského konania nehnuteľnosť - obchodné zariadenie zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie D. a každého, teda ju aj druhého dediča mala vyplatiť z tejto nehnuteľnosti po 561.744 Kčs. Matka však nemohla dedičov vyplatiť, pretože nehnuteľnosť bola zaťažená v prospech VÚB, dokonca aj domová nehnuteľnosť v katastrálnom území M. v tom čase na M. bola zaťažená dvoma záložnými zmluva a po odpredaní prevádzky musel byť vyrovnaný záväzok voči VUB. Poznamenala, že s matkou a bratom žili v spoločnej domácnosti, nežiadali však vyplatenie pohľadávky z dedičského konania z dôvodu insolventnosti zo strany matky a 10.7.1994 uzatvorili dohodu, ktorú vlastnoručne podpísali. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že je pravdou, že v konaní XXCb/ XXX/XXXX matku ako žalovanú zastupovala, avšak po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sa o túto záležitosť ďalej nezaujímala, nebola ani účastníčkou ďalšieho exekučného konania, o ďalších úkonoch nebola uzrozumená. Poznamenala, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, získala matka do vlastníctva na základe rozsudku OS Bratislava III. spolu s ňou a žalovaným v 1/ rade a to na základe rozsudku č.k. 28Cb/249/2003, právoplatný 26.10.2010, ktorá právoplatnosť bola vyznačená až začiatkom roku 2011, až po vyznačení právoplatnosti na tomto rozsudku mohla matka disponovať so svojím podielom a až potom mohla uzatvoriť kúpnu zmluvu, ku ktorému uzavretiu došlo dňa 16.5.2011. Poznamenala, že čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny 32.000 eur, ktorú mali vyplatiť ako kupujúci so žalovaným v 1/ rade, táto kúpna cena vyplatená nebola z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok, pričom sa jednalo o pohľadávku z dedičského konania aj pôžičku vo výške 120.000 Kčs, ktorú ako uviedla žalovaná v 2 rade poskytli matke v roku 1990-1991. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že čo s týka majetku, matka je vlastníčkou viničnej chatky v katastrálnom území W., pričom matka je podielovou spoluvlastníčkou v 1 a ona s bratom každý v 1.
10. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení čl. 132 uviedol, že má za to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti, nakoľko nie je naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť žalobcu, resp. žalovaní v 1/ a 2/ rade ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, keď na základe dedičského rozhodnutia N. zo dňa 13.7.1992 bola K. povinná vyplatiť z dedičstva žalovaných
v 1/ a 2/ rade, pričom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. LY. zdedili AU. v podiele 1 k celku a žalovaní v 1/ a 2/ rade každý v podiele 1 k celku a následne dňa
6 12C /225/2011
10.7.1994 uzatvorila K. a žalovaní dohodu, ktorá upravovala vyplatenie pohľadávky voči svojim deťom z dedičského rozhodnutia a na základe uvedenej dohody žalovaní v 1/ a 2/ rade požadovali vyplatenie svojej pohľadávky, ktorá vznikla na základe dedičského rozhodnutia. V danom prípade išlo o úhradu hotovosti alebo prepísaním podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, k.ú. M. v prospech žalovaných v 1/a 2/ rade, každému v podiele 1 k celku a dohoda zároveň upravovala aj maximálne časové obdobie do ktorého je povinná dlžníčka, teda K. zaplatiť pohľadávku voči veriteľom ( žalovaným v 1/ a 2/ rade), na toto bolo stanovené obdobie najneskôr do 3 rokov po uzatvorení manželstva ktoréhokoľvek žalovaného. K. ako uviedol ďalej právny zástupca žalovaných vo vyjadrení uzatvorila dňa 16.5.2011 kúpnu zmluvu so žalovanými na strane kupujúcich a predmetom tejto kúpy bol spoluvlastnícky podiel K.. Účastníci kúpnej zmluvy na strane kupujúcich mali voči predávajúcej pohľadávky, a to z titulu vyplatenia dedičského podielu po zosnulom otcovi a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej a preto sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcich na uhradenie kúpnej ceny a započítaním tak zanikla pohľadávka K. na úhradu kúpnej ceny a zároveň pohľadávka žalovaných na základe dedičského rozhodnutia. Právny zástupca uviedol, že na základe týchto skutočností nie je naplnený predpoklad úmyslu ukrátiť žalobcu, resp. žalovaných v 1/ a 2/ rade ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka, nakoľko K. uspokojila pohľadávku žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorá vznikla o 15 rokov skôr, ako vznikla pohľadávka žalobcu a jediným motívom a úmyslom dlžníka bolo splnenie záväzku voči žalovaným v 1/ a 2/ rade z dedičského rozhodnutia N.11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 27.3.2013 predložil list vlastníctva č. XXX na preukázanie tvrdenia, že žalovaní v 1/ a 2/ rade, ako aj matka žalovaných sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parcely č. XXX/X a XXX/X, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území W. s tým, že K. matka žalovaných je podielovou spoluvlastníčkou 2/4 k celku a G.s v podiele každý 1 z celku. Stále teda existuje majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu.
