Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/59/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8, 813 63 Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1./ P. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. P.H. XXX, 2./ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast.: JUDr. Danuše Tichá, advokátka, so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 10.551,87 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.551,87 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamieta.

III. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu.

IV. Žalobca a žalovaný v 1/ rade nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca si v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uplatňuje voči žalovaným náhradu dávok invalidného dôchodku vyplatených poškodenému v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví zapríčinenej dopravnou nehodou dňa 10.8.2002, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, za čo bol tento aj právoplatne odsúdený. Žalobca v žalobe doručenej súdu 28.9.2015 uvádza, že si v minulosti z uvedeného dôvodu uplatnil u žalovaného v 1. rade náhradu za vyplatené nemocenské dávky a dávky invalidného dôchodku na základe výziev, ktoré žalovaný v 1. rade postúpil žalovanému v 2. rade a tento ich bez výhrad uhradil. Žalobca rovnako žiadal náhradu vyplatených dávok invalidného dôchodku za obdobie od 10.10.2012 do 9.12.2014 aj na základe výzvy č. 48/2014, ktorou žiadal náhradu sumy 10.551,87 Eur od žalovaného v 1. rade a informoval o nich aj žalovaného v 2. rade. Žalobca následne priamo požiadal žalovaného v 2. rade o náhradu týchto dôchodkových dávok s tým, že Sociálna poisťovňa je v prípade náhrady škody vzniknutej úhradou dávok dôchodkového poistenia poškodeným v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá je oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Škoda vzniknutá výplatou dávok dôchodkového poistenia môže totiž vzniknúť len Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Ďalej, zákonom č. 110/2007 Z.z. bola len precizovaná právna úprava v časti rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu a okruhu oprávnených subjektov. Žalobca tiež uviedol, že právo na náhradu škody vzniká Sociálnej poisťovni až výplatou dávok dôchodkového poistenia, ktorých výplatu realizuje mesačne a náhradu uplatňuje raz za určité obdobie, spravidla za rok. Uplatnenie práva na náhradu škody Sociálnou poisťovňou sa teda odvíja od dátumu výplaty poskytnutej dávky a nie na čas, kedy sa poistná udalosť, na ktorú sa vyplácanie dávky viaže, stala. Žalobca poukázal na § 5 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z.z. s účinnosťou ku dňu poistnej udalosti, a teda, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, vzniknutú uhradením nákladov o.i. dôchodkových dávok poskytovaných z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu. Jedná sa o negatívne vymedzenie povinnosti poisťovateľa nahradiť za poisteného škodu vzniknutú uhradením dotknutých dávok s účinnosťou od 1.1.2002. Žalobca poukázal na obdobnú právnu úpravu vo Všeobecných poistných podmienkach poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platných v čase uzatvárania poistnej zmluvy, ktoré tvorili jej súčasť, že pokiaľ v poistnej zmluve nie je dohodnuté inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu (o.i.) vzniknutú uhradením dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu. Žalobca v záverečnom vyjadrení uvádza, že nedostatky právnej úpravy týkajúce sa pojmovej nedôslednosti v zákone č. 381/2001 Z.z. nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Až do precizovaného zákona č. 381/2001 Z.z. novelou č. 110/2007 Z.z. sa Sociálna poisťovňa považovala v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. za poškodenú. Podľa žalobcu je bez právneho významu, či právna úprava považovala ujmu Sociálnej poisťovne za škodu alebo regresný nárok, ak nedošlo k zmene obsahu tohto pojmu a právna úprava aj v čase poistnej udalosti náhradu takejto ujmy vo vzťahu k žalovanej v 2. rade upravovala. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Co/318/2016 z 20.1.2017 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 8C/373/2015 z 17.2.2016. 2. Žalovaný v 2. rade reagoval na výzvu žalobcu č. 48/2014 tak, že pred účinnosťou zákona č. 430/2013 Z.z. (novela zákona č. 381/2001 Z.z.), t.j. pred 1.11.2003, nevyplývala poisťovateľovi povinnosť nahradiť za škodcu nároky uplatňované žalobcom, teda náhradu dôchodkových dávok, pričom aj po tomto dátume sa povinnosť náhrady vzťahovala len k subjektu poškodeného, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Až ďalšou novelou, zákonom č. 110/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2007, bola povinnosť poisťovateľa upravená vo vzťahu k príslušným subjektom. Teda podľa žalovaného sa povinnosť poisťovateľa nahradiť dôchodkové dávky Sociálnej poisťovni môže uplatniť najskôr od 1.4.2007. Žalovaný na uvádzaných tvrdeniach zotrval a v rámci konania doplnil, že z dôvodovej správy k zákonu č. 430/2003 Z.z. vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý absencie právnej úpravy pred uvedenou novelou ohľadne náhrady o.i. dávok dôchodkového poistenia, pretože v dôvodovej správne sa uvádza, že poisťovne uhrádzajú uvedené plnenia už na základe zmluvných dojednaní, čo je obvyklé aj vo väčšine európskych krajín a z tohto dôvodu je vhodné rozšíriť rozsah poistenia zodpovednosti o tieto inštitúty. Poukázal na § 28c zákona č. 110/2007 Z.z., podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1.4.2007 zostávajú nedotknuté. Poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola uzatvorená dňa 20.12.2001 s účinnosťou od 1.1.2002 a k dopravnej nehode došlo 10.8.2002. Žalovaný v 2. rade sa odvoláva na zákaz retroaktivity a princíp právnej istoty. Žalovaný v 2. rade ďalej argumentoval, že o škode vzniknutej Sociálnej poisťovni v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. § 31 zákona č. 274/1994 Z.z., je možné hovoriť až výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, teda poisteného (nie poisťovne). Uvedené vyplýva aj zo stanoviska Sociálnej poisťovne, v ktorom odporúča uplatniť právo z titulu výplaty dávok Sociálnej poisťovne voči tretej osobe (poistenému), ktorej právo na náhradu škody voči poisťovateľovi nie je dotknuté. Poukázal na to, že v dôvodovej správe k novele č. 110/2007 Z.z. sa uvádza, že k vyňatiu časti v § 4 ods. 2 písm. a) „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov ..dávok dôchodkového poistenia“ došlo preto, lebo regres Sociálnej poisťovne nie je škodou, nakoľko Sociálna poisťovňa nie je v pozícii poškodenej strany. Priamy regres bol však upravený v osobitnom ustanovení (§4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.) s účinnosťou od 1.4.2007. Nakoľko k poistnej udalosti došlo dňa 10.8.2002, nároky žalobcu voči žalovanému v 2. rade dané nie sú a žalovaný v 2. rade nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/585/2015 z 20.1.2016, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/49/2011 z 21.6.2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 12C/244/2015 z 21.4.2017. 3. Žalovaný v 1. rade sa v konaní bránil tak, že nakoľko si plní povinné zmluvné poistenie, žalovaný v 2. rade by mal plnenie požadované žalobcom zaplatiť. 4. Súd po vykonanom dokazovaní, vrátane oboznámenia sa s obsahom spisu, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo dňa 10.8.2002, pri ktorej poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví, za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade. Taktiež nebolo sporné, že v danom čase bola medzi žalovaným v 1. a 2. rade uzatvorená platná a účinná zmluva o poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Medzi stranami

sporu ďalej nebolo sporné, že žalobca najprv vyzval žalovaného v 1. rade k náhrade škody z titulu výplaty dôchodkových dávok poškodenému s tým, že o tom upovedomil žalovaného v 2. rade, ktorého následne vyzval k realizácii poistného plnenia z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k vozidlu, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Tiež nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade dobrovoľne plnil žalobcovi v obdobných prípadoch na základe výziev žalobcu, ktoré predchádzali výzve č. 48/2014. Sporný nebol ani rozsah plnenia žalobcom poškodenému, resp. jeho reálna výplata poškodenému. 6. Pokiaľ žalobca žiadal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť nárok na náhradu škody spoločne a nerozdielne, súd poukazuje na ustanovenie § 438 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník, podľa ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V danej veci ujmu na zdraví spôsobil len žalovaný v 1. rade v zmysle odsudzujúceho rozsudku, preto neprichádzalo do úvahy zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne.

7. Je zrejmé, že spor vznikol z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy, teda rozhodnutie vo veci spočívalo v právnom posúdení veci súdom. Súd sa oboznámil s rozhodnutiami súdov, na ktoré strany poukázali, ako aj s právnou úpravou v rozhodnom období a rozhodol v medziach zákona, tak ako uznal za spravodlivé. Súd sa stotožnil s argumentom žalovaného v 2. rade v tom, že je nevyhnutné posúdiť vec pri rešpektovaní zásady zákazu retroaktivity, a teda je potrebné na danú vec aplikovať zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase poistnej udalosti, teda k 10.8.2002 (ďalej aj „ZoPZP“). Súd sa ďalej stotožnil s argumentom žalobcu, podľa ktorého je dňom vzniku nároku Sociálnej poisťovne deň úhrady dôchodkových dávok. Uvedené je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 343/2009 zo dňa 30. 6. 2011. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase výplaty dôchodkových dávok (ďalej len „ZoSP“), sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Podľa ods. 4, 5 a 6 ustanovenia § 238, na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje. Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Právo na náhradu škody uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. Súd sa stotožnil a s argumentom žalobcu, že z uvedených ustanovení je nevyhnutné vyvodiť záver, že výplatou dávok sa stáva Sociálna poisťovňa poškodenou.

8. Žalovaný v 2. rade uviedol, že až od účinnosti zákona č. 110/2007 Z.z. je daný nárok Sociálnej poisťovne voči komerčnej poisťovni na náhradu dôchodkových dávok z titulu § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa § 28c ods. 6 zákona č. 110/2007 Z.z., právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. aprílom 2007 zostávajú nedotknuté. Súd má za to, že situácia v posudzovanej veci nebola iná ani pred účinnosťou uvedenej novely, resp. novely - zákona č. 430/2003 Z.z. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že nedostatočná právna úprava nemôže byť na ťarchu žalobcu a ani žalovaného v 1. rade. K názoru súdu uvádzanému vyššie je možné dospieť výkladom zákona, ktorý má prednosť pred dotváraním práva v prípade identifikácie medzery v predmetnom zákone. Totiž, v čase poistnej udalosti zákon č. 381/2001 Z.z. v § 4 ods. 2 písm. a) upravoval nasledovný rozsah poistenia „škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,”. Zákonom č. 430/2003 Z.z. došlo k doplneniu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o text za čiarkou „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,”. Teda v danom prípade sa v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., v znení novely č. 430/2003 Z.z., úhrada dávok dôchodkového poistenia považovala za škodu. Takáto úhrada sa za škodu považovala aj pred účinnosťou tejto novely, a to odvolávajúc sa jednak na rozsah poistenia v § 4 ods. 2 ZoPZP, ďalej s poukazom na § 4 ods. 3 ZoPZP: “Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.”, § 5 ods. 1 písm. f) ZoPZP: „Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného

škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu.“, v spojení so zákonom o SP (citovanom v bode 7 rozsudku). Súd má za to, že úhrada dávok dôchodkového zabezpečenia bola subsumovaná pod ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) ZoPZP ako škoda „z dôvodu škody na zdraví“. K uvedenému výkladu je možné dospieť práve s poukazom na § 5 ods. 1 písm. f) ZoPZP, ktorý sa jednoznačne viaže len k rozsahu poistenia v § 4 ods. 2 ZoPZP. Obdobná úprava ako v § 5 ods. 1 písm. f) ZoPZP bola aj v čl. II (1) (f) bod (1) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platných v čase uzatvárania poistnej zmluvy, pokiaľ v poistnej zmluve nie je dohodnuté inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu (o.i.) vzniknutú uhradením dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu. Zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo k vyňatiu vety za čiarkou v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a o novú úpravu v § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. čím sa úhrada dôchodkových dávok špecifikovala jednoznačne ako regresný nárok, nie škoda a bol jasne definovaný subjekt, ktorému sa má tento nárok nahradiť. Zákonmi č. 430/2003 Z.z. a zákonom č. 110/2007 Z.z. došlo len k precizovaniu úpravy v zákone č. 381/2001 Z.z. Teda tak ako súd vyhodnotil vyššie, nedostatky v právnej úprave nemôžu byť na ťarchu žalobcu ani žalovaného v 1. rade. Uvedené je aj v súlade s princípom právnej istoty, na ktorý sa odvoláva práve žalovaný v 1. rade, keď tento dobrovoľne nahradil nároky žalobcu v obdobných prípadoch v minulosti. I keď v súlade s obranou žalovaného v 1. rade, uvedené plnenia nezakladajú právny nárok žalobcu, zdôrazňujú len nedostatky v právnej úprave, ktoré viedli až k sporu. Priamy nárok žalobcu je daný § 15 ods. 1 ZoPZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“. Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. V rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/19/2015 (potvrdenom rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/585/2015) súd poukázal na nemožnosť údajného škodcu brániť sa v konaní, nakoľko Sociálna poisťovňa uplatnila právo na náhradu škodu priamo u SKP čím porušila jeho práva podľa § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca ako poškodený výplatou dávok požiadal o náhradu najprv žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade o tomto upovedomil a následne vyzval žalovaného v 2. rade k náhrade týchto dávok. Žalovaný v 1. rade sa odvolal na platnú zmluvu o poistení so žalovaným v 2. rade, ktorý má podľa žalovaného v 1. rade nahradiť tento nárok žalobcovi. Súd sa teda stotožnil aj s právnou argumentáciou žalovaného v 1. rade, priznal nárok uplatňovaný žalobcom v celom rozsahu a zaviazal žalovaného v 2. rade k jeho úhrade.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, je žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, oslobodený od súdneho poplatku. Podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona, prvá veta, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súlade s uvedeným je žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť štátu trovy spočívajúce v súdnom poplatku. Žalobca a žalovaný 1. rade, ktorí boli obaja úspešní v konaní si žiadne trovy v konaní neuplatnili a zo spisu im ani žiadne trovy nevyplývajú, preto im súd tieto nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).