Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-7-2017.pdf
PDF · 104.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Poľovníckeho spolku MEDZIHORIE so sídlom Šarišské Dravce 222, IČO: 42 235 481, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovanému Okresnému úradu Prešove, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, 080 01 Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 20. decembra 2016 č. OÚ-PO- PLO-2016/052695-3/Žu na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, 080 01 rešov opatrením zo dňa 20.12.2016 č. OÚ-PO-PLO-2016/052695/Žu vo veci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíri Demjanka oznámil Poľovníckeho spolku MEDZIHORIE so sídlom Šarišské Dravce 222, 082 73 Šarišské Dravce, že mu bola dňa 04.10.2016 doručená žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka. Poukázal na ustanovenie § 71 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého OÚ PO, PLO ako príslušný orgán štátnej správy poľovníctva nezaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva. OÚ PO, PLO zmluvu nezaeviduje, pretože na užívanie poľovného revíru je uzatvorená platná zmluva pre Poľovnícke združenie Demjanka č, 2 so šidlom v Šarišských Dravciach, IČO: 31 300 529. OÚ PO, PLO postupoval podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej Republiky č. 3816/2015-720 zo dňa 26.11.2015, v ktorom sa okrem iného uvádza, že ak sú okresnému úradu predložené na zaevidovanie dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, úrad sa najskôr zaoberá tou zmluvou, ktorá bola uzatvorená skôr. Nakoľko zmluva medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2 so sídlom v Šarišských Dravciach, IČO: 31 300 529 bola uzatvorená dňa 02.01.2016 a nimi predložená zmluva uzatvorená s vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených po poľovného revíru Demjanka bola uzatvorená dňa 03.02.2016 tak sa OÚ PO, PLO najprv zaoberal prvou zmluvou.
II.
2. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2017 domáhal zrušenia opatrenia žalovaného o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka č.j. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu zo dňa 20.12.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že je poľovníckou organizáciou podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoP“) a domáhal sa evidencie zmluvy u užívaní PR Demjanka, pretože splnil všetky zákonom požadované predpoklady a podmienky pre zaevidovanie zmluvy. Prekážkou pre zaevidovanie zmluvy o užívaní PR Demjanka u neho bola skoršia evidencia zmluvy o užívaní tohto PR pre PZ Demjanka. Zastáva názor, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom, keď zaevidoval Zmluvu o užívaní PR Demjanka zo dňa 02.01.2016 pre PZ Demjanka, pretože sa nedostatočne zaoberal naplnením zákonných podmienok, a teda je presvedčený, že takýmto postupom a opatrením o nezaevidovaní zmluvy, boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy.
4. Uviedol, že aj keď zákon výslovne neupravuje, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný správny orgán tak, že o tom vydá rozhodnutie s určitými náležitosťami s poukázaním na ustálenú judikatúry (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 138/03, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/5/2011, 8Sžp/14/2011, 3Sžp/5/2011 a i.), možno za rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť aj predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva považovať i také, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajú sa, alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, a teda aj oznámenia alebo opatrenia s charakterom rozhodnutia vydané príslušným správnym orgánom ako právnoaplikačné akty. Súdnemu prieskumu musí vzhľadom na uvedené skutočnosti podliehať opatrenie či oznámenie správneho orgánu, ktorým nezaevidoval zmluvu o užívaní PR Demjanka pre žalobcu. Poukázal na to, že napadnutým opatrením žalovaný nezaevidoval zmluvu pre neho dôvodiac, že zaevidoval zmluvu pre inú poľovnícku organizáciu, a to PZ Demjanka. Zastáva názor, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď zaevidoval zmluvu pre PZ Demjanka, pretože neskúmal, či túto zmluvu podpísali vlastníci spoločného PR Demjanka vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Podľa jeho názoru Správny orgán pri evidencii zmluvy je povinný preskúmať subjekty, ktoré zmluvu uzatvorili a za tým účelom musí posúdiť, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy. Musí teda skúmať aj to, kto je vlastníkom pozemkov v PR a aké sú ich