Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/255/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, 2/ P.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V., Z. XXXX/X, proti žalovanej: Obec Čereňany, Pálenická č. 491/4, Čereňany, IČO: 00318043, zastúpená AK HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, o náhradu nemajetkovej škody, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. februára 2016 č. k. 6C/248/2010-753, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.02.2016 č. k. 6C/248/2010-753 pri právnom posúdení podľa § 1, § 10 ods. 1 až 3, § 11, § 12 ods. 1, 2, § 13, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 4 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb., § 3 ods. 3, § 27 ods. 4 a § 53 zák. č. 355/2007 Z.z., zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade každému po 2.000 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd mal s poukazom na vykonané dokazovanie preukázané, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade od r. 1996 užívali rodinný dom v I., ul. P. XXX/XX nachádzajúci sa za pozemkom, v ktorom sa nachádzala prevádzka reštaurácie R., vlastnícky patria U. I.. V roku 2002 U. I. začal s rekonštrukciou priestorov reštaurácie a v r. 2006 požiadal žalovanú o povolenie na hudobnú reprodukciu. V tom čase platilo VZN č. 5/1995 schválené žalovanou dňa 13.03.1995. V tomto VZN ohľadne zachovania nočného kľudu bolo určené, že od 22.00 hod., je zakázané akýmkoľvek spôsobom rušiť nočný kľud. V denných hodinách je nutné hluk obmedziť na najnutnejšiu mieru. Dňa 02.06.2006 žalovaná v zastúpení starostom obce L. U., vydala majiteľovi reštaurácie R. U. I. povolenie vykonávať reprodukciu hudby na akciách, ktoré budú poriadané v areáli reštaurácie počas roku 2016 v čase od 16.00 hod. do 03.00 hod. Dňa 21.03.2007 starosta Obce Čereňany, predĺžila povolenie majiteľovi reštaurácie R. vykonávať reprodukciu hudby na akciách v areáli tejto reštaurácie v čase od 16.00 hod. do 04.00 hod. Okresná prokuratúra v Prievidzi listom zo dňa 04.07.2007 oznámila žalobcom, že žalovaná nemá prijaté VZN ohľadne stanovenia pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Okresný prokurátor v Prievidzi podal žalovanej upozornenie, v rámci ktorého bolo žalovanej navrhnuté, aby na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva boli prijaté také opatrenia, aby pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb boli zosúladené s ust. § 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 369/1990 Zb. Dňa 17.07.2007 okresné zastupiteľstvo žalovanej schválilo VZN č. 1) 2007, v ktorom okrem iného bol stanovený čas prevádzky a čas hudobnej produkcie v reštaurácii R. od 14.00 hod. do 05.00 hod. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prievidzi na základe žiadosti žalobcov v 1/ a 2/ rade zrealizoval merania ohľadne zistenia emisii hluku vo vonkajšom a vnútornom prostredí rodinného

domu na ul. P. XXX/XX v I. dňa 17.09.2007. Prípustná ekvivalentná hladina zvuku je 50 decibelov pre večer a 45 decibelov pre noc. Na tvare miesta bolo nameraných 64 decibelov pre večer a 62,8 decibelov pre noc. Dňa 17.04.2008 zastupiteľstvo žalovanej vydalo VZN č. 1/2008, kde sa okrem iného určuje čas prevádzky služieb počas týždňa (pondelok až štvrtok) od 6.00 hod. do 24.00 hod., a počas piatka až soboty v čase od 18.00 hod. do 05.00 hod. Dňa 09.06.2008 vydala Okresná prokuratúra v Prievidzi protest, ktorým namietala VZN č. 1/2008 ohľadne pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, pre jeho rozpor s ust. § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade splnili podmienku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody (§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2013 Z.z.) a to prostredníctvom listu zo dňa 05.09.2008, ktorým vyzvali žalovanú na predbežné prerokovanie nároku a zároveň si každý z nich uplatnil aj nemajetkovú ujmu v sume 66.387,83 eura. V danom prípade prvoinštančný súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalobu vo veci samej podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade na prvoinštančnom súde dňa 18.05.2010, pričom listom zo dňa 05.09.2008 požiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žaloba vo veci samej bola podaná v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby, čo znamená, že uplatnený nárok nie je premlčaný.

Čo sa týka zodpovednosti územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy, tak táto je upravená v § 10 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z., pričom ide o prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa územná samospráva nemôže zbaviť. Zákon rozlišuje dve základné formy vzniku zodpovednosti za škodu. Prvou formou tejto zodpovednosti za škodu je existencia rozhodnutia, ktorým bol porušený zákon, pričom takéto rozhodnutie, ako nezákonné bolo zrušené, resp. zmenené príslušným orgánom. Druhou formou takejto objektívnej zodpovednosti je nesprávny úradný postup, ktorý porušuje pravidlá postupom pred vydaním príslušnými zákonmi pre počínanie územnej samosprávy, pri jej činnosti, a to aj pri tých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti, avšak neodrážajú sa priamo v obsahu vydaného rozhodnutia. V zmysle zák. č. 369/1990 Zb., nariadenie obce nesmie odporovať ústave a ani zákonom (§ 6 ods. 1 tohto zákona), čo znamená, že nemôže byť vydané iba na základe splnomocnenia zákona, a v jeho medziach a zároveň ani nesmie odporovať inému všeobecne záväznému predpisu. V danom prípade je nesporné, že v dôsledku činnosti orgánu žalovanej došlo v rozpore s vtedy platným VZN č. 5/1995 upravujúcim časy zachovania nočného kľudu, udelením súhlasu listom starostu žalovanej zo dňa 02.06.2006 majiteľovi reštaurácie R. U. I. príležitostne vykonávať produkciu hudby na akciách v tejto reštaurácií v r. 2006 od 16.00 hod. do 03.00 hod., a následne aj druhým listom starostu žalovanej zo dňa 21.03.2007, ktorým v podstate došlo k predĺženiu povolania hudobnej produkcie v predmetných priestoroch až do 04.00 hod. k porušeniu ust. § 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 136/1990 Zb., zo strany žalovanej. Žalovaná umožnila majiteľovi reštaurácie R. p. U. I. vykonávať na akciách v tejto reštaurácii reprodukciu hudby, pri ktorej dochádzalo k prekračovaniu prípustnej hranice hluku, ako to konštatoval v protokole zo dňa 17.09.2007 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza. Uvedený negatívny stav sa následne prejavil v tom, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade svoje nehnuteľnosti nemohli riadne užívať a že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu obidvoch žalobcov najmä v duševnej oblasti, tak ako to konštatuje vo vypracovanom znaleckom posudku na podnet žalobcov v 1/ a 2/ rade znalec U.. U. I.. Zodpovednosť žalovanej v danom prípade rezultuje aj zo zák. č. 355/2007 Z.z., konkrétne z ust. § 53 písm. c/, ktoré ustanovenie konkrétne uvádza povinnosť obce spolupracovať s regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri plnení úloh. V danej súdnej veci ide o objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú spôsobila ako orgán územnej samosprávy pri výkone tejto samosprávy tým, že žalovaná pri prijímaní VZN a najmä im predchádzajúcim povoleniam zo dňa 02.06.2006 a 21.03.2017, čim na druhej strane došlo k umožneniu produkovania hudobnej produkcie v reštaurácii R. nad zákonom stanovené limity, pokiaľ ide o namerané hodnoty hluku v decibeloch vo večerných a aj v nočných hodinách. Čo sa týka rozsahu náhrady škody, tak súd sa zaoberal mierou zodpovednosti žalovanej za škodu a to aj s prihliadnutím na mieru zodpovednosti za škodu zo strany majiteľa reštaurácie R., voči ktorému mali žalobcovia v 1/ a 2/ rade právo domáhať sa náhrady škody podľa § 127 Obč. zák. Takýto návrh žalobcovia v 1/ a 2/ rade síce podali, avšak neskôr ho zobrali v celom rozsahu späť. V prvom rade z titulu ochrany svojho zdravia pred neprimeranými hranicami hluku mali žalobcovia v 1/ a 2/ rade podať žalobu voči šíriteľovi tohto hluku, t.j. majiteľovi reštaurácie R. p. U. I.. O priznaní výšky škody, tak ako je uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku pre žalobcov v 1/ a 2/ rade, rozhodol prvoinštančný súd podľa § 136 vtedy platného OSP, t.j. podľa vlastnej úvahy. Pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, tak súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.11.2008 vo veci U. T. proti X., ako aj na rozsudok tohto súdu vo veci T. Y. proti U.. V danom prípade súd prvej inštancie vzhliadol existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade v

