Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-251-2016.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/251/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Zsolt Horváth, dodatok obchodného mena HORVÁTH TRANS, IČO: 11 867 213, miesto podnikania Mliečany 80, Dunajská Streda, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, proti žalovanému: C. B., N.. XX. N. XXXX, N. M. XXXX/XX, F. B., o 332 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 138,83 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
- 44 € od 12. septembra 2014,
- 36 € od 10. mája 2014. II. Zamieta sa žaloba v časti o zaplatenie 252 € s ročným úrokom z omeškania vo výške
- 9,25 % zo sumy 36 € od 10. mája 2014,
- 9,15 % zo sumy 72 € od 11. júna 2014,
- 9,15 % zo sumy 72 € od 9. júla 2014,
- 9,15 % zo sumy 72 € od 13. augusta 2014. III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 51,8 % trov konania prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 19. decembra 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným postupne 20. a 24. júna a 14. novembra 2013 uzavrel zmluvy o nájme parkovacieho miesta za nájomné po 60 € mesačne bez DPH. Žalovaný nájomné za február až jún 2014 zaplatil len čiastočne.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, namietol, že nájom skončil 16. apríla 2014, keď odovzdal leasingovej spoločnosti posledné motorové vozidlo. O tom sa so žalovaným ústne dohodol.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 267 ods. 3 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúry č. XXX/XX (č. l. 4), č. XXX/XX (č. l. 5), č. XXX/XX (č. l. 6), č. XXX/X4 (č. l. 7), č. XXX/XX (č. l. 8), č. XXX/XX (č. l. 9), zmluva o nájme chráneného parkovacieho miesta z 20. júna 2013 (č. l. 10 a 11), zmluva o nájme chráneného parkovacieho miesta z 24. júna 2013 (č. l. 12 a 13), zmluva o nájme chráneného parkovacieho miesta zo 14. novembra 2013 (č. l. 14 a 15) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento skutkový stav:
4. a) Žalobca bol v roku 2013 až 2014 vlastníkom areálu v V. Č.. XX, žalovaný bol podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia v oblasti nákladnej dopravy a užíval pritom vozidlá ev. čísiel: F.-XXXEG, F.-XXXEE a F.-XXXEH. (nesporné skutočnosti)
b) Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca podpísali postupne 20., 24. júna a 14. novembra 2013 tri listiny označené ako „Zmluva o nájme chráneného parkovacieho miesta“, v ktorých prenechal žalovanému do užívania parkovacie miesto v areáli V. XX (čl. I) za účelom parkovania pre vymedzené nákladné motorové vozidlo (čl. II) na dobu neurčitú (čl. IV ods. 1). Nájomné malo byť určené dohodou strán a malo sa platiť mesačne (čl. III). Zmluva obsahovala ustanovenie, podľa ktorého „Prenajímateľ i nájomca sú oprávnený (správne: oprávnení) vypovedať zmluvu písomne bez uvedenia dôvodu...“. Strany ústnou dohodou ustálili nájomné na sume 60 € mesačne bez DPH (nesporná skutočnosť).
c) Žalobca vyúčtoval nájomné za jedno parkovacie státie za január a február 2014 v sume 144 € s DPH faktúrou č. XXX/XX (č. l. 4) splatnou 10. marca 2014. Žalovaný na ňu 11. septembra 2014 uhradil 100 € (nesporná skutočnosť). Nájomné za marec 2014 v sume 72 € s DPH vyúčtoval faktúrou č. XXX/XX (č. l. 5) splatnou 8. apríla 2014, ktorú žalovaný uhradil postupne platbami 20 € dňa 11. februára 2015, 30 € dňa 19. januára 2016 a 22 € dňa 30. marca 2016 (nesporná skutočnosť). Nájomné za apríl 2014 v sume 72 € žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXX/XX (č. l. 6) splatnou 9. mája 2014.
d) Žalobca a žalovaný sa ústne dohodli na skončení nájmu k 16. aprílu 2014, kedy žalovaný vrátil posledné motorové vozidlo leasingovej spoločnosti (priznané skutkové tvrdenie).
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 4 vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu alebo sú reprodukciou listinných dôkazov, voči ktorým neboli vznesené žiadne výhrady.
b) Žalovaný na pojednávaní 13. júna 2017 skutkovo predniesol, že sa so žalobcom ústne dohodol na skončení nájomnej zmluvy k dátumu vrátenia posledného vozidla. Odpis tejto zápisnice bol žalobcovi doručený, ten však vo svojom vyjadrení na toto skutkové tvrdenie nijako nereagoval, teda ho nepoprel ani nepriznal. To však podľa § 151 ods. 1 C. s. p. znamená, že toto skutkové tvrdenie žalovaného sa považuje za nesporné. Za popretie nemožno považovať to, že žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný zmluvu písomne nevypovedal. Okolnosť, či bola alebo nebola daná písomná výpoveď, totiž nie je v nijakom súvise s tým, či došlo alebo nedošlo k ústnej dohode o zmene alebo zrušení zmluvy.
6. V dôsledku toho, že toto skutkové tvrdenie sa stalo nesporným, súd z neho v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p. vychádzal. Tým sa stalo nadbytočné aj dokazovanie tejto skutočnosti (ústnej dohody o skončení zmluvy), preto aj súd upustil od pôvodne nariadeného dokazovania výsluchom svedka a tento dôkaz nevykonal.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa domáha svojich nárokov na základe nájomných zmlúv uzavretých v júni, resp. novembri 2013, ktorými prenajal miesta vo svojom areáli žalovanému. Žalobca je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a prenajatý areál je miestom jeho podnikania, žalovaný bol v čase nájmu podnikateľom podľa toho istého ustanovenia a najaté miesta používať na odstavenie motorových vozidiel, ktoré používal pri svojom podnikaní. Z toho je zrejmé, že nájomné zmluvy boli uzavreté medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa podľa § 261 ods. 1 a 9 Obch. zák. v znení účinnom od 1. februára 2013 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomných zmluvách (§ 663 a nasl.) a Obchodným zákonníkom.
8. Z § 671 ods. 1 Obč. zák. vyplýva nájomcovi povinnosť platiť nájomné určené v zmluve. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že nájomné bolo dohodnuté na sumu 60 € mesačne bez DPH, v dôsledku čoho bol žalovaný povinný platiť ho. Žalovaný však tvrdil, že nájom zanikol dohodou k 15. aprílu 2014. Podľa § 677 ods. 1 Obč. zák. možno nájomnú zmluvu dohodnutú na dobu neurčitú zrušiť dohodou alebo výpoveďou. Jednotlivé nájomné zmluvy vo svojom čl. IV ods. 2 upravovali právo každej strany
zmluvu vypovedať, nijako však neobmedzovali iné spôsoby jej skončenia. V dôsledku toho bolo možné jednotlivé zmluvy na základe dispozitívneho ustanovenia § 677 ods. 1 Obč. zák. skončiť aj dohodou oboch strán. Podľa zisteného skutkového stavu k tejto dohode došlo ústne a nájom sa skončil uplynutím 15. apríla 2014. Ústna forma dohody neprekáža jej platnosti. Podľa § 272 ods. 2 Obch. zák. totiž platí, že ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva zmeniť alebo zrušiť len písomne. Výkladom a contrario z tohto ustanovenia potom vyplýva, že ak písomne uzavretá zmluva takéto ustanovenie neobsahuje, môže sa meniť alebo rušiť aj ústnou dohodou. Iný výklad by toto ustanovenie robil zbytočným, pretože už z § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka (použiteľného pri nedostatku inej úpravy, porov. § 1 ods. 2 Obch. zák.) vyplýva, že záväzok zriadený písomne možno rušiť výlučne len písomne. Ak by táto norma mala platiť aj v oblasti obchodného práva, potom by § 272 ods. 2 Obch. zák. nemal žiaden zmysel, pretože by len opakoval túto normu občianskeho práva. Práve z formulácie tohto ustanovenia však zjavne vyplýva, že ním zákonodarca sledoval účel uľahčiť zmenu alebo zrušenie písomnej zmluvy v obchodnom práve. Preto požiadavku písomnej zmeny alebo zrušenia vyslovene obmedzil na prípady, keď zmluva sama takúto výhradu obsahuje. Potom v ostatných prípadoch možno takúto zmluvu meniť a rušiť aj ústne, prípadne aj konkludentne.
9. Na základe uvedeného potom došlo k platnému skončeniu poslednej nájomnej zmluvy uplynutím 15. apríla 2014, v dôsledku čoho má nájomca právo na nájomné len za mesiace január až marec a polovicu apríla 2014, teda celkovo vo výške 144 + 72 + 72/2 = 252 €. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaný už uhradil sumu 172 €. Žalobca tak má nárok na doplatenie 252-172 = 80 €.
10. Omeškaním s úhradou nájomného vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. odo dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Z už uhradených súm má žalobca nárok na vyčíslený úrok z omeškania takto:
- 9,25 % ročne z 144 € od 11. marca do 11. septembra 2014 v sume 6,75 €,
- 9,25 % ročne z 72 € od 9. apríla 2014 do 11. decembra 2015 v sume 11,17 €,
- 9,25 % ročne z 52 € od 12. decembra 2015 do 19. januára 2016 v sume 0,51 €,
- 9,25 % ročne z 22 € od 19. januára do 30. marca 2016 v sume 0,40 €, teda celkovo 18,83 €. Okrem toho má žalobca podľa § 369c Obch. zák. nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
11. Na základe toho súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 80+18,83+40= 138,83 €, ako aj pokračujúceho úroku z omeškania zo sumy 44 € od 12. septembra 2014 a 36 € od 10. mája 2014 (výrok I), vo zvyšku ju zamietol (výrok II).
12. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. súd priznal prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu (80 : 252, t. j. 24,1 : 75,9 =) 51,8 % jeho trov (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).