Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobkyne: S. M., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, C., zast.: MAREK PARTNERS s.r.o., so sídlom Mudroňova 51, Bratislava, IČO: 47960264, proti žalovanému: Tiger Stores Slovakia s. r. o., so sídlom Obchodná 43-49, Bratislava, IČO: 46924469, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe listom žalovaného zo dňa 13.10.2017, podľa ktorého mal pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončiť 13.10.2017, je platné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 563 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa sa 11.12.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe listom žalovaného zo dňa 13.10.2017, podľa ktorého mal pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončiť 13.10.2017, je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.300 EUR, t. j. v sume dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku podľa , do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako i náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného ako asistentka predaja, v predajni „Flying Tiger“, v nákupnom centre Eurovea, v období od 02.10.2017 do 13.10.2017. Žalovaný nepredložil žalobkyni a nedal jej podpísať pracovnú zmluvu, ktorá by upravovala jej pracovné podmienky a to ani pri nástupe do práce, ani v priebehu trvania pracovného pomeru. Dňa 13.10.2017 bolo žalobkyni jej nadriadenou (vedúcou predajne v obchodnom centre Eurovea) oznámené, že s ňou žalovaný končí pracovný pomer v skúšobnej dobe. Neskôr bolo žalobkyni doručené písomné oznámenie žalovaného zo dňa 13.10.2017 o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 13.10.2017. Žalovaná bola v čase začatia aj ukončenia pracovného pomeru maloletá, t.j. nemala ešte 18 rokov. Keďže písomná pracovná zmluva medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom nebola uzavretá v deň nástupu do práce (02.10.2017) ani pred týmto dňom, nemohla byť platne dohodnutá skúšobná doba. Z uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobkyňou v skúšobnej dobe. Keďže neboli splnené zákonné podmienky vyžadované príslušnými ustanoveniami , Žalobkyňa považuje skončenie jej pracovného pomeru so žalovaným v skúšobnej dobe podľa za neplatné. Právna zástupkyňa žalovaného, e-mailom zo dňa 10.11.2017, že pracovná zmluva žalobkyni doručená nebola; uviedla, že je ochotná priznať žalobkyni mzdu za maximálne dva mesiace, a to vo výške dvojnásobku hrubej

mzdy 870 EUR (t.j. 2x 435 EUR za mesiac); ponúkla urovnanie, podľa ktorého žalovaný žalobkyni vyplatí vo výplatnom termíne 20.11.2017 mzdu za dva mesiace. Právny zástupca žalobkyne reagoval e-mailom zo dňa 24.11.2017, v ktorom informoval právnu zástupkyňu žalovaného, že nároky žalobkyne je potrebné počítať z hrubej mzdy vo výške 650 EUR, ktorá s ňou bola dohodnutá (v ústnej forme) pri jej nástupe do práce. Ako je zrejmé z vyššie opísaných skutočností, výška mzdy žalobkyne nebola dohodnutá písomne a môže byť považovaná za spornú. Právna zástupkyňa žalovaného tvrdí, že žalobkyňa mala dohodnutú mzdu vo výške 435 EUR mesačne (v hrubom). Žalobkyni však pri nástupe do práce povedali, že jej mesačná mzda (v hrubom) bude 650 EUR. Návrh pracovnej zmluvy datovaný dňom 02.10.2017, predložený žalovaným, žalobkyňa nikdy nevidela a nikdy jej nebol poskytnutý na posúdenie a podpísanie. Tvrdenie žalovaného, že návrh pracovnej zmluvy bol daný žalobkyni k podpisu v deň jej nástupu do práce a vzala si ho na posúdenie rodičom, je len účelový výmysel žalovaného. Rovnako tak dokument označený ako Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, datovaný dňom 13.10.2017, bol žalobkyni doručený až dodatočne. Je totiž zrejmé, že ak by žalovaný mal už ku dňu 13.10.2017 k dispozícii pracovnú zmluvu obsahujúcu údajne dohodnutú mzdu vo výške 435,- EUR a písomné skončenie pracovného pomeru datované dňom 13.10.2017, nič by mu nebránilo, aby už začiatkom novembra 2017 vysporiadal mzdu žalobkyne spolu s ostatnými mzdami svojich zamestnancov za október 2017. Žalobkyňa na dôkaz svojho tvrdenia predkladá nasledujúce dôkazné prostriedky potvrdzujúce dôvodnosť jej tvrdenia, že dohodnutá mesačná mzda predstavovala sumu 650,- EUR v hrubom: Inzerát Žalovaného zverejnený internetovom portály Profesia.sk pre pozíciu „Asistent/ka Predaja“ pre miesto práce Bratislava: Zobrazenie pracovného inzerátu Žalovaného, dostupný na webovej adrese: https://www.profesia.sk/praca/tiger-stores-slovakia/O2787487 (snímaný dňa 22.08.2019) - Príloha č. 1 V tomto inzeráte je ponúkaná mzda 650,- EUR brutto. K rovnakej otázke zároveň žalobkyňa navrhuje vypočuť aj vedúcu predajne žalovaného, ktorá žalobkyňu prijímala do zamestnania a dohadovala s ňou pracovné podmienky. Žalobkyňa pozná len je krstné meno Janka.

