Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Csp-4-2021.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, zast. BNP PARIBAS PERSOVAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 2.622,69 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.01.2021 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 2.622,69 €, úrokov z úverovej istiny vo výške 18 % ročne zo sumy 2.283,30 € od 04.07.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.602,69 € od 04.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.07.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len UZ) podľa zák. č. 129/2010 Z.z, Obsahom UZ bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 2.283,30 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na UZ a súčasne záväzok žalovaného zaplatiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok vo výške 67,07 € t.j. celkom sumu 3.219,36 € so splatnosťou prvej splátky 15.08.2017. So súhlasom žalovaného žalobca poskytol žalovanému daný úver tak, že finančné prostriedky zaslal dňa 09.08.2017 priamo na účet predajcu tovaru, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného. Podľa bodu 2.1, časti 3 UZ sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver, ktorý záväzok riadne neplnil, doposiaľ neuhradil žalobcovi nič, čo preukazuje výpis z úverového účtu a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru, vyhlásil úver za predčasne splatný (bod 3.1, časť 3 UZ) ku dňu 03.07.2018. Žalovaná suma ku dňu podania žaloby pozostáva z istiny v sume 2.622,69 € (2.283,30 € zvyšok dlžnej úverovej istiny, 319,39 € z titulu dlžných úrokov z úveru, 20 € z titulu nákladov za uplatnenie pohľadávky). Okrem istiny si žalobca uplatňuje aj dohodnuté riadne úroky vo výške 18 % ročne zo sumy 2.283,30 € od 04.07.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.602,69 € od 04.07.2018 do zaplatenia (neuplatňuje si úrok z omeškania z nákladov za vymáhanie pohľadávky). Tento svoj nárok oprel najmä o ustanovenie bodov 2.1, 3.1, 3.2, 3.4, 6 časti 3 UZ a § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 16.02.2021 zotrval na zaplatení sumy 2.354,41 € úrokov z úverovej istiny vo výške 18 % ročne zo sumy 2.015,50 € od 04.07.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.334,41 € od 04.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
V časti o zaplatenie istiny v sume 368,28 € spolu s riadnym úrokom vo výške 18 % ročne zo sumy 268,268 € od 04.07.2018 do zaplatenia ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 268,28 € od 04.07.2018 do zaplatenia vzal žalobu späť bez udania dôvodov.
3. Súd doručil žalovanému žalobu, prílohy, poučenie ako aj výzvu na vyjadrenie k žalobe na adresu trvalého pobytu evidovanú v RO, pričom tieto žalovaný prevzal až cestou polície dňa 11.01.2022. Žalovaný sa vo veci v stanovenej lehote nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil ostatné pojednávanie na deň 04.05.2022. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie vykázané riadne a včas (fikcia) na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd prejednal vec bez prítomnosti strán sporu.
5. Súd vykonal dokazovanie výpisom z OR žalobcu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 30.07.2017, listinou o spracovaní osobných údajov, výpisom z úverového účtu žalovaného, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.07.2018 spolu s doručenkou, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil skutkový stav veci popísaný nižšie.
6. Z UZ uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom 30.07.2017 vyplynulo, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy za poskytnutie úveru podľa časti 1 UZ, kde sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 2.283,30 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na UZ a súčasne záväzok žalovaného zaplatiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok vo výške 67,07 € t.j. celkom sumu 3.219,36 € so splatnosťou prvej splátky 15.08.2017 a poslednej splátky 15.07.2021. V časti 2 UZ sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a žalovaný sa zaviazal poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky, ako aj splniť si ďalšie povinnosti dohodnuté v tejto zmluve. Výška úverového rámca pritom bola v tejto zmluve uvedená v sume 5000 Eur a súčasne tam bola uvedená aktuálna výška úverového rámca v sume 600 Eur, pričom časť 2 UZ nie je predmetom tejto žaloby.
7. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 09.08.2017 poskytol žalovanému sumu 2.283,30 Eur (ako financovanie v prospech účtu predajcu), sumu 20 € si uplatňuje navyše ako poplatky spojené s vymáhaním pohľadávky, pričom žalovaný z tejto sumy nezaplatil nič.
8. Z oznámenia žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXX z 03.07.2018 (čl. 21 spisu) v spojení s fotokópiou poštovej obálky mal súd preukázané, že žalobca doručoval toto oznámenie (ako hmotnoprávny úkon) žalovanému, pričom podľa doručenky toto žalovaný neprevzal. Oznámenie (okrem iného) obsahovalo aj výzvu pre žalovaného podľa § 563 Občianskeho zákonníka na zaplatenie (aj) dlžnej sumy 2.622,69 Eur. V tomto liste žalobca neuviedol ani lehotu, do ktorej má byť predmetný dlh zaplatený.
9. Súd preskúmal listinu o spracovaní osobných údajov, ktorá obsahuje len súhlas žalovaného so spracovaním jeho osobných údajov u subjektov tam uvedených ale neobsahuje žiadne skutočné údaje o osobných a majetkových pomeroch žalovaného. Žalobca zároveň nepreukázal, že by skutočnosti obsiahnuté v tejto listine preveroval a s akým výsledkom.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
15. Podľa § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
16. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
17. Podľa § 7 ods. 21 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
18. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb z 30.07.2017, ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 54 a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
25. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 30.07.2017 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
26. Súd preskúmal danú zmluvu a dospel k záveru, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania jeho príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver. Vychádzajúc aj z uvedeného je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
27. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne informácie o
rodinných majetkových a zárobkových pomeroch žalovaného. Je zrejmé, že žalobca nezisťoval pomery na strane žalovanej s dostatočnou starostlivosťou.
28. Z tohto právneho záveru o tom, že žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že žalovaný by bol povinný vrátiť žalobcovi právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka len sumu, ktorú od žalobcu na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, t.j. sumu 2.283,30 Eur (poskytnutá istina úveru = platba predajcovi) po odpočítaní doteraz (na základe tejto zmluvy) žalovaným uhradenej sumy - 0 Eur, t.j. sumu 2.283,30 Eur. V tejto súvislosti súd takisto odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 10. 2016, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že posledná a zároveň jediná čerpaná suma je 09.08.2017 a s poukazom na ustanovenie § 54 a OZ má súd za to, že i táto suma je premlčaná.
29. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov za uplatnenie pohľadávky, na úroky a úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že žaloba bola zamietnutá, z tých istých dôvodov nevznikol žalobcovi nárok ani na uplatnené poplatky za uplatnenie pohľadávky, riadne úroky ani úroky z omeškania.
30. Pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.622,69 € s príslušenstvom, neskôr vzal žalobu čiastočne späť a trval len na zaplatení sumy 2.354,41 € s príslušenstvom. V zmysle § 145 ods. 3 CSP, súd ďalej konal len o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti, nakoľko žaloba bola vzatá späť čiastočne pred jej doručením žalovanému.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a i keď mal žalovaný v konaní plný úspech súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.