Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-42-2016.pdf
PDF · 175.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu P. S., A. č. XX, IČO: XX XXX XXX, IČ DPH: SK XXXXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, Ružová č. 10, Sabinov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova č. 10, Košice, o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12.septembra 2016 č. OPS/A./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V preskúmavanej veci z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že Inšpektorát práce W. u kontrolovaného subjektu P. S., A. XX, v prevádzke Rekonštrukcia budovy pre zdravotne postihnutých, bývalé vojenské kasárne, V., W., dňa 24.02.2016 vykonal kontrolu, z ktorej bol vypracovaný protokol zo dňa 29.02.2016 č. J.-XX-XX-X.X/P-EXX-XX, XXXX/XX, XXXX/XXXX, za účasti žalobcu. Z protokolu vyplýva, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol pri kontrole osobne prítomný a nepredložil žiadne doklady. V protokole sa konštatuje, že 24.02.2016 o 08.35 hod. do 09.35 hod. inšpektori vykonali kontrolu fyzických osôb, ktoré sa nachádzali na pracovisku kontrolovaného subjektu P. S., A. XX, kde pre kontrolovaný subjekt vykonávali závislú činnosť 4 osoby a to Q. K...., M. C...., W. S...., V. E...., všetci bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Overením v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou mali zistené, že kontrolované fyzické osoby, ktoré vykonávali pre žalobcu závislú prácu, neboli prihlásení na poistenie v sociálnej poisťovni. V priebehu kontroly bolo zistené, že uvedené fyzické osoby vykonávali pre žalobcu stavebné práce a následne tieto fyzické osoby, ktoré vykonávali prácu, mali vysvetliť dôvod prítomnosti na pracovisku.
2. S uvedenými osobami boli spísané zápisnice z dôvodu, že kontrolované fyzické osoby, ktoré vykonávali stavebné práce, už pri preukázaní totožnosti inšpektorom uviedli, že nemajú s kontrolovaným subjektom založený žiadny pracovnoprávny vzťah. Pán Q. K. uviedol, že na tejto stavbe pracuje od 23.02.2016 od 08.00 hod.. Na výpomoc na stavbu ho zavolal pán P. S.. Vykonáva tu pomocné práce, ako sú príprava malty, zametá podlahu. Nedohodli sa na žiadnej odmene. Na výpomoc prišiel iba na 2 dni. Včera, t.j. 23.02.2016 vypomáhal, pracoval do 16.00 hod. Dnes prišiel okolo 08.30 hod.. S pánom P. S. nemá založený pracovnoprávny vzťah a ani právny vzťah.
3. Pán M. C. uviedol, že žalobcovi vypomáha od 23.02.2016 od 08.00 hod. do 17.00 hod.. žalobcom bol požiadaný, že potrebuje na rekonštrukciu výpomoc na 2 dni. Dnes tu prišiel okolo 8.30 hod., dohodli sa na odmene na 1 deň 10,-- eur. S pánom P. S. nemá založený pracovnoprávny vzťah a ani právny vzťah. Vykonáva tu pomocné práce a to osekávanie stien.
4. Pán W. S. uviedol, že žalobcovi vypomáha od 22.02.2016 od 09.00 hod. do 16.00 hod., 23.02.2016 prišiel do práce - na stavbu od 09.00 hod. do 16.00 hod.. Pán S. ho oslovil, aby prišiel do práce na stavbu vykonávať pomocné práce. Jeho prácou je navoziť piesok, urobiť maltu, rozbíjať omietku a upratovať zo zeme omietku. Dohodli sa ústne, priebežne, že bude preňho pracovať do konca týždňa, t.j. do 26.02.2016. Dohodli sa s pánom S., že za každý deň jeho práce mu zaplatí 20,-- eur a tiež sa dohodli, že odmenu mu vyplatí po skončení jeho práce, t.j. 26.02.2016. S pánom S. nemá založený pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah. V deň kontroly prišiel do práce okolo 08.30 hod..
5. Pán V. E. uviedol, že prvýkrát prišiel na stavenisko V. ul., W., 19.02.2016 o 08.00 hod.. Vykonáva tu pomocné práce, murárske práce a v podstate všetko okolo staveniska. Prácu mu zadal pán P. S.. Pýtal sa, či nepríde robiť. Má určený pracovný čas od 08.00 hod. do 16.00 hod.. Prácu vykonáva v mene pána S. podľa jeho pokynov a organizuje aj ostatných robotníkov. Dohodli sa, že mu bude preplácať naftu. Nemá s pánom S. založený žiaden pracovnoprávny vzťah, ani iný právny vzťah, vrátane obchodného alebo občianskeho. Momentálne je na podpore a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce W..
6. V zápisnici žalobca uviedol, že dňa 23.02.2016 nastúpili pracovníci na stavenisko o 08.00 hod.. Pánov W. S., M. C., Q. K., V. E. zavolal na výpomoc pri rekonštrukcii objektu pre zdravotné postihnutých bývalých vojenských kasárni, V. ul.. Mali vymurovať dva podporné stĺpy pri rekonštrukcii objektu, nemá s menovanými založený žiaden pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah. Účtovníčka mala pripraviť dohody, no nastúpili skôr a pracujú. Pracovníci majú určený pracovný čas podľa potreby, ako vymurujú, tak pôjdu domov. Dohodli si odmenu 20,-- eur na deň. Zatiaľ ich ekonómka neprihlásila so sociálnej poisťovne, čakajú, či dostanú na pevno zákazku. Dňa 24.02.2016 nastúpili na stavenisko cca o 08.00 hod..
7. Na základe uvedeného Inšpektorát práce W. dospel k záveru, že kontrolované fyzické osoby Q. K., M. C., W. S., V. E. v čase kontroly, t.j. 24.02.2016 od 08.35 hod. vykonávali pre kontrolovaný subjekt
- zamestnávateľa závislú prácu, bez založeného pracovnoprávneho vzťahu a taktiež neboli prihlásení do sociálnej poisťovne. Na základe zistených skutočnosti ako nedostatky je konštatované nelegálne zamestnávanie v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo žalobcovi nariadené odstrániť zistený nedostatok najneskôr do jedného dňa po uzatvorení tohto protokolu. Žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť Inšpektorátu práce W. písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní od uplynutia lehoty určenej na odstránenie zisteného nedostatku.
8. Z obsahu protokolu vyplýva, že žalobca vzal uvedené skutočnosti na vedomie s tým, že sa vyjadrí do 5 dní.
9. Následne žalobca v písomnom podaní zo dňa 04.03.2016, ktoré bolo doručené Inšpektorátu práce W. 07.03.2016, uviedol, že (citácia): „Nakoľko nebolo možné zaevidovať a prihlásiť zamestnancov na sociálnej poisťovni pred začatím prác a v menovanej organizácii išlo o bezodkladné odstránenie škôd, pri ktorých by mohlo dôjsť k poškodeniu majetku a zdravia osôb so zdravotným postihnutím rozhodli sme sa o nezištnú sponzorskú pomoc bez nároku na mzdu či finančnú odmenu až do odstránenia závad sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa odstránila závadu 25.02.2016, kde sme okamžite nahlásili zmenu a prihlásili nových zamestnancov. Preto sme názoru, že nedošlo k nášmu zlyhaniu ani porušeniu akýchkoľvek zákonov o nelegálnom zamestnávaní. Dobrovoľníci vykonávali len pomocné práce pri odstránení závad a bez finančnej odmeny."
10. V prílohe tohto vyjadrenia žalobca doručil potvrdenie o realizácii sponzoringu zo dňa 02.03.2016, v ktorom sa uvádza, že ZOM W., občianske združenie ľudí so zdravotným postihnutím potvrdilo, že žalobca poskytol pre ich organizáciu sponzoring v zmysle vykonania sanačných prác na ich objekte Ul. V. č. XX, W., v rozsahu 2 dní (23.02. až 24.02.2016). Všetky tieto práce boli vykonané za účelom odvrátenia škôd na zdraví a majetku a boli vykonané bezodplatne.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu Inšpektorát práce W. dňa 30.06.2016 č.k.: P:XX/XXXX- R, S/XXXX/XXX/XXXXX/XX rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 7.000,-- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a podľa ustanovenia § 46 zákona e. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to v tom, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom P. S., A. XX, IČO XXXXXXXX dňa 24.02.2016 o 08. hodine 35 minúte využívala závislú pracú fyzických osôb: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom A. 2, M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom A. 1, W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom A. XX a V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom A. XX/XX, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali stavebné práce na pracovisku: „Rekonštrukcia budovy pre zdravotne postihnutých, bývalé vojenské kasárne, V., W. a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri kontrole nelegálneho zamestnávania dňa 24.02.2016 o 08:35 hod fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku: „Rekonštrukcia budov v pre zdravotne postihnutých, bývalé vojenské kasárne, V., W.. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, účastník konania ju poukáže na účet Inšpektorátu prace W., číslo účtu: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K-symbol: XXXX, V-symbol: XXXX, špecifický symbol XXXXX.
12. Rozhodnutie odôvodnil zisteniami uvedenými v protokole, začatím správneho konania, aplikáciu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že 19.05.2016 žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa vyjadrenie, v ktorom sa konštatuje, že fyzické osoby dňa 24.02.2016 nevykonávali závislú prácu pre účastníka konania, ale vykonávali pomocné stavebné práce pre občianske združenie ZOM W. v rámci sponzorskej pomoci tejto organizácii z dôvodu bezodkladného odstránenia škôd na budove pre zdravotne postihnutých na V. ulici v W.. Síce je pravdou, že o výpomoc uvedené fyzické osoby požiadal on, ale fyzické osoby dňa 24.02.2016 vykonávali pomocné stavebné práce na objekte budovy bez nároku na akúkoľvek odmenu výlučne formou pomoci pre občianske združenie, a preto vo veci ani neexistoval právne relevantný dôvod na založenie pracovnoprávneho vzťahu. V danom prípade absentovala jedna z podstatných zákonných náležitosti definujúca pracovný pomer, a to odmena (mzda) za vykonanú prácu a túto skutočnosť potvrdili aj fyzické osoby v zápisnici o podaní informácie. Inšpektori, ktorí vykonávali inšpekciu nedostatočným zisťovaním skutkového stavu veci, prijali pri výkone kontroly nesprávny záver o údajnom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Neexistoval teda dôvod, aby žalobca prihlásil fyzické osoby do sociálnej poisťovne, pretože nešlo o výkon závislej práce zamestnancov pre zamestnávateľa a zároveň, ako preukázal inšpektorom, ani nebolo možné objektívne zabezpečiť prihlásenie do sociálnej poisťovne dňa 24.02.2016. Povinnosť prihlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu práce si splnil dňa 25.02.2016 a zamestnancov do registra na základe dohôd prihlásil. Ďalej namietal, že inšpektori práce nedostatočným zistením skutkového stavu veci a účelovými a sugestívnymi otázkami svojvoľne dospeli k záveru o údajnom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a v danom prípade nemohol byť založený pracovný pomer s fyzickými osobami, pretože tieto osoby dňa 24.02.2016 iba pomáhali na odstraňovaní škôd budovy, pričom ich pomoc bola nezištná, bez akéhokoľvek nároku na odmenu. Sponzorská činnosť v podobe sanačných prác na budove na V. ulici v W. dňa 24.02.2016 bola potvrdená aj občianskym združením ľudí so zdravotným postihnutím ZOM W.. Preto považoval žalobca začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty inšpektorátom práce za neopodstatnené, ktoré vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým za predčasné a arbitrárne. Účastník konania rovnako namietal, že nie je v súlade s pravidlami a zásadami uplatňovanými v rámci výkonu inšpekcie práce, aby inšpektori svojvoľne vyvodili záver o nelegálnom zamestnávaní, keďže všetky kontrolované fyzické osoby uviedli, že išlo o nezištnú pomoc.
13. S uvedenými námietkami sa prvostupňový správny orgán vyrovnal tak, že ich považoval za účelové a tieto nie sú spôsobilé privodiť účinok, ktorý zamýšľa žalobca, keďže k takémuto tvrdeniu pristúpil účastník
konania až potom, čo bolo voči nemu prvostupňovým správnym orgánom konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektorát práce W. dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že kontrolované fyzické osoby dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. vykonávali stavebné práce pre žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdenia o realizácii sponzoringu vydaného dňa 02.03.2016 ZOM W., občianskym združením ľudí so zdravotným postihnutím, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sponzorskú pomoc v podobe sanačných prác na objekte na V. ulici organizácii poskytol žalobca, teda p. P. S. a nie vyššie uvedené kontrolované fyzické osoby a aj žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 10.05.2016 priznal, že o výpomoc uvedené fyzické osoby požiadal on. Nelegálne zamestnávanie podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa bolo preukázané na základe vyjadrenia žalobcu a kontrolovaných fyzických osôb, s odkazom na zápisnice o ich vyjadrení. Ak žalobca vo vyjadrení namietal, že chýba jedna z podstatných zákonných náležitosti, ktorá definuje pracovný pomer, a to odmena, teda mzda za vykonanú prácu, inšpektorát práce konštatoval, že v predmetnej veci na základe skutkového stavu zisteného na mieste výkonu inšpekcie práce a zadovážených listinných dôkazov má za nesporne preukázanú skutočnosť, že vyššie uvedené kontrolované fyzické osoby pre účastníka konania dňa 24.02.2016 vykonávali závislú prácu a došlo aj k naplneniu jej jednotlivých znakov. Výkon stavebných prác, ktoré kontrolovane fyzické osoby a aj samotný účastník konania, teda žalobca, v zápisniciach o podaní informácie označili ako pomocné práce či výpomoc, zadáva žalobca, že sa jedná o prácu závislú, keďže výkon pomocných prác vyžaduje kontrolu, pokyny a usmernenia a jednoznačne teda preukazuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Znak závislej práce - výkon práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa považoval inšpektorát práce za preukázaný na základe zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 24.02.2016 a zápisníc o podaní informácie zo dňa 24.02.2016 napísaných so žalobcom a kontrolovanými fyzickými osobami. Z podaní vysvetlení, vyjadrenia žalobcu dňa 24.02.2016 podľa správneho orgánu prvého stupňa je nesporne preukázané, že kontrolované fyzické osoby vykonávali pre žalobcu stavebné práce ako pomocné práce, či výpomoc, tieto si vyžadovali či už pokyny, ústne príkazy alebo usmernenie žalobcu kontrolovaným fyzickým osobám a na základe týchto skutočností došlo k naplneniu aj ďalšieho zo znakov závislej práce podľa pokynov zamestnávateľa. Znak závislej práce v mene zamestnávateľa považoval správny orgán za preukázaný na základe tých skutočností, že samotný výkon stavebných prác sa uskutočnil na zodpovednosť žalobcu. Kontrolované fyzické osoby nepracovali pre seba a nedosahovali vlastný zisk, ale pracovali pre žalobcu a podieľali sa na plnení jeho záväzkov. Pokiaľ ide o znak závislej práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, inšpektorát práce konštatoval, že pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti, na ktorých plnenie sa zaviazal. V konaní bolo preukázané, že kontrolované fyzické osoby mali určený pracovný čas tak, ako uvádzali kontrolované fyzické osoby v zápisniciach o podaní informácie a aj podľa vyjadrenia žalobcu, ktorý uviedol, že pracovníci majú určený pracovný čas podľa potreby, ako vymurujú, tak pôjdu domov. V súvislosti s ďalším znakom závislej práce a to odmenou, prvostupňový správny orgán dôvodil, že zákon č. 14/2015 Z.z. novelizoval Zákonník práce a to 01.03.2015 a novelou došlo aj k úprave definície závislej práce a to vypustením slovného spojenia „za mzdu alebo odmenu". Z uvedeného vyplýva, že aj keby zamestnanec nedostával za prácu akúkoľvek mzdu či odmenu, pri naplnení ostatných znakov uvedených v predmetnom ustanovení, pôjde o závislú prácu, z čoho vyplývajú pre zamestnávateľa všeobecné povinnosti. Vyjadrenie žalobcu považoval inšpektorát práce za účelové, pretože podľa jeho vyjadrenia mali dohodnutú odmenu 20,-- eur na deň a podľa vyjadrení jednotlivých fyzických osôb s pánom C. na jeden deň 10,-- eur, s p. S. 20,-- eur za každý deň.
