Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/20/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.07.2017, v trestnej veci obv. N. Z. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/133/2016 zo dňa 30.01.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým uznesením sp. zn. 13T/133/2016 zo dňa 30.01.2017 podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou Pv 380/16/7713 zo dňa 18.8.2016 a vec mu vrátil.

Dňa 27.2.2017 prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Svoju sťažnosť odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 15.5.2017. V sťažnosti poukázal na tú skutočnosť, že obvinení splnomocnili obhajkyňu A.. P. Q. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, aby vykonávala úkony, zúčastňovala sa všetkých úkonov pred orgánmi činnými v trestnom konaní, prijímala doručenie písomností, podávala návrhy, žiadosti a opravné prostriedky. Obvinení využili svoje právo na obhajobu, kde právo na obhajobu je jedno z najvýraznejších ľudských práv. Obvinený má právo obhajovať sa sám, prostredníctvom obhajcu, obhajca vstupuje v mene obvineného, ktorý koná s jeho súhlasom a v medziach jeho súhlasu. Právo obhajcu založené na ustanovení § 208 ods. 1 Tr. por. preštudovať spisy v primeranej lehote nemožno posudzovať autonómne, bez zreteľa na jeho povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 44, najmä na jeho povinnosť poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, pretože inak ústavou a zákonom zaručené právo obvineného na obhajobu, ktoré zahrňuje aj právo radiť sa s obhajcom, obhajovať sa jeho prostredníctvom, by v tak dôležitej fáze trestného stíhania, akou je ukončenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, nemalo reálny obsah a zmysel. Návrhy na doplnenie dokazovania podané faxom dňa 11.7.2016 nespĺňali podmienky uvedené v § 62 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.

Dňa 7.6.2017 obhajkyňa A.. P. Q. zaujala stanovisko k sťažnosti prokurátora. Konštatuje, že z dôvodov, ktoré sú uvedené v sťažnosti, sa možno domnievať, že prokurátorka nepovažuje nedoručenie upozornenia o zmene právnej kvalifikácie obvineným a neupovedomenie o ich možnosti preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania, za procesné pochybenie, aj keď tento argument prokurátora okresnej prokuratúry explicitne neuvádza. Jej odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/2/2005 nemožno pochopiť inak ako vyjadrenie názoru, že vyšetrovateľ uvedené upozornenie o zmene právnej kvalifikácie zo dňa 7.7.2016 doručil ich obhajkyni a upovedomenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis rovnako doručil obhajkyni. Nie je procesným pochybením, ak uvedené upozornenie a upovedomenie nebolo doručené obvineným. Uvedený názor prokurátorky je v priamom

rozpore s ustanovením § 206 ods. 6 Tr. por. Zdôrazňuje, že citované ustanovenie nedáva možnosť na iný výklad ako si osvojil okresný súd a z toho dôvodu nemožno mať pochybnosť o dôvodnosti záveru súdu o tom, že tento postup v prípravnom konaní je závažnou procesnou chybou.

Následne poukazuje na skutočnosť, že sa nestotožňuje s konštatáciou prokurátorky, že návrhy na doplnenie dokazovania podané faxom zo dňa 11.07.2016 nespĺňali podmienky uvedené v § 62 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti poukázala na tú skutočnosť, že všetky listiny boli odoslané faxom dňa 12.7.2016 a v ten istý deň v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 boli odovzdané na poštovú prepravu originály týchto listín. Následne vyšetrovateľ opatrením zo dňa 14.7.2016 v predmetnej veci tieto návrhy odmietol. V závere obhajkyňa navrhla, aby Krajský súd v Prešove sťažnosť prokurátorky okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodnú.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 22.8.2016 obžalobu na N. Z., R. Z., A. C., R. L. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. j/ Tr. zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že

