Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: NONA TRADE, s.r.o., Hlavná 631/2, Kráľovský Chlmec, IČO: 36 190 373, zastúpený JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., advokátska spoločnosť, Hlavná 25, Košice, za účasti: Spoločnosť ochrany spotrebiteľov /S.O.S./, Bajkalská 2335/3, Poprad, IČO: 42 088 453 proti žalovanému: Ing. Radovan Staňka, J. J. Boora 1467/1, Holíč, IČO: 33 512 094, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Nám. slobody 2, Skalica, o zaplatenie 2.183,83 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. SI-0Cb14/2012-448 zo dňa 25.08.2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného k úhrade sumy 2.183,83 eur s 11,46 % úrokom z omeškania od 05.02.2001 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako i povinnosť uhradiť trovy konania štátu vo výške 1.018,92 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu žalovanú istinu s poukazom na to, že ako kupujúci zakúpil od žalovaného ako predávajúceho dva mobilné telefóny, konkrétne telefón MT Ericsson T28c za cenu 32.300,- Sk dňa 02.12.1999 a dňa 08.12.1999 mobilný telefón MT Ericsson T28c za kúpnu cenu 33.490,- Sk. Na oboch telefónoch sa vyskytla funkčná porucha, z toho dôvodu ich žalobca odovzdal žalovanému dňa 21.09.2000 na vykonanie záručnej opravy. Žalovaný ale podmienky záruky nedodržal a v lehote na odstránenie vady žalobcovi neoznámil vyriešenie reklamácie, preto žalobca od kúpnych zmlúv odstúpil a domáha sa vrátenia kúpnej ceny vyplatenej za telefóny ktoré žalovanému odovzdal.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. SI-0Cb 14/2002-101 zo dňa 11.09.2007, ktorým žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že by osoba, ktorá od zmluvy odstúpila bola k takémuto úkonu oprávnená. Na základe odvolania odvolací Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 21Cob/2/2008-125 zo dňa 31.03.2008 predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. V poradí druhým rozsudkom Okresný súd Senica vydanom v konaní pod č.k. SI-0Cb 14/2002-256 zo dňa 16.03.2016 žalobe v prevažnej časti vyhovel a zamietol ju len v časti o zaplatenie úroku z omeškania. Na základe odvolania žalovaného bolo i toto rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti uznesením Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho vydanom pod č.k. 31Cob/103/2010-298 dňa 19.10.2012 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Okresný súd Senica v poradí tretím rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, vykonal dokazovanie a o veci rozhodol.

7. V štádiu dokazovania vykonávaného súdom prvej inštancie vstúpil do konania na strane žalobcu subjekt Spoločnosť ochrany spotrebiteľov /S.O.S./ Poprad, na základe podnetu žalobcu s poukazom na to, že sa jedná o ochranu práv spotrebiteľa.

8. V priebehu súdneho konania došlo od 26.05.2004 u žalobcu k zmene obchodného mena z FS Consulting s.r.o. Košice na NONA TRADE s.r.o. Košice.

9. V čase kúpy mobilných telefónov, žalovaný bol podnikateľom podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Radovan Staňka - AVE kancelárska technika, IČO: 35 512 094, ako mal súd preukázané výpisom zo živnostenského registra.

10. Skutočnosť o predaji mobilných telefónov žalovaným žalobcovi nebola sporná a bola v konaní listinnými dokladmi preukázaná. Oba telefónne prístroje predal žalobcovi predavač N. H.. V rámci dokazovania bol súdu predložený list, označený ako Vyjadrenie k reklamácii, vystavený značkovou predajňou Ericsson, AUTOTEL Bratislava s.r.o. adresovaný žalovanému, v ktorom je konštatované, že oba mobilné telefóny, ktoré boli prijaté do opravy dňa 06.10.2000 boli značne poškodené už na prvý pohľad, zrejme pádom, čo hodnotí sa ako mechanické poškodenie a z toho dôvodu záruka na reklamované telefóny nemôže byť uznaná, zároveň z listu vyplýva, že bola i porušená záručná nálepka. Žalovaný na základe tejto informácie reklamáciu neuznal a oznámil žalobcovi, že je možná oprava, ale za úhradu. Na základe uvedenej informácie sa žalobca rozhodol neopraviť telefóny a od zmluvy listom zo dňa 05.01.2001 odstúpil s tým, že tovar - telefóny majú neodstraniteľné vady, čím došlo k podstatnému porušeniu kúpnych zmlúv a žalobca ako kupujúci požiadal súčasne o vrátenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie pre posúdenie dôvodnosti žaloby vyhodnotil dôkazy a to Zákazkové listy - zápis o poruche mobilného telefónu, ktoré sa pre každý telefón osobitne nachádzajú v súdnom spise (č.l. 6 a 7). Na zákazkovom liste žurnalizovanom pod č.l. je uvedené, že dňa 21.09.2000 prevzal pracovník žalovaného N. H. mobilný telefónny prístroj Ericsson T28s s výrobným číslom 52003461031077-3 /č.l. 7)a na druhom zákazkovom liste bol prevzatý uvedeným pracovníkom žalovaného aj telefón s výrobným číslom: 520034-61-010988-6, (č.l. 6), na ktorom ale dátum prevzatia nie je čitateľný, ale v konaní bolo zistené, že mobilný telefón s takýmto výrobným číslom ani do opravy odovzdaný nebol, ale do opravy bol odovzdaný telefón s výrobným číslom 52009451663657-2 ako vyplynulo práve z oznámenia vyhotoveného značkovou predajňou Ericsson, AUTOTEL BRATISLAVA spol. s r.o. (č.l. 147). I keď v odstúpení sa uvádza iné výrobné číslo jedného z telefónov, súd túto skutočnosť vyhodnotil v prospech žalobcu s tým, že od zmluvy odstupoval prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý do odstúpenia uviedol výrobné čísla aké mu zadal žalobca.

