Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-18-2021.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: T. Q., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/ XX, X., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka so sídlom A. Hlinku 58/81, Piešťany, proti žalovanému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. O. XX/XX, X., zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.4.2021, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 20.4.2021, sa domáhala žalobkyňa vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“).
2. Podaním zo dňa 26.4.2022, doručeným súdu dňa 26.4.2022, oznámila žalobkyňa súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vysporiadaní BSM, ktorú pripojila, ktorou si subjekty sporu vysporiadali všetok majetok patriaci do ich BSM. O nároku na náhradu trov konania navrhla rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia tak, ako to vyplýva z čl. VII. dohody, v ktorom sa dohodli strany na urovnaní predmetného súdneho sporu. V čl. VII. dohody žalobkyňa sa zaviazala vziať späť svoju žalobu o vyporiadanie BSM, vedenú Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 22C/18/2021, v deň obdŕžania (pripísania) finančného vyrovnania vo výške 42.500,- eur na jej bankový účet, s ktorým späťvzatím žalovaný vopred súhlasil. Strany sa ďalej dohodli, že každý si znáša všetky svoje trovy konania a trovy právneho zastúpenia v tomto súdnom konaní sám, a že si nebudú z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou požadovať od protistrany žiadne finančné náhrady (náhradu trov konania). Obe zmluvné strany výslovne súhlasili s tým, aby v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou bolo predmetné súdne konanie zastavené a aby žiadnej zo strán sporu nebola súdom priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia. Záverom požiadala žalobkyňa súd o vrátenie zaplateného súdneho poplatku zo žaloby.
3. Podaním zo dňa 27.4.2022, doručeným súdu dňa 27.4.2022, oznámil žalovaný súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a so zastavením konania. Dodal, že v zmysle dohody strán sporu, náhradu trov konania si neuplatňuje a žiadal, aby súd ani jednej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.
4. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex). Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie zastaviť len so súhlasom žalovaného, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby musí byť výslovne a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad konanie o vyporiadanie BSM (§ 149 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare/), konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), konanie o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ) alebo konanie o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu (§ 705, § 712a OZ).
8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na výslovný súhlas žalovaného s týmto späťvzatím, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Spravidla jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP, právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
12. Keďže žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM so žalovaným, a vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán sporu, v danom prípade dospel súd k záveru, že obe strany rovnako procesne zavinili zastavenie tohto konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto uznesením, nakoľko podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje („iba“) o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Preto o vrátení súdneho poplatku rozhodne súd až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).