12. Vypočutá bola svedkyňa AU. matka žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorá vo svedeckej výpovedi uviedla, že na základe dedičského rozhodnutia N.2 po nebohom manželovi sa stala podielovou spoluvlastníčkou 1 nehnuteľnosti, ako vyplýva z dedičského rozhodnutia a jej deti G. spoluvlastníkmi 1 nehnuteľností a podľa tohto dedičského rozhodnutia bola povinná vyplatiť dedičov každého po sumu asi 600.000 Kčs, presne sa už nepamätala. Lehota v dedičskom rozhodnutí dokedy mala zaplatiť dedičom uvedenú hodnotu dedičského podielu určená nebola a v roku 1994 bola spísaná dohoda medzi ňou a deťmi, keďže nevedela vyplatiť uvedenú sumu a žalovaná v 2/ rade sa chcela vydávať, s tým, že dohoda bola taká, že svadbu jej vystrojí a do troch rokov ju vyplatí a tiež bolo v dohode uvedené, že keď sa ožení syn, do troch rokov vyplatí aj jeho. Doznala, že v čase uzatvorenia dohody bol G. maloletý, či túto dohodu syn aj podpísal, sa už nepamätá, táto dohoda nepodliehala schváleniu právneho úkonu za mal. G., keďže sa jednalo len o dohodu medzi ňou a deťmi. V roku 2009, keď sa syn oženil, jej pripomenul uvedenú dohodu a žiadal o vysporiadanie vzájomných vzťahov, pričom, ako už bolo uvedené, v prípade, že nebude mať finančné prostriedky, prevedie svoj podiel na každé dieťa po 1. Poznamenala, že prevod svojho podielu nemohla uzatvoriť skôr, nakoľko až v roku 2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. 28Cb /249/2003, takže kúpna zmluva mohla byť uzatvorená až neskôr a teda k tomuto došlo až 16.5.2011. Poznamenala, že čo sa týka dlhov, žalovaní v 1/ a 2/ rade o žiadnych dlhoch nevedeli, nemali
7 12C /225/2011
ani vedomosť o začatej exekúcie, poznamenala, že je ochotná pohľadávku žalobcu uhradiť zo svojho dôchodku, ktorý poberá vo výške 236 eur a čo sa týka jej majetku, má ďalší majetok v katastrálnom území W. kde je postavená poschodová chata, ktorej hodnotu uviesť nevedela na parcele XXX/X sú postavené dve garáže a táto by mohla byť postihnutá v rámci exekúcií. Svedkyňa ďalej uviedla, že
kúpnou zmluvou chcela vyrovnať svojho pohľadávku voči deťom, nakoľko nemala finančné prostriedky, aby mohla byť pohľadávka žalovaných z dedičského konania uspokojená.
13. Na pojednávaní dňa 20.8.2013 právny zástupca žalobcu, po predložení listinného dôkazu a to originálu dohody zo dňa 10.7.1994 uviedol, že táto dohoda je podľa jeho názoru neplatná, keďže túto dohodu podpisoval G. keď bol maloletý, ako aj skutočnosť, že pravdepodobne túto dohodu G. - žalovaný v 1/ rade ani nepodpísal, nakoľko podpis sa nápadne zhoduje s jeho podpisom v prebiehajúcom konaní. Právny zástupca uviedol, že čo sa týka dedičského rozhodnutia, na ktoré poukazujú žalovaní vo svojich vyjadreniach, v dedičskom konaní nie je uvedená vôbec platnosť uvedených zmlúv, zároveň v kúpnej zmluve v roku 2011 je uvedená kúpna cena 32.000 eur, nie je zrejmé, či v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, bola hodnota nehnuteľností vyššia, a aj po započítaní pohľadávok by zostali ešte finančné prostriedky, t.j. vyplatenie kúpnej ceny. Právny zástupca žiadal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie, nielen na posúdenie podpisu G., ale aj ďalšej skutočnosti, nakoľko je pochybné, že zmluva bola skutočne podpísaná a uzavretá v roku 1994 a táto bola vypracovaná len účelovo, dodatočne, teda nie v roku 1994 ale pred uzavretím kúpnej zmluvy.
14. Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/225/2011 - 221 nariadil znalecké dokazovanie z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika a za znalca ustanovil Ing. Elenu Bláhovú, Karpatské námestie č. 8, Bratislava. Dňa 24.11.2015 bol súdu doručený znalecký posudok č. 6/2015. Znalkyňa v znaleckom posudku mala zodpovedať na otázky, teda posúdiť spornú listinu - dohodu zo dňa 10.7.1994 z hľadiska veku listiny a zodpovedať na otázky, aký je vek papiera, na ktorom je vyhotovená predmetná dohoda a či papier, na ktorom je vyhotovená dohoda môže pochádzať z roku 1994. Na otázku znalkyňa v závere znaleckého posudku č.l. 11 znaleckého posudku uviedla, že graficko diagnostickými metódami nie je možné zistiť vek predmetného papiera- nie je možné zmerať konkrétny parameter, ktorý by vypovedal o dobe, kedy bol daný papier vyrobený, nie je možné použitím metód grafickej diagnostiky určiť, či predmetný papier pochádza z deklarovaného času vyhotovenia spornej dohody, t.j. z roku 1994. Na ďalšiu otázku uloženú súdom, aký je vek písaného textu, podpisy na predmetnej dohode, a či atrament písaného písma na predmetnej dohode môže pochádzať z roku 1994, a aký je vek tlačeného textu na predmetnej dohode, bolo odpovedané, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti v časti „ II. Posudok“ nie je možné stanoviť časové obdobie vyhotovenia predloženej listiny ani časové obdobie vyhotovenia jej častí, t.j. textových zápisov, resp. podpisov, rovnako nie je možné zistiť, či predložená listina, resp. jej jednotlivé časti boli vyhotovené v roku 1994, pričom zároveň skúmaním spornej dohody bolo zistené, že pod podpisovou doložkou „ AU. a medzi podpisovými doložkami „ G. sa nachádzajú predtlačené kontúry a preskúmaním kontúr bolo zistené, že ide o predtlačené kontúry podpisov, pričom medzi podpisovými doložkami „ G. sa nachádzajú vzájomne sa prelínajúce predtlačené kontúry dvoch podpisov a porovnávaním predmetných predtlačeným kontúr s podpismi nachádzajúcimi sa na predmetnej spornej dohode bolo zistené, že charakter tvarovania predtlačených kontúr pod podpisovou doložkou „ K. je podobný charakteru tvarovania kontúr podpisu nad touto podpisovou doložkou a charakter tvarovania predtlačených kontúr nachádzajúcich sa medzi
8 12C /225/2011
podpisovými doložkami „ G. je podobný charakteru tvarovania kontúr podpisov nad týmito podpisovými doložkami. Časové obdobie vzniku listín, resp. ich komponentov ( podpisov, textov) vo všeobecnosti nie je možné priamymi metódami skúmania zistiť, t.j. nie je možné zmerať konkrétny parameter, ktorý by vypovedal o dobe, kedy bola listina, resp. jej časti vyhotovené.
15. Právny zástupca žalovaných ( čl. 257) spisu, ako vyjadrenie žalovaných k znaleckému posudku uviedol, že žalovaní sa stotožňujú s výsledkami znaleckého dokazovania, nakoľko znaleckým posudkom nebola preukázaná akákoľvek spornosť predmetnej dohody, t.j. neboli preukázané akékoľvek pochybnosti žalobcu týkajúce sa dohody a znaleckým posudkom nebolo preukázané, že by predmetná dohoda nepochádza z roku 1994, resp. že by papier písaný ( tlačený text a atrament) nepochádzal z roku 1994. Na základe uvedených skutočností v spojení so znaleckým posudkom právny zástupca uviedol, že nie je možné teda predmetnú dohodu posudzovať ako spornú.
16. Na pojednávaní dňa 22.6.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada, aby vo veci bol vypočutý znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok č. 6/2015, nakoľko, ako vyplýva zo znaleckého posudku, nebolo možné odpovedať na otázky uložené znalcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku, s tým, že po výsluchu znalca zváži prípadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania týkajúce s pravosti listiny, prípadne zváženie aj ďalšieho postupu a to vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorý návrh žalobcu o vykonanie dôkazu výsluchom znalca, súd uznesením čl. 305 zamietol, s tým, že zároveň, ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu uviedol, že netrvá na zabezpečení dôkazu a to vypracovanie súkromného znaleckého posudku.
17. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní 22.6.2017 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré viackrát prezentoval v písomných vyjadreniach, ako aj vyjadreniach na meritórnych pojednávaniach, s tým, že žiadal návrh na vypočutie znalca, ako nadbytočný zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca návrh na vykonanie výsluchu znalca doručil až dva dni pred termínom pojednávania, ako aj s poukazom na odstup času od doručenia znaleckého posudku žalobcovi. Zároveň uviedol, že výsluch znalca považuje za nadbytočný, nakoľko výsluchom znalca nebude možné odpovedať na otázky a preto výsluch znalca je nehospodárny a nadbytočný.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
19. Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. XXCb/XXX/XXXX- 308, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.7.2007 súd zaviazal žalovanú K., podnikajúcu pod obchodným menom K. s miestom podnikania M., zaplatiť žalobcovi sumu 446.668,- Sk s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalovanej pohľadávky o zaplatenie 2.673, - Sk súd konanie zastavil. Rozsudok XXCb /XXX/XXXX - 308 nadobudol právoplatnosť 27.7.2007, vykonateľnosť dňa 31.7.2007. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Levice č.k. XXCb /XXX/XXXX - 308 súdny exekútor C. dňa 8.1.2008 na tunajší súd podal žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu rozsudku č.k. XXCb /XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.7.2007 a vykonateľnosť dňa 31.7.2007. Okresný súd Levice, ako bolo preukázané z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. XEr/X/XXXX dňa 18.1.2008 vydal poverenie pre súdneho exekútora JZ. na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Levice č.k. XXCb /XXX/XXXX -
9 12C /225/2011
308. Z pripojeného exekučného spisu bolo preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnej dňa 13.5.2008. Povinná K. dňa 2.2.2010 podala podnet na zastavenie exekúcie. Zároveň dňa 29.3.2010 podala návrh na zmenu účastníka na strane povinného a to z dôvodu, že dňa 26.3.2010 uzatvorila povinná zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou K.., k čomu predložila zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 26.3.2010, ktorú za postupcu podpísala povinná K. a za postupníka G. ( žalovaná v 2/ rade) ako konateľka spoločnosti K. Okresný súd Levice uznesením č.k. 7Er/7/2008 - 38 zo dňa 4.2.2011 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a ďalším procesným rozhodnutím č.k. 7Er/7/2008 - 45 zamietol návrh povinnej na zmenu účastníkov na strane povinného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2011.
20. Dňa 16.5.2011 K., ako predávajúca, uzatvorila s kupujúcimi G. ako kupujúcim v 1/ rade a G. ako kupujúcou v 2/ rade kúpnu zmluvu. Podľa bodu I. kúpnej zmluvy predmetom tejto zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom prevode predmetu kúpy označeného v článku II. tejto zmluvy s predávajúcej na kupujúcich a to za podmienok v tejto zmluve dohodnutých.
21. Podľa článku II. podpísaná predávajúca sa na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 28Cb/249/2003 - 601 z 23.7.2009 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2009 podielovou spoluvlastníčkou z podielom 1 z celku nehnuteľností , ktoré sa nachádzajú v Leviciach a sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenou SD. pre katastrálne územie Levice ako : parcela registra „V. záhrady vo výmere 251 m2, parcela registra „ C“ KU. zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 44 m2, parcela registra „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 295 m2, rodinný dom so s.č. XXXX na parcela registra „V., garáž so s.č. XXXX na parcela registra „C“ KN W. 22. Podľa článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2011 predávajúca spoluvlastnícky podiel označená v článku II. týmto predávam kupujúcim a to každému polovicu môjho podielu, t.j. 1 z celku a kupujúci kupujeme od predávajúcej každý z nás podiel 1 z celku nehnuteľností označených v článku II.
23. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2011 dohodli sme sa , že kúpna cena predmetu zmluvy je 32.000 eur. Obaja kupujúci máme voči predávajúcej pohľadávky a to z titulu vyplatenia dedičského podielu po našom zosnulom otcovi a z titulu pôžičky poskytnutej predávajúcej, všetko vo výške každý po 23.000 eur. Vzhľadom na uvedené sme sa dohodli, že kúpna cena je uhradená započítaním pohľadávok kupujúcich na uhradenie kúpnej ceny. Z listu vlastníctva č. XXXX ( čl. 43) je preukázané, že kúpna zmluva a zmena vlastníckeho práva bola zavkladovaná pod č. H. zo dňa XX.X.XXXX. Ako ďalej je preukázané z listu vlastníctva čl. XX na LV je vyznačená poznámka a to upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložné práva , Exekútorský úrad Prievidza - C. predtým vo vlastníctve povinného K. na podiel 1 na pozemky parcely registra „. a stavbu rodinného domu na parcela registra „V. a stavbu garáže na parcele registra „V.2 - s.. , D. 24. Z pripojeného dedičského spisu č.k. N. bolo preukázané, že na Okresnom súde Levice prebiehalo dedičské konania po poručiteľovi C.- otcovi žalovaných v 1/ a 2/ rade. Ako vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Leviciach č.k.
10 12C /225/2011
N.8 Štátne notárstvo určilo všeobecnú cenu v majetku v BSM sumou 2.803.853,- Kčs a určilo, že BSM poručiteľa s pozostalou manželkou tvorí domová nehnuteľnosť M. pivnica so záhradou, LH., motorové vozidlo K., devízový účet č. 3XXXXXXXXX - XXX a sporožírový účet č. XXXXXXX.. Do dedičstva, ako vyplýva z dedičského rozhodnutia patrí 1-ina domovej nehnuteľnosti k.ú. Levice , 1 -ina pivnica, pivnica so záhradou k.ú. W., finančný zostatok na sporožírovom účte, finančný zostatok na devízovom účte a pohľadávka z titulu vyporiadania R. Pozostalej manželke K. patrí 1 -ina domovej nehnuteľnosti M. inový podiel pivnice LH. finančný zostatok na devízovom účte číslo XXXXX-XXXXX -XXX a finančný zostatok na sporožírovom účte č. XXXXXXX. Štátne notárstvo podľa § 37 ods. 1 Not. poriadku určilo, ako vyplýva z bodu II. predmetného dedičského rozhodnutia všeobecnú cenu majetku sumou 2.803.253 Kčs, čistú hodnotu dedičstva sumou 1.303.253 Kčs a Štátne notárstvo, ako vyplýva z bodu III. rozhodnutia podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Not. poriadku vykonalo vyporiadanie dedičstva tak, že nehnuteľnosť - obchodné zariadenie LH. k.ú. D., p.č. 80 preberá K. s povinnosťou vyplatiť G., každého po 561.744 Kčs, pričom pohľadávku z titulu vyporiadania R. preberá K. s povinnosťou vyplatiť mal. G. každého po 40.500,- Kčs, sporožírový účet číslo 6030854 preberá K. s povinnosťou vyplatiť mal. G. každého po 137 ,- Kčs a devízový účet č. XXXXX- XXXXX -XXX preberá AU. s povinnosťou vyplatiť mal. G. každého po 775 DM. Domovú nehnuteľnosť v 1 - inovom podiele M. k.ú. M. preberajú G. v 1-ine , 1 - inový podiel pivnice LV č. XXX k.ú. W. parcela č. XXXX/X, XXXX/X preberajú G. v 1 -ine a G. v 1 -ine . Účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi JZ. boli tak manželka, teda matka mal. detí a zároveň ako zákonní dedičia mal. deti G. v predmetnom dedičskom konaní zastúpené opatrovníčkou R.. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.7.1992. Dedičské rozhodnutie bolo po právoplatnosti zaslané Správe katastra Levice na vyznačenie zmeny na M. - Správa katastra v U. Z uvedeného dedičského rozhodnutia nevyplýva lehota splatnosti , t.j. v akej lehote je dedička- matka mal. zákonných dedičov povinná vyplatiť dedičom
- maloletým deťom hodnotu ich dedičského podielu.