11. Súd prvej inštancie vo veci zisťoval deň, kedy bola od žalobcu reklamácia telefónov pracovníkom žalovaného prevzatá, aby mohol ustáliť do kedy mala byť vybavená a teda, či bola vybavená v lehote do 30 dní. V uvedenej skutočnosti súd vypočul ako svedkov N. H., ktorý telefónne prístroje od žalobcu preberal, K. C., ktorý uvádzal, že sa lehota 30 dní vždy dodržala, pretože na túto skutočnosť boli upozornení a sledovali jej plynutie, aby nemali problémy s obchodnou inšpekciou, svedka S., ktorý bol do roku 2003 konateľom žalobcu a tvrdil, že reklamácia bola vybavená až po 34 dňoch, čím vznikol dôvod pre platné odstúpenie od kúpnych zmlúv.

12. V konaní bolo vykonané i znalecké dokazovanie znalcom Ing. Kusendom, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že oba mobilné telefóny, ktorých sa i korešpondencia obsiahnutá v súdnom spise týka, vykazujú znaky povrchového poškodenia spôsobeného intenzívnym používaním v ťažkej prevádzke a záchyt krytu klávesnice javí známky únavy až poškodenia, čo sa prejavilo nedržaním krytu klávesnice v zatvorenom stave. V kryte klávesnice je umiestnený mikrofón a vzhľadom na spôsob, akým boli telefóny používané zhodnotil, že sa nejedná o výrobnú závadu, ale o mechanické poškodenie pri používaní. Na

tomto závere zotrval znalec i vo svojej ústnej výpovedi vykonanej na pojednávaní pred Okresným súdom Senica, kedy doplnil, že k poškodeniu mikrofónov na telefónoch mohlo dôjsť i pádom telefónov.

13. Súd prvej inštancie ako svedka vypočul i K. H., pracovníka servisného strediska ERICSSON AUTOTEL Bratislava s.r.o., , ktorý posudzoval dôvodnosť reklamácie a poukázal na to, že nemohlo o ísť o bezplatné odstránenie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka, pretože bola porušená i záručná nálepka, ktorá sa posudzuje ako plomba.

14. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania venoval i otázke pasívnej legitimácie žalovaného, keď zistil, že v Košiciach fungovala prevádzka Ing. Radovana Staňku do 31.07.2000, v ktorej vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník a s dodatkom AVE kancelárska technika so sídlom Holíč, ktorá sa od 01.08.2000 označovala ako AVE Slovakia s.r.o. Skalica. Z dôvodu, že žalovaný po skončení prevádzky v Košiciach neoznámil, kto je jeho nástupcom pre uplatnenie práv zodpovednosti za vady za zakúpený tovar, porušil zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992, ktorý bol účinný v znení v čase uzavretia kúpnych zmlúv o kúpe mobilných telefónov, ako i v čase reklamácie, a tak ho pasívne legitimovaného považoval. So záručných listov a užívateľskej príručky mal súd preukázané, že firma Ericsson uviedla, že záruka sa nevzťahuje na žiadne chyby výrobku, ktoré sú spôsobené bežným opotrebením, nevhodným používaním, vrátane používania iným, ako bežným spôsobom, o čom bol kupujúci informovaný. Bez ohľadu na existenciu a charakter vád telefónov, ktoré identifikoval znalec vo svojom znaleckom posudku, prvoinštatnčný súd vzal do úvahy, že žalobca je kupujúcim, ktorého je možné považovať za spotrebiteľa a aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa účinný v čase vykonania kúpy, ktorým je zák. č. 634/1992 Zb., keď spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa pre svoju vlastnú potrebu, pokiaľ vystupuje voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba (§ 1 ods. 1 písm. a) cit. zák. ). Zákon o ochrane spotrebiteľa pripúšťa možnosť, že sa môže vzťahovať aj na právnické osoby, ktoré sú podnikateľmi a preto súd žalobcovi priznal práva spotrebiteľa podľa § 19 ods. 4 zák. č. 634/92 v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní a po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva ako by išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť.

