Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/70/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti žalovanej: N. B., bytom R. XXX, G. M., o zaplatenie 585,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 13. júna 2016, č. k. 7C/73/2016-61, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 585,04 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke zdôvodnil ustanovením § 115a ods. 2, § 200e ods. 1, § 156 ods. 3 O.s.p. s tým, že keďže sa v danej veci jedná o drobný spor, na rozhodnutie ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, na ktoré v danej veci súd ani nepovažoval za potrebné nariadiť, pretože vec je možné spravodlivo rozhodnúť aj na základe skutkových okolnosti zistených z listín predložených žalobcom, oznámil na úradnej tabuli súdu deň a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré sa konalo dňa 13.06.2016. Po právnej stránke ďalej svoje rozhodnutie ustanoveniami § 48 ods. 1, 2; § 52 ods. 1, 2, 3; § 54 ods. 1, 2; § 451 ods. 1, 2 ; § 100 ods. 1, 2, 3; § 101; § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 5b č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd najskôr pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutiu vo veci samej. Právny vzťah medzi účastníkmi s poukazom na charakter účastníkov je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Keďže uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd prvého stupňa podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával. Citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 a je nutné aplikovať ho prednostnej aj v prípade nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu je právo, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že oprávnená osoba nemôže sa s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V prípade

nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 viazaný na okamih odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku za premlčanú z dôvodu, že žaloba bola podaná na súd dňa 14.03.2016, po uplynutí dvojročnej premlčacej doby odo dňa od odstúpenia od zmluvy ku dňu 14.03.2013, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Ako sám žalobca uviedol predmetné odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť tretím dňom po jeho odoslaní, dňa 14.03.2013 s poukazom na tú skutočnosť, že nárok je premlčaný súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci pohľadávka nespĺňa náležitosti bezdôvodného obohatenia vymenovaného ustanovením § 451 ods. 2 OZ. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1, 2; § 6 ods. 1; § 7 ods. 1 Zákona o bankách, kedy dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, teda dňa 11.03.2013 bol žalovaný povinný uhradiť celú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy. Na základe tohto je potom zrejmé, že nejde o prípad bezdôvodného obohatenia žalobcu z toho dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 107 o premlčaní. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že v čase keď Slovenská sporiteľňa odstúpila od zmluvy, teda v roku 2013 sa na predmetný vzťah vzťahovali ustanovenia zák. č 513/1991 Zb. teda Obchodného zákonníka, ktorý upravuje premlčanie v štvorročnej premlčacej dobe. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.03.2013 zastavilo žalovanému poskytnutie ďalšieho povoleného prečerpania a bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého povoleného prečerpania. Žalobca vyslovil názor, že úkony je potrebné posudzovať nielen podľa názvu, ale podstatný je aj jeho obsah, podľa ktorého Slovenská sporiteľňa odstúpila od ďalšieho poskytovania povoleného prečerpania a vyhlásila mimoriadnu splatnosť a vyzvala žalovaného na úhradu jeho záväzkov. Povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká a nemení sa na pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by sa veriteľ využijúc oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinnosť dlžníka dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinnosti dlžníka, čo by bola situácia anomálna a neprijateľná. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve o poskytnutí balíkov produktov a služieb pre fyzické osoby sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí balíka produktov a pre fyzické osoby Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Podľa vyššie uvedeného je nepochybné, že odstúpením od zmluvy Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť, teda žalovanému vznikla povinnosť uhradiť do 7 dní dlžnú sumu. Je zrejmé, že týmto dokumentom bola vyhlásená splatnosť úveru a zanikol úverový vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Podľa § 385 ods. 1 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zák. 250/2007 Z.z. je potrebné ex offo posudzovať otázku premlčania nároku uplatňovaného v tomto konaní.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, v zmysle ktorého právneho úkonu odo dňa odstúpenia od zmluvy je potrebné počítať dvojročnú premlčaciu lehotu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 v spojení s § 451 ods. 1, 2 OZ.

7. Faktom je, že súd prvej inštancie správne v prejednávanej veci použil na posudzovanie daného právneho inštitútu ustanovenia Občianskeho zákonníka, kedy z ustanovení § 48 ods. 2 vyplýva, že zmluva sa po odstúpení ruší ex tunc, teda od začiatku, pokiaľ si účastníci nedohodnú inak. Slovenská sporiteľňa si teda mala byť vedomá toho, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Keďže účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka platia ex tunc, teda spätne, ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku ruší, pričom v súlade s § 457 a nie ako mylne uviedol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 OZ. Ak bola zmluva zrušená je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy, teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli ako výslovne stanovuje ust. § 457 OZ, ktorá je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

8. Pokiaľ teda mal súd prvej inštancie v úmysle založiť svoje zamietavé rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy bez riadneho skutkového základu, zároveň stanovil počiatok plynutia premlčacej doby, teda od dňa 14.03.2013. 9. V spise súdu prvej inštancie sa síce nachádza listina označená ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.03.2013, avšak v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, kedy toto odstúpenie od zmluvy bolo zaslané zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej, prípadne kedy sa dostal do jej dispozičnej sféry. Za týchto okolností je potom záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k počiatku plynutia premlčacej doby predčasný, pretože žiaden dôkaz o tom, od ktorého momentu začala plynúť pre žalobcu premlčacia doba, sa nenachádza.

10. Vo vzťahu k použitiu ust. Občianskeho zákonníka ďalej odvolací súd dodáva, že v tomto smere súd prvej inštancie správne ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, pretože z ust. § 52 ods. 2 tretej vety vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a to aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok NS SR sp. zn. 3Ncdo/14/2014).

11. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že v spise súdu prvej inštancie sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, odkedy začala plynúť premlčacia doba, bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na doloženie dokladu preukazujúceho, ktorým dňom bolo odoslané odstúpenie od zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu. Zároveň sa aj súd prvej inštancie vyporiada s námietkami žalobcu vo vzťahu k obsahu listiny Odstúpenie od zmluvy a spoplatnenia, ktorý stotožňuje s momentom dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti o úvere s prihliadnutím na ust. príslušného zákona o bankách a následne vo veci opätovne rozhodne s prihliadnutím na unesenie, resp. neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

12. Zároveň odvolací súd dodáva, že procesného pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj v tom smere, pokiaľ žalobu do dnešného dňa riadnym spôsobom nedoručil žalovanej.

13. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, sporový poriadok je ovplyvňovaný zásadou vedomosti žalovaného o spore, čiže prioritné je doručiť žalobu a tu striktne doručovať podľa ustanovení o fyzických osobách, takže je potrebné dodržať postup predpokladaný ust. § 116 pri doručovaní žaloby, čo sa však doposiaľ nestalo a až následne po splnení predpokladov pri doručovaní žaloby stanovených v § 116 možno zvoliť ďalší postup predpokladaný v ust. § ,106 CSP, ktorý postup doposiaľ dodržaný nebol. Okrem toho v spise nie je dostatočné šetrenie ohľadom zistenia pobytu zo strany žalovanej, pretože podklady, z ktorých doposiaľ súd prvej inštancie vychádzal, považoval odvolací súd za nedostatočné.

14. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať dovolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .