Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoSr-1-2021.pdf
PDF · 140.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoSr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov Romana Majerského a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: Š. A., N.. XX.X.XXXX, C. Č.. XXX, XXX XX C., zastúpenému SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 17Csr/1/2017-232, zo dňa 28.2.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 04 Bratislava pod spisovou značkou II/2015-69 zo dňa 20.3.2017 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.6.2017, doručenou súdu dňa 29.6.2018 domáhal zrušenia rozsudku, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská č. 15/A, 811 04 Bratislava pod spisovou značkou II/2015-69 zo dňa 20.3.2017 na to skutkovom základe, že dňa 22.12.2015 podal voči žalovanému (Prima banka Slovensko, a. s.) na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie žalobu, ktorou sa domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 1.900,35 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej úrokovej sadzby v porovnaní s inými bankami, z dôvodu vyrubenia sankčného poplatku za predčasné splatenie úveru vo výške 1.900,35 eura a taktiež z dôvodu následnej škody na strane žalobcu a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania sa Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dopustil niekoľko pochybení, ktoré mali za následok porušenie ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. najmä pokiaľ ide o odopretie možnosti žalobcu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný totižto vo svojom vyjadrení zo dňa 16.3.2017 vzniesol námietku premlčania, následne bolo uvedené podanie žalovaného dňa 20.3.2017 doručené právnemu zástupcovi žalobcu s tým, aby k nemu zaujal stanovisko v lehote 30 dní. Stály rozhodcovský súd namiesto vyčkania za stanoviskom žalobcu k námietke premlčania, vydal dňa 20.3.2017 a teda ešte pred uplynutím 30-dňovej lehoty rozsudok, ktorým bez ďalšieho vyhovel námietke premlčania žalovaného, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je to, že rozhodcovský súd neumožnil v rámci dokazovania vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz, a to pokiaľ ide o výsluch svedkyne V.. F. B.. Stály rozhodcovský súd namiesto nariadenia pojednávania a riadneho vykonania dokazovania predčasne vydal rozsudok, čím sa dopustil porušenia zákona č. 335/2014 Z. z.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie ozrejmil, že zákon č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom konaní vo svojej siedmej časti v § 45 ods. 1 uvádza dôvody, pre ktoré môže účastník rozhodcovského konania žalobou, podanou na príslušnom súde, sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôvody uviedol: b) ako účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, d) v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z. z. a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval za účelom výsluchu svedkyne a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Žalobca v súvislosti s § 45 ods. 1 písm. b) uviedol, že ako účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania mu nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, najmä tým že stály rozhodcovský súd nenariadil termín pojednávania, ktorý mal rozhodcovský súd nariadiť v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20.2.2017. Žalobca tak bez pochybností súdu preukázal, že stály rozhodcovský súd sa vydaním rozsudku zo dňa 20.3.2017 bez nariadenia termínu pojednávania dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. b), čo preukázal najmä obsahom rozhodcovského uznesenia č. II/2015-69 zo dňa 20.2.2017 (č. l. 51), na základe ktorého rozhodcovský súd ústne pojednávanie vytýčené na deň 22.2.2017 o 13.00 hod. odročil, pričom nový termín pojednávania mal byť určený rozhodcovským uznesením doručeným účastníkom konania. V tomto prípade však namiesto určenia nového termínu pojednávania došlo dňa 20.3.2017 k prekvapivému vydaniu rozhodcovského rozsudku a to bez toho, aby mal žalobca čo i len možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.3.2020, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené práve v deň vydania rozhodcovského rozsudku, t. j. dňa 20.3.2017. Žalovaný k takémuto postupu rozhodcovského súdu uviedol, že mu to umožňoval rokovací poriadok, podľa ktorého, rozhodcovský súd pristúpi k vyhláseniu alebo k vydaniu rozhodcovského rozsudku až po tom, čo usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené (čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku). Podľa názoru súdu prvej inštancie však k takémuto prekvapivému postupu rozhodcovského súdu nebol dôvod a to jednak s prihliadnutím na obsah výrokovej časti uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 20.2.2017 (žalobca mal právo reálne očakávať, že vo veci bude nariadený nový termín, ktorého sa bude môcť zúčastniť) a taktiež s prihliadnutím na skutočnosť, že doterajší priebeh rozhodcovského konania pred vydaním rozsudku, v rámci ktorého žalobca navrhoval výsluch svedkyne V.. F. B. ani náznakom nenasvedčoval tomu, aby rozhodcovský súd ukončil proces prakticky zo dňa na deň a to bez toho, aby súd v rámci dokazovania nevypočul svedkyňu B., ktorej účasť mal žalobca zabezpečiť na pojednávaní dňa 22.2.2017. V prípade, ak by bol žalobca v spore pasívny, nevyjadroval by sa k vyjadreniam žalovaného a nenavrhoval by vykonanie dôkazných prostriedkov na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby, bolo by možné uvažovať o postupe rozhodcovského súdu podľa § 34 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. (súd nenariadi ústne pojednávanie, ale rozhodne, že konanie bude iba písomné) v spojení s čl. 17 ods. 4 Rokovacieho poriadku (ak spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebieha formou písomného konania, môže rozhodca nariadiť ústne pojednávanie na základe vlastného uváženia, ak považuje písomnosti predložené v priebehu tohto konania za nedostačujúce pre rozhodovanie vo veci samej). V tomto prípade bol žalobca v spore aktívny (rovnako ako žalovaný), žalobca sa vyjadroval k vyjadreniam žalovaného a navrhoval súdu vykonanie dôkazných prostriedkov na preukázanie dôvodnosti uplatnených nárokov s tým, že dňa 31.1.2017 súd vo veci aj nariadil ústne pojednávanie na deň 22.2.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu nemožnosti žalobcu zabezpečiť účasť svedkyne B.. Žalobca teda preukázal, že rozhodcovské konanie nemalo charakter len písomného konania, ale bolo v ňom minimálne jedenkrát nariadené aj ústne pojednávanie. Žalobcovi preto vzniklo legitímne očakávanie, že súd po odročení pojednávania dňa 20.2.2017 nariadi vo veci nový termín pojednávania, na ktoré predvolá aj svedkyňu B.. Po doručení vyjadrenia žalovaného dňa 17.3.2017 však súd namiesto nariadenia nového termínu ústneho pojednávania, dňa 20.3.2017 vydal rozsudok,
ktorý vôbec nezohľadňoval prípadné argumenty žalobcu k námietke premlčania a ktorý už vonkoncom nekorešpondoval s doterajším priebehom dokazovania.
4. Žalobca v súvislosti s § 45 ods. 1 písm. d) uviedol, že v rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade so zákona č. 335/2014 Z. z. najmä tým, že stály rozhodcovský súd nevytýčil nový termín pojednávania, ktorý mal rozhodcovský súd v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20.2.2017 vytýčiť, resp. stály rozhodcovský súd znemožnil žalobcovi vyjadriť sa k podaniu žalovaného zo dňa 16.3.2017 napriek uloženiu 30-dňovej lehoty na vyjadrenie s tým, že uvedené nedostatky mali jednoznačne vplyv na výsledok sporu, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o postup rozhodcovského súdu v súvislosti s vydaním uznesenia zo dňa 20.2.2017 o odročení termínu pojednávania a o nariadení nového termínu pojednávania a vydaním rozsudku zo dňa 20.3.2017 bez nariadenia termínu pojednávania, žalobca preukázal, že rozhodcovský súd sa takýmto neštandardným postupom dopustil porušenia § 45 ods. 1 písm. d). Neštandardnosť takéhoto postupu je bližšie ozrejmená v predošlom odseku (odsek 42). Ďalšie pochybenie rozhodcovského súdu spočívalo v tom, že rozhodcovský súd dňa 20.3.2017 doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.3.2017 (č. l. 33- 37), ktoré obsahovalo aj námietku premlčania. Z oznámenia rozhodcovského súdu zo dňa 17.3.2017 pritom vyplýva, že žalobca sa môže k uvedeným dokumentom vyjadriť v lehote 30 dní od ich doručenia. Paradoxne, stály rozhodcovský súd na jednej strane dňa 20.3.2017 umožnil žalobcovi, aby sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k námietke premlčania uplatnenej žalovaným, no na druhej strane, rozhodcovský súd ešte v ten istý deň (t. j. 20.3.2017) vydáva rozhodcovský rozsudok, ktorým zamietol uplatnený nárok žalobcu s odôvodnením, že je premlčaný. Takýmto zrýchleným postupom rozhodcovský súd jednoznačne zmaril právo žalobcu vyjadriť sa k podaniu žalovaného zo dňa 16.3.2017 a to aj z hľadiska prípadnej opodstatnenosti námietky premlčania. Žalovaný obhajoval postup rozhodcovského súdu tvrdením, že mu to umožňoval rokovací poriadok súdu (čl. 17 ods. 4 v spojení s čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku). Takúto argumentáciu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú, ktorá je v logickom rozpore s čl. 10 ods. 1, 2, 3, 4 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o právo žalovaného vyjadriť sa k žalobe žalobcu. Je ťažké si predstaviť situáciu, že by rozhodcovský súd neakceptoval 30-dňovú lehotu na poskytnutie vyjadrenia žalovaného k žalobe. Súd prvej inštancie považoval za absolútne neprijateľnú situáciu, ak by rozhodcovský súd v ten istý deň doručil písomnosť žalovanému (s poskytnutím 30-dňovej lehoty na vyjadrenie podľa čl. 10 ods. 1) a súčasne by vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej s odôvodnením, že ústne pojednávanie nebolo potrebné, nakoľko všetky okolnosti prípadu mal vyjasnené a to bez toho, aby sa žalovaný v 30-dňovej lehote aj skutočne vyjadril. Obdobná situácia nastala v rozhodcovskom konaní avšak z opačného uhla pohľadu, kde poškodenou stranou bol žalobca, ktorého súd ukrátil o možnosť aspoň vyjadriť sa k dôvodnosti námietky premlčania, s ktorou dovtedy žalovaný absolútne neoperoval. Aj keď rokovací poriadok neobsahuje ustanovenia o tom, ako má rozhodcovský súd postupovať pri doručovaní vyjadrenia žalovaného žalobcovi, s prihliadnutím na § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Z tohto dôvodu, ak rozhodcovský súd nevyčkal za vyjadrením žalobcu v 30-dňovej lehote, uvedenej v oznámení zo dňa 17.3.2017, vydaním rozsudku dňa 20.3.2017 rozhodcovský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu.
5. V súvislosti s § 45 ods. 1 písm. f) žalobca uviedol, že stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci žalobca jeho nariadenie navrhoval za účelom výsluchu svedkyne V.. F. B. a z okolností uvedených v návrhu na výsluch svedkyne vyplývala potreba jeho nariadenia a samotný rozhodcovský súd v zmysle svojho uznesenia zo dňa 20.2.2017 mal pojednávanie nariadiť, pričom toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Žalobca v tejto súvislosti preukázal, že žalobou zo dňa 22.12.2015, podanou na Stály rozhodcovský súd sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.900,35 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu nevýhodnosti ponúkanej úrokovej sadzby v porovnaní s inými bankami, z dôvodu vyrubenia sankčného poplatku za predčasné splatenie úveru vo výške 1.900,35 eura a následnej škody na strane žalobcu a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Podaním zo dňa 14.1.2016 žalobca navrhol súdu, aby nariadil ústne pojednávanie, v rámci ktorého navrhol výsluch svedkyne V.. F. B.. Dňa 17.3.2016 žalobca opätovne požiadal súd o nariadenie ústneho pojednávania vrátane výsluchu svedkyne V.. F. B. (Č.. R.. XX). Na základe uznesenia súdu zo dňa 14.10.2016 (č. l. 62) bola žalobcovi uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní s návrhom na nariadenie ústneho pojednávania uviedol súdu tvrdenia (s ich presnou špecifikáciou) a dôkazy, ktorých preukázanie a vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje a to pokiaľ ide o výsluch svedkyne V.. F. B.. Z vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.11.2016 (č. l. 60) vyplýva, že svedkyňa V.. F. B. je pracovníčkou v Tatra banke a. s., ktorá poskytovala žalobcovi finančné prostriedky na predčasné vyplatenie úveru, ktorá mala preukázať, že pri podávaní žiadosti o vyčíslenie zostatku úveru a žiadosti o predčasné splatenie úveru k určenému dňu nie je potrebné do žiadosti uviesť, akou formou bude predčasné splatenie úveru uskutočnené pokiaľ ide o žiadosť žalovaného podať novú žiadosť o vyčíslenie zostatku úveru a žiadosť o predčasné splatenie úveru z dôvodu zmeny zdroja finančných prostriedkov. Súd na základe uznesenia zo dňa 31.1.2017 nariadil pojednávanie na deň 22.2.2017, v rámci, ktorého malo dôjsť k vykonaniu dôkazu výsluchom svedkyne V.. F. B. navrhnutej žalobcom s tým, aby žalobca zabezpečil účasť tohto svedka na pojednávaní. Dňa 20.2.2017 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v rámci ktorého navrhol odročiť pojednávanie nariadené na deň 22.2.2017, nakoľko o povolení výpovede svedkyne V.. F. B. rozhoduje zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti súdu. Z tohto dôvodu žalobca požiadal súd o uvoľnenie vyššie navrhnutej svedkyne na výsluch v tejto sporovej veci (č. l. 54). Z uvedeného vyplýva, že v ďalšom priebehu dokazovania už rozhodcovský súd ďalej nepredvolal svedkyňu V.. F. B., ale namiesto toho rozhodcovský súd dňa 20.3.2017 prekvapivo vydal rozsudok a to bez nariadenia nového termínu ústneho pojednávania a bez predvolania svedkyne V.. F. B., ktorej účasť na pojednávaní dňa 22.2.2017 mal zabezpečiť žalobca. Takýto zmätočný postup rozhodcovského súdu, ktorý predčasným vydaním rozsudku odoprel žalobcovi právo na výsluch svedkyne na pojednávaní za účelom zistenia skutkového stavu a preukázania dôvodnosti žaloby, a bez toho, aby súd vyčkal za vyjadrením žalobcu k námietke premlčania (prípadne na uplynutie 30-dňovej lehoty pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania), mal vplyv na výsledok sporu, čím žalobca preukázal dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu.
6. Pokiaľ ide o § 45 ods. 1 písm. g), žalobca uviedol, že rozhodcovský súd v konaní nesprávne zistil skutkový stav tým, že nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy (najmä tým, že dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní nároku žalobcu), nevykonal navrhované dôkazy (výsluch svedkyne V.. B.), pričom toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Žalobca preukázal, že ak rozhodcovský súd predčasným vydaním rozhodcovského rozsudku dňa 20.3.2017 zmaril právo žalobcu vyjadriť sa k podaniu žalovaného zo dňa 16.3.2017, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Rozhodcovský súd pri vydávaní rozsudku tak nemohol zohľadniť prípadné vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania žalovaného, čo mohlo mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu. Taktiež výpoveď svedkyne V.. B. mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu vo veci samej. Uvedené nedostatky, ktoré svojím postupom spôsobil rozhodcovský súd sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
7. Žalobca taktiež namietal, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie malo jednoznačne vplyv na výsledok sporu. Žalobca v tomto konaní preukázal, že rozhodcovský súd vydal rozsudok bez toho, aby reflektoval na prípadné argumenty žalobcu ako spotrebiteľa k námietke premlčania. V dôsledku takého postupu rozhodcovského postupu došlo k porušeniu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím vznikol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zák. č. 335/2014 Z. z.
8. Pokiaľ žalobca napadol rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä pokiaľ ide o záver stáleho rozhodcovského súdu o premlčaní nároku, uvedený dôvod korešponduje s tým, že súd bez ďalšieho nenariadil nový termín ústneho pojednávania, pričom podľa uznesenia zo dňa 20.2.2017 tak mal učiniť. Vydanie rozsudku od stola dňa 20.3.2017 a to bez toho, aby bola vypočutá svedkyňa V.. B., resp. bez toho, aby súd preskúmal prípadné argumenty žalobcu k námietke premlčania, mohlo mať zjavne za následok nesprávne právne posúdenie celého sporu, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zák. č. 335/2014 Z. z.
9. Keďže dôvody v zmysle § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. zakladajú právo účastníka rozhodcovského konania na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalobca ich opodstatnenosť v celom rozsahu preukázal, súd prvej inštancie podľa § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 22 ods. 1, § 28 ods. 3, § 34 ods. 1, § 45 ods. 1, ods. 3, § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa čl. 4 ods. 1, čl. 10 ods. 1 - 4, čl. 17 ods. 4, čl. 19 ods. 1, čl. 22 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu rozhodol tak, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu. V rámci dokazovania nezistil dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), e), j) a k) zákona č. 335/2014 Z. z. (§ 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok v zmysle § 388 C. s. p. zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá spočíva v tom, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku relevantne neodôvodňuje ako vyhodnotil procesnú obranu žalovaného a splnenie podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ sa súd vôbec nevenoval námietkam žalovaného, spôsobil tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo v zmysle R 2/2016 zakladá tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.). Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku na základe zistenia, že rozhodcovský súd nevykonal výsluch svedkyne navrhnutej žalobcom, V.. F. B., a vec rozhodol po zohľadnení námietky premlčania, ku ktorej sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Považoval to za procesné vady, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. Dva procesné nedostatky tak majú spĺňať naraz šesť dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Za účelom preskúmania dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku však prvoinštančný súd vôbec nevyhodnotil hypotézy aplikovaných právnych noriem. V prípade dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. nepreskúmal, či vytýkané nedostatky mohli mať vplyv na výsledok sporu napriek tomu, že žalovaný namietal opak. V prípade dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z. sa odmietol zaoberať námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný, a z vecného hľadiska právne posúdenie sporu ignoroval. To je však nevyhnutné nielen pre vyhodnotenie dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z., ale aj pre vyhodnotenie, či boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. vrátane dodatočnej podmienky, že vada mohla mať vplyv na výsledok sporu. Ozrejmil, že cieľom tejto dodatočnej podmienky je to, aby malé procesné pochybenia neviedli k zbytočnému zrušovaniu spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov. Ergo, ak by takéto vady konania neexistovali, výsledok konania mohol (nie nevyhnutne musel) byť iný.“ (MASLÁK M.: Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 347). Okrem toho, prvoinštančný súd v odôvodnení ani len nespomenul námietku žalovaného, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie s účinnosťou od 1.1.2019 zanikol. V dôsledku toho nemožno po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračovať v rozhodcovskom konaní a žalobca nedocieli obnovenie rozhodcovského konania.
12. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), že vo veci bolo potrebné nariadiť pojednávanie, rozhodcovský súd mohol rozhodnúť až po doručení vyjadrenia žalobcu k námietke premlčania a zistené vady majú takú intenzitu, ktorá mohla ovplyvniť výsledok sporu. Nesprávne skutkové zistenia boli spôsobené tým, že súd prvej inštancie vyhodnocoval postup rozhodcovského súdu tak, ako keby išlo o „odvolanie“ proti rozsudku; teda z akejsi uzurpovanej pozície samozvaného odvolacieho súdu. Tým pristúpil k meritórnemu prieskumu, ktorý je neprípustný. Navyše pri ňom posudzoval postup rozhodcovského súdu podľa kritérií pre štandardné súdne konanie. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno hovoriť o inštitúte opravného prostriedku. Žaloba o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku je osobitným inštitútom, prostredníctvom ktorého si zákonodarca ponechal všeobecnými (štátnymi) súdmi možnosť prieskumu rozhodovacej činnosti spotrebiteľských rozhodcovských súdov (ktorá nepatrí do sféry verejnej moci) ... Ide teda o to, aby všeobecný súd preskúmal, či boli splnené zákonné predpoklady na vydanie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, ako aj to, či obsah spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku je v súlade so zákonom. Čo sa týka rozhodcovského konania stricto sensu, meritórny prieskum rozhodcovských rozhodnutí by nemal byť prípustný (MASLÁK M.: Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 329). Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok napadnutý žalobou, je súd pri prieskume povinný zohľadniť všetky špecifiká rozhodcovského konania, vrátane aplikovateľných právnych predpisov. Aj keď sa podľa § 71 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. na spotrebiteľské rozhodcovské konanie primerane vzťahuje C. s. p., v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní majú pred ním prednosť ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. a ustanovenia Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie (ďalej len „RP“). Všeobecný súd tak môže posúdiť povinnosť nariadiť pojednávanie a právo rozhodnúť bez vyjadrenia účastníka rozhodcovského konania len podľa zákona č. 335/2014 Z. z. a RP. Podľa C. s. p. môže postupovať len ak zistí, že konkrétna úprava absentuje. Ak rozhodcovskému súdu zákon č. 335/2014 Z. z. a RP umožňovali rozhodnúť bez pojednávania a bez vyčkávania na vyjadrenie žalobcu, nemohol porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces ani sa dopustiť namietaných vád. Je pritom irelevantné, že všeobecný súd takýto postup považuje (analogicky v zmysle predpisov o konaní pred všeobecným súdom) za nesprávny a neakceptovateľný. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o tom, či bude rozhodcovské konanie písomné alebo sa vo veci nariadi ústne pojednávanie, rozhoduje výlučne rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie je primárne písomné a dištančné. Nariadenie ústneho pojednávania je výnimkou, ktorá sa aplikuje iba ak je na to relevantný dôvod.
13. Zdôraznil, že stále platí, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie je ovládané najmä princípom písomnosti (na rozdiel od konania pred všeobecnými súdmi). Je na spotrebiteľskom rozhodcovskom súde, či v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania nariadi ústne pojednávanie, záležať bude od potrebnosti jeho nariadenia.“ (MASLÁK M.: Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Komentár. Bratislava: Uvedené princípy zohľadňuje aj čl. 17 ods. 3 RP, podľa ktorého o nariadení ústneho pojednávania rozhoduje rozhodcovský súd, ak je to vhodné a potrebné. Musí prihliadať predovšetkým na čl. 15 ods. 1 RP a vec rozhodnúť čo najrýchlejšie. Ak žalovaný vzniesol námietku premlčania a rozhodcovský súd ju vyhodnotil ako dôvodnú, potreba nariadiť pojednávanie odpadla. Rozhodcovský súd bol preto oprávnený zrušiť svoje predchádzajúce procesné rozhodnutie a rozhodnúť vec v písomnom konaní aj bez ústneho pojednávania. Aj pri skúmaní, či rozhodcovský súd mohol rozhodnúť bez vyjadrenia žalobcu k námietke premlčania, možno dospieť k záveru, že postup rozhodcovského súdu bol v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. a RP. Podľa čl. 15 ods. 1 RP bol rozhodcovský súd povinný čo najskôr zistiť skutkový stav a rozhodnúť vec bez zbytočných prieťahov; v súlade s § 28 ods. 10 zákona č. 335/2014 Z. z. do 90 dní od podania žaloby. Zákon č. 335/2014 Z. z. aj RP preto v porovnaní s C. s. p. zjednodušujú procesný postup tak, aby bolo možné rozhodnúť vec v stanovenej lehote. Za týmto účelom zákon č. 335/2014 Z. z. predpokladá ako úkony strán výlučne žalobu a žalobnú odpoveď. Pokiaľ je na ich základe zistený skutkový stav, rozhodcovský súd žalobnú odpoveď ani ďalšie písomné podania ex lege protistrane neposiela. Podľa čl. 15 ods. 3 RP si rozhodcovský súd zabezpečuje ďalšie stanoviská strán výlučne vtedy, ak to považuje za potrebné. Rozhodcovský súd rozhodol na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorý reagoval na žalobcom prezentované skutkové tvrdenia a predložené dôkazy. Keďže námietka premlčania bola dôvodná (čo však súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vôbec neskúmal ani nehodnotil), nebolo potrebné, aby sa k nej žalobca ďalej vyjadroval. Ak mal rozhodcovský súd všetky potrebné stanoviská a dôkazy, podľa § 15 ods. 3 RP a podľa § 22 ods. 1 RP mohol bez ďalšieho vydať rozhodcovský rozsudok. Keďže nárok žalobcu je premlčaný, prípadné porušenie pravidiel rozhodcovského konania, spočívajúce v nedoručení písomnosti, nemôže mať vplyv na výsledok konania. K inému záveru totiž nemožno dospieť ani po vyjadrení žalobcu a výsluchu navrhnutej svedkyne, týkajúceho sa poskytnutia úveru v inej banke. Skutkové zistenie o tom, či je splnená táto dodatočná podmienka, je kľúčové pri správnom vyhodnotení dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. Bez neho nemožno dospieť k záveru, že existuje niektorý z týchto dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku; ak táto podmienka splnená nie je, nie sú splnené ani podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
14. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že existujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. a podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z., sú splnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d), f), g) a i) zákona č. 335/2014 Z. z. vrátane podmienky, že zistené vady majú vplyv na výsledok sporu. Prvoinštančný súd považoval za splnené všetky uvedené dôvody na základe totožnej skutkovej situácie. Pritom je zrejmé, že volil cestu „preventívneho zrušenia“, pretože podľa jeho názoru mal rozhodcovský súd porušiť právo žalovaného na spravodlivý proces, ako ho mal aj v konaní pred rozhodcovským súdom deklarovať Ústavný súd SR (v jeho nešpecifikovanom rozhodnutí). Prijatie tohto generálneho zjednodušeného záveru následne subsumoval pod dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b), d), f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. Tým porušil svoju povinnosť rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku len ak zistí splnenie konkrétnych podmienok.
15. Pripomenul, že všeobecný súd by mal pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku vyvažovať potrebu zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku s potrebou stability právnych vzťahov a konečného riešenia sporu spotrebiteľským rozhodcovským súdom. V prípade pochybností, či je naplnený dôvod zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, by mal uprednostniť zamietnutie žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku pred jej vyhovením“ (MASLÁK M.: Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 342). Aj keď nemožno vylúčiť, že popri sebe existujú viaceré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže k ich splneniu dôjsť rovnakým skutkom. Za účelom zachovania stability právnych vzťahov je nevyhnutné, aby súd presvedčivo zistil, či je naplnený konkrétny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri špecifikovaní dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. žalobca namietal, že mu nebolo umožnené riadne sa zúčastniť rozhodcovského konania, pretože súd nevykonal pojednávanie, nevypočul ním navrhnutú svedkyňu a vydal rozhodcovský rozsudok aj bez jeho vyjadrenia k námietke premlčania. Z jeho námietok však vyplýva, že sa konania zúčastnil. O tento dôvod však môže ísť len vtedy, keď sa účastník vôbec nemôže zúčastniť rozhodcovského konania, pretože sa o ňom nedozvie. Ak bol dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku postup v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z. z. a RP (ako to súd naznačil v odôvodnení rozsudku), nejde o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z., ale potenciálne o dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z. z., s ktorým si konkuruje. V konkrétnom kontexte však nemôžu byť použité súčasne. V prípade dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/204 Z. z. pritom musí byť splnená aj dodatočná podmienka, že vytýkaný nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. V prípade opaku (ktorý zdôvodnil v čl. II odvolania), ani porušenie procesných predpisov nemôže byť dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Rovnaký právny záver, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neexistuje, treba prijať aj pri posúdení splnenia podmienok stanovených v § 45 ods. 1 písm. f), g), i) a l) zákona č. 335/2014 Z. z., keďže nariadenie pojednávania nebolo potrebné, pretože rozhodcovský súd (správne) rozhodol spor na základe písomných dôkazov, v dôsledku čoho nie je splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 335/2014 Z. z., v rozhodcovskom konaní bol správne zistený skutkový stav aj to, že nárok je premlčaný, v dôsledku čoho nie je splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z. z., v konaní sa nepreukázalo, že by rozhodcovský súd spor rozhodol v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa s výnimkou podľa § 70 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.; porušenie tohto predpisu však nezakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. ale podľa § 45 ods. 1 písm. d) č. 335/2014 Z. z., v konaní sa nepreukázalo, že by súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nárok je premlčaný, v dôsledku čoho nie je splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. l) zákona č. 335/2014 Z. z. Za nesprávne právne posúdenie nemožno považovať to, že rozhodcovský súd nenariadil nový termín pojednávania, na ktorom by vypočul V.. F. B., keďže tento nedostatok môže byť posudzovaný len ako procesná vada a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z. z.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Považoval za nesprávne tvrdenia žalovaného že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia relevantne neuviedol, ako vyhodnotil procesnú obranu žalovaného a taktiež relevantne neodôvodnil splnenie podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasne, podrobne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom odôvodnil aj rozsah svojho odôvodnenia.; v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež vysvetlil, prečo odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje všetky dôkazné prostriedky vykonané v konaní ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie pre rozhodnutie o veci. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou, že rozhodcovský súd v čase rozhodnutia súdu už neexistoval a teda žalobca nedocieli obnovu rozhodcovského konania, je bezpredmetná, pretože existencia rozhodcovského súdu v čase rozhodovania súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je podmienkou pre úspech žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
17. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom, uviedol, že zotrváva na tvrdení, že námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná a jej nedôvodnosť chcel preukázať v rozhodcovskom konaní, čo mu však rozhodcovský súd svojím protiprávnym konaním znemožnil. Samotný rozhodcovský súd rozhodol, že bude nariaďovať pojednávanie a samotný rozhodcovský súd určil žalobcovi lehotu 30 dní na vyjadrenie sa k námietke premlčania vznesenej
žalovaným a teda následne rozhodnutie rozhodcovského súdu pred uplynutím uvedenej lehoty je neprípustným a protiprávnym konaním rozhodcovského súdu. Uvedené preukazuje, že samotný rozhodcovský súd považoval za potrebné v predmetnej veci vykonať pojednávanie a taktiež považoval za potrebné poznať stanovisko žalobcu k vznesenej námietke premlčania. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že rozhodcovský súd môže viesť konanie iba písomne a rozhodnúť aj bez vyjadrenia protistrany. V predmetnej veci totiž samotný rozhodcovský súd rozhodol o nariadení pojednávania, samotný rozhodcovský súd zaslal vznesenú námietku premlčania na vyjadrenie žalobcovi s určenou lehotou na vyjadrenie sa a napriek uvedenému a v rozpore so svojimi predchádzajúcimi úkonmi rozhodcovský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia žalobcu k vznesenej námietke premlčania. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že pochybenie rozhodcovského súdu malo vplyv na jeho rozhodnutie, pretože rozhodcovský súd rozhodol výlučne na základe námietke premlčania vznesenej žalovaným, pričom konal v rozpore so svojimi predchádzajúcimi úkonmi.
