Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-144-2016.pdf
PDF · 124.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/144/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. o zaplatenie 2.471,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 407,94 eur a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 407,94 eur od 16. 10. 2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
IV. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 17,80 eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 11. 2016 domáhal zaplatenia sumy 2.471,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.471,54 eur od 16. 10. 2016 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Právny predchodca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným, ako dlžníkom uzavrel dňa 17. 7. 2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej aj viedol účet. V žalobe tvrdil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 995,82 eur a bol povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 8. 10. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom na úhradu vo výške 2.471,54 eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného. Nakoľko si podľa právneho predchodcu žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť mu záväzok vo výške 2.471,54 eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do dňa 15. 10. 2016, právny predchodca žalobcu si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 2.471.54 eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu v žalobe označil fotokópiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 17. 7. 2007 a fotokópiu výpisu z účtu klienta zo dňa 8. 10. 2016.
3. Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 1. 2017 v spojení s jeho doplnením zo dňa 13. 2. 2017 navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalobcu a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu, ako postupca a žalobca, ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu ku dňu 14. 12. 2016, na žalobcu. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 8.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 3. 2017 navrhovanú zmenu strany sporu na strane žalobcu pripustil a ďalej ako so žalobcom konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., toho času podľa údajov z obchodného registra už so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 (ďalej len „žalobca“).
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 12. 7. 2017, na ktoré sa žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný, ktorému súd predvolanie na pojednávanie v súlade s ust. § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považoval za doručené dňom 15. 6. 2017, keďže v tento deň sa predvolanie súdu vrátilo ako nedoručené z adresy žalovaného evidovanej v Registri obyvateľov SR neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Pred začatím pojednávania žalobca písomným podaním zo dňa 18. 5. 2017 súdu oznámil, že v časti o zaplatenie sumy 407,94 eur predstavujúcej poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania berie svoju žalobu späť. Žalobca žiadal, aby súd rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2.063,60 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.063,60 eur od 16. 10. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V súvislosti s uvedeným podaním žalobcu súd pre úplnosť uvádza, že uvedenie sadzby požadovaného úroku z omeškania v ňom vo výške 8,05 % ročne (na rozdiel od sadzby 8 % ročne požadovanej pôvodne v žalobe) nepovažoval za zmenu žaloby v tejto časti, ale len za chybu v písaní, nakoľko z obsahu ani označenia uvedeného podania žalobcu nevyplýva, žeby jeho úmyslom bolo meniť (zvýšiť) sadzbu požadovaného úroku z omeškania, navyše v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby priamo zo zákona nepripúšťa, ak žalovaným je spotrebiteľ, čo je tento prípad (§ 294 Civilného sporového poriadku), preto súd konal o požadovanom úroku z omeškania v sadzbe 8 % ročne, ako bolo uvedené pôvodne v žalobe. Zároveň v tomto podaní žalobca doplnil rozhodujúce skutočnosti pre uplatnený nárok a na jeho preukázanie ako ďalšie dôkazy označil vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku vrátane doručenky, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding., a.s. a Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
7. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
11. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.063,60 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.063,60 eur od 16. 10. 2016 do zaplatenia a náhrada trov konania.
12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 18. 5. 2017, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
13. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro uzavrela s ním dňa 17. 7. 2007 zmluvu, ktorou sa zaviazala aktivovať žalovanému kreditnú kartu a k tejto kreditnej karte viesť účet. Žalovaný podľa čl. II. predmetného tlačiva označeného ako „schválený úverový rámec a štandardná mesačná splátka“ mohol prostredníctvom tejto kreditnej karty čerpať úver v stanovenom úverovom rámci 30.000,- SK (995,82 eur) s tým, že štandardná splátka bola dohodnutá na sumu 1.000,- Sk (33,19 eur) mesačne. Žiadne ďalšie údaje k úveru tam uvedené nie sú. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
14. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro vystaveného ku dňu 8. 10. 2016, ktorý predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že za obdobie od 17. 7. 2007 do 30. 9. 2016 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 2.471,54 eur ku dňu splatnosti 15. 10. 2016, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 22,80 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5 % ročne. Tento výpis obsahuje ďalej súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 3.551,54 eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 1.825,45 eur.
