Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-18-2016.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R.. J. Š. XXX/XX, o zaplatenie 1.932,79 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 336,31 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336,31 eur od 16.12.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd žalobcovi: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 vracia zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 13,30 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava (ďalej len VÚB, a.s.) sa ako pôvodný žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2016 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1.932,79 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.932,79 eur od 16.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.10.2008 uzatvorila so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej VÚB, a.s. viedla účet č. 28531284. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 750,- eur a bola povinná platiť VÚB, a.s. štandardnú mesačnú splátku vo výške 25,- eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti, a tak jej VÚB, a.s. vystavila dňa 6.12.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom k 6.12.2015 vo výške 1.932,79 eur. Z dôvodu, že žalovaná svoj peňažný záväzok neuhradila v určenej lehote splatnosti do 15.12.2015, VÚB, a.s. si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania od 16.12.2015.
2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.9.2016, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanej vo výške 1.932,79 eur. Súd na návrh postupcu uznesením z 25.1.2017 pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 7.7.2017 uviedol, že žalovaná začala čerpať úverový rámec od 6.12.2008 a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom z 2.2.2013 v súlade s čl. V bod 35 písm. b) Obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej. Taktiež uviedol, že žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver, v priebehu trvania ktorého nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN a poukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza indikatívny výpočet RPMN ako aj o výške úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba a aj o výške schváleného úverového rámca 750,- eur a výške štandardnej mesačnej splátky 25,- eur. Žalobca ďalej špecifikoval jednotlivé čerpania žalovanej od 7.12.2008 do 4.10.2012 ako aj jednotlivé úhrady žalovanej od 14.1.2009 do 18.9.2012 v úhrnnej výške 1.514,85 eur. Ďalej uviedol, že žalovaná suma predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi. Podľa žalobcu, žalovaná suma vo výške 1.932,79 eur pozostáva z istiny vo výške 733,59 eur, z poplatkov vo výške 188,32 eur, z úroku vo výške 862,89 eur a sankčného úroku vo výške 147,99 eur. Žalobca súčasne zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 336,31 eur titulom poplatkov a sankčného úroku s prislúchajúcim úrokom z omeškania s tým, že po čiastočnom zastavení konania si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.596,48 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 16.12.2015 do zaplatenia. Za dôkaz žalobca v uvedenom podaní označil vyhlásenie okamžitej splatnosti, obchodné podmienky, cenník VÚB, a.s.
4. Súd dňa 11.7.2017 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
5. Podľa žalobcom predloženého tlačiva VÚB, a.s. označeného ako Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty ŽOLÍK, ktorú podpísal zástupca VÚB dňa 13.10.2008 a žalovaná ešte dňa 7.10.2008, žalovaná podľa III. časti uvedeného tlačiva požiadala o úverový rámec vo výške 30.000,- Sk a požiadala o pevnú mesačnú splátku vo výške 1.000,- Sk x 30, pričom odmietla poistenie.
Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná v období od 7.12.2008 do 4.10.2012 výbermi z bankomatu a platbami vyčerpala úhrnom sumu vo výške 1.054,99 eur a ďalšie sumy už nečerpala, pričom od 14.1.2009 do 18.9.2012 uhradila svojmu veriteľovi sumu 1.514,85 eur. Z uvedených výpisov tiež vyplýva, že veriteľ zaťažil účet žalovanej popri úroku z dlžnej sumy aj štandardným úrokom a sankčným úrokom ako aj poplatkami za spracovanie poštovej poukážky, za výber z bankomatu, za správu kartového účtu, nákladmi vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti ako aj za postúpenie pohľadávky na vymáhanie. V dôsledku uvedených poplatkov, nákladov a úroku, debetné transakcie na účte žalovanej spolu s výbermi a platbami predstavujú za obdobie od 7.12.2008 do 30.11.2015 sumu - 2.945,67 eur, z ktorej však žalovaná čerpala len sumu 1.054,99 eur, pričom uhradila svojmu veriteľovi sumu 1.514,85 eur.
6. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 2.4.2008, § 3 ods. 1, 2, 5, 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 4 ods. 2, 3, 4 citovaného zákona, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
7. Postupom podľa § 295 CSP mal súd v danej spotrebiteľskej veci za preukázané, že v písomnej zmluve z 13.10.2008 absentuje nielen údaj o výške ročnej úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy podľa § 3 ods. 6 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2006, v spojení s § 4 ods. 2 písm. h/ citovaného zákona, ale nie sú v nej uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a ani termíny splátok istiny, úrokov (§ 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v danom prípade veriteľom žalovanej účtované poplatky a ani účtované úroky nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver čerpaný žalovanou je s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podstatných údajov úverovej zmluvy, a to údaju o ročnej úrokovej sadzbe (§ 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z.z.), ako aj o termíne splatnosti splátok (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Cenník, v ktorom mala byť údajne podľa žalobcu upravená výška úrokovej sadzby, nie je podľa zmluvy z 13.10.2008 jej neoddeliteľnou súčasťou, rovnako ako ani obchodné podmienky a navyše žalobca nepreukázal, že by cenník alebo obchodné podmienky boli žalovanej odovzdané pred uzavretím zmluvy, aby sa žalovaná mohla oboznámiť so všetkými právami a povinnosťami (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016). Žalobca v prílohe svojho podania doručeného súdu 7.7.2017 predložil síce Cenník (čl. 59 súdneho spisu), ale ten je platný až od 1.5.2009, a tak je vylúčené, aby žalovaná mohla byť o jeho obsahu pred uzavretím zmluvy dňa 13.10.2008 písomne informovaná. Z uvedených dôvodov podmienky uvedené či už v obchodných podmienkach alebo cenníku nie sú zmluvnými podmienkami strán, ktoré dňa 13.10.2008 uzavreli danú úverovú zmluvu.
Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal existenciu tvrdenej písomnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu vyžadovaného pre platné uzavretie úverovej zmluvy s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., resp. existenciu písomného dodatku, opatreného podpismi oboch zmluvných strán, k platne uzavretej úverovej zmluve z 13.10.2008, v ktorých by bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 750,- eur s mesačnými splátkami po 25,- eur, najmä keď podľa zmluvy z 13.10.2008 bola výška úverového rámca 995,82 eur (30.000,- Sk) a výška splátky bola 33,19 eur (1.000,- Sk).
Žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, pričom nešpecifikoval obdobie vzniku tvrdeného dlhu, ani splatnosť dlžných splátok a ani neuviedol, na ktoré splátky započítal úhrady žalovanej. Žalobca tvrdil a preukázal, že podľa prípisu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z 2.2.2013 adresovanom žalovanej, uvedená spoločnosť pristúpila k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej karte Žolík vo výške 926,91 eur, pričom žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok na zaplatenie sumy až vo výške 1.596,48 eur, údajne pozostávajúcej len z istiny úveru a štandardného úroku, pričom nešpecifikoval z čoho pozostáva dlh žalovanej prevyšujúci sumu dlhu ku dňu zosplatnenia úveru.
Pokiaľ žalovaná vyčerpala úhrnom sumu vo výške 1.054,99 eur a veriteľovi na bezúročný a bezpoplatkový úver uhradila úhrnom sumu vo výške 1.514,85 eur, žalovaná svojmu veriteľovi sumu čerpaného bezúročného a bezpoplatkového úveru nepochybne uhradila, keď žalobca nešpecifikoval, s úhradou ktorých dlžných splátok sa mala žalovaná dostať do omeškania, resp. na úhradu ktorých splátok zúčtoval veriteľ žalovanej platby žalovanej. Žalobca odvodzoval svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prihliadol aj na premlčanie uplatneného nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Pokiaľ žalovaná ostatný raz čerpala peňažné prostriedky svojho veriteľa vo výške 2,58 eur dňa 4.10.2012 a žaloba vo veci bola súdu doručená dňa 18.1.2016, potom trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ na prípadné uplatnenie nároku veriteľa žalovanej v danom prípade uplynula do podania žalobného návrhu. Navyše, žalovaná podľa výpisu zo svojho účtu čerpanú sumu nielenže svojmu veriteľovi vrátila, ale túto aj preplatila.
8. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd, po čiastočnom zastavení konania podľa § 145 ods. 2 CSP v rozsahu čiastočného späťvzatia, zostávajúcu časť žaloby zamietol ako nedôvodnú, najmä keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii dlhu žalovanej (a nepremlčaného) zo zmluvného vzťahu s VÚB, a.s. na základe zmluvy z 13.10.2008, resp. o existencii omeškania žalovanej odôvodňujúce nárok žalobcu na žalované príslušenstvo podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v podobe úroku z omeškania.
9. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania ani nevznikli.
10. V súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. súd rozhodol o vrátení časti zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu, po jej krátení o 6,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.