Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/18/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. N. Š.F. XXX/XX, V., právne zastúpený JUDr. Peter Harakály so sídlom Mlynská č. 28, 040 01 Košice proti žalovanému: AXA poisťovňa, a.s. so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 281 95 604, zastúpený AXA poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 521, právne zastúpený ČLS Čavojský & Partners, s.r.o. so sídlom Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, v konaní o náhradu škody na zdraví takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za bolestné 16 761 € a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku na náhradu za bolestné v časti o zaplatenie 10 344 € s príslušenstvom sa zastavuje.

III. Žaloba v časti o zaplatenie náhrady za bolestné vo výške 11 173,84 € sa zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (základné odškodnenie) vo výške 18 972,92 € a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (základné odškodnenie) sa v časti o zaplatenie 6 374 € s príslušenstvom zastavuje.

VI. Žaloba v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (základné odškodnenie) vo výške 12 649,08 € sa zamieta.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 4 743,23 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Konanie o nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v časti o zaplatenie 3 187 € sa zastavuje.

IX. Nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11 067,77 € sa zamieta.

X. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku 704,95 € a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

XI. Žaloba v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku vo výške 469,96 € sa zamieta.

XII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu liečebných nákladov 33,09 € a úrok z omeškania z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

XIII. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania sa vo zvyšujúcej časti zamieta.

XIV. Žaloba o zaplatenie nároku na náhradu liečebných nákladov v časti o zaplatenie 22,05 € sa zamieta.

XV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

XVI. Štát má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

XVII. Štát má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

XVIII. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu za súdny poplatok 1 236 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 16.05.2014, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu bolestného o 38 278 € a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 56 944 € (základné odškodnenie 37 996 € + zvýšenie na základe rozhodnutia súdu 18 998 €). Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu liečebných nákladov 55,14 € a náhradu za stratu na zárobku vo výške 1 174,91 €. Svoj nárok odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 30.06.2012, utrpel ťažké ublíženie na zdraví ako spolujazdec jazdiaci na motocykli značky Aprilia, ktorý viedol Jozef Majka. K zraneniu žalobcu došlo tak, že vodič motorového vozidla Ford Escord, evidenčné číslo H.- XXXCD E. V., idúci po vedľajšej komunikácii, nedal prednosť motocyklu značky Aprilia, na ktorom sa viezol žalobca ako spolujazdec a narazil do neho.

Žalobca svoj nárok právne odôvodnil tým, že vodič motorového vozidla (E. V.), ktorým bola škoda spôsobená, zodpovedá za škodu na jeho zdraví na základe § 427 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ motorového vozidla (E. V.), ktoré škodu na zdraví spôsobilo, mal v čase škodovej udalosti uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa Zákona č. 381/2001 Z.z. so žalovaným. Žalobca poukázal na priamy nárok žalobcu voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý odvodzoval od ustanovenia § 15 citovaného zákona.

Žalobca svoj nárok preukázal lekárskymi posudkami, ktoré vypracoval MUDr. Jozef Hudec. Žalobca si uplatnil aj nárok podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Poukázal na to, že úraz utrpel vo veku 29 rokov a v dôsledku úrazu mu bol priznaný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 13.06.2014, v ktorom sa bránil tým, že v tom čase nebolo právoplatne rozhodnuté o miere, ktorou dopravnú nehodu zavinil poistenec E. V.. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Nárok na náhradu škody síce žalobca u poisťovni uplatnil, ale tento nárok nepreukázal. Žalovaný uviedol, že v čase podania žaloby nebolo zo strany žalobcu preukázané zavinenie poistenca E. V.. Žalovaný namietal aj spôsob výpočtu náhrady za bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na náhradu za stratu na zárobku žalobcu vo výške 1 174,91 € žalovaný uznal a čiastočne uznal aj nárok na náhradu nákladov na liečenie žalobcu. Žalovaný pripustil, že po preukázaní miery zavinenia ich poistenca v prebiehajúcom trestnom konaní, by mohli žalobcovi poskytnúť poistné plnenie ako náhradu škody vo výške 26 008,25 €. Žalobca poukázal na to, že na vzniku dopravnej nehody, počas ktorej vznikla škoda, sa podieľal aj vodič motocyklu, na ktorom sedel žalobca, keďže v čase dopravnej nehody jazdil bez vodičského oprávnenia a motocykel bol bez štátnej poznávacej značky. Poukázal aj na to, že vodič motocyklu a ani žalobca nemali v čase dopravnej nehody na hlave ochranné prilby. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že vedomé porušenie dopravných predpisov žalobcom malo vplyv na vznik poistnej udalosti a na zväčšenie rozsahu jej následkov. Z toho dôvodu namietal spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 50 %.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho príbuzných, vypočutím právnych zástupcov účastníkov, listinami založenými v spise a zistil:

Podľa trestného rozkazu č.k. 3T/113/2014 zo dňa 30.07.2014, ktorý vydal Okresný súd Martin, obvinený E. V. dňa 30.06.2012 viedol motorové vozidlo Ford Escord, evidenčné číslo H.-XXXCD, po miestnej komunikácii v Turanoch označenej ako vedľajšia cesta s dopravným značením „Daj prednosť v jazde“. Túto značku nerešpektoval a zrazil sa motocyklom značky Aprilia bez evidenčného čísla, ktorý viedol E. H., X.. XX.XX.XXXX pod vplyvom alkoholu 0,85 g/kg. Jazdec motorového vozidla E. H. v dôsledku dopravnej nehody zomrel. Žalobca H. F. ako spolujazdec utrpel pri tejto dopravnej nehode pomliaždenia s krvácaním v spánkovo temennej oblasti mozgu vľavo, krvácanie pod mäkkú blenu mozgu v temennej oblasti pravej hemisféry, zlomeninu pravej očnice s krvácaním do čuchovej a čelustnej dutiny, pomliaždenie ľavých pľúc, zlomeniny dolnej časti pravej stehnovej kosti s posunom úlomkov a zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti s posunom úlomkov. E. V., ktorý dopravnú nehodu spôsobil, porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 137 Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. E. V. porušením zákona o cestnej premávke z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví žalobcovi.

Žalovaný spochybňoval závery lekárskeho posudku, ktorý vypracoval MUDr. Jozef Hudec, o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu zo dňa 20.08.2013 a navrhol, aby súd vykonal ohľadne výšky týchto náhrad znalecké dokazovanie. Ustanovený súdny znalec MUDr. Peter Gemeš vypracoval vo veci znalecký posudok č. 10/2006, v ktorom odpovedal nielen na otázky súdu, ale aj na otázky sporových strán. Súdny znalec určil bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 a § 8 Zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že počet bodov bolestného určil vo výške 1695 a počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia 574,70 bodov. Znalec konštatoval, že na základe kompletnej zdravotnej dokumentácie a vlastného vyšetrenia, ktoré bolo vykonané dňa 17.05.2016, zistil nasledujúceho trvalé následky žalovaného z úrazu a to: poškodenie tváre s deformitou a funkčnými zmenami po úraze stredného stupňa, poškodenie tvárového nervu vpravo, obmedzenie hybnosti pravého ramena ľahkého stupňa, jazvy po operáciách a úraze súhrnne 20 cm2 a trvalé následky stanovené psychiatrom. Čo sa týka ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, súdny znalec poukázal na ustanovenie § 10 ods. 4 Vyhlášky č. 437/2004, podľa ktorého bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie, alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. U poškodeného môžeme konštatovať, že sťaženie spoločenského uplatnenia ho obmedzilo vo všetkých oblastiach spoločenského uplatnenia, teda bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je možne zvýšiť najvyššou sadzbou primerane k veku v čase utrpeného poranenia. Poranenie žalobca utrpel vo veku 29 rokov a k tomu prináleží 60 % zvýšenie.

Súdny znalec sa vyjadril aj k tomu, aký vplyv na vznik škody na zdraví žalobcu a jej rozsah mala skutočnosť, že počas dopravnej nehody nemal ako spolujazdec na motocykli na hlave ochrannú prilbu. Súdny znalec uviedol, že ochranná prilba a jej použitie na motocykli je daná zákonom ako ochrana jednak zraku, ochrana pred hlukom a ochrana pred nárazom, teda pred poranením hlavy a chrbtice pri páde a následnom náraze. Ochranné helmy sú konštruované tak, aby zniesli predpísanú záťaž a i pri výraznom pôsobení násilia zabránili poraneniam hlavy, mozgu, tváre a krčnej chrbtice. V prípade, že motorkár nie je chránený prilbou, je vystavený i najmenším silám pôsobiacim na hlavu, pričom v takomto prípade násilie, ktoré mohlo byť v plnom rozsahu eliminované prilbou, v plnej sile pôsobí na hlavu a krčnú chrbticu a spôsobuje zranenia veľmi často ťažkého charakteru, až nezlučiteľné so životom. V danom konkrétnom prípade ide o presne takýto stav a teda možno konštatovať, že v prípade, žeby navrhovateľ mal prilbu, nemuselo dôjsť k zraneniu v oblasti hlavy vôbec, alebo by bolo výrazne ľahšieho stupňa. Súd súdneho znalca MUDr. Petra Gemeša vypočul na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.10.2016, kde závery svojho znaleckého posudku pomerne presvedčivým spôsobom obhájil. Znalec vypovedal, že čo sa týka lokalizácie zranení žalobcu, tie sú v prevažnej väčšine v oblasti tváre a je možné predpokladať, že aj v prípade, ak by mal žalovaný na hlave prilbu, boli by poranenia vznikli. Podstatná časť sily, ktorá pôsobila na žalobcu počas dopravnej nehody, pôsobila v tvárovej oblasti, ktorá nie je prilbou krytá. Z obsahu znaleckého posudku aj z výpovede súdneho znalca vyplýva, že nedostatok prilby na hlave žalobcu počas dopravnej nehody a vplyv tejto skutočnosti na rozsah zranení nie je možné exaktnejšie definovať.

