Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., IČO: 00 682 420, Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: BAU - RENT spol. s r.o., IČO: 35 834 625, Pekárska 11, 917 01 Trnava, právne zastúpený: JUDr. Paulína Ondrášiková, PhD., advokátka, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, o určenie právneho dôvodu popretej pohľadávky vo výške 19 818,90 eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Dňa 29.05.2015 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žaloba o určenie právneho dôvodu popretej pohľadávky vo výške 19 818,90 eur v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vedenom na Okresnom súde Trnava č.k. 23R/1/2015. Žalobca si do reštrukturalizácie prihláškou s poradovým číslom 1 prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku z úverovej zmluvy č. UNB-51925-2006 zo dňa 18.10.2006 vo výške 851 398089 eur a prihláškou s poradovým číslom 2 svoju zabezpečenú pohľadávku z úverovej zmluvy č. UNB-52381-2006 zo dňa 14.02.2007 vo výške 982 512,00 eur. Správca v zmysle § 124 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) poprel pohľadávky v rozsahu nákladov z uplatnenia spolu vo výške 19 818,90 eur. Konkrétne išlo o náklady z uplatnenia spojené s vymáhaním pohľadávky z úverovej zmluvy č. UNB-51925-2006 zo dňa 18.10.2006 vo výške 8 896,10 eur a náklady s uplatnenia spojené s vymáhaním pohľadávky z úverovej zmluvy č. UNB-52381-2006 zo dňa 14.02.2007 vo výške 10 922,80 eur. Uvedené náklady z uplatnenia predstavujú náklady dobrovoľných dražieb majetku vo vlastníctve žalovaného, tvoriace ho zabezpečenie pohľadávok. K popretiu zo strany správcu došlo na podnet žalovaného, nakoľko žalovaný mal za to, že k nútenému výkonu záložného práva a vzniku z neho vyplývajúcich nákladov z uplatnenia došlo zavinením žalobcu. S popretím pohľadávok ani s odôvodnením jej popretia správcom sa žalobca nestotožňuje. Žalobca pristúpil k nútenému výkonu záložného práva z dôvodu nesplácania pohľadávok zo strany žalovaného, ktorý tým porušil ustanovenia úverových zmlúv. Žalobca z uvedených dôvodov vyhlásil ku dňu 11.04.2011 oba úvery za splatné, pričom o tejto skutočnosti žalovaného písomne informoval zaslaním Vyhlásenia predčasnej splatnosti spojeného s výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky v stanovenej lehote. Súčasťou vyhlásenia bolo upozornenie , že v prípade, že žalovaný splatnú pohľadávku nesplatí v stanovenom termíne, žalobca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky formou výkonu záložného práva majetku tvoriaceho zabezpečenie pohľadávky. Následne dňa 12.01.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o splácaní splatného dlhu č. UNB-51925-2006 a UNB-52381-2006, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať splatné pohľadávky v splátkach. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného splácať pohľadávky žalobcu z úverových zmlúv

v súlade s dohodou o splácaní dlhu zo dňa 12.02.2011, pristúpil žalobca v súlade s čl. III ods. 3.1 písm. c) Dohody o splácaní dlhu k vymáhaniu pohľadávok z úverových zmlúv realizáciou záložného práva k hnuteľnému majetku žalovaného. Vykonaním dražby bola poverená Dražobná spoločnosť, a.s. so sídlom Gunduličova 3, Bratislava. V procese realizácie záložného práva vznikli náklady v celkovej výške 19 818,90 eur. Náklady dobrovoľných dražieb vedených na základe návrhu žalobcu na hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného za účelom uspokojenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému, tak v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávok žalobcu voči žalovanému z úverových zmlúv.

2.Žalobca spolu so žalobou súdu doručil Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby predajom hnuteľných vecí, Vyhlásenie navrhovateľa dražby, Dohodu o splácaní splatného dlhu č. UNB-51925-2006 a UNB-52381-2006, Vyhlásenia predčasnej splatnosti spojené s výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky, prihlášky pohľadávok, výpis z obchodného registra, faktúry.