14. Ak žalobca v správnom konaní namietal, že nemal dôvod na to, aby dňa 24.02.2016 s uvedenými fyzickými osobami založil pracovnoprávny vzťah, správny orgán argumentoval, že podľa platných ustanovení Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne a za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. S odkazom na uvedené skutočnosti, keďže žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb, mal s nimi založiť pracovnoprávny vzťah. Následne založený pracovnoprávny vzťah, na ktorý poukazuje žalobca vo svojom vyjadrení, považoval inšpektorát práce za odstránenie zisteného nedostatku, a pretože žalobca dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. preukázateľne využíval závislú prácu uvedených fyzických osôb bez ich prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou, možno jednoznačne konštatovať, že žalobca si nesplnil povinnosti ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tým, že kontrolované fyzické osoby neprihlásil do registra vedeného sociálnou poisťovňou najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov.
15. Správny orgán prvého stupňa s námietkami žalobcu vo vyjadrení, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, poukázal na to, že inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce postupovali nezávislé a nestranne a ich postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi, kontrolované fyzické osoby žiadnym spôsobom neovplyvňovali a skutkový stav dostatočne zistili a zabezpečili si dostatok dôkazných prostriedkov na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Argumentoval, že postupujúc v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR pri zistení nelegálneho zamestnávania nemá možnosť neuložiť pokutu, prípadne ju uložiť v nižšej sume ako ustanovuje zákonná sadzba. Porušenie povinnosti, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie, ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu ako účastníka konania, a nie zavinenie. Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa.
16. Argumentoval tým, že zákon č. 82/2005 Z.z. v § 3 ods. 2 upravuje, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Tento v § 42 ods. 1 stanovuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná a podľa § 228 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o brigádnickej, práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. § 228a ods. 2 Zákonníka práce upravuje, že dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
17. Na základe zisteného skutkového stavu správny orgán prvého stupňa mal za preukázané, že pri výkone inšpekcie práce dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. pri fyzickej kontrole osôb na pracovisku žalobcu bola zistená prítomnosť fyzických osôb: Q. K., M. C., W. S., V. E., ktoré pre žalobcu vykonávali stavebné práce na pracovisku „Rekonštrukcia budovy pre zdravotne postihnutých, bývalé vojenské kasárne, V., W.", a žalobca s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, teda Zákonníka práce, čo je v rozpore s uvedenými ustanoveniami platných právnych predpisov. Poukázal na zápisnice o podaní vysvetlenia, ktoré súd cituje v odôvodnení tohto rozhodnutia.
18. V dôsledku skutočnosti, že žalobca preukázateľne využíval závislú prácu uvedených fyzických osôb, nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, teda Zákonníka práce a ani iný právny vzťah, došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa uvedených ustanovení právnych predpisov. Poukázal na to, že Zákon o inšpekcii práce v § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. upravuje, že inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur. Uviedol, že pri ukladaní pokuty zohľadnil preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ bod 1., skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.
19. Prihliadal pri uložení pokuty na zistené skutočnosti s tým, že pri ukladaní pokuty bolo prihliadnuté aj na skutočnosť, že išlo o prvú inšpekciu práce vykonané Inšpektorátom práce W. u žalobcu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z.. Konštatoval, že minimálna výška pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je podľa Zákona o inšpekcii práce 5.000,-- eur, ak ide o nelegálne zamestnanie dvoch fyzických osôb. V uvedenom prípade išlo o nelegálne zamestnávanie 4 fyzických osôb.
20. Prvostupňový správny orgán argumentoval aj tým, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávanie patrí k jednej zo zákonných povinností zamestnávateľa, keďže jeho porušenie môže mať závažné sociálne dopady, lebo zamestnávateľ za nelegálne zamestnaného zamestnanca neodvádza napr. odvody (poistné) do sociálnej poisťovne, čím sú ohrozené nároky zamestnanca napríklad v prípade pracovného úrazu (absencia úrazového poistenia) alebo v prípade vzniku dočasnej pracovnej
neschopnosti (absencia nemocenského poistenia). Uložená pokuta vo výške 7.000,-- eur plní svoju funkciu represívnu, výchovnú a preventívnu.
21. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.09.2016 č. Y./ A./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX, tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, odvolacie námietky a konštatoval, že podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona je nelegálne zamestnanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Žalovaný konštatoval, že zistený skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní žalovaný, ale aj prvostupňový správny orgán vychádzali, a ktoré nesporne potvrdzujú spáchaný správny delikt účastníkom konania, teda žalobcom, a to najmä protokol, dodatok č. 1 k protokolu, zápisnice o podaní informácie, výpisy z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktoré vedie sociálna poisťovňa.
