Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10P-20-2017.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci manžela: Ľ. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. S., N.. S.. U. XXXX/XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Advokátska kancelária so sídlom: Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti manželke: G. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. S., N.. S.. U. XXXX/XX, zastúpená advokátom: Mgr. Peter Gazdík, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k malol. dieťaťu: X., J.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania a to manžela Ľ. G., J.. XX.XX.XXXX a manželky S.. G. G., V.. J., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom vo I. S., zapísané do knihy manželstiev vo zväzku č. XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a. II. Súd malol. X., J.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti manželky s tým, že obidvaja rodičia ju budú zatupovať a spravovať jej majetok. III. Manžel je povinný platiť výživné na čas po rozvode na malol. X. mesačne vo výške 130,-€, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom manželke. IV. Súd styk manžela s malol. X. neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
odôvodnenie:
1. Manžel návrhom zo dňa 21.03.2017 sa domáhal na tunajšom súde o rozvod manželstva. 2. Manželka podaním zo dňa 25.05.2017 uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím manželov, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä sobášnym listom na č.l. 4, rodným listom malol. dieťaťa ako na č.l. 5, potvrdením o pobyte na č.l. 6, uznesením na č.l. 12, písomným vyjadrením právneho zástupcu manželky na č.l. 13, správou zo šetrenia na č.l. 17, lustráciou v SP na manžela na č.l. 19, na manželku na č.l. 21, potvrdením o príjme manžela na č.l. 24-25, 40-44, zárobkovým výkazom manželky na č.l. 28, písomným podaním právnej zástupkyne manžela na č.l. 29 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: 4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádza jedno malol. dieťa a to malol. X., J.. XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Účastníci konania posledné spoločné bydlisko mali v okrese O. N.. 5. Manžel v návrhu ako aj na ústnom pojednávaní uviedol, že ich manželstvo bolo uzavreté po 8 ročnej známosti. Po uzavretí manželstva do roku 2013 bývali u jeho rodičov. V roku XXXX sa narodilo malol. dieťa a od tej doby sa začali ich manželské vzťahy a spolunažívanie zhoršovať. Po narodení dcéry sa nastali problémy v ich manželstve, nakoľko názorovo nezhodli a ich povahy boli a sú odlišné. Naviac manželka mala prehnané nároky na manželské spolunažívanie. Rozdielnosť povahových vlastností a správanie sa manželky vyvrcholili tým, že pomaly začali strácať záujem o manželku a citovo sa odcudzil od manželky. Manželka sa v mesiaci jún 2016 počas trojdňovej pracovnej cesty odsťahovala bez
vysvetlenia zo spoločnej domácnosti a doteraz býva s maloletou v podnájme. V súčasnej dobe žijú obaja vlastným životom. Uviedol, že s malol. dcérou má veľmi dobrý a úzky vzťah a pomáha jej podľa možností a schopností. Navrhol, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. V prípade rozvodu manželstva navrhol aby súd malol. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Čo do výživného napokon účastníci sa dohodli na sume 130,-€ mesačne. Určiť styk otca s malol. dcérou nežiadali. 6. Manželka s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasila, pričom uviedla, že manželstvo prestalo plniť svoj účel a rozpory medzi nimi sú neprekonateľné. Uviedla ďalej, že niektoré informácie uvádzané manželom považuje za nepravdivé a urážajúce. Uviedla, že ich manželstvo s menšími problémami fungovalo niekoľko rokov, ale neskôr sa prejavovalo nespokojnosť manžela s jej osobou, čo prerástlo až do štádia psychického nátlaku, ktorý jej spôsobil depresiu až do takej miery, že bola nútená užívať antidepresíva naordinované psychiatrom. Vzťah sa snažili udobriť aj spoločnou návštevou psychológa v manželskej poradne, avšak bezvýsledne. Po každodenných hádkach, ktoré boli už aj preciťované aj maloletou sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bratovho bytu v mesiaci jún 2016, kde žije doposiaľ. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Čo do zverenia malol. dieťaťa uviedla, že súhlasí aby súd na čas po rozvode malol. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a napokon súhlasila s určením výživného na sumu 130,-€ mesačne. Určiť styk otca s maloletou nežiadala. 7. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu poukazujúc aj na správu zo šetrenia malol. dieťa zveriť matke a určiť výživné v takej sume, ako sa dohodli rodičia malol. dieťaťa. 8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o detí a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaný dohody rodičov rešpektuje právo malol. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem malol. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy malol. dieťaťa. 14. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práv a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jede z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol jeho výkon rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 19. Podľa § 93 CMP konanie sa začína len na návrh jedného z manželov. 20. Podľa § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
21. Súd z výsledkov vykonaného dokazovanie mal jednoznačne za preukázané poukazujúc na vyjadrenie účastníkov konania, že manželstvo účastníkov konania je skutočne a vážne rozvrátené. Manželka čo do rozvodu manželstva súhlasila s rozvodom, žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť, poukazujúc na tú skutočnosť, že sa odcudzili. Čo do umiestnenia malol. dieťaťa súd poukazujúc na vyjadrenie oboch rodičov ako aj kolízneho opatrovníka malol. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia budú ju zastupovať a spravovať jej majetok. 22. Podľa úvahy súdu zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťaťa rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach ( § 35) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodne rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodičia obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmom. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú známy, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že sú ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom, zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastupovať aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. 23. Čo do určenia výživného poukazujúc na tú skutočnosť, že v priebehu konania rodičia sa dohodli o výške výživného súd určil výživné v sume 130,-€ mesačne na malol. dieťa. Čo do určenia styku otca s malol. dieťaťom nakoľko rodičia sa vyjadrili v tom smere, že sa vedia dohodnúť mimosúdne, súd styk otca s malol. dcérou neupravil. 24. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 52 CMP podľa ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 CMP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.