Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Pc-5-2022.pdf
PDF · 76.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Pc/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci navrhovateľky: K.W. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. P., C. D. XXX/XXX, právne zastúpenej Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35 proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: R. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. P., C. D. XXX/XXX, a maloletým deťom V. J., R.. XX.XX.XXXX, Q. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. P., C.R. D. XXX/XXX a mŕtvonarodenému dieťaťu dňa 13.08.2019 v Žiline, mena neurčeného s priezviskom J., zastúpeným kolíznym opatrovníkom K. Š.Í. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Ž., Q. XXXX/XX, N. D. D. XX , o návrhu na zapretie otcovstva k maloletým deťom
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že manžel matky R. J., R.. XX.XX.XXXX v Žiline, n i e j e otcom maloletých detí V. J., R.. XX.XX.XXXX v Martine, Q. J., R.. XX.XX.XXXX v Žiline a mŕtvonarodeného dieťaťa dňa 13.08.2019 v Žiline, mena neurčeného s priezviskom J., z matky K. J., W.. H.I., R.. XX.XX.XXXX v Žiline.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka - matka maloletých detí - sa návrhom zo dňa 28.02.2022 domáha zapretia otcovstva svojho manžela R. J. k trom jej deťom, z toho jednému mŕtvonarodenému, zároveň sa domáha určenia otcovstva jej druha súhlasným vyhlásením rodičov k nim.
(2) Súd vylúčil na samostatné konanie návrh vo veci určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov k deťom V., Q. a mŕtvonarodenému dieťaťu dňa 13.08.2019, pretože ide o konanie, ktoré svojou podstatou je závislé na úspešnom zapretí otcovstva a tak logicky nasleduje až po konaní o zapretí otcovstva.
(3) Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, druha matky detí ako aj pripojenými listinami a zistil, že je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom vo výroku rozsudku označených detí.
(4) Súd sa zaoberal aj tou právnou otázkou, že matka detí sa domáha zapretia otcovstva aj k dieťaťu mŕtvonarodenému. Tvrdenia matky o tom, že dieťa bolo po pôrode resuscitované, no jeho životné funkcie sa nepodarilo obnoviť a zomrelo, súd podrobnejšie neskúmal, pretože dospel k právnemu záveru, že otcovstvo možno zaprieť aj k dieťaťu, ktoré bolo počaté, ale napokon došlo k narodeniu mŕtveho dieťaťa.
(5) Podľa § 7 ods. 1 Z.č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej "Občianskeho zákonníka") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(6) Hoci spôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti sa vzťahuje aj na dieťa počaté, je spojená s podmienkou, že sa narodí živé.
(7) Zapretie otcovstva však nie je spojené len s právami dieťaťa čo by inak znamenalo, že k mŕtvonarodenému dieťaťu zaprieť otcovstvo úspešne nemožno, ale aj s právami a povinnosťami rodičov.
(8) Je celkom zrejmé, že aj počaté dieťa má rodičov, má matku i otca a títo majú práva a povinnosti vo vzťahu k počatému dieťaťu. Informovanie o zdravotnom stave plodu, príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zanedbania zdravotnej starostlivosti a úmrtia plodu, sú niektoré práva, ktoré nie sú viazané na to, či sa počaté dieťa narodí živé, ale kde je celkom zrejmou predbežnou otázkou určenie, kto je otcom dieťaťa.
(9) Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách, narodenie živého dieťaťa i narodenie mŕtveho dieťaťa sa oznamuje na zápis do knihy narodení. Podľa § 27 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 302/1994 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách mŕtvo narodené dieťa sa zapisuje len do knihy narodení. V stĺpci 3 sa namiesto mena vyznačí, že ide o mŕtvo narodené dieťa. Z priloženého rodného listu je zrejmé, že takýto zápis mŕtvonarodeného dieťaťa bol vykonaný, pričom je evidované tak označenie matky aj otca na základe domnienky otcovstva manžela matky. Je tak celkom zrejmý právny záujem navrhovateľky na zapretí otcovstva aj k dieťaťu mŕtvonarodenému, pretože evidovaný stav nie je zhodný so stavom reálnym, napokon tento evidovaný stav sťažuje aj aktívnu právu legitimáciu na uplatnenie práv biologického otca vzťahujúcich sa k dieťaťu počatému no živo nenarodenému. Zo znenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka v porovnaní s § 13 ods. 2 Zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách, § 85 ods. 1, § 88 ods. 2, § 90, či § 92 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") vyplýva, že zákonodarca rozlišuje pojem narodenie, narodenie živého dieťaťa a narodenie mŕtveho dieťaťa, samotné narodenie je tak pojem najširší, ktorý nemožno spájať len s narodením živého dieťaťa. V tomto prípade bolo tiež preukázané, že dieťa sa narodilo blízko predpokladaného termínu pôrodu, matka dieťaťa išla do nemocnice za účelom prirodzeného pôrodu, nešlo o umelé prerušenie tehotenstva, ktoré zrejme nemožno spájať s termínom narodenie.
(10) Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
(11) Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
(12) Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
(13) Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
(14) Podľa § 92 Zákona o rodine súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
(15) Z citovaných ustanovení Zákona o rodine tak vyplýva, že jednak pojem narodenie dieťaťa je použitý v jeho najširšom zmysle, za druhé, zapretie otcovstva na návrh matky je prípustné, pokiaľ žijú buď manžel aj dieťa, alebo jeden z nich, čo v tomto prípade splnené je. Napokon, že § 92 Zákona o rodine umožňuje súhlasne určiť otcovstvo rodičmi k počatému dieťaťu, pričom v tomto ustanovení žiadna podmienka v zmysle, že dieťa sa musí narodiť živé uvedená nie je. Pokiaľ tak možno určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov k dieťaťu počatému, no prekážkou je domnienka otcovstva manžela matky evidovaná v rodnom liste, narodenie dieťaťa v Zákone o rodine nie je spojené so žiadnou ďalšou podmienkou, je celkom zrejmý právny záujem na zapretí otcovstva aj k mŕtvonarodenému dieťaťu.
(16) Podľa § 221 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, účastníci alebo ich zástupcovia
sa vzdali odvolania proti rozsudku ako celku, čo potvrdili v súdnom spise. Súd sa v odôvodnení preto obmedzil len na odôvodnenie riešenia vyššie uvedeného právneho problému.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.
Keďže po vyhlásení tohto rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní a jeho náležitostiach sa účastníci konania alebo ich zástupcovia vzdali práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozhodnutia, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z nich.