15. Z listu zo dňa 4. 12. 2013 predloženého žalobcom (čl. 52 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. zastúpená sprostredkovateľom a správcom Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému oznámil, že vypovedá zmluvu číslo XXXXXXXX a vyhlasuje okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro vo výške 1.220,69 eur s výzvou na úhradu uvedenej sumy najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Uvedený list podľa doručenky na čl. 53 spisu žalovaný neprevzal a ten sa odosielateľovi vrátil s tým, že adresát - žalovaný je na adrese Huncovce 334 neznámy.
16. Žalobou uplatnený nárok žalobca právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru, konkrétne revolvingového, t.j. automaticky obnovovaného úveru čerpaného použitím kreditnej karty. Keďže právny predchodca žalobcu bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver na kreditnú kartu, čo koniec koncov potvrdil aj sám žalobca vo svojom podaní zo dňa 18.5.2017, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
17. Podľa § 1 ods. 1 uvedeného zákona tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/258/20060701> v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci
20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov.
23. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 17.7.2007 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>9) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20070701> alebo Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
29. Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro došlo v zmysle ustanovení 43a ods. 1, § 43c ods. 1
a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 17. 7. 2007 (deň akceptácie návrhu) k uzavretiu písomnej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému elektronickú kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný čerpať revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver.
30. Ako už bolo uvedené, súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (17. 7. 2007). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.
31. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
32. Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jeho súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.
33. Okrem toho súd zistil, že táto Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a ani podmienky závislé od objektívnych skutočnostiach, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov (§ 4 ods. 2 písm. h/). Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v Zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18. 5. 2017 tvrdil, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného ako dlžníka a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN pričom na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. 01. 2011 sp. zn. 6Co/95/2010, podľa ktorého pre neuvedenie RPMN pri revolvingovom úvere, nie je možné úver považovať za bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu, že z novších rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 10. 2012 sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove z 12. 3. 2014 sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline z 30. 10. 2013 sp. zn. 6Co/138/2013 vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), aj pri revolvingovom úvere
musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Navyše, ak žalobca poukazuje na to, že pôvodne zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne počítal s nemožnosťou určiť RPMN v § 3 ods. 6 tak tu súd poukazuje na to, že v zmysle kedysi účinného § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. je zrejmé, že to neplatilo pre také úvery na kreditné karty, ako je tu posudzovaný prípad. Toto ustanovenie totiž jasne upravovalo, že cit.: „Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401>) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov...). Z takto vyjadreného znenia zákona gramaticky aj logicky vyplýva, že formulácia...alebo keď nemožno RPMN určiť znamená, že podľa názoru zákonodarcu RPMN pri takom úvere na kreditné karty ako je úver v tu súdenom spore určiť možno. Navyše v súvislosti s poukazom žalobcu na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. súd pripomína, že tam zakotvená podmienka, že...“musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená...“ nemôže byť naplnená tým spôsobom ako to v tomto svojom vyjadrení prezentoval žalobca, a síce, že o údajoch ako napr. výška ročnej úrokovej sadzby bol žalovaný mesačne oboznamovaný formou zasielaných výpisov z kreditnej karty. Ustanovenie § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. upravuje ako to už z jeho pomenovania vyplýva podmienky ponuky spotrebiteľského úveru, teda podmienky ktoré spotrebiteľ musí poznať najneskôr v momente uzavretia zmluvy, teda logicky majú byť uvedené priamo v nej, a nie až v momente keď ju už musí plniť a kedy má teda podľa žalobcu byť doinformovaný o výške ročnej úrokovej sadzby. Za pravdu tomu koniec koncov dáva aj neskorší vývoj právnej úpravy keď počnúc dňom 1. 7. 2006 bolo ustanovenie § 3 ods. 6 tohto zákona zmenené tak, že spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy musí byť písomne informovaný okrem iného o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, a teda nie v dodatočne zasielaných výpisoch. Nemožno výpismi, cenníkmi či údajmi vo všeobecných obchodných podmienkach nahrádzať náležitosti, ktoré v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. musí obsahovať samotná zmluva.