dňa 14.5.2016 v čase okolo 0.00 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov po vzájomnej dohode, prišli k rekreačnej chate s popisným číslom XXX nachádzajúcej sa v stredisku H. E. v rekreačnej oblasti M., okr. Vranov nad Topľou, kde si otvorili neuzamknuté vchodové dvere a vošli dovnútra chaty a vyhrážali sa zabitím, zakopaním a podpálením chaty tam ubytovaným osobám a to A. Z., nar. XX.X.XXXX, P. E., nar. XX.X.XXXX, N. E., nar. XX.X.XXXX, K. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. K., nar. XX.X.XXXX, obvinený N. Z. tiež najmenej jedenkrát udrel dlaňou po tvári P. E., obvinený A. C. rukami sotil poškodeného T. K. tak, že spadol na zem, počas čoho opakovane vykrikovali, že ich zabijú, zakopú a že im zapália chatu, pričom obvinený A. C. počas vniknutia a útočenia držal v ruke sekeru, ktorou poškodených zastrašoval, ale nikoho ňou priamo neohrozil, následne všetci obvinení odišli von z chaty, čo všetci poškodení využili na útek v obave, že obvinení svoje vyhrážky uskutočnia a následne po ich po úteku sa obvinení vrátili k uvedenej chate, na ktorej rozbili dve okná, polámali drevené zábradlie na balkóne a poškodili fasádnu omietku, vchodové dvere, čím takto pre majiteľa chaty Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. nad R., K.. I. č. XXX/XX, spôsobili škodu v sume 1.247,44 eur.

Samosudkyňa preštudovala obžalobu a predložený spisový materiál a rozhodla uznesením sp. zn. 13T/133/2016 zo dňa 30.01.2017 tak, že odmietla obžalobu a vec vrátila prokurátorovi.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukázal na tú skutočnosť, že napriek viacerým namietaným skutočnostiam, za najzávažnejšie považuje pochybenie spočívajúce v postupe vyšetrovateľa v súvislosti s upozornením na zmenu právnej kvalifikácie a na možnosť preštudovať po skončení vyšetrovania vyšetrovací spis. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa a k tomu dodáva, že súd prvého stupňa správne poukázal na postup vyšetrovateľa podľa § 236 ods. 6 Tr. por., ktorý upozorňoval na zmenu právnej kvalifikácie podaním zo dňa 7.7.2016. Poukázal súd prvého stupňa na skutočnosť, že toto upozornenie o zmene právnej kvalifikácie nebolo doručené obvineným. Bolo doručené iba obhajcom. Táto skutočnosť bola namietaná už v priebehu prípravného konania, no prokurátor nevenoval tomu pozornosť. Je potrebné konštatovať, že obvinený po tom, keď je upozornený na zmenu právnej kvalifikácie, má právo, vzhľadom na upozornenie a zmenu kvalifikácie, predložiť návrhy na doplnenie dokazovania a práve na toto právo je potrebné obvineného upozorniť a poskytnúť mu aj primeranú lehotu na prípadné predloženie takýchto návrhov. Orgány činné v trestnom konaní toto právo obvineného nerešpektovali a takýmto postupom došlo k zásahu do práva na obhajobu.

Súd prvého stupňa podrobne sa zaoberal aj porušením práva na obhajobu podľa § 208 ods. 1 Tr. por. a zdôraznil, že práve preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania, je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. V danom prípade upovedomenie o tomto úkone nebolo

doručené obvineným. O termíne tohto úkonu boli upovedomení iba obhajcovia. Neboli upovedomení obvinení a vyšetrovateľ v rámci prípravného konania sa snažil tento nedostatok zhojiť záznamom zo dňa 14.07.2016, kedy konštatoval, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu obvinenými sa neuskutočnilo, pretože menovaní sa k tomuto úkonu nedostavili, napriek tomu, že upovedomenia o termíne jeho konania im boli doručené k rukám zvolených obhajcov. Je zrejmé už z tohto záznamu, že vyšetrovateľ o termíne vykonania tohto úkonu neupovedomoval obvinených. Upovedomil iba obhajcov. Postup vyšetrovateľa je v príkrom rozpore s ustanovením § 208 ods. 1 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené, a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy, podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.

Krajský súd zdôrazňuje, že v ustanovení § 208 ods. 1 je taxatívny výpočet osôb, ktoré sú oprávnené oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania. Práve v druhej vete, kde je stanovená lehota pre obvineného na prípravu na tento úkon, je určené, že upovedomenie o termíne vykonania tohto úkonu sa doručuje tak obvinenému ako aj obhajcovi. Nemožno to zhojiť iba záznamom, ako v danom prípade to robil vyšetrovateľ, že doručoval iba obhajcovi toto upovedomenie o úkone. Je zrejmé, keďže obvinení neboli upovedomení o tomto úkone, že nebola zachovaná ani minimálna lehota na prípravu na tento úkon u obvinených. Na túto skutočnosť obhajkyňa A.. Q. opakovane v prípravnom konaní poukazovala, domáhala sa nápravy. Prokurátor napriek tomuto upozorneniu, že došlo k porušeniu práva na obhajobu, nereagoval na námietky, ktoré boli vznášané zo strany obhajoby a v jednotlivých podaniach boli špecifikované.