15. Súd aj pri aplikovaní zákona práv na ochranu spotrebiteľa ale dospel k záveru, že žalovaný síce v konaní nepreukázal, že by vybavil reklamáciu v čase nepresahujúcom 30 dní, ale ani žalobca nepreukázal, že by vybavenie reklamácie trvalo viac ako 30 dní, aby mu z tohto dôvodu vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy a tak dôkazné bremeno tvrdenia, ktoré zaťažovalo žalobcu, ktorý musí v konaní preukázať, že reklamácia nebola v 30 dňovej lehote riadne vybavená žalobca neuniesol.

16. Z hľadiska právneho posúdenia žaloby súd vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 409 Obchod. zák., ktorým je definovaná kúpna zmluva, § 429 a § 436 Obchod. zák., ktorými je riešená otázka vybavenia záruky a porušenie zmluvy podstatným spôsobom (§ 436) a nepodstatným spôsobom (§ 437) v spojení s § 344, § 345 a § 346 Obchod. zák. k čomu poukázal i na právnu úpravu uvedenú v § 351 Obchod. zák. a § 2, §13, §19 zák. č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa.

17. Vyhodnotením z dokazovania vzídených a stranami sporu preukázaných skutočností, zisteného stavu veci, súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, pretože žalobca nepreukázal, že by reklamácia bola vybavená po uplynutí 30 dňovej lehoty, ktoré dôkazné bremeno ho zaťažovalo, keď práve posúdenie tejto lehoty bolo odvolacím súdom uložené súdu prvej inštancie preukázať z hľadiska možného použitia ust. § 19 zák. č. 634/1992 Zb. Súd konštatoval, že žalobca súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by absenciu nedostatku tvrdenia a preukázania uvedenej skutočnosti odstránil, preto mu nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy a žalobný návrh nemohol byť dôvodný. Súd vzal tiež do úvahy, že v konaní nebolo nepreukázané, že by telefónne prístroje mali vady, ktoré žalobca namietal pri reklamácii a ktoré by vznikli až počas ich bežného užívania, za ktoré žalovaný nezodpovedá. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že o výške trov konania rozhodol tak, že ju priznal v percentuálnom vyjadrení.

18. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, súčasne so žiadosťou o odpustenia zmeškania lehoty na podanie odvolania a ktoré zmeškanie odôvodňoval práceneschopnosťou svojho právneho zástupcu.

19. Súd prvej inštancie zmeškania lehoty odvolateľovi uznesením č.k. SI-0Cb 14/2002-473 zo dňa 22.04.2015 odpustil, na základe čoho odvolací súd na odvolanie nahliadal ako na podané včas.

20. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu priznal. V odvolacích dôvodoch zdôraznil, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a na základe vykonaných dôkazov, súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

