Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-57-2017.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku č. 12, proti žalovanej N. W., trvale bytom H. pod W., Z. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.075,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. decembra 2015, č.k. 14C/83/2015-82, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov I., IV. p o t v r d z u j e .
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 127,80 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,80 eur od 23.03.2013 do zaplatenia a to v splátkach po 20,- eur mesačne tak, že prvá splátka bude splatná do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do konca príslušného mesiaca s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 158,40 eur, výrokom III. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom IV. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia 820,51 eur na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Andreja Cifru, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 OZ, ďalej ust. § 1 ods. 2, § 2, § 11 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej ust. § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/95 Z.z., a ďalej § 96 ods. 1 a § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci uzatvorili pri vzájomnom rokovaní dňa 13.06.2012 dve zmluvy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Je nepochybné, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu je závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánikom zmluvy o úvere zaniká aj zmluva aj o poskytovaní domáceho servisu, naopak to však neplatí. Primárnou pohnútkou žalovanej na uzavretie zmluvy bol úmysel získať od žalobcu spotrebiteľský úver. Možno konštatovať, že vôľa žalovanej pokrývala ako právny úkon len podpis zmluvy o úvere. Osoby oprávnené konať za žalobcu však vyvolali u žalovanej dojem, že na to, aby jej bol úver poskytnutý je potrebné podpísať všetky tlačivá, ktoré jej predložili, teda aj žiadosť o poskytnutie domáceho servisu a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. V prípade žalovanej nebola jej skutočná vôľa uzatvoriť zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, keďže ju uzavrela len z dôvodu, že ju presvedčili, že je to nevyhnutné preto, aby platne uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto súd považoval zmluvu o poskytnutí
domáceho servisu v zmysle § 37 ods. 1 OZ za absolútne neplatný právny úkon. Súd teda považoval za platne uzavretú len zmluvu o úvere a po preskúmaní dospel k záveru, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
3. Súd skúmal, či zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zák.č. 129/2010 Z.z. účinný v čase jej uzavretia. Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a termín jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžadujú ust. § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zák.č. 129/2010 Z.z.. Údaj o konečnej splatnosti úveru, resp. o termínoch jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nenahrádza v zmluve uvedená formulácia, že prvá splátka je splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termíny jednotlivých splátok musia byť uvedené presným konkrétnym dátum. Konečná splatnosť úveru musí byť tiež určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť dĺžku jeho riadneho trvania a nemusel si ju osobitne sám pre seba vypočítavať. Z dokazovania tiež vyplynulo, že v zmluve nebolo jasne a určito vymedzená ani sadzba úroku. Je tam len uvedená výška úroku 20%, avšak celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 456,- eur, ktorá bola označená ako odplata. Toto vymedzenie nezodpovedá úprave obsiahnutej v § 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z.. Okrem toho si žalobca nesplnil ani povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zákona a to uvedenie údajov o RPMN. V zmluve neboli uvedené náležitosti tak, ako bolo vyššie uvedené, preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná si splnila svoju povinnosť voči žalobcovi uhradením celej sumy poskytnutej istiny 1.200,- eur. Doposiaľ zaplatila sumu 1.072,20 eur a ostáva jej uhradiť sumu 127,80 eur a preto v tejto časti považoval súd návrh za dôvodný. Úver bol zosplatnený dňa 22.03.2013 a k tomuto dňu mala žalovaná povinnosť uhradiť zvyšnú čiastku istiny. Keďže svoju povinnosť nesplnila, dostala sa od nasledujúceho dňa do omeškania a od tohto dňa vznikol aj žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý predstavuje 0,75% a preto zákonný úrok bol vypočítaný v sume 8,25%. Keďže súd dospel k záveru, že úver bol bezúročný a bez poplatkov, návrh v časti v ktorej sa domáhal zaplatenia sumy prevyšujúcej neuhradenú časť istiny ako nedôvodný zamietol. Okrem toho žalovaná požiadala súd, aby je súd umožnil žalovanú sumu splácať v splátkach a súd tejto žiadosti vyhovel a povolil jej splátky po 20,- eur mesačne z dôvodu, že rodinné osobné pomery jej neumožňujú uhradiť celú žalovanú sumu naraz. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty zobral žalobca svoju žalobu späť a preto v tejto časti bolo konanie zastavené.