25. Z predloženej dohody, ktorá bola predložená súdu v rámci konania žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že dňa 10.7.1994 bola medzi K. uzatvorená dohoda o vyplatení dedičského podielu, ktorý je uvedený v rozhodnutí o dedičstva N. zo dňa XX.X.XXXX vystaveného Štátnym notárstvom v Leviciach v dedičskej veci po neb. C. Podľa rozhodnutia N. ako vyplýva z uvedenej dohody má K. povinnosť vyplatiť svoje deti G. každého po 562.744,- Kčs, z AVIE 40.500,- Kčs, zo sporožírového účtu 137 Kčs, z devízového účtu 775 DM a každému ešte po 120.000,- Kčs, ktoré vybrala spolu s nebohým z vkladných knižiek svojich detí pri kúpe obchodu v D.. AU. splatila dlh po nebohom, ktorý si zobral úver z obchodu v D.. Do dnešného dňa, ako ďalej vyplýva z tejto dohody neboli G. vyplatení z dedičstva, preto uzatvárajú toto dohodu s K.
a tá je povinná oboch vyplatiť z dedičstva najneskôr do troch rokov po uzatvorení manželstva. Požadujú vyplatenie v hotovosti , tak, ako je v dedičskom rozhodnutí a v tejto dohode. V prípade, že
11 12C /225/2011
nebude mať K. takú hotovosť, je povinná predpísať svoj podiel na dome v prospech svojich detí, každému rovnakou čiastkou. Obe deti sa dohodli, že nebudú požadovať vyplatenie úrokov zo sumy, pretože nebudú prispievať na chod domácnosti, platenie plynu, elektriky, vody , odvod smetí, daň a iné poplatky. Obaja študujú a MK.e maloletý.
26. Dohodu uzatvorenú medzi K. t.j. jej platnosť namietal žalobca a to z dôvodu, že uvedená dohoda pravdepodobne vôbec nebola v uvedený deň spísaná, bola účelovo predložená až v rámci tohto konania, resp. pred uzatvorením kúpnej zmluvy v roku 2011, pričom ďalej namietal neplatnosť uvedenej dohody žalobca aj z dôvodu, že v čase uzavretia uvedenej dohody bol mal. G. maloletým, mal len 12 rokov , nemal spôsobilosť na právne úkony, takže v danom prípade, keďže sa nejedná o bežnú vec, mal byť zastúpený opatrovníkom a uvedená dohoda mala podliehať schváleniu súdu.
27. Na základe návrhu žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanaie zdôvodu spochybňovania vôbec uzavretia takejto dohody medzi dlžníťčkou a žalovanými v 1/ a 2 rade, teda dohody zo dňa 10.7.1994. Z vykonaného dokazovania, na návrh žalobcu nebolo preukázané, a teda nebolo možné znalkyňou posúdiť spornú listinu z hľadiska jeho veku a zodpovedať na otázky, aký je vek papiera, na ktorom je vyhotovená predmetná dohoda a či uvedená dohoda bola podpísaná zmluvnými stranami v čase uzatvorenia dohody, a či teda atrament písaného písma na predmetnej dohode môže pochádzať z roku 1994.
28. Zo znaleckého posudku tak nebolo možné preukázať tvrdenie žalobcu, že uvedená dohoda bola uzavretá neskôr, teda nebola uzatvorená 10.7.1994 a týmto znaleckým posudkom sa teda tvrdenie žalobcu ohľadne prípadného účelového doloženia tejto dohody v rámci konania nepreukázalo. Súd má za to, s poukazom na závery znaleckého súdu, že súdny znalec, ktorého výsluch žiadal zabezpečiť žalobca, by rozpory prípadné námietky zo strany žalobcu nedokázal ani v rámci tohto svojho výsluchu ozrejmiť, prípadne odpovedať na otázky , ktoré po doručení znaleckého posudku žalobca navrhol. Z tohto dôvodu návrh na výsluch znalca súd ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.