22. Skutočnosť, že kontrolované fyzické osoby dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. vykonávali stavebné práce pre žalobcu, vyplýva jednak z potvrdenia o realizácii sponzoringu vydaného dňa 02.03.2016 ZOM W., občianskym združením ľudí so zdravotným postihnutím, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sponzorskú pomoc v podobe sanačných prác na objekte na V. ulici poskytoval žalobca a nie vyššie uvedené kontrolované fyzické osoby a sám žalobca vo svojom vyjadrení k začatému správnemu orgánu zo dňa 19.05.2016 uvádzal, že o výpomoc pri rekonštrukcii objektu pre zdravotne postihnutých v bývalých vojenských kasárňach fyzické osoby požiadal on. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o podaní informácie, kde žalobca uvádzal, že s menovanými nemal založený žiaden pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah a účtovníčka mala pripraviť dohody. Rovnako ide o dohodu vo vzťahu k odmene. Akcentoval, že ekonómka ich neprihlásila do sociálnej poisťovne, keďže žalobca čakal, či dostane zákazku napevno.
23. Žalovaný uviedol, že považoval za jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. preukázateľne využíva i závislú prácu uvedených fyzických osôb bez ich prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedeného sociálnou poisťovňou, a teda si nesplnil povinnosť ustanovenú zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tým, že kontrolované fyzické osoby neprihlásil do registra vedeného v SP najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, svojvoľnom vyvodení záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, uloženie pokuty, je protizákonné a likvidačné, žalovaný zdôraznil, že inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Kontrolované fyzické osoby žiadnym spôsobom neovplyvňovali a skutkový stav zistili dostatočne a rovnako zabezpečili dostatok dôkazných prostriedkov na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný ďalej konštatoval, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálna práca, nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktorý je potrebné eliminovať a v záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať pracovné úlohy zamestnancom až po založení pracovnoprávneho vzťahu. Uvedenú zákonom stanovenú povinnosť si žalobca nesplnil, čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania uvedených fyzických osôb a argumentácia žalobcu, že si riadne plnil odvody a ďalšie povinnosti voči štátu, a že za celé obdobie svojho podnikania neporušoval zákony, nie je spôsobilá privodiť pre neho priaznivejší záver.
24. Žalovaný ďalej argumentoval, že ustanovenia Zákona o inšpekcii práce ani Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní správnym orgánom nedávajú žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale ukladajú povinnosť správnemu orgánu sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania a to v minimálnej sume 2.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnanie
dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur a neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovení výšky pokuty. Citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konštatoval, že žalobca ako účastník konania nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti a po posúdení predmetnej veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Podľa žalovaného Inšpektorát práce W. pri ukladaní výšky pokuty prihliadal na zákonom stanovené relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Citoval ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a ods. 6 tohto ustanovenia s tým, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že inšpektorát práce uložením pokuty v sume 7.000,-- eur sledoval najmä jej výchovné a represívne pôsobenie, ktoré však podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:2 Sž-o-Ks 56/2006 „musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.
25. Národný inšpektorát práce dospel k záveru, že uložená sankcia v sume 7.000,-- eur je primeraná, plní preventívnu funkciu, a keďže bude citeľná k majetkovej sfére žalobcu, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období s tým, že správny orgán prvého stupňa uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. V súvislosti s uloženou výškou pokuty uviedol, že inšpektorát práce rozhodnutie vo vzťahu k výške účelnosti zákonne a vecne odôvodnil a žalovaný za uplatnenie analógie vo vzťahu k rozsudku NS SR sp. zn.: Sž-o-NS 19/2003 citoval, že „by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie, zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadi, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia".
26. Žalovaný poukázal na to, že nemá zákonnú možnosť odpustenia uloženia pokuty, keďže povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo Zákona o inšpekcii práce. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce a odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné, nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
27. Žalobou zo dňa 24.10.2016 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce W., ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
28. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v rozpore so zákonom č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Namietal, že žalovaný rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Namietal, že žalobca rozporoval uloženie pokuty, pretože prvostupňový správny orgán uložil pokutu bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci, bez právne relevantných argumentov a relevantných dôkazov. Žalobca akcentoval, že dňa 24.02.2016 fyzické osoby nevykonávali závislú prácu pre žalobcu, ale vykonávali pomocné stavebné práce pre občianske združenie ZOM W. v rámci sponzorskej pomoci tejto organizácii z dôvodu bezodkladného odstránenia škôd na budove pre zdravotne postihnutých na V. ulici v W..
29. Namietal, že správny orgán prvého stupňa si svojvoľne prevzal do zápisníc o podaní informácie len tie výpovede osôb, ktoré považoval za vhodné a potrebné pre začatie správneho konania, ktoré navyše nie sú presnými výpoveďami osôb a takýto postup prvostupňového správneho orgánu je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom. Opätovne poukázal na to, že v deň kontroly 24.02.2016 išlo o pomoc 4 fyzických osôb pre občianske združenie ľudí so zdravotným postihnutím ZOM W., a preto neexistoval právne relevantný dôvod na založenie pracovnoprávneho vzťahu a inšpektori práce, ktorí vykonávali výkon inšpekcie, nedostatočným zisťovaním skutkového stavu veci prijali pri výkone kontroly nesprávny záver o údajnom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a žalovaný sa stotožnil s týmto nesprávnym záverom. Následne dňa 25.02.2016 boli fyzické osoby ako zamestnanci
prihlásení žalobcom ako zamestnávateľom do sociálnej poisťovne, keďže uvedeného dňa pracovali fyzické osoby pre žalobcu na základe dohody a za výkon práce bola dohodnutá odmena a dňa 24.02.2016 nebol dôvod, aby žalobca prihlásil fyzické osoby do sociálnej poisťovne, pretože nešlo o výkon závislej práce zamestnancov pre zamestnávateľa. Zákon určuje zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu práce, pričom 25.02.2016 bol medzi žalobcom a fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah a pred začatím prác boli tieto osoby zamestnávateľom riadne prihlásené do sociálnej poisťovne. Žalobca konštatoval, že k žiadnemu porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania nedošlo, a preto rozporuje uloženie pokuty, lebo prvostupňový správny orgán nedostatočným zistením skutkového stavu veci účelovým a sugestívnymi otázkami na fyzické osobami svojvoľne dospel k záveru o údajnom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.