spojení s nesprávnym úradným postupom žalovanej v súvislosti s prijatím jej všeobecných nariadení č. 1/2007 a 1/2008, kedy Okresný prokurátor v Komárne skonštatoval, že tieto všeobecné záväzné nariadenia boli prijaté v rozpore so zákonom. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol, majúc za preukázanú oveľa menšiu mieru zodpovednosti žalovanej za žalovanú nemajetkovú ujmu oproti majiteľovi E. R. p. U. I..

2. O náhrade trov konania vo veci samej, si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 vtedy platného OSP rozhodnúť v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov, podali včas odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade navrhujúc Krajskému súdu v Nitre, aby rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/248/2010-753 zo dňa 26.02.2016 zmenil tak, že žalovaná je povinná z titulu nemajetkovej ujmy zaplatiť každému zo žalobcov v 1/ a 2/ rade sumu 250.000 eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žiadali priznať aj náhradu všetkých trov vzniknutých na ich strane v tomto konaní. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo na ich strane k odňatiu možnosti konať pred súdom. Bolo porušené ich právo na súdnu ochranu, tak ako je zakotvené v ust. čl. 46 ods. 1, 3 Ústavy SR a zároveň aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie závery podaného znaleckého posudku vôbec neimplementoval do odôvodnenia rozsudku. Opomenutie dôkazov pri rozhodovaní možno považovať aj za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Bez povolení starostu žalovanej p. L. U., resp. bez VZN č. 1/2007 by nemohla byť posudzovaná takáto hudobná produkcia. Ako žalobcovia v konaní uniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, ktoré uvádzali v žalobe alebo vo svojich výpovediach na pojednávaniach. Doložili lekárske správy, z obsahu ktorých je jasný priebeh ich choroby, škody na zdraví, pričom tieto podmienky trvajú aj v čase rozhodnutia súdu. Takisto bola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi ich zhoršeným zdravotným stavom a konaním žalovanej znaleckým posudkom a samotnou potvrdzujúcou výpoveďou znalca na ústnom pojednávaní. Obidvaja žalobcovia trpia vážnymi zdravotnými problémami z ich medicínskou prognózou zhoršovania sa do budúcnosti. Tieto problémy ich zásadným spôsobom obmedzujú v bežnom spôsobe života.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade uviedla, že navrhuje Krajskému súdu v Nitre, aby napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti výroku zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne. Napadnutý rozsudok v časti výroku o zamietnutí zvyšnej časti návrhu žalobcovi navrhujú ako vecne správny potvrdiť. Žaloba je podaná predčasne, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané doručenie predžalobnej výzvy žalovanej. V konaní nedošlo vôbec k žiadnemu porušeniu zákona zo strany žalovanej. Nebola preukázaná existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vzniknutou výškou nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, ako dvoch z troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.