Čo sa týka bodového hodnotenia bolestného, bodové hodnotenie sa týka následkov úrazu, ktoré nastali v danom momente, ako aj všetky komplikácie, ktoré si vyžiadali opakované zákroky spôsobujúce bolesť. Za začiatok úrazu sa považuje moment pôsobiaceho násilia a za koniec zhojenie posledného zranenia z daného úrazu. Konečným hodnotením je posudok zahrnujúci všetky poranenia a bolesť spôsobujúce zákroky až do vyliečenia posledného zranenia. To je moment, kedy je možné prvýkrát vypracovať komplexné bodové hodnotenie za predmetný úraz. V danom prípade posledný výkon, ktorý spadá do bodovania bolestného, bol vykonaný dňa 12.03.2014 a toto je dátum, kedy mohlo byť vypracované komplexné bodové hodnotenie bolestného. Táto skutočnosť je rozhodujúca pre správne aplikovanie § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004, podľa ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Nárok na náhradu teda vznikol v roku 2014, preto súd výšku jedného bodu za bolestné určil podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OEL-2014 zo dňa 14.05.2014 vo výške 16,48 € za jeden bod.

Naproti tomu určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné určiť už v predchádzajúcom roku, teda v roku 2013, keď už bol zdravotný stav žalobcu pomerne stabilizovaný a preto súd určil výšku náhrady za jeden bod náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa opatrenia č. 6/2013 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OEL-2013 zo dňa 04.04.2013 a to vo výške 16,10 € za jeden bod.

Súd zameral ďalšie dokazovanie na zistenie, či je namieste náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú súdnym znalcom zvýšiť a to podľa ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V tejto súvislosti znalec vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že najzávažnejším trvalým následkom po predmetnom úraze u žalobcu je z traumatologického hľadiska stav poškodenia v oblasti tváre s poškodením tvárového nervu ťažkého stupňa. Tento bod je aj základným bodom pre priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Hlavne ide o to, že je porušená funkcia uzatváranie viečok pravého oka, čím je oko vystavené nadmernému zaťaženiu vonkajších vplyvov prostredia a tak je navrhovateľ obmedzený v možnosti vykonávania práce, mimopracovnej činnosti, športovania, ako aj bežného pobytu v prašnom, výrazne osvetlenom - slnečnom a suchom prostredí. Z hľadiska obmedzenia hybnosti v oblasti pravého ramena je žalobca obmedzený hlavne vo výkone manuálnej činnosti pravou rukou v polohe nad hlavu. Ostatné činnosti pod touto úrovňou nie sú výrazne obmedzené. Obmedzenia z hľadiska psychiatrického sú uvedené v znaleckom posudku psychiatra.

O rozsahu obmedzení žalobcu v osobnom, pracovnom a spoločenskom živote žalobcu v dôsledku jeho úrazu sa vyjadril aj súdny znalec MUDr. Stanislav Kollár a to vo svojom znaleckom posudku č. 99/2016, ktorý je prílohou k znaleckému posudku, ktorý vypracoval MUDr. Peter Gemeš. Súdny znalec MUDr. Stanislav Kollár konštatuje, že následkom poúrazových duševných porúch sú (v porovnaní s predúrazovým obdobím) obmedzené žalobcove schopnosti plynule sa vyjadrovať, pamätať si, učiť sa novému, pohotovo a pružne reagovať, prispôsobovať sa k zmeneným životným podmienkam a zmenách v sociálnom prostredí, pracovať (zamestnanie + domáce práce), plnohodnotne sa zúčastňovať manželského a rodičovského života. V dôsledku poúrazových duševných porúch žalobca prežíva trvalý subjektívny dyskomfort.