3. Dňa 18.12.2015 Okresný súd Bratislava I postúpil spis z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Trnava.

4. Dňa 02.11.2016 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zo žaloby nie je jasné, akým spôsobom žalobca prišiel k vyčísleniu sumy údajných nákladov dobrovoľnej dražby. Žalovaný uvádza len výslednú sumu, avšak zrejme úmyselne neuvádza, ako dražby prebehli a či vôbec a aký výťažok predmetnými dražbami dosiahol. Žiadna z uvedených faktúr v žalobe žalovanému nebola doručená. Podľa ust. § 340 a Obchodného zákonníka ods. 1 zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku. Má za to, že bez doručenia faktúr nie je možné hovoriť o tom, že by bol žalovaný v omeškaní s úhradou súm vo faktúrach uvedených. Poukázal na ust. § 25 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý upravuje, kto má znášať náklady dražby. Cena, ktorú uvádza žalobca, považuje žalovaný za evidentne neprimeranú, nespravodlivú a v rozpore s ustanovením § 25 Zákona o dobrovoľných dražbách. Notárka JUDr. Marta Pavlovičová osvedčila priebeh dražby motorových vozidiel a v zmysle záveru notárskej zápisnice N 2789/2014 zo dňa 18. 12. 2014 je zrejmé, že do začatia dražby nezložil dražobnú zábezpeku žiadny záujemca a dražba je neúspešná. K vyjadreniu doložil notárske zápisnice, týkajúce sa dražieb motorových vozidiel a uviedol, že z notárskych zápisníc sú zrejmé skutočnosti, že dražby boli neúspešné z dôvodu, že do začatia dražby nezložil dražobnú zábezpeku žiadny záujemca alebo z dôvodu, že ani po trojitej výzve licitátora žiadny účastník neurobil ani najnižšie podanie. Ďalej vyplýva zo zápisníc skutočnosť, že neboli vykonané dražby na všetky motorové vozidlá, ktoré uvádza vo svojom žalobnom návrhu žalobca. Má za to, že žalobca nedostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku, nakoľko ani len nerozpísal spôsob výpočtu výslednej sumy, neuviedol priebeh dražieb, ani ich výsledok a upomenul ust. § 25 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca mal pri výpočte vychádzať z rozsahu výťažku dražby a keďže dražby boli neúspešné, tento výťažok sa rovná nule. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej prekluzívnej lehote. Žalovaný má podozrenie, že dražby neboli vykonané v súlade s dobrými mravmi a že bol spáchaný trestný čin dražobníkom, preto podal na neho trestné oznámenie, o ktorom informoval žalobcu v námietkach proti dražbám vykonaným dňa 18.12.2014. Prvotnou skutočnosťou, zakladajúcou podozrenie zo spáchania trestného činu bolo navádzanie potenciálneho vydražiteľa spoločnosť Implement, s. r. o., zástupkyňou dražobnej spoločnosti S. E. na vydraženie hnuteľných vecí až v druhom kole dražby, nakoľko vtedy dochádza k zníženiu cien, samozrejme, pokiaľ prvé kolo dražby nebolo úspešné. Spoločnosť Implement s. r. o. sa následne vyjadrila, že tak by mala o motorové vozidlá záujem. Tento rozhovor sa uskutočnil na obhliadke vozidiel dňa 11.12.2014. K ďalšiemu pochybeniu na dražbe prispel licitátor Mgr. S. H., ktorý v priebehu dražieb poskytol prísľub minimálne dvom záujemcom, že ich bude v období po skončení dražieb osobne kontaktovať, keďže podľa jeho vyjadrenia, by sa mohla cena motorových vozidiel znížiť až o 50 %. Na dražbách sa zúčastnila ako záujemca spol. BURUNDI s. r. o., ktorá bola súčasne i nájomcom dražených motorových vozidiel. Táto zložila tri zábezpeky spolu v hodnote 15 000 eur. O zložení zábezpek boli dražobníkom vystavené pokladničné doklady. Na výzvu zástupcu žalovaného, licitátor odmietol predložil pokladničné doklady a odmietol vyhotoviť fotokópie týchto dokladov. Z predložených notárskych zápisníc je zrejmé, že notárka v zápisniciach neuviedla v dvoch prípadoch, že spol. BURUNDI s.r.o. zložila zábezpeku. Zápisnice notárka netlačila priamo po ukončení dražby, ale až po príchode privolanej policajnej hliadky. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že dražby neprebehli v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a opakovane pri nich došlo k porušeniu zákona. Rovnako je evidentné, že

konanie dražobníka nebolo v súlade s dobrými mravmi, nakoľko poskytovaním rád o znížení ceny predmetu dražby, bránil v riadnom vydražení predmetu dražby. Je teda zrejmé, že zrealizované dražby neboli vykonané platne a z takýchto neplatných úkonov nemožno požadovať finančnú náhradu. Na základe uvedených skutočností žiadal zamietnuť žalobu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovaného. K vyjadreniu žalovaný doložil notárske zápisnice notárky JUDr. Marty Pavlovičovej č. N2789/2014, N2786/2014, N2793/2014, N2794/2014, N2798/2014, N2785/2014, N2792/2014, N2800/2014, N2797/2014, N2791/2014, N2796/2014, N2781/2014, N2790/2014, N2784/2014, N2783/2014,N2782/2014, N2793/2014, N2799/2014. Ďalej predložil výpis z Obchodného vestníka, v ktorom bolo uvedené uznesenie o povolení reštrukturalizácie žalovaného, námietky proti dražbám vykonaným dňa 18.12.2014 zo dňa 28.01.2015.

5. Súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 25Cbi/1/2016-190 zo dňa 05.12.2016, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalobca prevzal výzvu dňa 01.03.2017, avšak vyjadrenie súdu nezaslal. Na pojednávanie konané dňa 11.07.2017 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, s tým, že súhlasí, aby konajúci súd konal a rozhodol bez jeho osobnej účasti na pojednávaní. Na žalobe trval v plnom rozsahu.

6. Na pojednávaní dňa 11.07.2017 konateľ žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.10.2016 ako aj popretia pohľadávky zo dňa 01.05.2015 čo do dôvodu aj výšky. Podľa § 124 ods. 4 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a iné, podľa ust. § 124 ods. 5 ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. Ešte v r. 2015 bol schválený reštrukturalizačný plán žalovaného. Má za to, že žalobca bol povinný podať žalobu v súlade vtedy planým Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len OSP) § 88 ods. 1 písm. j) v spojitosti s § 11 ods. 1. Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Má za to, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva uplynutím lehoty, v ktorom sa mohlo právo uplatniť zo strany žalobcu a v tejto veci poukázal na zásadu, kde práva patria bdelým. K meritu žaloby uviedol, že vyhlásenie z 18.04.2011 je absolútne irelevantné, nakoľko došlo k novej dohode po zosplatnení úveru medzi žalobcom a žalovaným, kde sa dohodol nový spôsob splácania nesplateného úveru formou nových splátok, novej písomnej dohody - tj. o zosplatnení úveru na základe dohody o splácaní splatného dlhu číslo UMB-51925-2006 a UMB-52381-2006 zo dňa 12.12.2011, ide teda o novú dohodu splácania nesplateného úveru v danom čase, ktorý žalobca navrhol a vyčíslil a určil nový spôsob splácania vzniknutého záväzku ako aj nový spôsob ručenia pre prípad nesplácania splátok záväzku v čl. 2 tejto dohody. Má za to, že podľa predmetnej dohody, ide o nový záväzok a nie je možné postupovať podľa pôvodných úverových zmlúv, ale treba vychádzať z ust. § 516 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako aj ust. § 517 ods. 1, § 571, § 572 ods. 1, má za to, že novácia je nahradenie existujúceho, teda doterajšieho záväzku novým záväzkom, nový dlh, záväzok, splátky záväzku, spôsob ručenia, spôsob úhrady, kde zároveň boli dohodnuté aj nové práva a povinnosti zmluvných strán. Má za to, že ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok, tj. nový splátkový kalendár na základe dohody zo dňa 12.12.2011 čl. 2 bod 2.1. Ak sa teda nahradili jednotlivé úvery dohodou, tj. dohoda o splácaní splatného dlhu zo dňa 12.12.2011 písomnou formou ide o nováciu dohodnutých obchod- úverových podmienok a nie je možné odvolávať sa na úkon, ktorý bol vykonaný predtým tj. vyhlásenie predčasnej splatnosti z 18.04.2011, ale žalobca bol povinný postupovať v súlade s dohodou z 12.12.2011, práve žalobca sa vo svojej žalobe odvoláva v bodoch 1,2,3,4 žaloby na úverové zmluvy, pritom opomína v tejto súvislosti na nováciu dohody z 12.12.2011, ktorá upravuje práva a povinnosti oboch zmluvných strán a máme za to, že tým došlo k nahradeniu ustanovení predmetných úverových zmlúv. Samotný žalobca priložil aj ako dôkaz predmetnú dohodu o splácaní dlhu, avšak uvádza nesprávny dátum 12. 02. 2011, avšak správne je 12.12.2011. K tejto veci poukázal aj na dohodnuté podmienky v čl. 3.2 a čl. 4 bod 4.5, ktoré žalobca nesplnil a jednu z týchto podmienok aspoň čiastočne chce ozrejmiť, kde v čl. 4 bod 4.5 sa píše SZRB súhlasí s prevodom motorových vozidiel, na ktoré má zriadené záložné právo pre úvery uvedené v čl. 1 bod. 1.1 a 1.2 na spoločnosť, ktorá patrí do skupiny ERS Holding s.r.o.. V zmysle podmienok zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UMB 51925/2006 zo dňa 28.12.2006, zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UMB 52381/4-2006 zo dňa 14.02.2007, zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UMB 52381/5/2006 zo dňa

14.02.2007 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.10.2009 a zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. UMB 52381/6/2006 zo dňa 14.02.2007, má za to, že žalobca nesplnil túto podmienku, nemohol neskôr využívať ani predmetný záloh vo vlastnom mene a dať návrh na vykonanie dražby, jedine túto podmienku mohol splniť tak, že prevedie motorové vozidlá na ERS Holding, resp. na spoločnosť, ktorú ERS Holding určí. Práve z tohto dôvodu došlo k rozšíreniu ručenia nových ručiteľov a to vyhlásenie ručiteľa ERS Holding v čl. 5 tejto dohody bod 5.6, časť 2, kde ERS Holding vyhlásilo ručiteľský záväzok vo forme notárskej zápisnice a taktiež bolo doplnené ďalšie ručenie spoločnosťou v zmysle bodu 5.6. ods. 1, kde došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľný majetok - penzión - LV č. XX obec H., v čl. 5 bod 5.6., kde sa jasne v poslednom odseku píše bod 1 - že v prípade omeškania dlžníka si veriteľ v prvom rade uplatní svoj nárok voči spoločnosti ERS Holding ako ručiteľovi na základe výzvy, ktorá bude doručená do 30 dní odo dňa kedy dôjde k omeškaniu. Spoločnosť ERS Holding je povinná na základe takejto výzvy plniť v prospech SZRB do 90 dní od jej doručenia namiesto dlžníka. Žalobca SRZB v tomto konaní nepreukázal, že by takúto výzvu zaslal ručiteľovi a tým pádom bol jeho postup nezákonný a v rozpore s dohodou zo 12.12.2011 formou dražby. Taktiež poukázal aj na ďalšiu skutočnosť a to v rámci vzájomnej súvislosti právnych dokumentov, kde toho istého dňa 12.12.2011 došlo zo strany ERS Holding ako ručiteľa k vyhláseniu o ručiteľskom záväzku, kde sa na druhej strane odsek 3 píše, že ručiteľské vyhlásenie ručiteľa je obmedzené v tom zmysle, že ručí do výšky nesplateného záväzku dlžníka podľa vyššie uvedených splátkových kalendárov, tz. že ručiteľ nie je povinný zaplatiť celý dlh, ale iba jeho časť, ktorá sa stane zročná uplynutím času, iná právna skutočnosť nemá na povinnosť ručiteľa plniť vplyv. V tejto veci poukázal na skutočnosť, že do 21.12. 2012 sa mali plniť najprv úroky, kde priložil súdu doklad, že predmetné úroky sa riadne hradili z oboch úverových zmlúv v januári 2013. Priložil taktiež úhrady úrokov úveru ako aj úhrady na zaplatenie istiny za r. 2012. Podľa čl. 4 bod 4.5 dohody zo dňa 12.12.2011 boli obmedzené podmienky zo strany žalobcu k tomuto úkonu, nakoľko pri snahe o zmenu zápisu v KDI zistili, že záložné zmluvy trpia právnou vadou a nebolo možné bez právnych úvah previesť predmety záloh zo žalobcu na spoločnosť ručiteľa ERS Holding a to z dôvodov, že okrem samotnej záložnej zmluvy, ktoré boli vedené v notárskom registri, na autách boli zapísané exekučné záložné práva. Ako dôkaz o tejto skutočnosti doložil dve stanoviská z prezídia Policajného zboru, ktoré potvrdzujú tento skutkový stav. Žalobca nepreviedol síce záloh a záložné práva na ručiteľa, ale súhlasil s priamym predajom motorových vozidiel žalovaného na tretie subjekty, o čom predložil záznam z rokovania medzi spol. BAURENT a SZRB z 20.01.2014. Neskôr žalobca poskytol oznámenie zo dňa 18.02.2014 a zo dňa 07.03.2014 o udelení súhlasu na predaj 6 ks motorových vozidiel, kde boli určené aj výšky cien, za akú cenu mali byť predmetné motorové vozidlá predávané. V tejto súvislosti práve žalovaný v týchto intenciách aj konal a uzavrel zmluvu s kupujúcim P. leasing zo dňa 02. 04. 2014, kde došlo k prevodu dvoch motorových vozidiel a žalobca tým získal priamou úhradou 138 000 eur od kupujúceho, čo pokrýva ďalšie splátky v zmysle dohody o splátkovom kalendári, aj keď nie síce úplne, ale v jednom prípade úplne a v druhom nie až tak úplne, ale to pokrývalo viac ako 50 % splateného záväzku. K predmetným kúpnym zmluvám žalobca vydal aj potvrdenie záložného veriteľa zo dňa 02.04.2014, kde sa vzdáva predmetného zálohu, avšak v t. č. ešte nevedeli, že existujú právne vady a zápisy exekúcií na Krajskom dopravnom inšpektoráte na motorové vozidlá a to sa dozvedeli od kupujúceho P. leasing, na ktorého prešli právne vady z exekúcií, o ktoré nestál a tým bolo poškodené dobré meno. Okrem toho žalobca mal záujemcu aj na kúpu ďalších predmetných motorových vozidiel a to spol. BURUNDI, kde prebehla emailová komunikácia medzi leasingovou spoločnosťou Y. Leasing, konateľom BAURENT p. V. ako aj SZRB - neoprávneným nezákonným veriteľom v rozpore s dohodou zo dňa 12.12.2011, avšak v snahe plniť si záväzky z dohody 12.12.2011 bol záujem práve predávať súbor hnuteľných veci tak, aby sa mohla plniť dohoda splátok z 12.12.2011, v prípade odstránenia týchto vád bol preukázaný skutočný záujem o kúpu 3 motorových vozidiel spol. BURUNDI a Y. Leasing, kde mohol práve žalobca získať ďalších 185 000,- eur, ak by nebol nečinný, pasívny k predmetu zálohu, ktorú mal k dispozícii a nepreviedol ho na spoločnosť ERS Holding alebo inú dcérsku spoločnosť. Priložil emailovú komunikáciu, kde malo prísť k podpisu zmluvy, komunikácia od 14.02.2014 až do 02.04.2014, avšak nakoľko sa nepodarilo odstrániť záznamy exekučných práv, spoločnosť BURUNDI odmietla predmet kúpy naplniť kúpnou zmluvou, nakoľko sa obávala, že by na ňu prešli ďalšie právne vady z exekúcii, tak ako to bolo pri P. Leasing. Taktiež poukázal aj na to, že v r. 2014 ako je vidieť aj z predložených dokumentov, žalovaný nemal záväzok v takej miere, aby bolo nutné dražiť záloh, pričom podľa jeho názoru už nebol žalobca aktívne legitimovaný a konal v rozpore práve s dohodou zo dňa 12.12.2011 a ak aj súd by prihliadol, že takéto právo, pokiaľ nedošlo k zmene záložného veriteľa a toto záložné právo zostalo žalobcovi, tak nemohol vykonávať dražbu tak, že vydražil z obidvoch záložných zmlúv, nakoľko jedna časť bola splatená úplne a druhá v takej miere nebol taký záväzok, aby bolo potrebné dôjsť k dražbe súboru všetkých veci v neprimeranom pomere hodnoty tohto majetku k stavu záväzku, čím je

jasné a zreteľné, že vlastne jeho uplatňované náklady, ktoré nikdy síce voči žalovanému neuplatnil, ale boli uplatnené len voči nemu dražobníkom, tak ako je uvedené v žalobe, tieto náklady sú nezákonné, neprimerané, v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, aby si ich mohol uplatňovať voči žalovanému, práve opak, dokázali to, že ak by žalobca nebol pasívny a riešil by v súlade s svoje práva záložného veriteľa s exekútorom, tak poukázal práve na ust. § 151 a ods. 6, kde konanie o výkon rozhodnutí alebo exekučné konanie na záloh, je možné viesť len vtedy, ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutí alebo exekúciou súhlasí. Žalobca nepreukázal v tomto konaní, že by dal súhlas, nesúhlas, vykonal komunikáciu s exekútormi, ktorí viedli exekučné záložné právo v rámci záznamu na Krajskom dopravnom inšpektoráte na súbore hnuteľných vecí, čím spôsobil nemožnosť resp. aj keby bol možný prevod záložných práv alebo prevod majetku na tretie osoby, by tieto preberali záložné práva s právnymi vadami, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom ako aj právnou istotou ako by noví vlastníci alebo nový záložný veriteľ ERS Holding sa mohol vysporiadať za nemalé finančné prostriedky s odstraňovaním týchto zápisov na KDI. Má za to, že práve žalobca sa snažil obísť dohodu z 12.12.2011 tak, že si uplatnil právo resp. zmenil toto právo z priameho predaja na formu predaja prostredníctvom dobrovoľných dražieb, kde by si zjednodušil cestu výmazu exekučných záložných práv, avšak tým vytvoril neoprávnené náklady žalovanému resp. také náklady ktorých sa domáha v tomto súdnom konaní, nakoľko má za to, že tieto náklady neboli do dnešného dňa vyúčtované žalovanému, čím nie je možné ich jasne a zreteľne identifikovať a vyjadriť sa k ním, preto namieta, že samotná dražba bola vykonávaná v rozpore s výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu žalobcu, nakoľko obišiel aj samotný postup, kde si mal uplatniť právo u ručiteľa v prvom rade, tj. u ručiteľa spol. ERS Holding, čo si neuplatnil a ani v tomto konaní nepreukázal a taktiež to považujeme za rozpor s dobrými mravmi, kde zistili, že sa snažil obísť práva ručiteľa ako aj obísť priamy predaj časti majetku, ktoré mali pokrývať plnenie z dohody z 12.12.2011, voči ktorým aj žalovaný vzniesol námietky žalobcovi, ktoré priložili ako dôkaz, ide o námietky proti dražbám vykonaným dňa 18.12.2014 listom zo dňa 28.01.2014. Samotné oceňovanie pri dražbe bolo podhodnotené a to dokazoval kúpnou zmluvu medzi P. Leasing a žalovaným, kde vidno, že predmetné motorové vozidlá sa predávali vo výške 69 000 eur bez DPH/kus, spolu s DPH 82 800 eur/ kus, oproti tomu znalecký posudok na všetky predmetné ceny určoval nižšiu cenu o 30-40 %, tým pádom samotný znalecký posudok nebol vykonaný v súlade s právnymi normami SR pre určenie ceny a to predaj za obvyklú cenu na trhu v danom čase a mieste, čo doplniť ďalšími dôkazmi a to faktúrami, v čase po schválení reštrukturalizačného plánu súdom, došlo aj k výmazu exekučných záložných práv na KDI a nič nebránilo žalovanému konečne predať predmetné motorové vozidlá za cenu obvyklú, o čom predložil súbor faktúr rôznym kupujúcim, kde sa predmetné motorové vozidlá predávali a z týchto príjmov sa plní aj reštrukturalizačný plán a tým aj všetky splátky žalobcovi a to z nepopretých pohľadávok, ktoré boli v plnej hodnote, vrátane istín, úrokov, zmluvných pokút, okrem tej, ktorú považuje za nezákonnú. Tieto faktúry a na nich jednotlivé ceny dokazujú, že aj v neskoršom čase pri amortizácii motorových vozidiel sa predávali za vyššiu cenu priamym predajom, ako sa snažil záložný veriteľ znížiť predmet zálohu, resp. jeho hodnotu a tým aj poškodiť žalovaného. Má za to, že žalobca svojim konaní teda nemôže spravodlivo požadovať žiadne náklady spojené s dražbou, lebo samotná dražba obchádzala ochranu dlžníka ako aj ručiteľov a konanie žalobcu bolo konaním aj v rozpore s § 151m ods. 7 ako aj § 151m ods. 8 OZ. Žalobca píše, že v procese záložných práv vznikli náklady v celkovej výške uplatnenej voči žalobcovi. Žaloba opisuje viac faktúr, ktoré boli adresované žalobcovi bez konkretizácii čo je ich obsahom. Podľa žaloby sú na nich rôzne dátumy v mesiacoch január až marec 2015, pritom samotná dražba sa konala 18.12.2014, znalecké oceňovanie sa konalo v mesiaci október 2014, čo znamená, že dražobník a následne aj žalobca bol povinný vystaviť faktúry v súlade so zákonom č. 222/2004, ktorý jediný upravuje podmienky, kedy je potrebné vystaviť faktúru a za akých podmienok, podľa § 71 ods. 1 písm. a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme, alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúr. Podľa § 73 písm. a) faktúra podľa § 72 musí byť vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, má za to, že aj dobrovoľné dražby sú služby pre veriteľa zálohu. Ďalej žalobca nikdy podľa záložných zmlúv zo dňa 28.12.2006 a 14.02.2007 v súlade s bodom 5.6 a 5.9 neinformoval o nákladoch, ani ich nepreukázal záložcovi, teda žalovanému. V týchto záložných zmluvách sa jasne píše v bode 5.6, že záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva a to do 10 pracovných dní odo dňa predaja zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnotu výťažku z predaja zálohu a o nákladoch vynaložených na výkon záložného práva a použitím výťažku z predaja zálohu a súčasne je povinný preukázať záložcovi náklady s výkonom záložného práva. Ak by takéto náklady preukázal, vyúčtoval, až v takom prípade by záložca podľa bodu 5.9 do 7 prac. dní od doručenia výzvy uhradiť faktúru so špecifikáciou účelne vynaložených nákladov spojených s výkonom záložného

práva. K tomuto nikdy zo strany žalobcu nedošlo. Podľa § 151 m) ods. 7 žalobca, ako záložný veriteľ bol povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Porušil § 151 m) ods. 9 v poslednej vete, kde náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva, je záložný veriteľ povinný preukázať. Má za to, že samotné faktúry od dražobníka bez riadneho odôvodnenia nie sú preukázané, ako náklady oprávnené opodstatnené, čo do dôvodu aj výšky. Taktiež náklady žalobca žalovanému nepreukázal, súdu len priložil faktúry, ktoré on obdržal od dražobníka a preto predmetné náklady sú sporné, čo do výšky, obsahu ale aj právnej istote a ochrane žalovaného, aby mohol vzniesť akúkoľvek námietku k týmto nákladom, nakoľko ich nedostal do svojej pôsobnosti a nemohol sa k nim nikdy vyjadriť. Samotná dražba nebola nevyhnutná a tým nemohli ani vzniknúť účelne vynaložené náklady v súlade s § 151 l ods. 3 a je názoru, že samotná dražba nebola účelná ani nevyhnutná, čo preukazuje aj predloženým faktúrami a kúpnymi zmluvami, že priamym predajom po odstránení záznamov o exekučnom konaní KDI, žalovaný bol schopný priamym predajom predať motorové vozidlá za vyššiu cenu, z ktorej žalovaný dokázal splácať nielen záväzky v čase reštrukturalizácie, ale aj plniť plán v čase reštrukturalizácie, čo preukazuje, že ak by práve žalobca nebol pasívny vo veciach exekúcii, mohol žalovaný predať prebytočný majetok na splátky úveru a nemuselo by dôjsť ani k dražbe, ani k uplatneniu práva zálohu ani k reštrukturalizácii žalovaného. Práve vinou žalobcu došlo k problémom žalovaného, nakoľko sa žalobca nestaral o predmet zálohu a nepomáhal žalovanému k predaju založeného majetku - motorových vozidiel a svojou pasivitou nepomohol k odstráneniu vadných zápisov v KDI na predmetných motorových vozidlách. Má za to, že aj samotná novácia zmluvy z 12.12.2011 práve vznikala z toho dôvodu, aby postavenie žalobcu bolo silnejšie, získal viac ručenia pre uvoľnenie iného ručenia, aby mohlo dôjsť k predaju prebytočného majetku a plnenie si záväzkov žalovaného. Z tohto dôvodu žiada, aby súd predmetnú žalobu zamietol v plnom rozsahu a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. Trestné konanie bolo zatiaľ prerušené, notár nebol zbavený mlčanlivosti a potom nebol preukázaný úmysel zo strany dražobníka vykonať opakovanú dražbu. Reštrukturalizačný plán plní, nemá ani jeden záväzok po splatnosti. Faktúry pripojené k žalobe im neboli doručené.

