Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-119-2015.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/119/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu I.. C. Ž., bývajúceho v C., I.. N.. P. X/A, právne zastúpeného advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, Advokátska kancelária, Michalovce, Nám. Slobody 7, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát Košice, Kuzmányho 8, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo 07.09.2015 č. KRPZ-KE-KBI2-92/2015-P a iné, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie (upovedomenie) žalovaného zo 07.09.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-92/2015-P a rozhodnutie zo 06.10.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-66/003/2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu úplných trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalovaný upovedomením zo 07.09.2015 č. KRPZ-KE-KBI2-92/2015-P žalobcovi oznámil, že ako odvolací orgán preskúmal jeho oneskorene podané odvolanie podané proti právoplatnému rozhodnutiu o priestupku vydanému Okresným dopravným inšpektorátom, Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 08.07.2015 č. ORPZ-MI-ODI2-169/2015-P. Z upovedomení konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že rozhodnutie o priestupku bolo žalobcovi doručované prostredníctvom Slovenskej pošty, doručovateľ vykonal doručovanie zásielky „neúspešný pokus“ s oznámením o opakovanom doručovaní dňa 13.07.2015. Opakované doručovanie bolo uskutočnené dňa 14.07.2015 a toho istého dňa bola písomnosť uložená na pošte, o čom bol žalobca upovedomený. Písomnosť si žalobca nevyzdvihol v 3-dňovej lehote, posledný deň tejto lehoty (17.07.2015) sa v zmysle ustanovenia § 24 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb. považuje za deň doručenia, a následne začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie o priestupku dňa 03.08.2015 nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcove odvolanie bolo podané na poštovú prepravu - Pošta Michalovce 1 dňa 10.08.2015 (podľa odtlačku pečiatky na obálke), čiže po zákonom stanovenej lehote, má žalovaný za to, že žalobca nedodržal ustanovenie § 54 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov o rozhodnutí o priestupku dňa 03.08.2015 nadobudlo právoplatnosť. Ďalej žalovaný konštatoval, že po posúdení predmetného odvolania a súvisiaceho spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neodôvodňuje obnovu konania podľa § 62 alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb.
2. Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach rozhodnutím z 08.07.2015 č. ORPZ-MI-ODI2-169/2015-P uznal žalobcu vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa §
22 ods.1 písm.l), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu uložil pokutu vo výške 100,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré žalovaný vyhodnotil ako oneskorene podané, pričom žalovaný vôbec nepreskúmal, či odvolanie podal alebo nepodal v zákonnej odvolacej 15-dňovej lehote. Žalobca uviedol, že dňa 13.07.2015 v čase doručovania písomností prostredníctvom pošty nebol prítomný na adrese trvalého bydliska, preto mu dňa 14.07.2015 pošta oznámila, že predmetnú písomnosť uložil na príslušnej pošte a úložná lehota je 18 dní.
4. Žalovaný vo svojom upovedomení zo 07.09.2015 tvrdí, že žalobca mal zásielku prevziať do 3 dní od upovedomenia o jej uložení, a nakoľko zásielku vyzdvihol po uplynutí 3-dňovej lehoty, podané odvolanie považuje za oneskorene podané.
5. Žalovaný pri vybavovaní odvolania sa nezaoberal skutočnosťou, ako je možné, že poštový úrad vydal žalobcovi rozhodnutie po uplynutí 3-dňovej lehoty. Podľa žalobcu, ak by tvrdenie žalovaného ohľadom 3-dňovej lehoty na prevzatie rozhodnutia sa zakladalo na pravdivom tvrdení, tak by poštový úrad vo svojom oznámení o uložení zásielky uviedol lehotu na jej vyzdvihnutie 3 dní, a nie 18 dní, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Ak by na upovedomení o uloženej zásielka bola úložná lehota 3 dní, ako to tvrdí žalobca, tak po jej uplynutí bolo povinnosťou poštového úradu túto zásielku vrátiť odosielateľovi ako nevyzdvihnutú v odbernej lehote. Z upovedomenia o uložení zásielky vyplýva, že úložná lehota je 18 dní, a preto sa domnieva, že odvolanie podal v zákonnej lehote a žalovaný sa mal s ním v rámci odvolacieho konania zaoberať v súlade s ustanovením § 60 zákona č. 71/1967 Zb. a mal o ňom zákonne rozhodnúť. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo 07.09.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-92/2015-P a rozhodnutie zo 06.10.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-66-003/2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, že trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedol v upovedomení zo dňa 07.09.2015, v ktorom poukázal na inštitút fikcie doručenia. Vzhľadom na skutočnosť, že spisový materiál obsahuje dôkazy preukazujúce zavinenie žalobcu, nebol dôvod na postup podľa § 62 alebo § 65 zákona č. 71/1967 Zb. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný nepredložil súdu úplný administratívny spis, pretože sa v ňom nenachádza rozhodnutie žalovaného zo 06.10.2015. Z obsahu tohto rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté tiež žalobou, vyplýva, že žalobca doručil žalovanému 24.09.2015 písomnosť označenú ako doplnenie odvolania, a dňa 25.09.2015 doručil žalovanému podanie - preskúmanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku ORPZ-MI-OBI2-169/2015-P, pričom ani tieto dve písomné podania sa v administratívnom spise predloženom žalovaným nenachádzajú, a teda neboli predložené súdu. Neúplný administratívny spis má za následok, že zo strany súdu nie je možné skúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, a táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí.
8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ani v jednom napadnutom rozhodnutí výslovne neuviedol, akým spôsobom vlastne o podanom odvolaní rozhodol. A tento jeho postup je v rozpore s § 59 Správneho poriadku.
9. Žalobca vo svojej replike ďalej uviedol, že zásadnou právnou otázkou v preskúmavanom konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom - žalobcom) podľa ustanovenia § 24 ods.1 Správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia)(§ 24 ods.2 Správneho poriadku). Ustanovenie § 24 ods.2 Správneho poriadku o náhradnom doručení je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods.1 Správneho poriadku o reálnom doručení.
10. Podľa ustálenej súdnej praxe k aplikácii v ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je totiž skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie, a aj reálne doručenie preukazovala jedna a tá istá doručenka. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nachádza doručenka, ktorá svedčí tomu, že došlo tu ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si žalobca zásielku reálne prevzal.
11. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/101/2015, ktoré zjednotilo výklady odvolacích senátov Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, na jeho výklad konkurencie náhradného doručenia so skutočným doručením, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 65/2010-49, v ktorom Ústavný súd SR zaujal obdobný postoj k tejto otázke. V zmysle vyššie uvedeného, keďže žalobca prevzal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu dňa 28.07.2015, inštitút náhradného doručenia sa neuplatňuje.
12. Žalobca ďalej konštatoval, že hoci Správny poriadok po novele zákonom č. 527/2003 Z.z. účinné od 01.01.2004, neupravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu zamietnuť oneskorene podané odvolanie rozhodnutím, v preskúmavanej veci je zrejmé, že odvolanie žalobcu bolo podané včas (rozhodnutie prevzal žalobca 28.07.2015 a dňa 10.08.2015 podal voči nemu odvolanie), preto žalovaný bol povinný o odvolaní rozhodnúť v súlade s ustanovením § 58 ods.2 Správneho poriadku spôsobom ustanoveným v § 59 tohto zákona.
13. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku).
14. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s administratívnymi spismi a zistil, že žaloba je dôvodná.
15. Predmetom súdneho preskúmania sú oznámenia žalovaného zo 07.09.2015 a 06.10.2015, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach z 08.07.2015 č. ORPZ-MI-ODI2-169/2015-T je oneskorené. Doručenie preukazuje doručenka k zásielke do vlastných rúk, na ktorej sú vyznačené skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia, a to prvý pokus o doručenie dňa 13.07.2015, opakovaný pokus o doručenie 14.07.2015 a deň uloženia zásielky 14.07.2015. Doručenka obsahuje údaj o reálnom doručení rozhodnutia v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to dňa 28.07.2015 podpisom žalobcu.
16. Právna úprava doručovania písomnosti správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ustanoveniach § 24 až § 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
17. Podľa § 24 ods.1 v znení účinnom do 30.06.2017 dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 24 ods.2 citovaného zákona ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
18. Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods.2 Správneho poriadku museli byť splnené kumulatívne tieto podmienky:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,
- v mieste doručenia sa adresát písomnosti zdržiava,
- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, že písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu,
- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným.
19. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 1Sžd/10/2012 z 19.06.2012, 4Cdo/199/2010 zo dňa 27.02.2012, 2Cdo/6/2012 z 31.01.2012, 4Sžd/5/2013 z 13.01.2015, 2Sžp/6/2013 z 15.10.2014 vyplýva, že podstatnou podmienkou pri aplikácii náhradného doručenia je skutočnosť, že adresát sa v dobe doručenia, (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, pracovnej ceste a pod.), a teda má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods.2 Správneho poriadku. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v miest doručenia nezdržiaval, neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods.2 Správneho poriadku na uloženie písomnosti na pošte.
20. V preskúmavanom prípade je zásadnou právnou otázkou vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom podľa § 24 ods.1 Správneho poriadku, ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods.2 Správneho poriadku.
21. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou a v danom prípade doručenie náhradné, a aj reálne, preukazuje tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už v skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo 17.09.2013) náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomnosti, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa článku 152 ods.4 Ústavy v spojení s článkom 46 ods.2 Ústavy SR. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II.ÚS 65/2010-49.
22. Uvedenému právnemu názoru a súdnej praxi zodpovedá súčasné znenie ustanovenia § 24 ods.2 Správneho poriadku, ktoré znie: „ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
Uvedené ustanovenie je v súlade s predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojich rozhodnutiach vykladal dovtedy účinné znenie § 24 ods.2 v súlade s Ústavou SR.
23. V danom prípade sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že odvolanie bolo proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach podané oneskorene, preto upovedomenie žalovaného zo 07.09.2015, ako aj zo 06.10.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-92/2015-P zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
24. Súd zrušil tiež upovedomenie žalovaného zo 06.10.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-66-003/2015, ktorým reagoval na podanie žalobcu, ktoré označil ako doplnenie odvolania, a v ktorom doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré považoval odvolanie žalobcu za podané oneskorene. Dôvody zrušenia uvedeného upovedomenia sú totožné s dôvodmi, pre ktoré súd zrušil upovedomenie žalovaného zo 07.09.2015.
V ďalšom konaní vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty bude potrebné priestupkové konanie zastaviť.
25. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.