21. Za najpodstatnejšiu skutočnosť, významnú pre správnosť rozhodnutia vo veci samej označil riešenie otázky vybavenia, resp. nevybavenia reklamácie v 30 dňovej lehote, ku ktorej súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný, ani žalobca nepreukázali, že reklamácia nebola vybavená v lehote 30 dní, resp., žeby vybavenie lehoty na reklamáciu túto lehotu presiahlo. K uvedenému odvolateľ poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 19 ods. 5 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej je žalobca ako predávajúci povinný vydať spotrebiteľovi doklad o reklamácii a tiež o spôsobe jej vybavenia a to i vtedy, ak reklamácii nevyhovie namieste a v celom rozsahu. Žalobcovi ale stále nebol žiaden doklad o reklamácii a spôsobe jej vybavenia vydaný, čo znamená, že táto v lehote 30 dní nebola dodržaná. Ak žalovaný tvrdí, že reklamáciu neuznal, bolo jeho povinnosťou, o tom vydať žalobcovi písomne potvrdenie. V konaní vypočutý svedok F. S., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom žalobcu potvrdil, že mu žiaden doklad vydaný nebol, čo potvrdila i výpoveď v konaní vypočutého svedka K. C., podľa ktorej, ak zákazník nechce alebo neprevezme reklamovaný výrobok, vyznačí sa to na zákazkovom liste. Zákazkový list nachádzajúci sa v súdnom spise ale žiadne vyznačenie neobsahuje, mobilné telefóny nie sú dodnes žalobcovi odovzdané a reklamácia tak nie je žiadnym spôsobom ukončená. Práve nevydaním písomného dokladu o reklamácii došlo k porušeniu zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, takéto konanie zo strany žalovaného je v rozpore s platnou aj európskou právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, za čo by SOI mala uložiť žalovanému sankciu. Odvolateľ je názoru, že určenie dňa, od ktorého sa počíta plynutie 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie je po 13-tich rokoch bezpredmetné, táto lehota mnohokrát uplynula. Na jednom zákazkovom liste je uvedený konkrétny dátum prijatia veci na reklamáciu, na druhom je nečitateľný, ale je zjavné, že sa jednalo o niektorý deň mesiaca september 2000. K posudzovaniu a spochybňovaniu lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie začal žalovaný až po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uložil súdu prvého stupňa túto skutočnosť skúmať, čo považuje žalobca vzhľadom na následné tvrdenia žalovaného v tomto smere uvádzané za účelové. Podľa príslušnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 623 Obč. zák,. ak žalovaný nevybavil reklamáciu v zákonom stanovenej lehote, táto skutočnosť zakladá pre žalobcu ako spotrebiteľa rovnaké práva, ako by išlo o chybu, ktorú nie je možné odstrániť, preto i odstúpenie od zmluvy žalobcom, vykonané listom zo dňa 05.01.2001 bolo dôvodné a to práve preto, že nedošlo k vybaveniu reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote a tak po 4 mesiacoch po uplatnení reklamácie žalobca od zmluvy odstúpil.

22. K názoru súdu o neunesení dôkazného bremena odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR vydané v konaní pod sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, kedy rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Tým, že žalovaný ako predávajúci nevydal žalobcovi ako spotrebiteľovi doklad o vybavení reklamácie, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne preukázať dátum vybavenia reklamácie a 30 dňovú lehotu, ktorú žalovaný nedodržal, bolo na ňom, aby pokiaľ tvrdí, že bola reklamácia vybavená v 30 dňovej lehote, túto skutočnosť preukázal a označil k nej dôkazy. Uvedené závery tak zakladajú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a opodstatnenosť podaného odvolania.

23. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho dňa 11.02.2015 prevzal, rovnako ako i Spoločnosť ochrany spotrebiteľov /S.O.S./ , ktorej bolo odvolanie doručené, ale k odvolaniu sa nevyjadrili.

24. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

25. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

27. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Žalujúca strana sporu podala odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

29. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalujúca strana sporu v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. V kontexte s uvedenými odvolacími dôvodmi odvolateľ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil konanie žalovaného, ktorý bol vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi v postavení predávajúceho a mal povinnosti, ktoré mu vyplývali z právnej úpravy uvedenej v zák. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nerešpektoval, čím porušil práva žalobcu a v dôsledku tohto porušenia vznikol žalobcovi ako kupujúcemu spotrebiteľovi dôvodný nárok na odstúpenie od zmluvy