29. Podľa § 42a ods. 1 O.Z. Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2-5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
30. Podľa § 42 a ods. 2 O.Z. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokov medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
31. Prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporovaného práva veriteľa je existencia koreálneho veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu , v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľov dlh a oprávnenie veriteľa splnenie tohto dlhu. Druhý predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech tejto osoby. Pokiaľ veriteľ uplatní svoje subjektívne odporové právo úspešne, teda ak dosiahne právoplatný
12 12C /225/2011
kondemnačný rozsudok súdu o svojom subjektívnom práve, odporovaný právny úkon sa stáva právnym úkonom relatívne neúčinným. Takáto relatívna neúčinnosť právneho úkonu dlžníka a kvalifikovanej tretej osoby predstavuje situáciu, ktorú treba odlíšiť od iných právnych následkov vád v právnom úkone, predovšetkým od neplatnosti. Odporovateľný právny úkon pojmovo vyžaduje svoju platnosť. Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. K reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Pokiaľ zvyšný majetok dlžníka objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej žalobe vyhovieť. V odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu, ktorá mala s odporovaného právneho úkonu prospech.
32. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dlžníčka žalobcu - matka žalovaných v 1/ a 2/ rade bola právoplatným a vykonateľným rozsudkom č.k. 1XCb/XXX/XXXX zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 446. 668,- Sk s príslušenstvom , na základe ktorého právoplatného a vykonateľného rozsudku začalo exekučné konanie na návrh oprávneného - žalobcu vedeného pod sp.zn. XEr/X/XXXX. Po doručení upovedomenia o začatí exekučného konania dlžníčka uzatvorila ako predávajúca so žalovanými ako kupujúcimi dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu, na základe ktorej predala svoj spoluvlastnícky podiel v 1 nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na LV č. XXXX kupujúcim, teda žalovaným v 1/ a 2/ rade a to každému 1 zo svojho podielu.
33. Z exekučného konania, ktorá skutočnosť ani nebola sporná, vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené a kúpnu zmluvu so žalovanými uzatvorila až potom, ako jej bolo upovedomenie o začatí exekúcie teda doručené a z tohto vyplýva, že povinná porušila zákaz nakladať s majetkom podliahajúcim exekúcii. Táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného, ktorým tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovateľ tomuto právneho úkonu povinného, v zmysle § 42 a a § 42 b O.Z. a domáhať sa, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný.
34. V konaní nebolo sporné, že účastníci kúpnej zmluvy, teda kupujúci sú osoby blízke - deti dlžníčky K. Je teda zrejmé, že uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená medzi dlžníčkou ako predávajúcou a osobami blízkymi, t.j. kupujúcimi.
35. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou osobou sú osoby dlžníkovi blízke., úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa v takom prípade zákon predpokladá a je na osobách blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak ( t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať). Ak sú v konaní o odporovacej žalobe preukázané podmienky predvídané v hypotéze právnej normy ( § 42 a O.Z.) súd v takejto procesnej situácii prikročí k aplikácii tohto hmotnoprávneho ustanovenia. V prípade, ak odporovacou žalobou dotknutý právny úkon bol urobený medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, Občiansky zákonník totiž predvída vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ak druhá strana, teda osoba blízka dlžníkovi, mieni túto zákonom prezumovanú právnu domnienku vyvrátiť, prechádza na ňu, aj keď sa nachádza v postavení žalovanej strany bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno v tom smere, že úmysel
13 12C /225/2011
dlžníka ukrátiť veriteľa v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti nemohla poznať.
36. Žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že v žiadnom prípade nedošlo k právnym úkonom, teda kúpnou zmluvou k úmysle ukrátiť veriteľa, nakoľko povinnosťou dlžníčky, teda ich matky, bolo uspokojiť ich
pohľadávku z dedičského konania, ktorá ku dňu odporovateľného právneho úkonu nebola uspokojená. Žalovaní poukázali na dohodu zo dňa 10.7.1994, na základe ktorej malo dôjsť k dohode medzi nimi a ich dlžníčkou, teda K. k zmene splatenia ich pohľadávky z dedičského konania a to tak, že v prípade, že nebude schopná matka im sumu určenú v dedičskom rozhodnutí uhradiť, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na svojich veriteľov, teda svoje deti. Súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o zmenu splatnosti dlhu, ktorý bol určený v rámci dedičského rozhodnutia a ktorá zmena musí mať písomnú formu a ktorá musí spĺňať náležitosti platného právneho úkonu. Ako už bolo konštatované, uvedenú dohodu dňa 10.7.1994 podpísal G. ako maloletý, takže tento v čase uzatvorenia dohody nemal spôsobilosť na právne úkony a keďže nie je možné uvedený právny úkon oddeliť, súd mal za to, že predmetná dohoda zo dňa 10.7.1994 je absolútne neplatná.