výmery. Povinnosť správneho orgánu preskúmavať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy vlastnícku štruktúru pozemkov v PR vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 zo dňa 08.10.2013, ktorým zrušil opatrenie správneho orgánu o evidencii zmluvy z dôvodu, že v administratívnom spise, týkajúcom sa predmetnej veci, ktorý bol súdu predložený žalobcom, sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, že subjekty označené u predloženej zmluve ako vlastníci, sú skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov u poľovnom revíri Ladice, ktorý bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Zlatých Moravciach. Uviedol aj ďalšie dôvody, pre ktoré krajský súd v Nitre zrušil opatrenie správneho orgánu o evidenciu zmluvy a poukázal na to, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.11.2015 nedošlo k zaprezentovaniu sa splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na základe platných splnomocnení s prílohou, z ktorých by bol jednoznačne vyplynul záver o tom, koľko vlastníkov akej rozlohy poľovných pozemkov sa zhromaždenia zúčastnili a následne hlasovali a ako a či vôbec došlo k riadnemu prijatiu uznesení tak, ako boli zachytené v notárskej zápisnici N 478/2015, Nz 41157/20165, NCRIs 52111/2015 datovanej dňom 07.12.2015. Ďalej poukázal na to, že z notárskej zápisnice N 478/2015, ktorej prílohou bola listina prítomných vyplynulo, že za vlastníkov poľovných pozemkov konali a hlasovali okrem iného Urbár pozemkové spoločenstvo Krivány, ako aj Pozemkové spoločenstvo vlastníkov v obci Vislanka. Za Urbár pozemkové spoločenstvo Krivany sa zhromaždenia zúčastnili predseda a podpredseda a nepredložili žiadne doklady svedčiace o dodržanom postupe, ako to vyplýva z čl. 9 Stanov Urbáru pozemkové spoločenstvo Krivany. Oprávnenie hlasovať za vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení konanom dňa 13.11.2015 nezisťoval ani žalovaný pred evidenciou zmluvy, je zrejmá i z listu žalovaného č. OU-PO-OO- 2015/050052-03 zo dňa 03.12.2015 a následne z listu zo dňa 13.05.2016. Takmer totožná situácia sa týka Pozemkového spoločenstva vlastníkov v obci Vislanka, za ktoré na zhromaždení dňa 13.11.2015 hlasoval štatutárny zástupca, hoci zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve je zrejmé, že orgánom spoločenstva rozhodujúcim o hospodárení spoločenstva a spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti je výlučne valné zhromaždenie. Je teda na mieste sa domnievať, že ani vo vzťahu k tomuto subjektu sa žalovaný absolútne nezaoberal, či vôbec štatutár mohol na zhromaždení dňa 13.11.2015 hlasovať a de facto rozhodnúť o prenajatí pozemkov začlenených do PR Demjanka. Rovnako nebolo zisťované oprávnenie hlasovať na zhromaždení 13.11.2015, ktoré malo byť udelené splnomocnencovi Marte Ištoňovej za Lesné a pozemkové družstvo Demjanka - Buková obce Torysa. Poukázal aj na to, že zhromaždenia sa zúčastnil štatutár spoločnosti Jagerslovakia, s.r.o.. so sídlom v Krivanoch, ktorí svoje nehnuteľnosti prenajali na poľnohospodársku činnosť. Aj keď z nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2011 vyplýva, že nájomca Jagerslovakia, s.r.o. je oprávneným na podpísanie nájomnej zmluvy s poľovným združením uchádzajúcim sa o vykonávanie práva poľovníctva, podľa jeho názoru toto ustanovenie nájomnej zmluvy nemožno vykladať extenzívne v tom zmysle, že je tejto spoločnosti udelená plná moc na podpísanie akejkoľvek zmluvy o užívaní PR a už vôbec nie ne to, aby štatutár spoločnosti sám hlasoval na zhromaždení, na ktorom sa prenájom PR prerokovával. Ďalej spochybnil zastupovanie obce Šarišské Dravce Ing. Jurajom Bujňákom na základe plnej moci, ktorým starosta obce splnomocnil Ing. Bujňáka na zastupovanie, okrem iného, aby sa zúčastňoval a hlasoval na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR Demjanka. Aj keď rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je zverené výlučne obecnému zastupiteľstvu podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zákonný postup nebol dodržaný ani u primátora Mesta Lipany, ktorý sa zúčastnil zhromaždenia dňa 13.11.2015 bez akéhokoľvek poverenia, splnomocnenia vyplývajúce z uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta Lipany. Ing. Juraj Bujňák sa zúčastnil zhromaždenia aj ako splnomocnený zástupca Obce Poloma, avšak plná moc bola starostom obce Ing. Bujňákovi udelená bez toho, že by existovalo uznesenie obecného zastupiteľstva pre udelenie takéhoto splnomocnenia na nakladanie s dotknutými pozemkami obce v PR Demjanka.