5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc Krajskému súdu v Nitre, aby ako súd odvolací v napadnutej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade aj v tejto časti zamietne. Súčasne žiadala zaviazať žalobcov v 1/ a 2/ rade k náhrade trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Tým, že je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. Súd prvej inštancie navyše nerešpektoval ani záväzný právny názor obsiahnutý v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Z napadnutého rozsudku vôbec nie je možné zistiť to, či sa súd vôbec zaoberal kľúčovou otázkou pre daný spor, ktorou je existencia nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ ide o VZN, tak súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či je v jeho kompetencii preskúmavať ich správnosť. Žalovaná nie je a nikdy ani nebola pôvodkyňou akéhokoľvek hluku a ani hypoteticky by nemohla vydať nikdy také povolenie, v ktorom by sa umožňovalo prekročiť zákonom (vyhláškou) stanovenú výšku hladiny hluku. V napadnutom rozsudku nie je vôbec uvedené také porušenie zákona, ktoré by mohlo byť predpokladom pre uplatnenie nárokov zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade. Podaniu žaloby nepredchádzalo predbežné prerokovanie nároku, t.j. nebola splnená základná podmienka súdneho konania. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný. Ak VZN nemôže byť pre nedostatok právomoci predmetom súdneho konania na krajskom súde, tak potom určite nemôže byť predmetom skúmania ani na okresnom súde. Samotný zák. č. 514/2003 Z.z., pojem majetkovej ujmy nedefinuje, pričom je

vo vzťahu k Obč. zák., predpisom špeciálnym a ustanovenia Obč. zák., platia iba vtedy ak zák. č. 514/2003 Z.z. nemá vlastnú úpravu. V danom prípade nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou (nemajetkovou ujmou) a nesprávnym úradným postupom. Otázka príčinnej súvislosti pritom nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. Ani jeden zo žalobcov doposiaľ nebol schopný vysvetliť, v čom spočíva podstata ich nemajetkovej ujmy a bohužiaľ to nevysvetlil ani prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Dôkazné bremeno ohľadne výšky škody vždy zaťažuje žalobcu. K vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade doposiaľ nedošlo. Súd nevysvetľuje to, že prečo škodu na zdraví subsumuje pod nemajetkovú ujmu, ktorá je predmetom žaloby. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade mali a majú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v súdnom konaní o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov s presným vymedzením rušenia. V žiadnom prípade sa však žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemôžu domáhať náhrady škody, ktorá im v konečnom dôsledku ani nevznikla, a to voči žalovanej ako orgánu vydávajúcemu VZN.

6. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedli, že žaloba z ich strany bola podaná v súlade so zákonom, pričom došlo aj k jej predbežnému prerokovaniu v súlade so zákonom. Povolenia a VZN boli preskúmavané v súlade so zákonom a bol to práve prokurátor, ktorý konštatoval ich nezákonnosť. Takisto bola preukázaná aj existencia nezákonného rozhodnutia, príčinnej súvislosti a vzniku nemajetkovej ujmy. Bolo preukázané zákonným spôsobom prekročenie limitov hluku vo vnútornom a vonkajšom prostredí.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prevej inštancie procesným potom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade, ako aj odvolanie žalovanej nie sú dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. V prejednávanej veci odvolací súd ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil odvolaním žalobcov v 1/ a 2/ rade, ako aj odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.02.2016 č.k. 6C/248/2010-753. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 OSP). Súd prvej inštancie v súvislosti s opätovným rozhodovaním vo veci samej, rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 OSP), ktorý bol obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.08.2013 č.k. 5Co/212/2012-605. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide o objektívnu zodpovednosť žalovanej, ktorá na jej strane vznikla s poukazom na ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z., v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v tom, že žalovaná resp. jej vtedajší starosta pri výkone samosprávy nepostupoval v súlade so zákonnými pravidlami pokiaľ ide o príjmanie VZN a najmä tomu predchádzajúcich povolení zo dňa 02.06.2006 a 21.03.2007. Odvolaciemu súdu je zrejmý ten fakt, že okresný alebo krajský súd nemá kompetenciu a oprávnenie vyjadrovať sa k zákonnosti resp. protizákonnosti VZN prijatých obcou alebo mestom. V danom prípade si súd prvej inštancie osvojil iba konštatovanie Okresného prokurátora v Prievidzi, ktorý sa v rámci ním zaujatého protestu zo dňa 24.09.2007 zaoberal rozporom VZN č. 1/2007 s § 4 ods. 3 písm. i/, § 6 ods. 1 a 3 zák. č. 369/1990 Zb. Pokiaľ ide o naplnenie esenciálnych náležitostí tohto druhu objektívnej zodpovednosti, tak tieto sú dané tým, že existenciu nesprávneho úradného postupu žalovanej je potrebné vzhliadnuť v tom, že žalovaná v inkriminovanom čase prostredníctvom vtedajšieho starostu vydala dve povolenia, ktoré rozširovali z časového aspektu produkovanie hudobnej produkcie v reštaurácii R. Takisto je naplnená aj druhá podmienka existencie tohto druhu zodpovednosti, ktorou je príčinná súvislosť medzi nesprávne zvoleným procesným postupom na strane žalovanej v súvislosti s