7. Podľa § 121 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

8.Podľa § 124 ods. 1,2,3,4 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie

zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

9. Podľa § 196 ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

10. Podľa § 25 ods. 1,2,3 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3% z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10% z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1% z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura. Ak za náklady dražby nezodpovedá iná osoba ako navrhovateľ dražby, uhradí ich dražobníkovi navrhovateľ dražby, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak.

11. V konaní mal súd za nesporné tvrdenia strán o poskytnutí úverov žalobcom žalovanému a nesplácanie týchto úverov žalovaným riadne a včas, sporné sú skutočnosti týkajúce sa doručenia predmetných faktúr žalovanému, dôvodnosť a výška nákladov, ktoré boli fakturované dražobnou spoločnosťou žalobcovi, dôvody, pre ktoré má tieto faktúry uhradiť žalovaný a taktiež dôvody, pre ktoré bolo upustené od dražby.

12. V prejednávanej veci súd na základe predložených písomných dokladov mal za to, že žaloba bola podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 29.05.2015, napriek tomu, že na žalobe je uvedený adresát Okresný súd Trnava. Okresný súd Bratislava I, ako miestne nepríslušný súd, postúpil spis dňa 18.12.2015 na miestne príslušný Okresný súd Trnava. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že podaním žaloby na miestne nepríslušnom súde došlo k preklúzii práva na podanie takejto žaloby, keďže na miestne príslušný súd bola vec postúpená až po uplynutí lehoty stanovenej na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky v konkurze. Incidenčné konania - konania vyvolané osobitnou povahou konkurzného alebo reštrukturalizačného konania sú sporové konania, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ( v čase podania žaloby ) a v súčasnosti Civilného sporového poriadku. Podľa § 105 ods. 4 OSP, platného v čase podania žaloby, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované aj v prípade podania žaloby na miestne nepríslušný súd, preto súd mal za to, že žaloba bola podaná včas. V prejednávanej veci ide o výlučnú miestnu príslušnosť určenú v § 88 ods. 1 písm. j) OSP a miestne nepríslušný Okresný súd Bratislava I mal neodkladne postúpiť vec príslušnému súdu. Z uvedeného vyplýva, že podanie žaloby na miestne nepríslušný súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na miestne príslušný súd podľa § 105 ods.4 OSP, preto k preklúzii práva na podanie žaloby nedošlo. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23R/1/2015 zo dňa 23.02.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 41/2015 dňa 02.03.2015. Žalobca si v lehote na prihlásenie pohľadávok do tohto konania ( do 02.05.2015) prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky. Žalobca mal v lehote do 30 dní (do 02.06.2015) podať žalobu o určenie popretej pohľadávky a podal ju dňa 29.05.2015, teda v zákonnej lehote.

13. Súd v konaní o určenie popretej pohľadávky zisťuje, či existovali dôvody na popretie pohľadávky správcom v reštrukturalizačnom konaní. V prejednávanej veci súd zistil, že v čase popretia časti pohľadávky žalobcu, týkajúcej sa nákladov z uplatnenia pohľadávky existovali správcom uvedené dôvody popretia a ani v súdnom konaní po podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky, žalobca nepreukázal, že dôvody popretia neexistujú, neodstránil pochybnosti, ktoré mal správca pri predmetnej pohľadávke a neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti pohľadávky a jej výšky. Napriek výzve súdu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom žalovaný podrobne uviedol dôvody spochybnenia pohľadávky týkajúcej sa nákladov z uplatnenia, ktoré predstavujú náklady dobrovoľných dražieb majetku vo vlastníctve žalovaného, sa žalobca k týmto dôvodom nevyjadril. Žalobca nepreukázal existenciu dôvodov, na základe ktorých by náklady neúspešnej dražby, od ktorej bolo upustené, mal znášať žalovaný ako vlastník predmetov dražby, ktorých záložným veriteľom bol žalobca. Žalobca

žalobu právne ani skutkovo nezdôvodnil, nepredložil ani dohodu o vykonaní dražby, ani iné dohody medzi stranami sporu alebo iné právne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť žaloby. Na výzvu súdu na vyjadreniu k veci a k vyjadreniu žalovaného nereagoval, tvrdenia žalovaného nesporoval, nepredložil dôkazy, preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, preto súd nemohol jeho žalobe vyhovieť a v plnom rozsahu ju zamietol. Žalobca nevyužil prostriedky procesného útoku, nielenže nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe, ale ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie.

14. Správca poprel pohľadávku v rozsahu nákladov z uplatnenia na podnet dlžníka, nakoľko dlžník má za to, že k nútenému výkonu záložného práva a z neho vyplývajúcich nákladov z uplatnenia došlo zavinením samotného veriteľa. Napriek v časti nezrozumiteľnému vyjadreniu konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 11.07.2017, je potrebné uviesť, že žalobca skutočne nepreukázal, že postupoval v súlade s dohodou o splácaní dlhov so žalovaným zo dňa 12.12.2011. Dohodou zo dňa 12.12.201 si žalobca a žalovaný nedohodli nový záväzok, ale dohodli si zmenu v splácaní dlhu a v zabezpečení pohľadávky a žalobca mal pri uplatňovaní si pohľadávky postupovať v zmysle novej dohody. Žalobca nedoložil dôkaz o zaplatení faktúr predložených ako dôkaz nákladov z uplatnenia pohľadávky, pričom išlo o faktúry, ktoré vystavila dražobná spoločnosť žalobcovi, nedoložil dôkaz o doručení uvedených faktúr žalovanému, alebo o doručení oznámenia o vzniknutých nákladoch z uplatnenia záložného práva. Taktiež nepreukázal, že postupoval v súlade s článkom V. bod 5.6 dohody o splácaní dlhu, kde je uvedené poradie, v ktorom má žalobca postupovať v prípade nesplácania dlhu v zmysle novej dohody a to, že pred uplatnením záložného práva uplatnil žalobca svoje nároky voči spoločnosti ERS Holding spol. s r.o. ako ručiteľovi a že ručiteľ neplnil na základe výzvy dlh do 90 dní. Teda nie je možné posúdiť, či k uplatneniu záložného práva došlo oprávnene a tiež nie je preukázané či náklady z uplatnenia boli dôvodné. Žalobca sa tiež nevyjadril k námietke žalovaného uvedenej v písomnom vyjadrení, že v ustanovení § 25 zákona o dobrovoľných dražbách je uvedené kto a v akej výške znáša náklady dobrovoľnej dražby a žalobca nepreukázal ako vypočítal výšku uplatnených nákladov a prečo by ich mal znášať žalovaný.

15. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.

16. O trovách rozhodol v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, prislúcha mu i právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).