3/ Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4/ Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. -142 zo dňa 26.02.2020 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal nárok žalobkyne za nedôvodný.

5/ Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -182 zo dňa 23.07.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že a vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodní.

6/ Súd vo veci nariadil opätovne pojednávanie, vypočul prednesy právneho žalobkyne a splnomocneného zástupcu žalovaného, ktorí nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a vyjadrili nasledovne:

7/ Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne pracovný pomer medzi stranami sporu vznikol platne, avšak nebol platne v skúšobnej dobe skončený, pretože žalovaný ho ukončil v skúšobnej dobe napriek tomu, že pracovný pomer nebol dohodnutý písomne, ako to vyžaduje . Ďalej sa vyjadril tak, že žalobkyňa sa v žalobe domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške 2x 650 EUR a je presvedčená, že súdu predložila dostatočné dôkazy na to, aby jej mohla byť priznaná náhrada mzdy v uvedenej výške. Avšak v prípade, ak súd nebude považovať predložené dôkazy za dostatočné, navrhuje súdu, aby žalobkyni priznal náhradu mzdy vo výške 2x 435 EUR, čo bola v tom čase výška minimálnej mzdy a zároveň aj suma uvedená v návrhu pracovnej zmluvy, ktorú predložil súdu žalovaný. Protistranou navrhovaný súdny zmier v tomto znení uzatvoriť odmietol.

8/ Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že už v r. 2017 navrhla žalobkyni, že jej zaplatí náhradu mzdy vo výške 435 EUR mesačne brutto, čo za 2 mesiace činí celkom 870 EUR brutto a 670 EUR netto, po odrátaní sumy 107 EUR, ktorú žalobkyni vyplatili za 50 odpracovaných hodín a na tomto návrhu zotrváva doposiaľ. Zaplatenie sumy 650 EUR mesačne netto sporuje, nakoľko dôkazmi podložili, že taká mzda v ich spoločnosti vyplatená v r. 2017 nebola nikomu a preto nemohla byť dojednaná ani so žalobkyňou. Tiež nesúhlasí s náhradou trov konania pre žalobkyňu, keď čiastku, ktorú teraz žalobca požaduje (2x po 435), ona na zaplatenie sama navrhla už v r. 2017 a potom niekoľkokrát za dobu trvania tohto sporu. Súdu návrh na zmier v tomto znení predkladala. Je stále ochotná uzatvoriť s protistranou súdny zmier, ako ho navrhuje protistrana. Ony vychádzajú zo sumy 435 EUR brutto, čo predstavuje za

2 mesiace sumu 670 EUR netto. Podľa nich tak výsledná suma činí 563 EUR ( t.j. 670 EUR - 107 EUR), ktorá suma už bola žalobkyni vyplatená).

9/ Súd v stručnosti pre rekapituláciu zistených skutkových a právnych okolností prípadu uvádza:

10/ Z Registračného listu FO Soc. poisťovne a.s. mal sú za preukázané, že žalovaný žalobkyňu prihlásil do poisťovne od 02.10.2017, dátum vyplnenia formulára 29.09.2017 o 10:01:46.

11/ Z Registračného listu FO Soc. poisťovne a.s. mal sú za preukázané, že žalovaný žalobkyňu odhlásil z poistenia od 13.10.2017, dátum vyplnenia formulára 12.10.2017 o 14:13:12.

12/ Z Listu dávky zdravotnej poisťovne UNION mal súd za preukázané, že žalovaný žalobkyňu prihlásil na dávky od 02.10.2017 a odhlásil k 13.10.2017.

13/ Z osobného dotazníka žalobkyne súd zistil, že má ukončené základné vzdelanie.

14/ Z pracovnej zmluvy zo dňa 02.10.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 02.10.2017 podpísal pracovnú zmluvu pre žalobkyňu, na základe ktorej mala pre žalovaného pracovať ako asistentka predaja, v Bratislave, s dňom nástupu do práce 02.10.2017, na dobu neurčitú, s príjmom 435 EUR brutto, skúšobná doba bola dojednaná v dĺžke 3 mesiace.

15/ Dňa 13.10.2017 bolo žalobkyni dané skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 Zák. práce, bez uvedenia dôvodu.

16/ Zo mzdového listu žalobkyne za r. 2017 a výplatnej pásky mal súd za preukázané, že žalovaný jej vyplatil mzdu vo výške 107,04 Eur netto, dňa 04.12.2017, pri tarife 435 Eur, za odpracovaný čas od 02.10.2017 do 13.10.2017, počet hodín 50.

17/ Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne pred súdom bolo zistené, že

- žalobkyni nebola predložená v písomnej forme pracovná zmluva,

- nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že jej bola poskytnutá pracovná zmluva na doma, na preštudovanie s otcom,

- na pojednávaní konanom dňa 17.05.2019 tvrdil, že do dnešného dňa pracovnú zmluvu ani nevideli. Pracovnú zmluvu datovanú dňa 2.10.2017 považuje za nedôveryhodnú, má za to, že dňa 2.10.2017 nebola podpísaná,

- ak zástupkyňa žalovaného tvrdí, že dňa 2.10.2017 ju podpísala a bola predložená na predajni žalobkyni, nech o tom predloží dôkaz,

- možno usudzovať, že by bolo neprimerané, aby vedúca predajne, ponúkla žalobkyni len minimálnu mzdu, keď v inzerátoch zvyknú ponúkať sumu 650,- EUR a iné predajne v rovnakom obchodnom centre dokonca ponúkajú aj 750,- EUR.

18/ Z výsluchu žalobkyne, t.č. plnoletej pred súdom bolo zistené, že

- nedokončila štúdium na Strednej zdravotnícke škole v Bratislave v r. 2016,

- prácu u žalovaného našla na inzerát v obchodnom centre Eurovea, išla sa opýtať, otec počkal vonku.

- oslovila neznámu pracovníčku predajne, že má o prácu záujem, mala so sebou životopis, ten jej odovzdala.

- o niekoľko dní ju žalovaný pozval ju na pohovor, kde bola bez otca.

- p. Janka ju vyskúšala a povedala, že môže nastúpiť

- tvrdila, že jej nikto nedal počas 5 dní, čo u žalovaného pracovala, ani k nahliadnutiu, ani k podpisu pracovnú zmluvu

- pracovala u neho na základe ústnej dohody: - druh práce - dokladanie tovaru, mzda: 650 EUR brutto, počas skúšobnej doby 3 mesiace, zdá sa jej, že jej povedali, že to bude na trvalý pracovný pomer.

- najprv uviedla, že toto bola jej prvá práca, potom že predtým pracovala aj v Mac Donald v Bratislave, odkiaľ ju vyhodili, lebo neprišla na zmenu. Pracovala tam cca týždeň, v r. 2018. Ešte pracovala vo februári 2018 v kine, na v Boroch, kde mala kontrolovať vstupenky, zmluvu jej nedali, vlastne odišla.

19/ Z prednesu zástupkyne žalovaného súd zistil, že

- pracovnú zmluvu zo dňa 02.10.2017 podpísala ona osobne, žalobkyni bola predložená k podpisu v deň nástupu do práce. Žalobkyňa ako maloletá, žiadala žalovaného, aby jej dal vyhotovenie pracovnej zmluvy na posúdenie rodičom. Bolo jej vyhovené a žalovaný predpokladal, že pracovnú zmluvu podpíše.

- žalovaný ju prihlásil deň pred nástupom do práce do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a.s. a to dňa 29.9.2017, keďže žalobkyňa bola ešte pred nástupcom do zamestnania zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni a.s., tak, ako to ukladajú slovenské zákony, nebolo možné nič spätne dorobiť, zmanipulovať.

- žalovaný počítal s tým, že pracovný pomer bude riadne uzatvorený, nakoľko žalobkyňa si pracovnú zmluvu prevzala od manažérky na zmene a táto nepredpokladala, že žalobkyňa pracovnú zmluvu nepodpíše, preto jej v deň nástupu do práce prácu pridelila.

- žalobkyňa pracovala u žalovaného do skončenia pracovného pomeru 5 dní, nie nepretržite, pracovná doba bola pohyblivá. Išlo o dni : 2., 4.,6.,9. a 10. októbra 2017.

- pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že s ňou bola dohodnutá mzda vo výške 650EUR brutto mesačne, vo veci dôkazné bremeno neuniesla, dôkaz o tom nepredložila,

- súdu predložila inzerát z pracovného serveru Profesia, ktorý bol z r. 2018, pričom ho vydáva za inzerát z r. 2017

- žalovaný má externú mzdovú firmu v Nitre a nemyslí si, že by ich niekto navádzal k tomu, aby produkovali falošné mzdové dokumenty.

- na otázku súdu, ktorá manažérka žalobkyni predložila na podpis pracovnú zmluvu zo dňa 2.10.2017, pričom žalobkyňa mala uviesť, že je maloletá, že si ju vezme na preštudovanie a posúdenie domov k otcovi, odpovedala, že to bola manažérka I. P., pričom poukázala na to, že právny zástupca žalobkyne pred súdom navrhol, aby súd od jej výsluchu upustil.

20/ Z výsluchu svedka, Ľ. M., otca žalobkyne bolo pred súdom zistené, že

- on bol s dcérou v Eurovey kvôli práci,

- povedal dcére, aby išli spolu, ale ona povedala, že si to chce vybaviť sama. Išla sama, mala so sebou životopis.

- povedala, že jej dali možnosť prísť na pohovor,

- Dcéra mu povedala, že jej dajú pracovnú zmluvu v písomnej forme,

- On jej povedal, aby mu ju pred podpisom dala na kontrolu. Návrh pracovnej zmluvy dcéra nikdy nedoniesla,

- potom mu dcéra povedala, že jej bolo oznámené, že nemá viac chodiť do práce

- na to šiel s dcérou do predajne, prijala ho I. N., ktorá mu povedala, že sa s dcérou dohodli, že viac pracovať nebude,

- na pojednávaní potvrdil, že pracovná zmluva, ktorú dovtedy nikdy nevideli, prišla na dcérine meno, doporučene,

- potom zase uviedol, že spomína, že niečo im bolo doručené, ale nevie, či to bolo adresované jemu alebo dcére. Bola to pracovná zmluva a či tam k tomu ešte niečo bolo, si nepamätá, vie, že to bolo cca v novembri 2017.

21/ Z výsluchu svedkyne, S. E., regionálnej manažérky žalovaného: -manažérky, I. P. S. X. N. ju upozornili na to, že sa so žalobkyňou sa veľmi ťažko spolupracuje, mali pocit, že o prácu nemá záujem, sama žalobkyňa im to povedala. Žalobkyňa nemala ukončené stredoškolské vzdelanie, preto jej bola ponúknutá minimálna mzda vo výške 435 EUR s tým, že pokiaľ sa po uplynutí skúšobnej doby osvedčí, mzda jej bude zvýšená.

22/ Podľa , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účinného ku dňu 02.10.2017, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

23/ Podľa : Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

24/ Podľa : Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov.

25/ Podľa : Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu.

26/ Podľa : Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

27/ Podľa a : (1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a)druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b)miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c)deň nástupu do práce, d)mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

28/ Podľa a : V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. (3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

29/Podľa : sa skúšobná doba musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

30/ Podľa , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

31/ Podľa , , v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou dokonca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Podľa ods. 2, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

32/ Podľa a , ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

33/ Podľa v prípadoch ustanovených v má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

34/ Podľa a : (1)Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2)Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

35/ Podľa , : Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

36/ Z judikatúry: Barancová, H. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck: R 68/1971: Nedostatok písomnej formy pracovnej zmluvy podľa ustanovenia nemá vzhľadom na ustanovenie jeho za následok neplatnosť pracovnej zmluvy. umožňuje, aby sa pri uzavieraní pracovnej zmluvy dojednala aj skúšobná doba. Dojednanie musí byť písomné, inak je neplatné.

37/ 21 C do 214/2001: Z hľadiska vzniku pracovného pomeru nie je podstatné, či k dohode o jednotlivých podstatných zložkách pracovnej zmluvy došlo zároveň alebo postupne. Ak potom začne zamestnanec vykonávať práce, spravuje sa každá zmena dojednaného obsahu pracovného pomeru ustanoveniami o preradení.

38/ Nález Ústavného súdu SR -32: V aplikačnej praxi sa nezriedka kedy stáva, že pracovný pomer vznikne tak, že zamestnanec nastúpi do práce a zamestnávateľ mu platí za vykonanú prácu mzdu a dáva mu na výkon práce záväzné pokyny. Samotný fakt, že nedošlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy, ešte neznamená, že nedošlo ku vzniku pracovného pomeru.

39/ Z literatúry: Barancová, H. : Založenie pracovného pomeru pracovnou zmluvou nie je od 1. marca 2015 výlučným spôsobom založenia pracovného pomeru. Pracovnou zmluvou možno založiť pracovný pomer ešte pred jeho vznikom. ani iný pracovnoprávny predpis neustanovuje, v akom časovom predstihu možno založiť pracovný pomer pred jeho vznikom. Zamestnanec je podľa povinný odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne, podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, aj keď tým zamestnávateľ porušuje pracovnoprávne predpisy, za čo môže byť orgánmi inšpekcie práce sankcionovaný. Ak písomná pracovná zmluva neobsahuje potrebné obsahové náležitosti podľa , a , zamestnávateľovi vzniká ďalšia právna povinnosť najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť pre zamestnanca písomné oznámenie o prijatí do zamestnania, ktoré obsahuje náležitosti, aké predpisuje pre obsah pracovnej zmluvy v . Povinnosť písomného oznámenia zamestnávateľ nemá, ak písomná pracovná zmluva obsahuje všetky údaje podľa . Ustanovením nie je dotknutá informačná povinnosť zamestnávateľa podľa . Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. Aj v tomto prípade, ak by však zamestnanec už nastúpil do práce, hoci s ním zamestnávateľ neuzavrel pracovnú zmluvu v písomnej forme, pracovný pomer by platne vznikol. Písomnú pracovnú zmluvu, ktorá by bola právne relevantnou skutočnosťou založenia pracovného pomeru, treba uzavrieť najneskôr v deň nástupu do práce. Ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru, niekedy dokonca aj za jeho zmenu (ak dochádza k zmene ústne dohodnutého obsahu pracovného pomeru). V písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy, účastníkmi podpísanej neskôr než prvý deň vzniku pracovného pomeru nemôže byť platne dohodnutá skúšobná doba. Sloboda určenia obsahu pracovnej zmluvy zmluvnými stranami je limitovaná kogentnými ustanoveniami a iných pracovnoprávnych predpisov. Zmluvné strany sa preto nemôžu dohodnúť na takom obsahu pracovnej zmluvy, ktorá by bola v rozpore s kogentnými ustanoveniami . Pracovná zmluva nevyčerpáva celý obsah pracovného pomeru. Právne postavenie zamestnanca v priebehu trvania pracovného pomeru závisí nielen od obsahu pracovnej zmluvy, ale aj od kolektívnej zmluvy, všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov a iných predpisov, s ktorými musí zamestnávateľ zamestnanca oboznámiť. V prípade, ak by medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy, predpokladalo by sa, že podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy by boli tie náležitosti, ktoré si navzájom účastníci ústne dohodli. Ďalšie obsahové náležitosti pracovnej zmluvy : Výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby sú popri podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy náležitosťami, ktoré majú tú osobitosť, že musia byť obsiahnuté buď v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. ich neoznačuje za podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy, ale zakladá právnu povinnosť zamestnávateľa uviesť uvedené pracovné podmienky v pracovnej zmluve. V prípade, ak by boli dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. Ak sú tieto

náležitosti zakotvené v zákone, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. V tejto časti pracovnej zmluvy v nadväznosti na smernicu 91/533/EHS by bolo potrebné uviesť napríklad konkrétnu dovolenku konkrétneho zamestnanca, ale aj dĺžku výpovednej doby, ktorá je v upravená podľa existujúceho právneho stavu relatívne kogentným spôsobom a ktorá umožňuje zmluvným stranám upraviť si dĺžku výpovednej doby inak, so zachovaním jej minimálnej zákonnej dĺžky. Nad rámec vpredu uvedených obsahových náležitostí v pracovnej zmluve možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem a tieto ďalšie obsahové náležitosti nepovažuje výslovne za pravidelné, resp. náhodné (napr. skúšobnú dobu, kratší pracovný čas a pod.). Takéto vzájomné dojednanie nesmie byť v rozpore so alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré majú kogentný charakter, lebo v tejto časti by boli neplatné. Ak by sa účastníci nedohodli o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, takáto pracovná zmluva by bola neplatná a vznikol by faktický pracovný pomer. V prípade, ak by zamestnanec nastúpil do práce, mohol by vzniknúť aj pracovný pomer na základe ústne dohodnutej pracovnej zmluvy s takými obsahovými náležitosťami, na akých sa účastníci ústne dohodli, alebo na aký druh práce a miesto výkonu práce zamestnanec fakticky nastúpil.

40/ Z judikatúry ČR:

: Ak účastníci pracovného pomeru dojednajú skúšobnú dobu v rozpore so dlhšiu ako tri mesiace alebo pri dojednaní neurčia jej dĺžku, je skúšobná doba tri mesiace odo dňa vzniku pracovného pomeru.

41/ Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pracovná zmluva zo dňa 02.10.2017 bola vyhotovená v písomnej forme, podpísaná žalovaným dňa 02.10.2017 a podľa Registračného listu FO Soc. poisťovne a.s. a zdravotnej poisťovne UNION žalovaný žalobkyňu prihlásil do poisťovní pred nástupom do práce, ešte dňa 29.9.2017. Po preskúmaní obsahu tejto pracovnej zmluvy mal súd za preukázané, že obsahuje všetky podstatné náležitosti, ako jej to ukladá a , t.j. druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, a tiež ďalšie pracovné podmienky, ako výplatné termíny, pracovný čas, a v neposlednom rade tiež dĺžku skúšobnej doby v trvaní 3 mesiacov, čo je plne v súlade so . Ide o typický príklad štandardne vyhotovenej pracovnej zmluvy, ktorej nie je čo vytknúť.

42/ Súd nemal za ničím preukázané a preto nepravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne a samotnej žalobkyne, že nikdy nevideli pracovnú zmluvu zo dňa 02.10.2017, pred podaním žaloby na súd, čo bolo dňa 11.12.2017 z viacerých dôvodov: Jednak samotný otec, ako zákonný zástupca, medzičasom už plnoletej žalobkyne potvrdil, že dcéru žiadal, aby mu ju pred podpisom dala na kontrolu, čo korešponduje s výpoveďou žalovaného, že v deň nástupu do práce dňa 02.10.2017, na žiadosť žalobkyne, jej dal písomne vyhotovenú pracovnú zmluvu na oboznámenie rodičom. Otec tiež potom pred súdom vyvrátil tvrdenie, že pracovnú zmluvu nevideli pred podaním žaloby na súd, kedy uviedol, že im bola doručená niekedy v novembri 2017, teda pred podaním žaloby. A najmä preto, že na otázku súdu, ktorá manažérka žalobkyni predložila na podpis pracovnú zmluvu zo dňa 2.10.2017, pri nástupe do práce dňa 02.10.2017, pričom žalovaným bolo uvedené, že to bola manažérka I. P., na čo súd v zhode so žalovaným uvádza, že bolo podozrivé, že po zistení tejto skutočnosti, právny zástupca žalobkyne súdu navrhol upustenie od jej výsluchu, pretože najprv uvádzal, že nevie, ako sa volá, poznal iba jej meno „I.“. Teda súd sa mohol práve od tejto priamej svedkyne dozvedieť, ako to v skutočnosti dňa 02.10.2017, pri nástupe do zamestnania žalobkyne skutočne bolo. Tu súd poukazuje na ust. , , a nakoľko žalobkyňa bola zastúpená v spore zástupcom z radov advokátov, súd nemal voči nej poučovaciu povinnosť, vychádzajúc z toho, že advokát, ako osoba odborne spôsobilá, má v spore klienta zastupovať so všetkou odbornosťou a starostlivosťou. Teda nevypočutie kľúčového svedka situácie - okolností predloženia k podpisu pracovnej zmluvy s podpisom žalovaného zo dňa 02.10.2017, v deň nástupu do práce 02.10.2017, t.j. manažérky I. P., je možné logicky vyložiť tak, že by táto svedecká výpoveď by mohla usvedčiť žalobkyňu z klamstva, že manažérka I. P. jej zmluvu na podpis pri nástupe do zamestnania nepredložila, že táto si ju nevyžiadala na kontrolu otcovi, ako zákonnému zástupcovi, pričom súd nevzhliadol žiadne pochybenie žalovaného, ktorý vydaním pracovnej zmluvy žalobkyni, jej zákonnému zástupcovi, naopak postupoval podľa . Nevykonanie pred súdom tejto konfrontácie svedkyne so žalobkyňou, mal súd za neunesenie dôkazného bremena tvrdenia, že žalovaný nikdy nepredložil žalobkyni pracovnú zmluvu v písomnej forme. Žalovaný preukázal opak a to predložením listinných dôkazov, pracovnej zmluvy zo dňa 02.10.2017 s podpisom žalovaného, zaregistrovanou obomi poisťovňami, ešte pred nástupom do práce, 29.09.2017 a mal ich za

dôveryhodné. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne mal tieto listinné dôkazy za nedôveryhodné, dokonca podozrivé, že podľa neho zástupkyňa žalovaného dňa 2.10.2017, pracovnú zmluvu nepodpísala, pokiaľ ju teda upodozrieval z manipulácie, či dokonca falšovania úradnej listiny ( tiež registračných listín poisťovní), pre súd nebolo toto jeho tvrdenie za postačujúce, ktoré žalovaný sporoval, a mal ho bez náležitého preukázania. Pokiaľ sa domnieval, že jeho tvrdenie je pravdivé, mal dostatok času, aby napr. podal na žalovaného trestné oznámenie za pozmeňovanie, či falšovanie týchto listín. Nakoľko tak do vyhlásenia dokazovania za skončené neučinil, súd toto jeho tvrdenie nemal za preukázané a žalovaným predložené listiny mal za pravé, nakoľko nebol preukázaný opak. Na jednej strane by sa dalo konštatovať, že hoci k podpisu pracovnej zmluvy zo dňa 02.10.2017 žalobkyňou nedošlo, podľa platnej judikatúry totiž ani nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer je platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne. Teda aj v tomto prípade, nakoľko žalobkyňa už nastúpila do práce, hoci so zamestnávateľom z jej viny neuzavrela pracovnú zmluvu v písomnej forme, pracovný pomer platne vznikol. Takže ak v praxi chýba písomná pracovná zmluva, obvykle ide o konkludentne uzavretú pracovnú zmluvu. Týmto spôsobom je sčasti orientovaná aj prevažujúca časť súdnej praxe.

43/ Právny zástupca žalobkyne, využijúc túto okolnosť, že vinou žalobkyne, pri ktorej nad všetku pochybnosť mal súd za to, že jej pracovná zmluva, v písomnej forme k podpisu, predložená v deň nástupu do práce 02.10.2017 bola, pretože žalobkyňa tvrdenie žalovaného o opaku ničím nepreukázala, a konanie žalovaného bolo v súlade so zákonom, kedy ešte pred nástupom do práce žalobkyňu prihlásil do oboch poisťovní, a to práve ním predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 02.10.2017, na ktorej je potvrdenie o prevzatí týmito inštitúciami, nemal žiaden dôvod, aby už keď pracovnú zmluvu písomne vyhotovil, jednoznačne bolo preukázané, že bola podpísaná zodpovednou osobou za žalovaného, aby takto vyhotoveného pracovnú zmluvu opatrenú podpisom žalovaného, žalobkyni údajne nikdy v písomnej forme k podpisu nepredložil, a to ani v deň nástupu do práce, že v zmysle , podľa ktorého sa skúšobná doba musí dohodnúť písomne, inak je neplatná, čo je pravdou. Avšak právny zástupca žalobkyne opomenul na ust. , podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.

44/ Právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Právne následky skončenia pracovného pomeru sú rozdielne v závislosti od toho, či neplatnosť pracovnej zmluvy spôsobil zamestnanec. Táto skutočnosť podstatne determinuje rozdielnosť právnych následkov neplatnej pracovnej zmluvy vo vzťahu k zamestnancovi. Uvedená rozdielnosť právnych následkov je priamo založená a vyplýva z , podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak ju nespôsobil sám. Ak zamestnanec zámerne spôsobí neplatnosť pracovnej zmluvy, treba mu poskytnúť len mzdu ( plat) za vykonanú prácu, bez ďalších pracovno-právnych nárokov, ktoré vyplávajú a sú späté s platným pracovným pomerom. Iba v prípade, ak zamestnanec nespôsobil neplatnosť pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu nielen mzdu (plat), ale aj iné plnenia, ktoré sú viazané inak na platný pracovný pomer (dovolenku a pod).

45/ Na základe vyššie uvedeného, kedy žalobkyňa nepreukázala opak, dôkazné bremeno neuniesla, v danom prípade svedeckými výpoveďami napr. manažérky P., že by jej žalovaný pracovnú zmluvu so všetkými jej podstatnými aj vedľajšími náležitosťami, ako je uvedená na čl. 74-75 k podpisu žalobkyni v prepísanej písomnej forme predložil a ona svojím v danom prípade zamlčovaním potrebných skutočností, t.j. že pracovnú zmluvu nepodpíše v deň nástupu do práce, t.j. 02.10.2017 sama spôsobila neplatnosť pracovnej zmluvy, najmä v časti dojednania skúšobnej doby v dĺžke troch mesiacov, ktorá bola v písomnom vyhotovení zmluvy výslovne uvedená v trvaní 3 mesiace, pričom sama pred súdom výslovne uvádzala, že podľa nej ústne dojednala so žalovaným pracovnú zmluvu s prekvapujúcou citáciou: „počas skúšobnej doby 3 mesiace“, pričom o skúšobnej dobe v tomto trvaní nikto pred súdom nevypovedal, ani zástupca žalovaného, ani svedkyňa, regionálna manažérka, S. E.Á.. síce zakotvuje zvýšenú ochranu zamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu a zásadne sa vychádza z predpokladu dobrej vôle na strane zamestnanca, avšak s výnimkou prípadu, že si neplatnosť právneho úkonu zamestnanec spôsobí sám, napríklad falšovaním dokladov, zamlčovaním potrebných skutočností a pod., ako to bolo v prípade zmätočného konania žalobkyne, ktorá na jednej strane od žalovaného prevzala písomne vypracovanú pracovnú zmluvu v deň nástupu do práce, dokonca do práce v tento deň nastúpila, čím prejavila vôľu u žalovaného pracovať, teda svojím postojom deklarovala, že ju podpíše, hoci po konzultácii so zákonným zástupcom, pričom tak vedome neučinila,

pretože jej existenciu dokonca zamlčala pred obomi jej zákonnými zástupcami. Neplatnosť právnych úkonov v pracovnom práve nemôže byť zamestnancovi na ujmu, iba ak si túto neplatnosť spôsobil sám, čo je prejednávaný prípad, pretože aj mladistvý zamestnanec má dovŕšením 15. roku veku plnú pracovnoprávnu spôsobilosť, a žalobkyňa mala v tom čase 17 rokov a 11 mesiacov. Nakoľko v konaní nebolo sporným, že by žalovaný doručil žalobkyni oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.10.2017, právny zástupca ho pripojil ako dôkaz k žalobe, a neplatnosť dohody o skúšobnej dobe v trvaní 3 mesiacov, o vedomosti ktorej súd informovala samotná žalobkyňa pri svojej výpovedi pred súdom, spôsobila žalobkyňa ako zamestnanec. Súd mal na základe vyššie uvedeného zavineného konania žalobkyne za platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe listom zo dňa 13.10.2017, podľa ktorého mal pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončiť 13.10.2017.

46/ Hoci mal súd skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného za platné, teda okrem mzdy za vykonanú prácu, čo jej bolo vyplatené za 50 odpracovaných hodín, jej žiaden nárok nevznikol, s ohľadom na to, žalovaný zotrval na ochote vyplatenia žalobkyni sumy 563 EUR, ako nároku na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku podľa § 134 ZO za výpovednú dobu dvoch mesiacov, vychádzajúc zo sumy 435 EUR brutto, čo predstavuje za 2 mesiace sumu 670 EUR netto, po odrátaní sumy 107 EUR, ktorá jej bola za odpracované hodiny vyplatená, (t.j. 670 EUR - 107 EUR), pričom táto suma medzi stranami sporná nebola. Súd opätovne konštatuje, že nakoľko žalobkyňa žiadnym či už listinným dôkazom, alebo svedeckou výpoveďou nepreukázala, že by sa so žalovaným dohodla na mzde vo výške 650 EUR, ako iba sama uvádzala, túto odvodzujúc iba od inzerátu z internetu, nie však za rozhodné obdobie, pričom ani netvrdila, že by pracovná zmluva v písomnej forme na sumu 650 EUR vyhotovená bola, pričom žalovaný túto sumu sporoval. Súd preto nemal jej nárok vo zvyšku za dôvodný. Súd jej nárok uvedený v bode II. enunciátu priznal v zmysle zásady, čo nie je zákonom zakázané, je dovolené, ako dobrú vôľu a ochotu na strane žalovaného, pričom napokon túto sumu ani právny zástupca žalobkyne nesporoval.

47/ Podľa : Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48/ Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie . Nakoľko žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).