4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 1.075,20 eur, súd mu priznal 127,80 eur z čoho potom vyplýva, že žalobcov úspech predstavuje 11,89%, žalovanej úspech 88,11% a teda čistý úspech žalovanej je 76,22% a z tohto dôvodu má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania čo do výšky 76,22%. Celkovo teda následne súd prvej inštancie zosumarizoval úkony právnej pomoci zo strany právneho zástupcu žalovanej a dospel k záveru, že pri úspechu 76,22% z tejto sumy trov právneho zastúpenia predstavuje nárok na náhradu trov konania úspešnej žalovanej suma 820,51 eur, ktoré zaviazal zaplatiť žalobcu na účet jej právneho zástupcu.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Mala za to, že na základe okolností pri uzatváraní oboch zmlúv bolo potrebné konštatovať ich vzájomnú závislosť a bolo potrebné započítať odplatu za hotovostný výber splátok v domácnosti do celkových nákladov spotrebiteľa a následne do výpočtu RPMN, pričom takto potom celková odplata za úver by predstavovala úžerné plnenie, pretože odplata úveru za týchto okolností by predstavovala okolo 200%. Preto mala za to, že aj úverová zmluva s poukazom na úžernú odplatu je neplatným právnym úkonom. Jedným z definičných znakov úverovej zmluvy je odplata z úveru a ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade úverová zmluva ako celok. V takomto prípade by sa potom vzťahovala na daný právny vzťah premlčacia doba v zmysle § 101 OZ, pričom nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 121,80 eur by bolo potrebné považovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje od 2-ročnej premlčacej doby, pričom táto začala plynúť deň nasledujúci po získaní finančných prostriedkov dňa 14.06.2012 a preto prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 30.10.2014 je daný nárok žalobcu premlčaný, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že žalovaná svojim podpisom na samostatnú žiadosť o poskytnutie domáceho servisu si dobrovoľne objednala službu ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom. Tvrdenie žalobcu, že zmluva o poskytnutí servisu predstavuje samostatnú zmluvu potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie. Poukázal na rozsudok OS Topoľčany ako aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska. Žalobca ďalej uvádza, že predmetom tohto konania je zmluva o spotrebiteľskom úvere a preto nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že uzatvorenie zmluvy o úvere je podmienené uzavretím zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Tieto tvrdenia sú účelové, nakoľko žiadne ustanovenia zmluvy o úvere neukladá uvedenú skutočnosť a neukladá povinnosť uhrádzať dlh hotovosťou prostredníctvom obchodného zástupcu. Čo sa týka márneho uplynutia premlčacej doby na uplatnenia práva, kategoricky odmieta tvrdenia, že zmluva by bola absolútne neplatná celá s odkazom na pravidlo utile non deber per unitule vitiari, teda ak je neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, je nutné na uvedený právny úkon nazerať tak, že ostatná časť úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalobca za to, že podané odvolanie nie je dôvodné a preto žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť a uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania.
7. K podanému vyjadreniu sa ďalej vyjadrila žalovaná, ktorá opakovane poukázala na rozpor medzi odôvodnením rozhodnutia zo strany súdu a konštatovaním o nepodmienenosti poskytnutia úveru uzatvorením zmluvy o poskytnutí domáceho servisu, kedy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná uzavrela zmluvu o poskytovaní servisu len z dôvodu, že ju presvedčili, že je to nevyhnutné preto, aby mohla platne uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto sa nemôže stotožniť s tvrdením o tom, že zmluva o úvere a poskytnutí servisu sú dve samostatne dobrovoľne uzavreté zmluvy a v predmetnom spore bolo potvrdené, že uzatvorenie zmluvy bolo podmienkou poskytnutia úveru. Má preto za to, že zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom ako celok, nakoľko odplata je jediným definičným znakom úverovej zmluvy a výšku odplaty je potrebné vnímať vo vzťahu k zmluve o úvere ako celku. V ostatnom poukázala na skoršiu argumentáciu a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa zároveň odvoláva.
9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 11. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 127,80 eur s príslušenstvom.
12. V prejednávanej veci mal zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 13.06.2012 dve zmluvy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Tým, že súd prvej inštancie v poradí prvú zmluvu posúdil vecne správne ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
13. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje povinné údaje, správne potom posudzoval súd prvej inštancie tento úver ako bezúročný a bez poplatkov a preto žalobca od žalovanej nemôže vymáhať úrok a poplatky a je povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktoré uhradila žalovaná. Súd prvej inštancie správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania a správne stanovil počiatok omeškania žalovanej. Súd prvej
inštancie sa správne vyporiadal s absenciou jednotlivých požadovaných náležitostí v zmysle ust. zák.č. 129/2010 Z.z. a správne vyhodnotil danú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú a rovnako sa aj odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k absolútnej neplatnosti uzatvorenej zmluve o poskytnutí domáceho servisu a vo vzťahu k týmto konštatovaniam v plnom rozsahu odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, voči ktorému nemá námietky.
14. Zhodne so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nezistil dôvody absolútnej neplatnosti prípadnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto závery súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi sumu 127,80 eur, čo predstavuje rozdiel medzi vyplatenou sumou istiny 1.200,- eur a sumou doposiaľ vyplatenou zo strany žalovanej v prospech žalobcu 1.072,20 eur, z čoho teda vyplýva, že žalovanej zostáva vyplatiť ešte čiastku 127,80 eur. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k poskytnutej dlhšej lehote splatnosti v prejednávanej veci a preto aj v tejto časti, v rámci ktorej povolil súd prvej inštancie žalovanej splácať dlh v splátkach po 20,- eur ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd zároveň nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu o rozhodovaní o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 15. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy plne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).