Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-201-2014.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/201/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: L.. I.. I. L., M.. XX.X.XXXX, A. Q. Q., L.. P.. A. XX, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o primerané finančné zadosťučinenie 1.659,70 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 170 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.
III. Žalobcovi sa v časti žaloby - nároku 1/ na zaplatenie sumy 2.861,74 eur s príslušenstvom proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške 99,56 % nároku a nárok na náhradu trov konania na súde druhej inštancie vo výške 100 % nároku.
IV. Žalovanému sa v časti žaloby - nároku 2/ na zaplatenie sumy 1.659,70 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške nároku.
V. Žalovanému sa v zastavenej časti konania proti žalobcovi ,o zaplatenie 150,66 eur, nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou 11.7.2014 proti žalovanému domáhal zaplatenia :1/ pôvodne sumy 3.012,34 eur z titulu nevyplateného poistného plnenia, 2/ sumy 1.659,70 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
V dôvodoch nároku 1/ uviedol, že strany, žalobca ako spotrebiteľ, uzavreli poistnú zmluvu o havarijnom poistení. Poistený automobil žalobcu bol poškodený vinou žalobcu, a jeho oprava vyšla na 3.012,34 eur, ktorú sumu ale žalovaný odmietol zaplatiť z dôvodu ( vychádzajúc z VPP), že poškodený automobil bol v čase havárie nespôsobilý na jazdu, pretože mal vypršanú platnosť technickej kontroly STK a uvedené podľa VPP žalovaného treba považovať za technicky nespôsobilý automobil. Žalobca poukázal na to, že všeobecné poistné podmienky žalovaného spôsobujú v tejto otázke rôzny výklad , je sporné, ktorá definícia technicky nespôsobilého vozidla je pre poistenca - spotrebiteľa záväzná, či výklad uvedený vo VPP žalobcu alebo vo vyhl. č. 464/2009 Z.z., na ktorú sa VPP odvolávajú. Ak je výklad VPP žalovaného sporný, treba pristúpiť k výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súčasne si žalobca uplatnil aj nárok 2/ na zaplatenie sumy 1.659,70 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., keď žalovaný porušil svoje povinnosti, pretože v čl. 5 písm. l VPP uvádzal nejasnú, nezrozumiteľnú a dvojzmyselnú definíciu
technicky nespôsobilého automobilu, čím žalobcovi spôsobil stres a zároveň dostal žalobcu do stavu neistoty.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia najskôr mal za to, že k nemu sa nemôže kvalifikovane vyjadriť, nakoľko žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne rozhodujúce skutočnosti , o ktoré opiera svoj nárok, ani nepredložil dôkazy.
V priebehu konania doplnil ,že žalobca ako spotrebiteľ sa nedomohol uplatnenia práva podľa cit. zák. č. 250/2007 Z. z., ale si uplatnil nárok na poistné plnenie, ďalej ,že ku klamaniu žalobcu vo VPP nedošlo, žalobca pri uzatváraní sa mal možnosť oboznámiť so VPP, žalovanej nevábil žalobcu klamlivou reklamou. Tiež uviedol, že intenzita zásahu nedosahuje dostatočnú mieru na priznanie nároku. Žalobcu mal právnu podporu od rodinného príslušníka. Sám si spôsobil stresové situácie, keď zavinil škodovú udalosť a bol riešený pokutou v blokovom konaní.
3. Okresný súd rozhodol vo veci dňa 18.3.2015 čiastočným rozsudkom č.k. 11C 201/2014-69 tak, že žalobe žalobcu, po jej čiastočnej zmene, vyhovel v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.861,74 eur s prísl., v časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Súčasne vyslovil, že o nároku žalobcu na zaplatenie primeraného zabezpečenia a trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uvádzaná zmluvná podmienka, na základe ktorej žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, nie je pre žalobcu formulovaná zrozumiteľne, sú pochybnosti o jej výklade. Súd preto vrámci súdnej kontroly posúdenia súladu VPP, s vyššie uvedenými zák. ust. vyhl. č. 464/2009 Z.z., a ust. §§52 a nasl. OZ , ako aj zák. č. 250/2007 Z. z., túto posúdil ako rozpornú a vyhovel žalobcovi s tým, že v pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
4. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie žalovaného, rozsudkom z 13.6.2016 č.k. 7 Co 542/2015-108 čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým sa rozhodne o všetkých uplatnených nárokoch.
5. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia poistného plnenia s prísl. na tom skutkovom základe , že žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie podľa uzavretej zmluvy o havarijnom poistení vozidla z dôvodu, že vozidlo v čase škodovej udalosti bolo nespôsobilé na jazdu, pretože nemalo platnú STK.
Konštatoval, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého posudzoval právny vzťah, z ktorého žalobca si uplatnil nárok , ako vzťah dodávateľa a spotrebiteľa bol správny, keďže je nepochybné, že tento vzťah je spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň rovnako možno hodnotiť aj jeho postup ohľadom použitia výklad priaznivejšieho pre spotrebiteľa pri posudzovaní zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 5 ods. 1 písm. l VOP.
K odvolacej námietke žalovaného ohľadom posudzovania spornej zmluvnej podmienky v širšom kontexte konania zmluvných strán, a to vôlu zmluvných strán poisťovať len vozidlo, ktoré má platnú technickú kontrolu, odvolací súd konštatuje, že výkladové pravidlo obsiahnuté v § 4 ods.6 zákona o ochrane spotrebiteľa (ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka) kladie dôraz na zrozumiteľné formulovanie zmluvných podmienok a zároveň zabezpečuje v prípade pochybností výklad týchto podmienok (a to každej podmienky samostatne) pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, ktorá je vylúčená z koncipovania zmluvných podmienok, preto ani nemožno od tejto strany požadovať, aby každú zmluvnú podmienku vykladala v kontexte všetkých ďalších podmienok, predovšetkým v prípade podmienky pripúšťajúcej rôzny výklad, teda ak sú o konkrétnej podmienke pochybnosti o jej zmysle a účele. Odvolací súd poukazuje zároveň na to, že spornú zmluvnú podmienku by nebolo možné vykladať ani v kontexte čl.2 ods.4 Všeobecných poistných podmienok, nakoľko uvedené ustanovenie sa vzťahuje výlučne na podmienky stavu vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy, a nie po jej uzavretí. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyvodil, že sporné ustanovenie Všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahuje zmluvnú podmienku, je nezrozumiteľné, keď stanovuje výluku z poistenia za škody spôsobené na vozidle, ktoré sa nepodrobilo ustanoveným kontrolám, pričom uvedený „nedostatok“ na vozidle charakterizuje ako jeho technickú nespôsobilosť priamo s odkazom na
§ 17 vyhlášky o prevádzke vozidiel, avšak toto ustanovenie vyhlášky neobsahuje ako dôvod technickej nespôsobilosti vozidla neplatnosť osvedčenia o technickej kontrole alebo skutočnosť, že prevádzkovateľ vozidla nepodrobil vozidlo pravidelnej technickej alebo emisnej kontrole (ide o tzv. administratívnu nespôsobilosť vozidla). Pri takto formulovanej zmluvnej podmienke podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť, že je zrejmý a zrozumiteľný zámer zmluvných strán, že tzv. technickú a administratívnu nespôsobilosť vozidla stotožňujú a vyvodzujú pri oboch rovnaký následok. Odvolací súd poukazuje na to, že možno prisvedčiť argumentácii odvolateľa v tom, že účelom poistenia majetku je ochrana pred nečakaným náhodným vplyvom, ktorý spôsobí majetkovú ujmu na poistenom objekte s tým, že poistený má prevenčnú povinnosť (je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou), avšak uvedené nie je dôvodom pre nevyplatenie poistného plnenia a môže byť dôvodom iba na jeho primerané zníženie (za jasných a zrozumiteľných podmienok stanovených v zmluve).
6. Súd prvej inštancie ďalej pokračoval v konaní o nároku žalobcu primerané finančné zadosťučinenie.
7. Žalobca v časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že zmluva o havarijnom poistení je spotrebiteľským typom zmluvy a spomenutý čl. 5 písm. l VPP vytváral priestor pre rôzne výklady. Žalobca bol v spore v tejto časti úspešný. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 v spojení s § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., kde žalovaný porušil svoje povinnosti, keď vo VPP uvádzal nejasnú, nezrozumiteľnú a dvojzmyselnú definíciu technicky nespôsobilého automobilu. Žalobca sa domáha zadosťučinenia pre vytvorený stres, stratený čas a ďalšie ťažkosti, lebo sa musí domáhať svojich práv súdnou cestou .
Žalobca považuje danú sumu za primeranú, nakoľko v obdobne náročnom prípade priznal rozsudkom KS v Bratislave dňa 13.11.2008 primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 Sk, ktoré potom aj potvrdil najvyšší súd. V našom právnom poriadku neexistuje žiadna tabuľka primeraného finančného zadosťučinenia. Miera stresu, strateného času a právnej neistoty z dôvodu vymáhania dlžnej sumy za opravu vozidla zo strany autoservisu, ktorú žalobca prežíva od momentu zamietnutia poistného plnenia zo strany žalovaného, na základe nejasných, výkladovo pochybných , nezrozumiteľných VPP žalovaného a na základe výzvy a následného uhradenia poistného za dobu, keď došlo ku škodovej udalosti je v kontexte na poukázané rozhodnutie najvyššieho súdu za podložené.
8. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil/označil dôkazy - listiny v súvislosti aj v spojení s prvým uplatneným nárokom: faktúra z autoservisu z 9.5.2014 splatná 23.5.2014 na sumu 3.012,34 eur č.l. 5, kalkulácia opravy autoservisu z 29.4.2014 č.l. 6, Oznámenie zamietavého stanoviska žalovaného ku škodovej udalosti z 16.5.2014 z dôvodu že vozidlo v čase poistnej udalosti nemalo platné osvedčenie o STK č.l. 12, reklamácia žalobcu k oznámeniu č.l. 13, Oznámenie druhého zamietavého stanoviska o poskytnutie poistného plnenia žalovaného z 11.6.2014 č.l. 17, Oznámenie ku škodovej udalosti žalobcovi od KR-PZ Bratislava z 19.11.2014 č.l. 48 ,doklad žalobcu o úhrade poistného z 4.8.2014 č.l. 50.
9. Žalovaný označil/ navrhol v tejto časti listinné dôkazy - rozhodnutia súdom v obdobných právnych veciach..
10. Súd vykonal vo veci všetky stranami navrhnuté dôkazy, vyslúchol žalobcu ako stranu a zistil:
11. Vo veci je nesporné, že:
- že strany uzavreli poistnú zmluvu o havarijnom poistení. Poistený automobil žalobcu bol poškodený vinou žalobcu, a jeho oprava vyšla na 3.012,34 eur, ktorú sumu ale žalovaný odmietol zaplatiť, odvolávajúc sa na skutočnosť( vychádzajúc z VPP), že poškodený automobil bol v čase havárie nespôsobilý na jazdu , pretože mal vypršanú platnosť technickej kontroly STK. Uvedené podľa poistných podmienok žalovaného bolo treba považovať za technicky nespôsobilý automobil. Žalobca však s uvedeným náhľadom nesúhlasil a poukázal na to, že samotné všeobecné poistné podmienky žalovaného spôsobujú v tejto otázke výkladové pravidlá, je sporné ktorá definícia technicky nespôsobilého vozidla je pre poistenca - spotrebiteľa záväzná. Ak je výklad VPP sporný, treba pristúpiť k výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
- žalobe žalobcu na zaplatenie sumy poistného plnenia bolo na základe rozsudku okresného aj krajského súdu vyhovené.
- žalobca vo výsluchu ako strana viedol, že vzniknutá situácia mu spôsobila stres a neistotu, ako to dopadne. Majiteľ autoservisu mu pravidelne telefonuje od 16.5.2014 doteraz 2 x mesačne, a domáha sa úhrady opravy. Žalobca mu vysvetlil, že bol v poisťovni, kde sa oboznámil so stanoviskom žalovaného, počká sa na vyriešenie veci. Zároveň si od neho pýta peniaze, lebo poisťovňa mu nič neplnila. Táto situácia vyvoláva u neho stres a neistotu , ako dopadne súd, či to bude musieť celé zaplatiť. Musí tomu venovať čas, naštudovať odpovede žalovaného , bol 3 x na polícii pýtať si zápis o škodovej udalosti, platil kolky, musel zisťovať, študovať dôkazy , celkovo sa tomu musel venovať 15 dní.
12. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., (3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.9) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/250/20160201?ucinnost=11.7.2014> (5)Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
14. Cit. zák. ust. priznávajú spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej daným zákonom č. 250/20087 Z.z., alebo osobitnými predpismi zodpovedá. Zmyslom právnej úpravy cit. ust. je odškodniť diskomfort spotrebiteľa, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti na súde zo strany dodávateľa a v tomto bol úspešný. Za tohto predpokladu mu vzniká právo na priznanie finančného zadosťučinenia. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd toto stanoví na základe vlastnej úvahy. Výška je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy. Pri rozhodnutí o primeranom zadosťučinení súd preto zohľadňoval jednak žalobcom skutočne vynaložené náklady, ktoré mu konaním druhej strany vznikli, ak nejaké vynaložil, a tiež , aby toto primerané zadosťučinenie pokrylo aj určitú satisfakciu za stav neistoty, ktorý žalobca musel strpieť .
15. V danej veci si žalobca v spore uplatnil 1/ nárok na zaplatenie sumy titulom nevyplateného poistného plnenia žalovaným z dôvodu nejasnej, nepresnej, neurčitej, nezrozumiteľnej, dvojitý zmysel dávajúcej zmluvnej podmienke, uvedenej žalovaným v jeho VPP. Uvedený vzťah medzi stranami sa odvíja od noriem spotrebiteľského práva, keď zmluvu o poistení, ktorú žalobca uzavrel je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca ako spotrebiteľ sa domáhal na súde ochrany pred neprijateľnými podmienkami uvedenými v spotrebiteľskej zmluve - VPP žalovaného s odkazom na ust. zák. č. 250/2007 Z.z. a osobitných predpisov §§52 a nasl. OZ.
Žalobca bol v prejednávanej veci plne úspešný, tak, čo sa týka právneho základu veci aj výšky uplatneného nároku - istina. Je potom nesporné, že žalobca v pozícii spotrebiteľa má v predmetnom spore aktívnu vecnú legitimáciu.
16. Je nepochybné, že nevyplatením poistného plnenia v lehote uvedenej vo VPP, žalovaný vyvolal u žalobcu stres a vypätie, v dôsledku ktorých pretrvával u žalobcu stav neistoty a obavy z možného uplatňovania si práva na zaplatenie ceny za opravu vozidla od opravcu. Ku poistnej udalosti došlo 11.4.2014, žalobca bol žalovaným vyrozumený o výsledku likvidácie poistnej udalosti žalovaného v priebehu mája 2014, a opakovane v júni 2014, a žalobu na súd podal v júli 2014.
17. Je tiež nepochybné, že k vysporiadaniu likvidácie poistnej musel žalobca vynaložiť určitý čas a úsilie. Žalobca sám, resp. prostredníctvom rodinného príslušníka riešil danú situáciu - písal list žalovanému v máji 2014 ako reakciu na zamietavé stanovisko žalovaného, na vlastnú žiadosť oslovil políciu v roku 2011 a telefonicky komunikoval aj s opravcom ohľadom úhrady faktúry. Toto všetko si vyžadovalo čas, stratu jeho času, ktorý žalobca mohol využiť zmysluplnejšie.
V tejto súvislosti v spise žalobca predložil ním adresovaný list žalovanému vo vzťahu k riešeniu poistnej udalosti, a jeden doklad z polície.
Žalobca tvrdil, že s opravcom 2 x mesačne telefonoval, a opravca sa domáhal úhrady opravy, čo však ničím nepreukázal. Súd nepochybuje, že medzi nimi ku komunikácii došlo, keď bola vystavená faktúra s kalkuláciou opravy, ktorá oprava nebola v lehote splatnosti faktúry uhradená. Intenzita uvedenej komunikácie, jej nástojčivosť a naliehavosť zo strany autoopravcu ( upomienky, výzvy na zaplatenie) - vo vzťahu ku úhrade sumy za opravu a prípadné reakcie žalobcu neboli ničím preukázané. Tiež nebolo tvrdené a ani preukázané iné stresové následky u žalobcu napr. zhoršenie zdravotného stavu, prejavy v súkromnej alebo pracovnej oblasti v súvislosti s riešením danej veci.
Žalobca prezentoval tvrdenie o návšteve polície -3 x , z akého dôvodu - či to bolo vždy v súvislosti s riešením poistného plnenia však nevysvetlil. Žalovaný poukazoval aj na, že stresovú situáciu u žalobcu mohla vyvolať skutočnosť, že sám žalobca zavinil škodovú udalosť a bola mu uložená bloková pokuta. Žalobca predložil vo veci len písomné oznámenie o škodovej udalosti, so spoplatneným kolkom 1,50 eur. Iné reálne vyplatené náklady nepreukázal, rovnako ani svoje tvrdenie, v čom konkrétne sa veci venoval celkovo 15 dní.
18. Nevyplatenie poistného plnenia žalovaným, hrozba a neistota zaplatenia opravy v hodnote 3.012,34 eur vyvolali u žalobcu stresový stav. Vzhľadom na vyššie vynaloženú námahu, úsilie a čas vynaložený žalobcom usporiadať túto záležitosť so žalovaným, intenzitu zásahu, súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 170 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. (výrok I. a II. )
19. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku 1/ na zaplatenie sumy 2.861,74 eur s prísl. súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.861,74 eur s príslušenstvom - úrok z omeškania 5,25 % ročne z danej sumy od 16.5.2014 do - 18.3.2015 ( rozhodnutie súdu prvej inštancie )- vyčíslený na sumu 126,36 eur, spolu 2.988,10 eur = 100 % úspechu . Súd v čiastočnom rozsudku priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 2.861,74 eur - istina a príslušenstvom
- úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z danej sumy od 1.6.2014 do 18.3.2015 vyčíslený na sumu 119.78 eur , spolu 2.981,52 eur - 99,78 % úspechu. Žalovaný bol úspešný vo výške 0,22 %. Celkový úspech žalobcu v konaní na súde prvej inštancie je tak : 99,78 % - 0,22 % úspech žalovaného = 99,56 % nároku. ( výrok III. )
Žalobca bol proti žalovanému úspešný na súde druhej inštancie v odvolacom konaní 100 %, ktorý nárok mu súd priznal. ( výrok III.)
20. O nároku na náhradu trov konania v nároku žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia súd rozhodol tak, že žalobca bol čiastočne úspešný vo výške 220 eur t.j. 13,25 % úspechu a čiastočne neúspešný vo výške 86,75 %. Žalovaný bol úspešný vo výške 86,75 % a neúspešný vo výške 13,25 %. Celkový úspech žalovaného je 86,75 % -13,25 % ´= 73,50 %
Súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 73,50 % nároku. ( výrok IV.)
21. O náhrade trov konania v časti o zaplatenie 150,66 eur, kde konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom z dôvodu, ktorý nespočíval na strane žalovaného, súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP. Žalovaný v danej časti procesne nezavinil zastavenie konania, žalobca by bol preto povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému v tejto časti žiadne trovy konania nevznikli , súd mu náhradu trov konania nepriznal.( výrok V.)
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).