5. Ďalej poukázal na to, že zhromaždenia dňa 13.11.2015 sa osobne chceli zúčastniť aj iné osoby ako splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v PR Demjanka, a to U.. U. J. (štatutár žalobcu), O.. P. J. a X.. Z. D., avšak zvolávatelia zhromaždenia ich bez uvedenia dôvodu odmietli zaregistrovať počas prezentácie a to napriek predloženiu splnomocnení od vlastníkov poľovných pozemkov, listov vlastníctva a prehľadov parciel poľovných pozemkov začlenených do PR Demjanka. Týmto postupom zvolávatelia de facto znemožnili časti vlastníkov poľovných pozemkov využiť ich hlasovacie práva na zhromaždení v súvislosti s nakladaním s nehnuteľnosťami v ich vlastníctve. Zvolávatelia odmietli týmto splnomocneným zástupcom vlastníkov predložiť akékoľvek doklady a splnomocnenia za účelom overenia si tvrdených skutočností, a tieto nedoložili ani po opakovaných žiadostiach. Na zhromaždení zvolávatelia nemali k dispozícii žiadne listinné doklady, ktorými by mohli potvrdiť nimi prezentované výpočty podielov a následne aj hlasov, ani to, či ich vôbec zvolávatelia mali k dispozícii. Nevyplynulo to ani z notárskej zápisnice.
6. Zdôraznil, že vzhľadom na popísané skutočnosti žalovaný pri evidencii zmluvy sa nedostatočne, resp. vôbec nezaoberal preskúmavaním skutočností, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy, lebo neskúmal, či subjekty, ktoré sa zhromaždenia zúčastnili a hlasovali, vôbec boli oprávnené hlasovať za vlastníkov pozemkov v PR Demjanka, aké boli skutočné výmery hlasujúcich a teda, či vôbec došlo k platnému schváleniu uznesenia, ktorým bolo postúpené právo PZ Demjanka. Pokiaľ sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne nezaoberal touto skutočnosťou, nemohol zákonite ani dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v PR mali nadpolovičnú väčšinu hlasov, či bolo zhromaždenie uznášaniaschopné a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené a či v konečnom dôsledku zmluvu o užívaní PR podpísali vlastníci vlastniaci potrebnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery PR, resp. ich zástupcovia. Trvá na tom, že zvolanie zhromaždenia, ako aj výsledky hlasovania vzhľadom na opísané skutočnosti v celom rozsahu možno spochybniť. Následne nemožno dôjsť ani k záveru o tom, že správny orgán pred evidenciou dostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia predmetnej zmluvy.
7. Poukázal na to, že dňa 02.02.2016 sa konalo ďalšie valné zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v PR Demjanka, ktorého zvolávateľmi boli: Ján Mišenko, Ing. Miloš Miešenko, ďalej Slovenský pozemkový fond zastúpený Ing. Gabrielou A., generálnou riaditeľkou a U.. X. Z., námestníkom generálnej riaditeľky ako vlastníci a splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v PR Demjanka. Na toto zhromaždenie sa dostavili aj U.. O. I. a K. K., ktorí boli zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 13.11.2015, na ktorom údajne zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov v nasledovnej výmere: Ing. O. I. - 1448,63 ha, čo predstavuje 27,46 % výmery, K. K. - 291,61 ha, Čo predstavuje 5,52 % výmery, O. W. 10,77 ha, čo predstavuje 0,20 %, A. W. 12,1596 ha, čo predstavuje 0,23 %. Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 02.02.2016 sa tieto isté osoby preukázali splnomocnením na zastupovanie len vlastníkov poľovných pozemkov vo výmere: Ing. O. I. = 0,3350 ha a Štefan K. =0,1654 ha, Jozef W. = 0,4807, A. Angelovič = 2,0936 ha.