30. Poukázal na to, že žalobca predložil žalovanému výpis z podnikateľského účtu vedeného v H. Y., za obdobie od 29.02.2016 do 06.07.2016, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca nemal z vykonania sanačných prác na bude na V. ulici v W. žiaden príjem a išlo výlučne o sponzorskú činnosť a s týmto dôkazom sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyrovnal. Neporušil žiadne ustanovenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako to konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V opačnom prípade by si bol žalobca vedomý toho, že porušuje Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca a iné fyzické osoby nemuseli poskytnúť inšpektorom práce súčinnosť a vysvetlenie a nešlo o pracovnoprávny vzťah ale o dobrovoľnícku výpomoc. Ďalej poukázal na to, že sa snažil uvedené skutočnosti vysvetliť správnemu orgánu, avšak bez odozvy a správny orgán si urobil o situácii vlastný, svojvoľný a nepodložený záver o nelegálnom zamestnávaní, pričom podľa jeho názoru nemal správny orgán vôbec vykonávať inšpekciu práce, pretože išlo o dobrovoľnícku výpomoc, ktorej kontrolu inšpektori práce nemajú dôvod vykonávať, pretože dobrovoľnícka činnosť nepatrí do oblasti výkonu právomoci inšpektorátu práce a inšpektori práce konali nad rámec svojej právomoci.
31. Poukázal na to, že z ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností a podľa ods. 5 tohto ustanovenia rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Napriek skutočnosti, že správnemu orgánu bolo vysvetlené, že v danom prípade ide o záchranu objektu a zdravia zdravotne postihnutých ľudí, čo si vyžiadal havarijný stav budovy, a že dňa 24.02.2016 išlo o bezplatnú pomoc na rekonštrukciu budovy, inšpektori práce túto skutočnosť odignorovali a rovnako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s námietkou žalobcu dostatočne nevyrovnal. Namietal, že dôkazy ním predložené neboli správnym orgánom riadne vyhodnotené, ale naopak, žalovaný ich obrátil v neprospech žalobcu a namietal, že v správnom konaní nebol vôbec vypočutý. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uvádzal, že výsluch žalobcu by neprispel k ďalšiemu objasneniu veci, pričom podľa jeho názoru práve vykonaním ústneho pojednávania by došlo k objasneniu skutkového stavu veci a k odstráneniu rozporov medzi závermi správneho orgánu a tvrdením žalobcu.
32. Poukázal na to, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli vydané v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 v spojení s ustanovením § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Akcentoval, že ním uvedené ustanovenia Správneho poriadku predstavujú zhmotnenie tzv. zásady materiálnej pravdy, ktorá sa uplatňuje pri zabezpečení podkladov na rozhodnutie, pričom ich správnosť a úplnosť má viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu a táto skutočnosť sa musí premietnuť predovšetkým do odôvodnenia rozhodnutia, čo v predmetnej veci chýba. Citoval ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku s tým, že rozhodnutie každého správneho orgánu musí mať takú kvalitu, aby účastník konania, resp. každá tretia osoba, ktorej sa rozhodnutie dostane do jej dispozičnej sféry, si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo predovšetkým obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v §47 ods. 3 Správneho poriadku a toto pochybenie žalovaného má preto dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevyrovnal a na niektoré námietky a dôkazy žalobcu vôbec žalovaný neprihliadol a ani ich nespomenul v napadnutom rozhodnutí.
33. Poukázal na to, že z aplikačnej praxe súdov, ktoré sa zaoberajú otázkou náležitosti správneho rozhodnutia v odôvodnení po opísaní podstatných veci mal nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je treba reagovať na pripomienky a návrh účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vyrovnať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch, potom sa uvedenú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Žalobca vytýka žalovanému, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba uvedenie všetkých relevantných listinných dôkazov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skutkový stav zistený výkonom inšpekcie práce, rozbor dôkazov a ostatných podkladov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej, chýba dostatočné vysvetlenie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na ich základe zistil a ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska po právnej stránke, ako i uvedenie všetkých podstatných vyhodnotení vykonaných dôkazov a to v ich vzájomných súvislostiach, ktoré by boli oporou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného nestačí uviesť len odkazy a citáciu príslušného ustanovenia právneho predpisu, porušeniu ktorého zo strany žalobcu malo dôjsť, ale je potrebné vyložiť obsah tejto právnej normy tak, aby došlo k vymedzeniu vzťahu medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením, pričom v napadnutom rozhodnutí uvedený postup chýba. Žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného sú také procesné vady, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Žalobca uviedol, že správny orgán je povinný uložiť pokutu, ale len v prípade, ak má jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo. V predmetnej veci k žiadnemu porušeniu zákona zo strany žalobcu nedošlo, a preto žalovaný nemal pokutu vôbec uložiť, pretože na uloženie pokuty neexistovali právne relevantné dôvody. Žalobca namietal, že uloženie pokuty považuje za nezákonné a uložená pokuta ja pre neho likvidačná. Podniká ako fyzická osoba - živnostník, pričom je už dlhšiu dobu práceneschopný a nemá pravidelný príjem, čo vyplýva aj z výpisov z bankového účtu žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
34. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 08.12.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V súvislosti so žalobnými námietkami konštatoval, že tvrdenie o sponzorskej pomoci pre občianske združenie ZOM W. naďalej považuje za účelové, lebo k takémuto tvrdeniu žalobca pristúpil až potom, čo bolo voči nemu prvostupňovým správnym orgánom konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a má za jednoznačne preukázané, že kontrolované fyzické osoby dňa 24.02.2016 o 08.35 hod. vykonávali závislú prácu - stavebné práce pre žalobcu. Dôkazom o tom je aj potvrdenie o realizácii sponzoringu zo dňa 20.03.2016 ZOM W., OZ ľudí so zdravotným postihnutím, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sponzorskú pomoc v podobe sanačných prác na objekte na V. ulici organizácii poskytol žalobca a nie kontrolované osoby. Táto skutočnosť je podľa žalovaného jednoznačne preukázaná aj na základe vyjadrenia účastníka konania a kontrolovaných fyzických osôb, ktoré boli podané priamo pri začatí výkonu inšpekcie práce a zachytená v zápisniciach o podaní informácie, ktoré boli spísané so žalobcom a kontrolovanými fyzickými osobami. Pretože žalobca využíval závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb, mal s nimi založiť pracovnoprávny vzťah.
35. V súvislosti s námietkou o nedostatočnom zistení skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom a účelovým sugestívnymi otázkami na fyzické osoby svojvoľne inšpektorát práce dospel k záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnania žalovaný konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce postupovali nezávislé, nestranne a ich postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Kontrolované fyzické osoby žiadnym spôsobom neovplyvňovali a skutkový stav dostatočne zistili a zabezpečili si dostatok dôkazných prostriedkov na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.
36. S otázkou nenariadenia ústneho pojednávania žalovaný argumentuje ustanovením § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä, ak sa tým prispeje k objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. Stavebný zákon, Zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách). Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu a v predmetnej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, keďže povaha veci si to nevyžadovala a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo dostatočne preukázané.
37. Podľa vyjadrenia žalovaného výkon inšpekcie práce a aj prebiehajúce správne konanie boli v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Správny orgán postupoval tak, aby chránil aj práva
žalobcu. Žalobca bol informovaný o tom, za aký právny delikt má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia a správny orgán sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vyrovnal.
38. Námietky žalobcu považuje žalovaný za účelové, v snahe vyhnúť sa postihu. Konštatoval, že porušenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní žalobcom bolo jednoznačne preukázané osobným výkonom inšpekcie práce vykonávaným v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 Zákona o inšpekcii práce inšpektormi práce dňa 24.02.2016, ako aj z informácií získaných pri výkone inšpekcie práce na inšpektoráte práce v dňoch 29.02.2016 a 02.03.2016. Žalovaný akcentoval, že pri uvedenom správnom delikte sa vychádza z objektívnej zodpovednosti žalobcu, pričom objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Poukázal na to, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sú stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktoré je potrebné eliminovať a v záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať prideľovať pracovné úlohy zamestnancom až po založení pracovnoprávneho vzťahu. Zákonom uloženú povinnosť si žalobca nesplnil, v dôsledku čoho sa dopustil nelegálneho zamestnávania v napadnutom rozhodnutí uvedených fyzických osôb.
39. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na identické skutočnosti ako v odôvodnení rozhodnutia. Konštatoval, že podľa názoru žalovaného Inšpektorát práce W. okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty a v rámci procesu rozhodovania sa žalovaný a aj prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom.
40. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 a 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
41. Podľa § 6 ods. 1 - správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 6 ods. 2 - správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania... .
43. Žalobca síce označil žalobu ako správnu žalobu, z obsahu žaloby je však zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania.
44. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie a podľa odseku 2 tohto ustanovenia - ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
45. Podľa § 195 SSP - správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
46. Podľa § 196 SSP - k správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
47. Podľa § 197 SSP - správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
48. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 predmet zákona upravuje tak, že tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.
49. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) - inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie..., 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania... .
50. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
51. Podľa § 2 ods. 3 - zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.
52. Podľa § 2 ods. 5 - inšpekcia práce podľa tohto zákona sa nevykonáva a) na pracoviskách Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, b) v chránených priestoroch Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, c) na pracoviskách fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu.
53. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - inšpekcia práce nie je dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov, s odkazom napr. na zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 164/1996 Z.z. o dráhach... atď.
54. Podľa § 19 ods. 2 Zákon o inšpekcii práce - inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur.
55. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
56. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. oprávnenia inšpektora práce v odseku 1 sú upravené tak, že inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie..., g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti... .
57. Vzhľadom na to, že inšpektoráty práce a národný inšpektorát práce sú orgánmi štátnej správy, je zrejmé, že v konaní sú povinné postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, lebo podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie a právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
58. Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2 ods. 1 upravuje, že nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
59. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.
60. Osobitným predpisom je zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
61. Zákonník práce v znení účinnom k dňu 24.02.2016 v § 1 ods. 2 závislú prácu charakterizuje tak, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
62. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia - závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
63. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k dňu 24.02.2016 v § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 upravuje, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca... .
64. Žalobca v žalobe namieta, že fyzické osoby prítomné na Ulici V., W., vykonávali sponzoring pre občianske združenie pre zdravotne postihnutých ZOM W. v rámci sponzorskej činnosti. Z obsahu vysvetlenia podaného žalobcom pred začatím správneho konania takýto záver citáciou jeho vyjadrenia v žiadnom prípade nevyplýva a takýto záver nevyplýva ani z vysvetlenia podaného fyzickými osobami prítomnými v objekte na V. ulici v W.. Ak by námietka žalobcu bola dôvodná, nič mu nebránilo v tom, aby pri začatí inšpekcie práce v objekte na V. ulici v W. inšpektorom práce žalobca oznámil, že ide o dobrovoľnícku činnosť fyzických osôb prítomných v uvedenom objekte, a teda že nemajú oprávnenie vykonávať inšpekciu práce vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu, čo však žalobca neurobil. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nejde o závislú prácu tak, ako ju definuje Zákonník práce v citovanom ustanovení, treba uviesť, že z vysvetlení podaných fyzickými osobami jednoznačne vyplýva, že tieto osoby boli vo vzťahu k nadriadenosti a podriadenosti vo vzťahu k žalobcovi, vykonávali pokyny žalobcu a mali určený pracovný čas. Aj v prípade, ak by súd pripustil, že zo strany žalobcu išlo o sponzoring pre občianske združenie ZOM W., tento sponzoring vykonával žalobca prostredníctvom týchto osôb, pretože táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z potvrdenia ZOM W. zo dňa 02.03.2016. Ak by tvrdenia žalobcu, že aj fyzické osoby vykonávali sponzoring, súd nevidí dôvod na to, aby túto skutočnosť uviedli vo svojich vysvetleniach, ktoré podali inšpektorom práce Inšpektorátu práce W. pri kontrole dňa 24.02.2016. Podľa názoru súdu, aj keď vysvetlenia fyzických osôb Q. K., M. C., W. S., V. E. a žalobcu boli inšpektorom práce Inšpektorátu práce W. podané pred začatím správneho konania, súd týmto spôsobom zistené skutočnosti nemôže ignorovať a považovať tieto vysvetlenia za irelevantné pre posúdenie skutkového stavu v predmetnej veci.
65. Ďalšou nezanedbateľnou skutočnosťou je, že žalobca po oboznámení s obsahom protokolu zo dňa 28.02.2016 v protokole uvedené skutočnosti iba vzal na vedomie, pričom mu nič nebránilo v tom, aby otázku prác v objekte Rekonštrukcia budovy pre zdravotne postihnutých v bývalých kasárňach na V. ulici v W. už pri tomto protokole uviedol. Aj súd je presvedčený o tom, že námietky žalobcu vznášané po začatí správneho konania sú účelové, v snahe žalobcu vyhnúť sa sankcionovaniu za správny delikt, skutkovú podstatu správneho deliktu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.
66. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že správny orgán vo veci nenariadil pojednávanie, pretože neuviedol, aké skutočnosti mali byť predmetom ústneho pojednávania, pričom Správny poriadok, ktorý Inšpektorát práce W. je povinný v tomto konaní aplikovať, jednoznačne v ustanovení § 21 ods. 1 upravuje, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon... .
67. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci a nesprávnemu právnemu posúdeniu. V konaní správny súd posudzuje, či správny orgán príslušný na konanie mal dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Ďalej je treba brať na zreteľ pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu aj skutočnosti vo vzťahu k zákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
68. Ústava Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2 upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
69. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky - výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
70. Podľa názoru súdu správne orgány, teda Inšpektorát práce W. a žalovaný v predmetnej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených fyzických osôb žalobcom dostatočne zistili skutkový stav a konanie žalobcu správne subsumovali pod ustanovenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2002 Z.z., a teda že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb.
71. Z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. vyplýva, že za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, je treba považovať také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce týchto fyzických osôb a zamestnávateľ nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, teda Zákonníka práce, nesplnil so oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a to úprave uvedenej v ustanovení § 231 ods. 1 písm. b/, ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Pre posúdenie, či bola včas splnená táto povinnosť prihlásiť fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca.
72. V preskúmavanej veci bolo podľa súdu nesporne preukázané, že v rozhodnutiach uvedené fyzické osoby so žalobcom ako fyzickou osobou - podnikateľom nemali uzatvorený pracovnoprávny vzťah a treba prihliadať aj na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý uviedol, že nie je isté, či zákazku v objekte na V. ulici v W. dostane napevno. Javí sa, že fyzické osoby nachádzajúce sa v tomto objekte, ako keby žalobca vzal na skúšku, čo Zákonník práce nepripúšťa.
73. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobcu, že rozhodnutia nie sú odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože podľa názoru správneho súdu z odôvodnení rozhodnutí jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy viedli správny orgán pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých správne orgány rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pre súd nie je zrejmé, akú správnu úvahu mali správne orgány uvádzať, keď jednoznačne uviedli, že žalobca v správnom konaní vierohodným spôsobom nepreukázal, že jeho tvrdenie o sponzoringu zodpovedá realite.
74. Správny súd preskúmal rozhodnutie Inšpektorátu práce W. a rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
75. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a vo vzťahu k žalobcovi nevidel dôvod na to, aby ho zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania.
76. Správny súd vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.