37. Žalovaní uvádzali, že ich matka si splnila voči ním, ako veriteľom svoju povinnosť vyplývajúcu z dedičského rozhodnutia, ktorá pohľadávka vznikla skôr ako pohľadávka žalobcu v tomto konaní.
38. Súd však poukazuje na to, že aj v prípade, ak dlžník uzavretím zmluvy s treťou osobou plní svoj morálny alebo právny záväzok, uzavretím zmluvy môže sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, veriteľ nemusí tvrdiť, ani preukazovať, že žalovanému musel byť známy úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa, nakoľko zákon, ako už bolo konštatované, predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa vedel, ibaže žalovaný preukáže, že v čase právneho úkonu úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v rámci svojej obrany, preukazujúci svoje tvrdenie, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, poukazovali na skutočnosť, a to žalovaný v 1/ rade, že nemal žiadnu vedomosť o prípadných dlhoch svojej matky, túto skutočnosť uvádzala aj žalovaná v 2/ rade. Súd čo sa týka žalovanej v 2/ rade poukazuje na skutočnosť, že táto zastupovala svoju matku, ako splnomocnená zástupkyňa a to v konaní 13Cb /159/2002 a zároveň aj v exekučnom konaní XEr X/XXXX práve na ňu matka postúpila všetky svoje pohľadávky, ako na konateľku spoločnosti K.. Je teda zrejmé, že žalovaná v 2/ rade pred uzatvorením kúpnej zmluvy jednoznačne mala vedomosť o dlhoch svojej matky, teda dlžníčky žalobcu a to nielen voči žalobcovi, ako veriteľovi , ale aj voči ďalším veriteľom, ako vyplýva z obsahu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorej sú uvedené všetky pohľadávky vedené v exekučným konaniach. Súd zároveň poukazuje, že žalovaní v 1/ aj 2/ rade nepreukázali, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy s dlžníčkou žalobcu konali s náležitou starostlivosťou, nakoľko okrem skutočností uvádzaných, čo sa týka žalovanej , bolo vyznačené záložné právo na liste vlastníctva, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva.
39. Súd poukazuje na tvrdenie žalovaných, že dlžníčka žalobcu je vlastníčkou ďalšieho hnuteľného majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalovaní v rámci konania predložili list vlastníctva č. 297 čl. (152 spisu) preukazujúci, že dlžníčka žalobcu je vlastníčkou aj ďalšieho majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená
14 12C /225/2011
pohľadávka žalobcu, avšak má súd za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v tom, že skutočne tento majetok, resp. jeho hodnota v čase odporovaného právneho úkonu postačovala na uspokojenie pohľadávky žalobcu, s tým, že ďalej súd poukazuje aj na ťarchy vyznačené v časti „C“ predmetného listu vlastníctva, z ktorých je zrejmé, že bolo na uvedené nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo na základe viacerých exekučných príkazov, takže je nepochybné, že z uvedeného majetku by pohľadávka žalobcu uspokojená byť nemohla.
40. V danom prípade teda mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, že boli splnené všetky podmienky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu a z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel.
41. Žalovaní v 1 / a 2/ rade v priebehu konania podali návrhy na prerušenie konania, ktoré boli zamietnuté, a to naposledy uznesením č.k. 12C/225/2011 - 229. Žalovaní v 1/ a 2/ rade dňa 18.12.2015 podali návrh na prerušenie konania, ktorý návrh bol opäť zamietnutý ( čl. 272) ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 22.6.2016. Žalovaní opäť podali dňa 21.4.2017 ďalší návrh na prerušenie konania a žiadali konanie prerušiť do vyriešenia otázky zastavenia exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JZ. proti povinnej K. ktoré konanie je vedené pod sp.zn. XEr/X/XXXX.
42. Podľa § 164 CSP Ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
43.Podľa § 162 ods. 3 CSP O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
44. Súd mal za to, že návrh žalovaných na prerušenie konania je opäť v celom rozsahu nedôvodný, pričom sa s týmito dôvodmi na prerušenie konania už zaoberal v uzneseniach, ktorými návrhy na prerušenie konania žalovaných zamietol, pričom žalovaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prerušenie konania a tento návrh na prerušenie konania súd považuje za čisto účelový, so snahou žalovaných predlžiť konanie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, t.j. vo výške 100 %.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením , ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
15 12C /225/2011
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).