Krajský súd zdôrazňuje, že minimálna lehota, ktorá je stanovená v ustanovení § 208 ods. 1 Tr. por., musí byť zachovaná a túto lehotu možno skrátiť len so súhlasom obvineného a jeho obhajcu. Takýto súhlas by musel byť uvedený v zápisnici. V danom prípade je jednoznačne preukázané, keďže upovedomenie o tomto úkone nebolo doručované obvinenému, že takáto lehota ani nebola zachovaná. Jediná výnimka, kedy táto lehota nemusí byť zachovaná, je postup podľa § 204 Tr. por. Pri preštudovaní spisu policajt je povinný predložiť celý očíslovaný vyšetrovací spis vrátane príloh tak, ako to bolo ustálené v rozhodovacej praxi súdov. Musia byť predložené napr. vecné dôkazy, pripojené súdne spisy a pod. V prípade, že sú vo veci stíhaní viacerí spoluobvinení, každému obvinenému a jeho obhajcovi musí byť predložený na preštudovanie celý vyšetrovací spis a nielen časť, ktorá sa týka jedného zo spoluobvinených. V rámci preštudovania spisu patrí obvinenému významné právo a to podávať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Takýto návrh môže spočívať priamo v označení a vykonaní určitého dôkazného prostriedku v označení skutočnosti, ktorá má byť zistená, no návrhom je aj vyjadrenie obvineného, resp. jeho obhajcu, v ktorom poukazuje na porušenie procesných predpisov, pokiaľ navrhujú aj opakovať niektorý úkon policajta. Ak návrhy na doplnenie dokazovania považuje orgán činný v trestnom konaní nad rámec potrebného dokazovania, potom môže opatrením ich odmietnuť, o čom urobí záznam v spise. V tomto prípade vyšetrovateľ aj vydal opatrenie o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania dňa 14.7.2016, kde vo vzťahu k tomuto úkonu v bode 5/ konštatuje, že upozornenie na možnosť preštudovania vyšetrovacieho spisu bolo vyšetrovateľom Policajného zboru doručené dňa 8.7.2016 obvineným k rukám ich obhajkyne v zmysle splnomocnení a to v lehote stanovenej Trestným poriadkom najmenej tri dni vopred, per analogiam podľa § 179 ods. 2 Tr. por., ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť obhajcu prípadne splnomocnenca postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe alebo obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie o doručenie rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.

Krajský súd sa s touto argumentáciou vyšetrovateľa nemohol stotožniť. De facto s touto argumentáciou sa oboznámil aj prokurátor. Nie je zrejmé, prečo akceptoval takéto odôvodnenie. Výklad „per analogiam“ je výklad podľa podobnosti. V danom prípade, pokiaľ právny predpis výslovne neupravuje určitú skutočnosť alebo jej časť, neznamená to, že nemožno neúplne riešenú situáciu vyložiť. Jednou z výkladových metód je výklad logicky založený na analógii, teda podobnosti. „Per analogiam legis“, čiže analógia zákona, spočíva v tom, že na určitú situáciu, ktorá nie je riešená v zákone, sa analogicky použije ustanovenie tohto zákona upravujúce obdobnú situáciu. V danom prípade argumentácia vyšetrovateľa

nie je akceptovateľná. Vyšetrovateľ poukazuje na ustanovenie § 179 ods. 2 Tr. por., ktoré sa týka oznamovania uznesení, no v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výkladu pomocou analógie, pretože zákon v ustanovení § 208 ods. 1 Tr. por. rieši situáciu, ktoré osoby musia byť upovedomené o termíne oboznámenia s výsledkami skončenia vyšetrovania a tento zákon jednoznačne stanovuje osoby, u ktorých musí byť zachovaná lehota na prípravu na tento úkon. Krajský súd vzhľadom na túto skutočnosť zdôrazňuje, že došlo k významnému zásahu do práva obvineného na obhajobu. Bol ukrátený na týchto svojich právach.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Práve prokurátor mal tieto nedostatky, na ktoré bolo poukazované už v priebehu celého prípravného konania, svojím postupom napraviť. Krajský súd v ostatnom poukazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorá je logická, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.