34. Absencia uvedenia RPMN v ustanoveniach Zmluvy má v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že úver čerpaný žalovaným prostredníctvom karty je bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže žalobca od žalovaného požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené priamo v Zmluve.
35. Vo vzťahu k aplikácii Všeobecných podmienok, ktoré súdu predložil právny predchodca žalobcu súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o RPMN a výške úrokovej sadzby a poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv
týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
36. Právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru našiel svoj odraz aj v rozhodnutí súdu o zamietnutí tejto žaloby po jej čiastočnom späťvzatí. Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 5. 2017 uviedol, že žalovaný reálne prostredníctvom jednotlivých, tam špecifikovaných debetných transakcií vyčerpal postupne sumu spolu 2.035,82 eur (sumu 30.000,- Sk, teda 995,82 eur čerpal dňa 24. 7. 2007 a potom ešte čerpal sumu 1.040,- eur v období od 6. 3. 2011 do 20. 6. 2013) a že plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavovalo sumu 2.389,75 eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 18. 5. 2017 žalovaný posledný výber z karty realizoval ešte dňa 20. 6. 2013 vo výške 10,- eur a odvtedy kartu vôbec nepoužíval ako to vyplýva aj z predloženého výpisu z karty. Je preto zarážajúce, že právny predchodca žalobcu napriek neplneniu si povinností zo strany žalovaného nepristúpil k blokácii karty alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalšie viac ako 3 roky účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov. Všetky tieto okolnosti považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu právneho predchodcu žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovaného, ktorých charakter je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi má za následok, že súd žalobcovi nemôže poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.
37. Zo žalobcom predloženého prehľadu čerpania a splácania úveru žalovaným a z výpisu z karty je zrejmé, že žalovaný pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru zaplatil viac, ako predstavuje suma čerpaná z revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej pôžičkovej karty, a teda jeho dlh v zmysle 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol splnením. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v rozsahu, ktorý ostal predmetom konania po jej čiastočnom späťvzatí zamietol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
38. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a B. súd pripomína žalobcovi, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tu súdenom spore ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku (keďže priamo v zmluve chýba údaj o RPMN, o úrokovej sadzbe, poplatkoch...). Podľa názoru súdu je preto právny názor zaujatý v tomto rozsudku súladný tak so Zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy ako aj s uvedeným rozhodnutím Súdneho dvora.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže k čiastočnému zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu (nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby) a vo zvyšku žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
40. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 148,- eur zodpovedajúci základu 2.471,54 eur, teda pôvodne žalovanej istine. Pred prvým pojednávaním žalobca písomným podaním zo dňa 18. 5. 2017 súdu oznámil, že v časti o zaplatenie istiny spolu vo výške 407,94 eur berie svoju žalobu späť, čím mu vznikol nárok na vrátenie časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, a tak súd v poslednom výroku rozsudku rozhodol o vrátení časti tohto poplatku
41. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.
42. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
43. Keďže žaloba bola žalobcom v časti o zaplatenie istiny 407,94 eur s príslušenstvom vzatá späť pred prvým pojednávaním, pričom sume predmetu konania, ktorá ostala čiastočným späťvzatím žaloby nedotknutá (2.063,60 eur s prísl.) zodpovedá súdny poplatok 123,50 eur, v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa žalobcovi vracia pomerná časť ním zaplateného súdneho poplatku za žalobu prevyšujúca sumu 123,50 eur, čo po krátení o 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch činí k vráteniu časť súdneho poplatku vo výške 17,80 eur.
44. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK ktorým je Slovenská pošta, a.s.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.