33. Odvolací súd sa s takýmto odvolacím dôvodom nestotožňuje a nepovažuje ho za významný z hľadiska opodstatnenosti pre zmenu resp. zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Právna úprava uvedená v § 19 ods. 4 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, upravuje v rámci ďalších povinností predávajúceho v spotrebiteľských veciach i lehoty na rozhodnutie o reklamácii, vrátane sankcie za oneskorené vybavenie reklamácie. Zmyslom tohto ustanovenia je prinútiť predávajúceho, aby spotrebiteľom uplatnenú reklamáciu vybavil čo najrýchlejšie bez zbytočného odkladu a aby jeho prípadná nečinnosť nespôsobila ujmu na právach spotrebiteľa. Niet sporu o tom, že platí právna fikcia, podľa ktorej má spotrebiteľ, reklamujúci odstrániteľnú vadu rovnaké práva, ako by išlo o vadu neodstrániteľnú, ak vybavenie reklamácie trvá dlhšie ako 30 dní. Z uvedeného teda vyplýva právo spotrebiteľa ako kupujúceho, z titulu neodstrániteľnosti vád uplatniť práva, ako by išlo o oneskorene vybavenie reklamácie, čo znamená, že kupujúci má po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo zotrvať na požiadavke odstrániť vady, alebo zmeniť voľbu a uplatniť si právo podľa § 623 Obč. zák. na odstúpenie od zmluvy, prípadne na výmenu veci, alebo právo na zľavu z kúpnej ceny. Je vecou spotrebiteľa ako sa rozhodne, pričom ale túto voľbu musí urobiť bezodkladne po uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie, ktorou voľbou je potom kupujúci viazaný a nemôže ju zmeniť. Ak ale po uplynutí 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie neuplatní kupujúci u predávajúceho právo na výmenu veci alebo právo na odstúpenie od zmluvy, alebo na zľavu z kúpnej ceny, nemôže byť priznané žalobcovi, i keď má status spotrebiteľa, právo, aby až po uplynutí 3 mesiacov, a to v prípade preukázania nevybavenie reklamácie v 30 dňovej lehote, čomu ale tak v tomto konaní nebolo, odstúpil od zmluvy. Takýmto neúmerným predĺžením lehoty na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy sa dostáva spotrebiteľ do nenáležite zvýhodneného postavenia voči predávajúcemu, a také mu nemožno priznať. S uvedeným právnym názorom preto nekorešponduje tvrdenie žalobcu, ktorý tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní určenie dňa pre stanovenia počiatku plynutia 30 dňovej lehoty nepovažuje za podstatné. Pri posúdení včasnosti riadneho uplatnenia nároku z nevybavenia reklamácie pre nedodržanie zákonnej lehoty práve určenie dňa, kedy bola reklamácia uplatnená spotrebiteľom je významným údajom pre určenie dodržania zákonnej reklamačnej lehoty, po uplynutí ktorej vznikne právo na odstúpenie od zmluvy. Dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu ale zaťažuje žalobcu, ktorý ako spotrebiteľ reklamujúci vadu tovaru musí deň uplatnenia reklamácie preukázať . Na tejto skutočnosti v súvislosti s rozdelením dôkazného bremena nič nemení ani odkaz odvolateľa na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, ktorým rozdelenie dôkazného bremena tak, ako bolo vykonané v konaní, ktoré je predmetom tohto odvolacieho preskúmavania je správne a rozhodnutie súdu v tejto veci nie je s ním v rozpore. Žalobca, i keď má postavenie spotrebiteľa, ako strana sporu

musí aktívne brániť svoje práva a predložiť dôkazy, ktorými svoj nárok bez pochybností preukazuje a za ktoré považuje odvolací súd práve dôkaz o tom, kedy bol tovar prijatý na reklamáciu a ktorým je jednoznačne doklad s dátumom, kedy k tejto skutočnosti došlo, v opačnom prípade sa dostáva žalujúca strana sporu do dôkaznej núdze, ak si uplatňuje nárok z nedodržania zákonom určenej lehoty a jej začiatok nevie preukázať. Ak by bol dátum 21.09.2000 (č.l. 7,) ako tvrdí žalobca dňom uplatnenia reklamácie, tak po uplynutí 30 dní mal žalobca ako spotrebiteľ vykonať voľbu práva a od zmluvy odstúpiť. Žalobca ale takto nepostupoval, právo na odstúpenie od zmluvy u žalovaného neuplatnil, hoci 30 dňová lehota na vybavenie reklamačného konania má povahu hmotnoprávnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po uplatnení reklamácie spotrebiteľom a končí sa uplynutím 30 dňa za predpokladu dodržania pravidiel uvedených v § 122 Obč. zák. Dôkazné bremeno o prebratí výrobku na reklamáciu je preto na žalobcovi a pokiaľ ho neuniesol musí znášať neúspech v spore. S týmto záverom korešponduje i vyššie uvedený právny názor, podľa ktorého tak nemožno, ani v prípade, ak reklamácia nebola do 30 dní vybavená akceptovať, aby od zmluvy kupujúci odstúpil nie po uplynutí 30 dňovej lehoty, ale až po 3 mesiacoch, teda nie bezodkladne, ktorá skutočnosť o dni odstúpenia od zmlúv tiež nebola v konaní spornou.

34. Odvolací súd nepopiera, že predávajúci má povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o reklamácii a o spôsobe jej vybavenia, ako mu ukladá § 19 ods. 5 a 6 zák. č. 634/1992 Zb., ale tento nedostatok je považovaný za porušenie povinnosti, za ktoré sa ukladá sankcia orgánom, ktorý je oprávnený k uloženiu pokuty, ale nie je dôvod pre vyhovenie žalobnému návrhu.

35. Odvolací súd tak dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, odvolacie dôvody, na ktoré poukázal žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. s tým, že ich výške rozhodne uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .