Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-124-2016.pdf
PDF · 93.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/124/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: TERMÁL s.r.o., IČO: 34 099 336, Promenádna 3221/20, Veľký Meder, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Milan Bányi, advokát, Veľký Meder, proti žalovanej: Alžbeta Orbánová, IČO: 30 906 229, Lapšárska 134/74, Ohrady, o 854 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná do troch dní zaplatiť žalobcovi 854 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2015. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 6. mája 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia nedoplatku nájomného 854 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2015. V žalobe predniesol, že 30. apríla 2015 so žalovanou uzavrel nájomnú zmluvu, ktorou jej prenechal na užívanie drevené domčeky na promenáde na kúpalisku vo C. K.. Žalovaná mala zaplatiť nájomné 1.004 €, z ktorého však 854 € nezaplatila.
2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by so žalobcom podpísala nájomnú zmluvu na rok 2015. Kanceláriu žalobcu navštívila len za účelom dohodnutia splátkového kalendára za rok 2014. Jej zdravotný stav jej v roku 2015 vôbec nedovoľoval prevádzkovať uvedený stánok.
3. Súd nariadil na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 267 ods. 3 C. s. p.), na ktorom za prítomnosti oboch strán vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: faktúra F. (č. l. 4) s podacím lístkom (č. l. 5 a 6), upomienka z 19.10.2015 (č. l. 9) s podacím lístkom (č. l. 10-11), upomienka zo 4.11.2015 (č. l. 13) a protokol z 8.11.2015 (č. l. 52), prvopis nájomnej zmluvy z 30. apríla 2015 (príloha A), nájomná zmluva č. W.-XXXXXXX, zmluva č. D. o nájme nebytových priestorov a nájomná zmluva bez čísla z 31.5.2013 (všetky oboznámené v zápisnici o pojednávaní zo 7. júla 2017 č. l. 55/rub) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným založenou jediným spoločníkom - mestom C. K., ktorá v roku 2015 prevádzkovala verejné kúpalisko s názvom TERMÁL vo C. K., ktoré je inak vlastníctvom mesta C. K.. Súčasťou areálu kúpaliska boli stánky - drevené domčeky v ktorých sa prevádzkovali maloobchodné činnosti. Žalovaná v roku 2015 podnikala na základe živnostenského oprávnenia s predmetom činnosti maloobchod. (nesporné skutočnosti)
b) Konateľ žalobcu a žalovaná podpísali 30. apríla 2015 listinu označenú ako „Nájomná zmluva uzatvorená podľa... zákona č. 116/1990 Zb... a podľa § 663 Občianskeho zákonníka“ (príloha A), ktorá obsahovala okrem iného tieto ustanovenia: „I. Predmet a účel nájmu 1. Prenajímateľ prenajíma nájomcovi za nižšie uvedených podmienok nehnuteľnosti: a) nebytové priestory o celkovej výmere 13,80 m2, ktoré sa nachádzajú na promenáde v drevenom domčeku č. 5 a 6 na pozemku... č. 4191/6... a to: miestnosť o výmere 6,9 m2 v drevenom domčeku č. 5, miestnosť o výmere 6,9 m2 v drevenom domčeku č. 6. b) pozemok ... č. 4191/6 o celkovej výmere 16,48 m2 ... Nehnuteľnosti ... sú zakreslené v kópii katastrálnej mapy ... príloha č. 1 2. Nájomca bude prenajaté nebytové priestory ... užívať na prevádzkovanie maloobchodnej predajne ... II. Doba nájmu 1. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.5.2015 do 31.10.2015, ktorá začína plynúť odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy ... III. Výška a splatnosť nájomného 1. Nájomné je stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 1004,00 EUR / za celú dojednanú dobu nájmu ... 2. V dohodnutom nájomnom je zahrnutý poplatok za odber elektrickej energie, vody a odvoz komunálneho odpadu ... 4. Nájomca je povinný uhradiť dohodnuté nájomné za rok 2015 ... na základe faktúry vystavenej prenajímateľom najneskôr do 30.9.2015 ... 5. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predčasného ukončenia nájomného vzťahu prenajímateľ má právo na úhradu nájomného podľa odseku 1 tohto bodu za celú dojednanú dobu nájmu ...“.
c) Nebolo zistené, či žalovanej bol predmet nájmu odovzdaný a či ho žalovaná užívala počas celej doby nájmu. Takisto nebolo dokázané, či a kedy žalovaná uplatňovala u žalobcu nárok na zľavu z nájomného pre nemožnosť užívať predmet nájmu.
d) Faktúrou č. F.-XX/XXXX (č. l. 4) splatnou 30. septembra 2015 žalobca vyúčtoval žalovanej nájomné v sume 1.004 €. Faktúra bola odoslaná žalovanej poštou 30 júla 2015 na adresu miesta jej podnikania (podací lístok č. l. 5 a 6). Keďže žalovaná celý nájom neuhradila, žalobca ju postupne dvoma upomienkami z 19. októbra a 4. novembra 2015 (č. l. 9 a č. l. 13) upomenul na uhradenie zvyšnej sumy 854 €. Žalovaná však túto sumu neuhradila.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 v podstate vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré sú pri nich uvedené v zátvorkách. Pokiaľ sa medzi týmito dôkazmi vôbec vyskytli rozpory, vyhodnotil ich súd takto:
a) Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinu - nájomnú zmluvu z 30. apríla 2015. Ide o tzv. súkromnú listinu (§ 205 C. s. p. a contrario), keďže nebola vystavená orgánom verejnej moci ani nie je vyhlásená za verejnú listinu. Podľa konštantnej judikatúry je v prípade súkromných listín dôkazné bremeno o ich pravosti a pravdivosti na tom, kto sa ich dovoláva (porov. napr. uznesenie 4 Cdo 13/2009). V prerokúvanej veci žalovaná popierala pravosť predloženej súkromnej listiny, bolo dôkazné bremeno jej pravosti na žalobcovi. Súd po uvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol. Žalovaná samotná svoj podpis na štvrtej strane tejto zmluvy uznala, v podstate však namietala, že listina, ktorú ona podpísala, nie je zhodná s listinou predloženou žalovaným. Súd však po posúdení obsahu tejto listiny nepovažuje obranu žalovanej za preukázanú. Listina nájomnej zmluvy ako celok je celistvá, v ľavom hornom rohu zošitá. Je priebežne číslovaná na jednotlivých stranách s uvedením celkového počtu strán, sú v nej priebežne číslované jednotlivé zmluvné ustanovenia, toto číslovanie je v celom texte priebežné. Takisto medzi jednotlivými stranami listiny sú logické prechody, vety začínajú tam, kde na predošlej strane skončili. Zo všetkých týchto dôvodov súd dospel k názoru, že listina, ktorú žalobca predložil ako prílohu A, je originálnou listinou, ktorú žalovaná podpísala 30. apríla 2015. Pokiaľ by aj bola pravda, že žalovaná podpisovala len štvrtú stranu tejto listiny, potom podľa názoru súdu aj z označenia tejto štvrtej strany je zrejmé, že ide o poslednú stranu dlhšej (širšej) listiny, ktorá pozostáva z viacerých strán a viacerých článkov. Zo samotnej strany 4 je zjavné, že jej obsahom je nájomná zmluva, keďže strany sú na nej označené ako prenajímateľ a nájomca, hovorí
sa v nej o užívaní predmetu nájmu, odkazuje sa v nej na ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. ako aj Občianskeho zákonníka. Žalovaná si teda musela byť vedomá, že podpisuje listinu, ktorá pozostáva z viacerých strán a bola povinná pred týmto podpisom sa o obsah ďalších strán zaujímať. Napriek svojej povinnosti vyplávajúcej z čl. 8 základných princípov C. s. p. nedokázala, že by niektorá zo strán zmluvy predloženej žalobcom ako príloha A bola zamenená, že by bola podsunutá s iným obsahom alebo že by bola sfalšovaná. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že žalobcom predložená listina ako celok je pravá a pravdivá, teda vyjadruje celú vôľu žalovanej, ktorú táto svojim podpisom prejavovala.
b) Pokiaľ žalovaná poukazovala na iný spôsob zošívania zmlúv, tak zmluvy ňou predložené sú uzavreté s inými subjektami, nie so žalobcom. Sama skutočnosť, že niektorý iný subjekt zmluvy na mieste zošitia zabezpečuje proti ďalšej manipulácii napr. prepečiatkovaním, prípadne zviazaním, neznamená, že takýto postup je predpokladom platnosti zmluvy ako právneho úkonu, prípadne jej pravosti a dôkaznej sily v civilnom sporovom konaní. Spojenie listiny len zošitím a nepoužitie ďalších dodatočných prostriedkov proti oddeleniu jednotlivých listov nemá za následok, že by sa takáto listina automaticky nemala považovať za jednotnú, prípadne že by mala byť jej jednotnosť (t. j. jednotnosť právneho úkonu vyjadreného na všetkých jej stranách) spochybnená.
c) Žalovaná ďalej napriek svojej povinnosti z čl. 8 základných princípov C. s. p. nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie, či a kedy uplatňovala u žalobcu nárok na odpustenie alebo zľavu z nájomného. Bolo však povinnosťou žalovanej tieto skutočnosti preukázať, pokiaľ na nich chcela založiť prípadné právo na zľavu z nájomného resp. na jeho odpustenie. Ak žalovaná takéto dôkazy nenavrhla, musel súd dospieť k záveru, že neuniesla svoje dôkazné bremeno a svoje nároky riadne u žalobcu neuplatnila.
6. Súd nevyhovel žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania za účelom vyhľadania advokátskeho zastúpenia a navrhnutia ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Z ustanovenia § 183 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Z § 153 ods. 1 C. s. p. potom vyplýva, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, t. j. dostatočne skoro, ak konajú starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu na prostriedky procesného útoku neuplatnené včas nie je potrebné prihliadnuť. V prerokúvanej veci žalovaná prevzala platobný rozkaz už 22. októbra 2016, následne prvé pojednávanie nariadené na 24. marca 2017 bolo na jej žiadosť odročené kvôli jej nepriaznivému zdravotnému stavu. Na ďalšom pojednávaní 27. júna 2017 bolo jasne uvedené, čo sa považuje za sporné, a žalovaná už vtedy namietala, že predmet nájmu nemohla užívať, lebo musela odovzdať kľúče. Toto pojednávanie bolo odročené na 7. júla 2017. Žalovaná tak počas konania mala vytvorený dostatočný priestor na to, aby vyhľadala odbornú právnu pomoc a poradila sa o tom, aké prostriedky procesného útoku a procesnej obrany potrebuje predniesť nato, aby bola v konaní úspešná. Pokiaľ sa žalovaná obrátila na advokátku až pred pojednávaním 7. júla 2017, ide takéto oneskorenie na jej vrub. Neschopnosť predniesť ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemôže predstavovať dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. Navyše, v takomto prípade súd podľa § 153 ods. 2 C. s. p. nie je povinný na nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany vôbec prihliadať, v dôsledku čoho by odročenie pojednávania bolo beztak zbytočné. Vzhľadom na to súd pojednávanie neodročil a na termíne 7. júla 2017 vo veci rozhodol.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa svojich nárokov domáha zo zmluvy z 30. apríla 2015, ktorou žalovaný prenechal do užívania dva drevené domčeky v areáli kúpaliska vo C. K. a žalovaná mala za ne platiť nájomné. V čase uzavretia zmluvy bol žalobca obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri, teda podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka ktorého predmet činnosti zahŕňal aj správu uvedeného kúpaliska, a žalovaná bola podnikateľkou na základe živnostenského oprávnenia v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ktorá prevádzkovala okrem iného maloobchodný predaj. Z obsahu čl. I ods. 2 nájomnej zmluvy je zrejmé, že žalovaná mala túto maloobchodnú činnosť prevádzkovať aj v prenajímaných drevených domčekoch. Vzhľadom na to je zrejmé, že v danom prípade ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom podľa jeho § 261 ods. 1. Napriek citácii ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v zmluve sa podľa názoru súdu tento právny vzťah nespravuje uvedeným zákonom. Drevené domčeky umiestnené v areáli kúpaliska totiž nespĺňajú
definíciu nebytového priestoru v zmysle § 1 písm. a) citovaného zákona, keďže celkom zjavne nie sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Ich nájom sa tak spravuje len ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.
8. Z ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy. V prerokúvanej veci z ustanovenia článku III ods. 1 nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomné za celú dobu nájmu je 1.004 € a podľa ods. 4 citovaného článku je splatné do 30. septembra 2015. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaná zaplatila viac než žalobcom priznaných 150 €. Žalobca ďalej splnil aj ďalšiu podmienku článku III ods. 4 nájomnej zmluvy, a to riadne vystavenie faktúry, ktorá bola žalovanej riadne odoslaná v dostatočnom predstihu 30. júla 2015 na adresu miesta jej podnikania. Žalovaná tak mala dostatočný priestor, aby sa s faktúrou oboznámila, keďže táto podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka došla do jej dispozičnej sféry. Vzhľadom na to žalobcovi vznikol nárok na úhradu zvyšných 854 €.
9. Námietky žalovanej proti platnosti zmluvy sú nedôvodné. Predovšetkým, vzhľadom na predmet nájmu z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani iných predpisov nevyplýva, že by zmluva o nájme musela mať nevyhnutne písomnú formu. Takáto požiadavka by snáď vyplývala z ustanovenia § 6 ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže predmet nájmu - areál kúpaliska je vo vlastníctve mesta C. K.. V prerokúvanej veci však predložená nájomná zmluva z 30. apríla 2015 je riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhovuje požiadavke písomnej formy. Ako už bolo uvedené, na jej platnosť nemá vplyv to, že jej jednotlivé listy nie sú zošité „bezpečnejším“ spôsobom než obyčajnou kancelárskou zošívačkou. Takéto zošitie totiž nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy, keď jeho absencia nemá za následok to, že by nebola dodržaná písomná forma (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 167/2014). Na platnosť zmluvy takisto nemá vplyv, či zmluva bola alebo nebola schválená mestom. Žalobca je samostatná právnická osoba odlišná od mesta C. K., ktorého predmetom činnosti je aj správa kúpaliska vo C. K.. Nájomná zmluva je záväzkovým právnym vzťahom vznikajúcim medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by uzavretie zmluvy nevlastníkom predmetu nájmu malo mať za následok jej neplatnosť. V prerokúvanej veci navyše nie je ani sporné, že mesto s prenajímaním priestorov uvedeného kúpaliska zo strany žalobcu jednotlivým nájomcom súhlasilo. Potom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva požiadavka, aby úkon žalobcu, hoci aj je 100 % dcérskou spoločnosťou mesta, podliehal schváleniu mesta, resp. že by takéto schválenie malo akýkoľvek vplyv na jeho platnosť. Konečne nie je vôbec podstatné, či zmluva bola alebo nebola zverejnená. Podmienky zverejnenia zmluvy boli v rozhodnom období upravené v § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácie znení účinnom od 1. decembra 2012 do 31. decembra 2015. Podľa § 5a ods. 1 cit. zák. je povinne zverejňovanou zmluvou písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a obsahuje určité informácie. Žalobca ako právnická osoba zriadená obcou je však tzv. povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 2 cit. zák. Tieto povinné osoby podľa § 5a ods. 2 cit. zák. nie sú povinné zverejňovať zmluvy, pokiaľ bola táto uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo inej úradnej evidencii. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmet podnikania žalobcu spočíva v správe termálneho kúpaliska vo C. K.. Súd považuje zmluvu o nájme stánkov za účelom maloobchodného predaja v tomto kúpalisku za zmluvu uzatvorenú v bežnom obchodnom styku na účely prevádzkovania takéhoto kúpaliska t. j. v rozsahu predmetu činnosti zapísaného v obchodnom registri. V dôsledku toho podľa cit. § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. zverejnenie takejto zmluvy nie je vôbec potrebné.
10. Žalovaná konečne namietla, že predmet nájmu nemohla užívať, pretože bola práceneschopná, resp. preto, že musela žalobcovi vrátiť kľúče od oboch domčekov. Nároky nájomcu v prípade nemožnosti užívať predmet nájmu sú však upravené v § 673 a 674 Občianskeho zákonníka tak, že v prípade nemožnosti užívania nájomca nie je povinný platiť nájomne a v prípade obmedzeného užívania má nárok na primeranú zľavu z neho. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka však toto právo musí nájomca uplatniť u prenajímateľa bezodkladne, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa kedy došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, inak toto právo zanikne. V prerokúvanej veci sa samotný nájom mal skončiť 30. septembra 2015, najneskôr v tento deň teda žalovaná mohla vedieť o tom, že došlo ku skutočnostiam zakladajúcim právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného a mohla toto právo uplatniť u žalobcu ako prenajímateľa. Najneskôr tak potom musela urobiť do 30. marca 2016, inak jej toto právo zaniklo. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaná toto právo takýmto spôsobom uplatnila, v dôsledku čoho zaniklo preto je vylúčené, aby sa ho žalovaná domáhala v tomto konaní.
11. Žalobca tak má nárok na uplatnené nájomné v sume 854 €. Omeškaním s jeho splatením vznikol žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške upravenej nariadením vlády č. 21/2013 Z. z., ktorý si však žalobca uplatňuje len vo výške 5,05 % ročne, v dôsledku čoho mu súd nemohol priznať viac (§ 216 ods. 1 C. s. p.). Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).
12. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd plne úspešnému žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).