vydaním dvoch povolení ohľadne rozšírenia hudobnej produkcie a vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobcov v 1/ a 2/ rade. Vznik tejto nemajetkovej ujmy je podmienený určitými obmedzeniami v živote žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorých nehnuteľnosti boli v susedstve s reštauráciou R.. Tretia podmienka tohto druhu objektívnej zodpovednosti v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia samotnej nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2, 3 cit. zák., ktorej výšku pre každého zo žalobcov určil správne súd prvej inštancie v sume 3.000 eur, na základe vlastnej úvahy, čo bolo v súlade s vtedy platným ust. § 136 OSP, ako aj so štandardne platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. V tejto súvislosti je potrebné aj jednoznačne súhlasiť s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že v prvom rade zodpovedným subjektom za nadmerné šírenie hluku v spojitosti s prevádzkou hudobnej produkcie v Reštaurácii R. je majiteľ tejto reštaurácie p. U. I. (podľa § 127 Obč. zák.) a nie žalovaná. Žalovaná aj keď v dôsledku nedodržania ust. § 4 ods. 3 ods. 1, 3 zák. č. 369/1999 Zb., prijala napríklad svoje VZN č. 1, tak v rámci tohto všeobecne záväzného nariadenia pre podnikateľské subjekty v obci nepovoľovala určite takú hudobnú produkciu, ktorá by v prepočte na decibely presahovala stanovené limity alebo normy. Ak k takémuto prekročeniu aj došlo, čo bolo v konaní aj preukázané, tak potom zodpovedným subjektom na takéto konanie je ten, kto takúto hlučnú hudobnú produkciu realizuje, a nie žalovaná. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade aj správne podali voči takémuto šíriteľovi hlučnej hudobnej produkcie občianskoprávnu žalobu podľa § 127 Obč. zák., na OS Prievidza, ktorú však z vlastnej iniciatívy neskôr vzali späť. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania žalovanou považuje za neopodstatnenú, pretože žalobcovia v 1/ a 2/ rade žalobu vo veci samej podali na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 18.05.2010, t.j. v rámci trojročnej subjektívnej doby, ktorá im začala plynúť dňa 05.09.2008, t.j. zaslaním listou ohľadne uplatnenia predžalobného nároku u žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje aj splnenie povinnosti zo strany obidvoch žalobcov podľa § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. Na margo záveru vypracovaného znaleckého posudku U.. U. I. odvolací súd poznamenáva, že znalec nevenoval náležitú pozornosť aj podnikateľskej minulosti žalobcu v 1/ rade v oblasti výroby obuvi, ktorá činnosť sa podľa názoru odvolacieho súdu takisto vyznačuje hlučným prostredím, čo sa týka samotného výrobného procesu v jednotlivých halách alebo dielňach. Vzhľadom k tomu, že znaleckú úlohu pre znalca U.. U. I. nedával v tomto konaní súd, ale žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ktorí vlastne podanie znaleckého posudku iniciovali, znalec sa k dôvodu poškodenia duševného zdravia žalobcov v súvislosti s expozíciou nadmerného hluku vyjadruje iba určitou mierou pravdepodobnosti, čo nepôsobí príliš presvedčivo.

9. Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd o obidvoch podaných odvolaniach zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade, ako aj zo strany žalovanej rozhodol ako o nedôvodných tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa§ 255 ods. 2 a § 396 ods. 1 s tým, že zo žiadnej zo strán právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a to s poukazom na pomer ich úspechu a neúspechu v tomto konaní.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .