Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-121-2016.pdf
PDF · 101.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Z. R. mladší, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.-S., o zaplatenie 415,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101,84 Eur spolu s: · 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,98 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, · 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 42,78 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia, · 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 36,08 Eur od 19.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 184,67 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 4,34 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.05.2016 domáhal zaplatenia žalovanej istiny 415,51 Eur spolu s úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 763 469, podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 29.10.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX a toho istého dňa Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické služby za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení. Na základe zmluvy o pripojení poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému plnenia riadne a včas. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkam nasledujúcimi faktúrami č. XXXXXXXXX8, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalovaný faktúry vystavené žalobcom neuhradil a tým porušil zmluvnú povinnosť.
2. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava IČO: 35 763 469 ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená z titulu
nezaplatených dlžných faktúr vo výške 415,51 Eur s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o..
3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, poučenie pre účastníka konania a vyzval ho, aby sa k žalobe vyjadril a označil dôkazy, ktoré navrhuje vo veci vykonať. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nenavrhol vo veci žiadne dôkazy.
4. Dňa 15.06.2017 súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (12.07.2017 o 10.00 hod. na čísle dverí 124) na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
5. Pred pojednávaním zobral žalobca svoju žalobu o zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXX.8 na sumu 64,72 Eur s príslušenstvom späť a tiež o zaplatenie sumy 119,95 Eur s príslušenstvom z faktúry č. XXXXXXXXXX a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia neuviedol. Ďalej trval na žalobe o zaplatenie 230,84 Eur s príslušenstvom.
6. Súd s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v späťvzatej časti žaloby zastavil a vrátil žalobcovi príslušnú časť súdneho poplatku krátenú o sumu 6,70 Eur s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1995 Zb. o súdnych poplatkoch.
7. Súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 29.10.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX a toho istého dňa Dodatok k tejto zmluve.
8. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaný využíval verejnú mobilnú rádiotelefónnu službu s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému sprístupniť a poskytnúť verejnú elektronickú službu a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a poskytovanie verejnej elektronickej a komunikačnej služby podľa platnej tarify právneho predchodcu žalobcu a odpredal mu mobilný telefón zn. Sony W. R. za kúpnu cenu X,XX G. s programom služieb D. S. T. odplatu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou žalobcovi nezaplatil riadne a včas a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré boli vyúčtované faktúrami. Žalobca k žalobe pripojil nasledované faktúry: faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.05.2013 - dlžná suma 22,98 Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.06.2013 - dlžná suma 42,78 Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.07.2013 - dlžná suma 36,08 Eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 22.04.2014 - dlžná suma 248,95 Eur, ktorou vyfakturoval zmluvnú pokutu. Z tejto faktúry zobral žalobca späť sumu 119,95 Eur s príslušenstvom.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi Slovak Telecom, a.s. a žalobcom zo dňa 20.11.2014 spolu so zoznamom postúpených pohľadávok bola pohľadávka, ktorá tvorí predmet sporu postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..
10. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
11. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.
12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej Činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 53 a) ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách v so všetkými spotrebiteľmi.
20. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, d/ bod 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
22. Lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z.). Keďže predmetom záväzku žalobcu z kúpnej zmluvy je poskytovanie služieb v súvislosti s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a postaveniu žalobcu zodpovedá postavenie predávajúceho (§ 2 písm. b)).
23. S poukazom na ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka súd posúdil vzťah medzi účastníkmi ako vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy.
24. Súd mal preukázané, že žalovaný bol užívateľom verejnej telefónnej služby. Užívaním tejto služby vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu za poskytnutú verejnú službu za jednotlivé mesačné obdobia. Žalovaný žalobcovi za poskytnutú službu nezaplatil, čím mu vznikol dlh vo výške 101,84 Eur. Sumu 129,- Eur s príslušenstvom, požadovanú na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX5 splatnú dňa 22.04.2014 (po čiastočnom späťvzatí vo výške 119,95 s príslušenstvom) súd nepriznal, nakoľko nárok nepovažoval za dôvodný. Súd žalobu zamietol v časti sumy 129,- Eur predstavujúcej žalobcom
uplatnenú zmluvnú pokutu. Súd považoval žalobu za dôvodnú iba v časti nezaplatených faktúr do výšky spolu 101,84 Eur s príslušenstvom, preto jej v tejto časti vyhovel.
25. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že koncipovanie zmluvnej pokuty spôsobom akým je to uvedené v dodatku k zmluve o pripojení je neprípustné, a to z toho dôvodu, že samotná viazanosť na užívanie služieb žalovaným v súvislosti so stanovením zmluvnej pokuty je pre žalovaného ako spotrebiteľa - slabšiu stranu neprijateľné, a to z dôvodu, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by si strany dohodli spravodlivejšie usporiadanie vzťahov v rámci zmluvnej pokuty, a to s poukázaním na tú skutočnosť, že ak by napr. žalovaný užíval služby iba niekoľko mesiacov a porušil by zmluvu len jeden mesiac pred viazanosťou bol by povinný zaplatiť celú sumu zmluvnej pokuty. Za takto stanovenej koncepcie povinnosti platiť zmluvnú pokutu súd má za to, že takéto dojednanie medzi stranami nemôže vyvolať právny účinok povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu.
26. Dodatok k zmluve je kúpnou zmluvou, ktorej podstatnými náležitosťami sú predmet kúpy (mobilný telefón) a kúpna cena.
27. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosti stanovené zmluvou o pripojení, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby vo výške 101,84 Eur (22,98 plus 42,78 plus 36,08), súd ho preto na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške žalovanej istiny zaviazal. Predmetom konania bolo hovorné a nehlasové služby a nárok na zmluvnú pokutu, ktorú v priebehu konania žalobca uplatnil ako nárok na náhradu škody.
28. Súd dospel k záveru, že náhradu škody v sume 129,- Eur neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy a dodatku nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. V dodatku je špecifikované, že sa dohodli na kúpnej cene, nie podmienečne zníženej cene telefónu. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku škody podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť,
že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. V zmluve je jednoznačne uvedené, že telefón sa predáva za kúpnu cenu 0,02 Eur. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Naviac v konaní ani nepreukázal skutočnú nadobúdaciu cenu mobilného telefónu Sony Xperia TIPO. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu. Žalobca využíva rôzne právne konštrukcie s cieľom získať sumu vo výške zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
29. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 129,- Eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
30. Tým, že žalovaný nedodržal lehotu splatnosti faktúr, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania.
31. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania bola určená tak ako si to správne uplatnil žalobca. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP pri zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu strán. Nakoľko žalobca neuviedol dôvod späťvzatia, súd má za to, že zavinil späťvzatie. Žalobca sa domáhal zaplatenia 415,51 Eur a bol úspešný v časti 101,84 Eur. Teda 101,84 deleno 415,51 rovná sa 24,5 %. Teda žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, mal by nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov si neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, preto súd s poukazom na hospodárnosť konania rozhodol tak ako je vo výroku uvedené.
35. Po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Proti časti výroku o vrátení súdneho poplatku odvolanie nie je prípustné.