18. Pokiaľ žalovaný vo svojom podaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení viacero dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré mali byť splnené rovnakým skutkom rozhodcovského súdu, čo je nemožné, toto je nepravdivé. Práve naopak, nie je možné vylúčiť, že jedno pochybenie rozhodcovského súdu môže súčasne naplniť viacero dôvodov pre oprávnenú požiadavku účastníka rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že rozhodcovský súd nezistil správne skutkový stav o premlčaní nároku žalobcu a dospel v uvedenej veci k nesprávnemu právnemu záveru, pretože správnosť argumentácie žalovaného v konaní vôbec neoveril a nevyčkal na vyjadrenie žalobcu, i keď mu uložil lehotu 30 dní na vyjadrenie sa. Samotný rozhodcovský súd v konaní uznal, že je vhodné a potrebné vo veci nariadiť pojednávanie. Samotný žalovaný uviedol, že rozhodcovský súd v konaní pochybil a konal v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, pretože napriek záveru rozhodcovského súdu vykonať vo veci pojednávanie a zistiť stanovisko žalobcu k vznesenej námietke premlčania, rozhodcovský súd následne bez pojednávania a bez umožnenia žalobcovi vyjadriť sa k námietke premlčania, vec rozhodol rozhodcovským rozsudkom.
19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že ak sa pred súdom prvej inštancie nepreukázalo, že rozhodcovský rozsudok bol vecne nesprávny, aj keď to zákon vyžaduje, je jeho zrušenie nedôvodným zásahom do právomoci rozhodcovských súdov a do právnej istoty sporových strán. V spore sa totižto nepreukázalo nielen to, že by žalobca nemal možnosť sa zúčastniť rozhodcovského konania, ale ani to, že v prípade ostatných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku malo pochybenie vplyv na výsledok sporu.
20. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci v zmysle § 45 ods. l zákona č. 335/2014 Z. z. z dôvodu preukázania zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie si teda právo zrušiť rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci neprisvojil; súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviedol, ktoré prípady oprávňujúce súd zrušiť rozhodcovský rozsudok boli vo vyššie uvedenej veci súdom zistené a preukázané. Z uvedeného dôvodu zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. l zákona č.335/2014 Z. z. je dôvodným a zákonným zásahom do právomoci rozhodcovského súdu.
21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 31.5.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).
22. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, na margo námietky žalovaného, že hoci nemožno vylúčiť, že popri sebe existujú viaceré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže k ich naplneniu dôjsť rovnakým skutkom, odvolací súd uvádza, že nie je možné vylúčiť, že jedno pochybenie rozhodcovského súdu môže súčasne naplniť viacero dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Avšak to, pod ktorý z dôvodov zrušenia súd zistené pochybenie podradí,
závisí od toho, či a akým spôsobom ten-ktorý dôvod je zákonom vymedzený a či sa svojim zákonným definičným vymedzením všeobecného charakteru neprekrýva s iným dôvodom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dôvod zrušenia podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. spočíva v tom, že účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania nebolo umožnené zúčastniť sa na konaní. Predmetný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku zohľadňuje zachovanie práva na spravodlivý proces, ktoré nachádza svoje uplatnenie nielen v konaniach pred súdmi, ale aj v rámci rozhodcovského konania. Tento dôvod zrušenia spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, ktorý je procesnoprávneho charakteru, bude vyjadrovať prípady, keď spotrebiteľský rozhodcovský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide tu o vyjadrenie požiadavky toho, aby účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania mali možnosť predkladať spotrebiteľskému rozhodcovskému súdu svoje skutkové a právne argumenty, a tiež oboznámiť sa a vyvrátiť argumenty uplatnené v konaní protistranou. A i keď tento dôvod žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sa bude vzťahovať najmä na prípady, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania o konaní vôbec nevedel, nie je možné vylúčiť, že sa bude vzťahovať aj na prípady pochybenia takej intenzity a závažnosti, kedy účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania o konaní síce vedel, ale postupom rozhodcovského súdu mu v konečnom dôsledku bola znemožnená účasť na konaní.
24. Dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku uvedený v § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. sa značne prekrýva aj s dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z. z. podľa ktorého je dôvodom žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku to, že spotrebiteľský rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona, pričom zároveň musí byť splnená podmienka, že uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. V prípade, ak sa dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uvedené v písm. b) a v písm. d) prekrývajú, potom práve intenzita zisteného pochybenia rozhodcovského súdu, bude tým faktorom, na základe ktorého tieto dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku možno odlíšiť, pretože písmeno b) obsahuje dôvody závažnejšieho charakteru v porovnaní s dôvodmi podľa písmena d), aj preto sa podľa písmena b) nevyžaduje, aby tieto procesné pochybenia mohli mať vplyv na výsledok sporu, hoci z ich charakteru vyplýva, že takýto vplyv budú, prirodzene, mať.
25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci došlo k naplneniu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. a v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (konkrétne bod 42), v ktorom súd prvej inštancie rozviedol, v čom konkrétne spočíva porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávnosť postupu ako aj pochybenie rozhodcovského súdu v konaní v okolnostiach konkrétneho prípadu. Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie má za to, že týmto nesprávnym procesným postupom rozhodcovského súdu bolo žalobcovi odňaté právo účasti na konaní, t. j. rozhodcovský súd sa dopustil takého pochybenia, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu poskytuje zákon, resp. rokovací poriadok rozhodcovského súdu, v takej miere, že mu de facto znemožnil účasť na konaní. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že ak rozhodcovskému súdu zákon č. 335/2014 Z. z. a rozhodcovský poriadok umožňovali rozhodnúť bez pojednávania a bez vyčkávania na vyjadrenie žalobcu, nemohol porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces ani sa dopustiť namietaných vád, nakoľko to bol práve rozhodcovský súd, ktorý rozhodol, že nariadi pojednávanie a rozhodol o tom, že vyzve žalobcu na vyjadrenie k námietke premlčania. Ak potom rozhodcovský súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k námietke premlčania, je zrejmé, že považoval za potrebné poznať stanovisko žalobcu. Ak však nevyčkal na uplynutie lehoty ani na vyjadrenie žalobcu, konal v rozpore so zákonom (§ 15 zákona č. 335/2014 Z. z.) ako aj rokovacím poriadkom (čl. 15 bod 3).
26. V prípade, ak by aj pochybenie rozhodcovského súdu z hľadiska intenzity nenapĺňalo dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z., zistené pochybenie napĺňa dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 335/2014 Z. z. A pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, či zistené nedostatky mohli mať vplyv na výsledok sporu, odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je významné, či zistené nedostatky mali vplyv na výsledok sporu, ale zistenie, či povaha zistených nedostatkov vedie k záveru, že tieto m o h l i mať vplyv na výsledok sporu; súd preto neposudzuje vplyv zisteného porušenia meritórnym posúdením veci (nie je teda podstatné, či žalovaný považuje nárok žalobcu za premlčaný alebo nie a naopak žalobca tvrdí, že nárok premlčaný nie je), ale iba to, či zistené
pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Pokiaľ v súdenej veci žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania a rozhodcovský súd vyzval žalobcu, aby sa k nej v lehote 30 dní vyjadril, avšak na vyjadrenie žalobcu k námietke premlčania nevyčkal, už len z povahy tohto pochybenia vyplýva, že mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Dôvodom zamietnutia žaloby totižto bola práve a len tá skutočnosť, ku ktorej sa žalobca v zmysle výzvy rozhodcovského súdu mal vyjadriť. Žalovaný tiež nesprávne uvádza, že nárok žalobcu je premlčaný a prípadné porušenie pravidiel rozhodcovského konania spočívajúce v nedoručení písomnosti, nemôže mať vplyv na výsledok konania, nakoľko v danom prípade - práve naopak - písomnosť bola žalobcovi doručená s tým, aby sa k nej vyjadril, avšak rozhodcovský súd v rozpore s týmto vlastným postupom na vyjadrenie, o ktoré žalobcu sám požiadal nevyčkal a vo veci rozhodol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, skúmanie ďalších dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku, aj keď sa nimi súd prvej inštancie zaoberal, bolo nadbytočné.
27. Na margo námietky žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že rozhodcovský súd bol zrušený, odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé v čom konkrétne má namietaná skutočnosť mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Iba na doplnenie odvolací súd poukazuje na § 71 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý explicitne upravuje ďalší postup vo veci v prípade, ak všeobecný súd zruší rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený.
28. A keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).