8. Opätovne zdôraznil, že samotné zvolanie zhromaždenia vlastníkov na 13.11.2015 sa neuskutočnilo zákonom predpísaným spôsobom, teda že sú dôvodné pochybnosti o tom, že toto zhromaždenie bolo zvolané zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov v PR Demjanka. Skutočnosť, či zvolávatelia zhromaždenia skutočne disponovali plnými mocami vlastníkov minimálne 1/3 poľovných pozemkov, nebola absolútne nijakým spôsobom na zhromaždení preukázaná, nevyplýva zo zápisnice a ani žalovaný sa ňou pred evidenciou zmluvy nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže sa správny orgán pri evidencii zmluvy nezaoberal splnením podmienok pre zaevidovanie zmluvy, nemohol v žiadnom prípade dospieť k záveru, že zhromaždenie bolo zvolané, konalo sa a uznášalo sa za dodržania podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 5 ods. 3 až 7 zákona. Zdôraznil, že preskúmavaným označeným opatrením, ktorým žalovaný nezaevidoval zmluvu o užívaní PR Demjanka pre neho z dôvodu, že skôr zaevidoval zmluvu pre PZ Demjanka, hoci proces jej schválenia je jednoznačne pochybný, došlo k porušeniu zákona, ako aj záujmov žalobcu, a teda nemožno konštatovať, že zistenie skutkového stavu žalovaným pred evidenciou zmluvy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.
III.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.02.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve nemohol zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru pre Poľovnícky spolok MEDZIHORIE, nakoľko opatrením žalovaného správneho orgánu č. OU-PO-PLO- 2016/050760-3/Žu zo dňa 05.12.2016 už bola zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru Demjanka. Zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka pre poľovnícky spolok MEDZIHORIE by došlo k duplicitnému evidovaniu zmluvy pre iného užívateľa, čo zákon o poľovníctve podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve neumožňuje a vylučuje. Samotná žaloba, ako aj ostatné prílohy k žalobe sú bezpredmetné a vôbec nesúvisia s týmto konaním. Ďalej namietal, že samotná žaloba neobsahuje náležitosti podľa § 182 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, nakoľko žaloba neobsahuje označenie ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, čo je vážny nedostatok žaloby.
IV.
11. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona 274/2009 Z.z. (účinného v čase zaevidovania zmluvy) evidenciu zmluvy vykoná príslušný Okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
12. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovanú iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa §14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa §13 ods. 1.
13. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru b) poľovníckej organizácii podľa § 32 c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe zaregistrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods.1) d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva
14. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
15. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
16. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
17. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
20. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
21. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 1 Správneho súdneho poriadku tento zákon upravuje
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánov verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, v ktorom sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté.
25. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 07.06.2017 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 07.06.2017. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.06.2017. (§ 137 ods. 4 S.s.p.). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu 12.07.2017.
26. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutie uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 12.07.2017.
V.
27. V danom prípade predmetom preskúmania je opatrenie žalovaného - nezaevidovanie zmluvy o užívanie poľovného revíru zo dňa 20.12.2016 č. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu.
28. Podľa názoru správneho súdu toto opatrenie podlieha prieskumu súdu, keďže sa jedná o správny akt vydaný ohľadom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
29. Preskúmaním veci však súd dospel k záveru, že žalobca sa svojou žalobou domáha preskúmania uvedeného opatrenia z dôvodu toho, že nesprávne postupoval, ak opatrením zo dňa 05.12.2016 č. OÚ- PO-PLO- 2016/050760-3/Žu zaevidoval zmluvu o užívaní Poľovného revíru Demjanka.
30. Správny súd zastáva názor, že v rámci preskúmania opatrenia žalovaného zo dňa 20.12.2016 č. OÚ-PO-PLO-2016/052695-3/Žu, ktorým rozhodol o žiadosti žalobcu o zaevidovanie zmluvy uzatvorenej s vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Demjanka zo dňa 03.02.2016 nemôže preskúmavať okolnosti, ktoré predchádzajú zaevidovaniu zmluvy týkajúcej sa toho istého Poľovného revíru Demjanka, uzavretej dňa 02.01.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2 so sídlom v Šarišských Dravciach, ktorá bola uzavretá dňa 02.01.2016.
31. Správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, ak nezaevidoval o užívaní Poľovného revíru, uzavretú s vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Demjanka zo dňa 03.02.2016 z dôvodu, že zaevidoval prv uzavretú zmluvu týkajúcu sa toho istého Poľovného revíru Demjanka zo dňa 02.01.2016.
32. Vzhľadom na uvedené správny súd podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
VI.
33. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca v konaní úspech nemal, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania rovnako nepriznal, pretože nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca žalovanému hradil trovy konania.
34. Senát správneho súdu Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.