Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-52-2017.pdf
PDF · 88.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 48, IČO: 35 974 141, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou v Bratislave, Michalská 9, proti žalovanému: E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., t.č. bytom V., Školská XX/XXX, o zaplatenie 3.116,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,91 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 25.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,28%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.116,43 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 11.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 24.9.2012 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jeho právny predchodca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.340,- eur a žalovanému vznikla povinnosť, za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Žalovaný podmienky splácania úveru riadne nedodržiaval, čím sa dostal do omeškania. Vzhľadom k tomu, že z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných podmienok, právny predchodca žalobcu pristúpil dňa 2.3.2015 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a žalovaný bol oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyzvaný na úhradu pohľadávky do 15 dní od doručenia oznámenia. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola pohľadávka voči žalovanému vo výške 3.116,43 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2015, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe do rozhodnutia súdu vo veci nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
3. Súd konal v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.9.2012, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 5.3.2015, výpisu z úverového účtu žalovaného, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2015 vrátane príslušnej časti prílohy k zmluve, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.4.2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 1.6.2017, všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“), ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 24.9.2012 so žalovaným ako fyzickou osobou zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 3.340,- eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 66,67 eur, počet splátok bol dohodnutý 96, úroková sadzba je uvedená ako fixná do splatnosti vo výške 13,9% ročne, RPMN je v zmluve uvedená 17,53%, priemerná hodnota RPMN 19,08%, celková čiastka spojená s úverom je uvedená v sume 6.063,11 eur, termín splatnosti splátok je k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky je v zmluve určená dňa 20.11.2012, konečná splatnosť úveru dňa 20.10.2020. V zmluve si účastníci dohodli poplatok za poistenie k úveru vo výške 3,48 eur mesačne. Z výpisu z úverového účtu žalovaného, ako aj vyjadrenia žalobcu zo dňa 1.6.2017 vyplýva, že zo strany žalovaného bola celkovo uhradená suma 1.173,62 eur. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že došlo k ďalšej úhrade zo strany žalovaného a tak celková čiastka, ktorú žalovaný uhradil, predstavuje sumu 1.263,09 eur. Žalovaný sa dostal so splácaním viacerých splátok do omeškania a naposledy uhradil 22. splátku len čiastočne, a to vo výške 26,50 eur. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 5.3.2015 oznámil, že ku dňu 2.3.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, pretože nastal prípad porušenia podľa bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Oznámenie sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátilo s oznámením, že adresát je neznámy.
5. Dňa 27.3.2015 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0364/2015/CE. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému, vyplývajúca z úverovej zmluvy zo dňa 24.9.2012 v sume 3.583,25 eur. Postúpenie pohľadávky žalovanému bolo oznámené zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo dňa 7.4.2015.
6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu nezaplatil, žalobca si svoj nárok uplatnil prostredníctvom súdu. Dlh predstavuje sumu vo výške 3.116,43 eur, ktorá tvorí neuhradenú istinu úveru a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 3.116,43 eur od 11.3.2015 do zaplatenia. Žalovaný sa k žalobe do rozhodnutia súdu nevyjadril.
7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
8. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný iba sčasti. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľských úverom v zmysle § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanému, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd preto podrobil predmetnú zmluvu kontrole ex offo s poukazom na § 52 a nasl. ustanovenie Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.v platnom znení, a to i za stavu, že uvedené skutočnosti žalovaný nenamietal. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.340,- eur, ktorý mal žalovaný vrátiť v mesačných splátkach po 66,67 eur za podmienok vyššie uvedených. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom 6.063,11 eur v spojitosti s poplatkom za poistenie 3,48 eur. Žalovaný mal zaplatiť celkom 6.400,32 eur /66,67 eur x 96 mesiacov/, preto celková čiastka spojená s úverom má byť správne táto suma a nie suma 6.063,11 eur, ako uvádza banka v zmluve. Ide o klamlivý údaj, ktorý vedie spotrebiteľa k tomu, že z titulu úveru zaplatí len túto sumu. V základných parametroch sa nerozlišuje, či súčasťou splátky je aj tzv. poplatok za poistenie, resp. koľko predstavuje čistá splátka úveru bez poistenia. Pri celkovej zaplatenej sume 6.400,32 eur je nesprávne uvedený údaj o RPMN, ktorý má byť vo výške 20,02 % a nie, ako je uvedené v zmluve, 17,53% /https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne- pozicky/kalkulacka/. Ak mal byť súčasťou splátky aj poplatok za poistenie, ide o náklad, ktorý bol povinný spotrebiteľ zaplatiť a ktorý bol nevyhnutný ako dojednaný zabezpečovací prostriedok spotrebiteľ prijať, išlo o súčasť celkových nákladov spojených s úverom. Vzhľadom na obsah zmluvy je evidentné, že poistenie bolo nevyhnutnou súčasťou zmluvy ako doplnková služba, pretože je predformulované v zmluve ako poplatok za poistenie k úveru a v časti II. Zmluvy je predformulovaný súhlas s poistením k úveru. Žalovaný bol preto povinný pristúpiť aj k tomuto zmluvnému dojednaniu. Súd však uvádza, že zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, či poplatok za poistenie k úveru má predstavovať osobitne dojednaný poplatok spotrebiteľa voči banke, alebo týmto poplatkom spotrebiteľ platí poistné poisťovni prostredníctvom banky. Súdu sa skôr javí, vzhľadom na mimoriadnu obtiažnosť dojednania celého poistenia k úveru, že ide len o dojednanie poplatku ako takého, ktorý je súčasťou spoplatnenia bankových služieb. Tomuto zodpovedá aj údaj v základných náležitostiach zmluvy, kde je uvedené, že bankou požadované ručenie alebo poistenie sa nevyžaduje. Pritom ide o pomerne vysokú sumu - mesačne vo výške 3,48 eur, čo predstavuje z mesačnej splátky viac ako 5%. Pri úvahe, či touto zmluvou dochádza k platnému uzavretiu poistného vzťahu v prospech žalovaného, súd dospel k záveru, že k platnému poisteniu nemohlo dôjsť. V časti II. Súhlas s Poistením k úveru má dlžník vyhlasovať, že má záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a žiada Komplexný súbor poistenia a podpisom zmluvy súhlasí s poistením schopnosti splácať tento úver podľa poistnej zmluvy v znení aj Rámcovej poistnej zmluvy. Zo zmluvy pritom vôbec nevyplýva, čo predstavuje komplexný súbor poistenia, čo sa týmto poistením kryje, za akých podmienok má spotrebiteľ napríklad nahlásiť poistnú udalosť, pričom odkaz na rámcovú zmluvu nemôže nahrádzať základné náležitosti poistnej zmluvy v zmysle § 788 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Banka ako osoba, prostredníctvom ktorej sa dojednáva poistenie, má pritom podľa čl. bodu 5. citovaného článku oprávnenie meniť splatnosť poplatku za poistenie, účet, na ktorý je uhrádzaný, banka je dokonca oprávnená jednostranne meniť výšku a spôsob výpočtu poplatku za poistenie. Zo zmluvy nevyplýva ani riadne označenie poisťovne, ktorá má poistenie zabezpečovať. Vzhľadom k uvedenému zastáva súd názor, že jediným, kto z takto dohodnutého poistenia má výhodu, je zrejme len samotná banka. Poistenie ako také nebolo uzatvorené platne (§ 39 OZ) pre rozpor s citovanými ustanoveniami, preto žalobcovi nemohlo patriť z titulu poplatku za poistenie žiadne plnenie. V zmysle § 788 ods. 3 OZ žalovaný nebol evidentne oboznámený s podrobnejšími poistnými podmienkami. Len okrajovo a nad rámec uvedeného súd konštatuje, že dlžník v časti II. Súhlas s Poistením k úveru vyhlasuje priamo voči banke aj poisťovni, že dáva súhlas okrem iného napríklad na poskytnutie informácií o jeho zdravotnom stave, údajov o jeho osobe na účely uzatvorenia poistenia, zmeny rozsahu poistenia a podobne, vyhlasuje, že netrpí na žiadne chronické, dlhotrvajúce ochorenia, nie je v pravidelnej opatere lekára, nie je PN a za posledných 12 mesiacov nebol PN dlhšie ako 30 po sebe idúcich dní, nevenuje sa žiadnemu rizikovému športu, je zamestnaný a podobne, pričom je zrejmé, že ide o vopred naformulované vyhlásenia banky pre všetky druhy zmlúv s tzv. Komplexným súborom poistenia a len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ je takto podrobne oboznamovaný v momente, keď žiada o úver o závažnosti týchto vyhlásení.
12. Z uvedených dôvodov je nesprávne uvedený aj údaj o výške splátky, ktorého súčasťou nemalo byť neplatne dojednané poistenie a aj údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom a tým aj údaj o RPMN. Úver sa preto podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi patrí len rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom 3.340,- eur a sumou, ktorú žalovaný zaplatil, čo je suma 1.263,09 eur, teda suma 2.076,91 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil riadne a včas, dostal sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. od 25.3.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od doby poskytnutej žalovanému na dobrovoľné uhradenie dlhu podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 5.3.2015 (zásielka sa vrátila neprevzatá a podľa bodu 10.3. Všeobecných podmienok sa považuje za doručenú 3. deň po odoslaní; zásielka bola na pošte odoslaná dňa 6.3.2015, za doručenú sa teda považuje dňa 9.3.2015). K uvedenému dňu bola výška úroku z omeškania 8,05% ročne. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške iba 8% ročne, preto mu súd priznal tento nárok v takejto výške. Pokiaľ si žalobca nárok na úrok z omeškania uplatnil už od 11.3.2015, súd jeho nárok považoval za obdobie od 11.3.2015 do 24.3.2015 za nedôvodný.
14. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam, súd vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,91 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 25.3.2015 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd nárok žalobcu z dôvodov uvedených vyššie nepovažoval za dôvodný, a preto ho zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 3.116,43 eur, priznaná mu bola suma 2.076,91 eur. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 66,64%, žalovaný mal úspech v rozsahu 33,36%. Celkový úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 33,28% (66,64% - 33,36%). V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd uvedený nárok aj priznal. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).