V súvislosti s pracovným, rodinným a sociálnym uplatnením žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.04.2017 vypovedal, že sa snaží nájsť si nejaké zamestnanie, ale ak si zamestnávateľ vyžiada potvrdenie od lekára o jeho zdravotnom stave, do pracovného pomeru ho nepríjmu. Zle artikuluje a často zabúda. Zlá artikulácia žalobcu bola zrejmá aj počas jeho výpovede. Z výpovede žalobcu ďalej vyplynulo, že manželka mu často pripomína veci, aby nezabudol. Keď ho pošle do obchodu, musí mu na lístok napísať, čo má kúpiť, pretože ináč zabudne. Žalobca vypovedal, že občas robí na dohodu jednoduché pomocné práce. V čase pred úrazom robil všetky práce okolo domu, aj rôzne remeselné činnosti, pretože je vyučený stolár. Často pracoval aj v záhrade a rád chodil do hôr a hodne na bicykli. Na bicykli jazdí aj v súčasnosti, ale len okolo domu a obmedzene. Na turistiku už chodiť nemôže a nechodí už ani na huby, pretože koleno ho bolí čoraz viacej. V minulosti chodil na túry aj na huby spolu aj s deťmi. V tomto smere sa už deťom tak venovať nemôže, ako to bolo pred úrazom. Žalobca vypovedal, že obliecť sa vie sám a nepotrebuje cudziu pomoc. Šoféruje aj auto, ale niekto musí s ním byť, pretože sa bojí.

Žalobcova manželka A. F. ako svedok vypovedala, že pred úrazom s manželom často chodili s deťmi na túry a teraz už nechodia. Pred úrazom sa manžel podstatne viac staral a zaujímal o deti, učil sa a hral sa s nimi. Teraz sa s deťmi neučieva, pretože zabúda a nemá potrebné sebavedomie a trpezlivosť. Navyše býva často nervózny a vybuchne. Býva apatický a unavený. Manželka vypovedala, že niekedy, keď žalobcu bolí noha, tak mu musí s obliekaním pomôcť a okolo domu nevykonáva žiadne práce.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.04.2017 ako svedok vypovedala aj matka žalobcu B. F., ktorá uviedla, že jej syn bol pred nehodou veselej povahy, často chodil do hory a hodne sa venoval svojim deťom. Po nehode odišiel na čas bývať z Turian do Martina do jej domácnosti, kde sa osobne o neho starala a chodila s ním aj po lekároch. Po nehode nevedel rozprávať, ani chodiť. Postupne ho to učila. Stal sa veľmi apatický a bol nervózny. Všimla si, že syn má problémy s pamäťou a v poslednom čase sa mu zhoršuje aj zrak a nemôže zavrieť oko.

4. Podľa § 427 ods. 1 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svoje zodpovednosti sa môže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 439 kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázove odškodní bolesť poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom. Pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

5. Vykonaným dokazovaním a to najmä záznamom o dopravnej nehode, výsluchom žalobcu a trestným rozkazom Okresného súdu Martin č.k. 3T/113/2014 zo dňa 30.07.2014 bolo preukázané, že za škodu na zdraví žalobcu zodpovedá vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla Ford Escord, evidenčné číslo H.- XXXCD E. V., X.. XX.XX.XXXX. E. V. bol za zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u žalovaného. Zodpovednosť svojho poistenca E. V. za vznik škody na zdraví žalobcu, žalovaný nenamietal.

6. Podľa § 3 Zákona č. 437/2004 náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia a odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona.

Podľa § 4 Zákona č. 437/2004 Z.z. ods. 1) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť, alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška úhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu odseku 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 4 Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodeného. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Vzhľadom na citované ustanovenie zákona žalobca svoj nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví uplatnil voči žalovanému, u ktorého bol E. V., ktorý dopravnú nehodu zavinil, poistený.

Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Z výpovedí právnych zástupcov, ale najmä zo záverečného stanoviska právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.06.2017 a záverečného stanoviska právneho zástupcu žalovaného zo dňa 08.06.2017 vyplýva, že sporné medzi účastníkmi bolo určenie rozsahu spoluúčasti žalobcu ako poškodeného na vzniku škody a určenie rozsahu navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže podľa § 5 ods.c) Zákona č. 437/2004 Z.z. vykonať súd a to maximálne v rozsahu 50 %.

7. Súd podľa ustanovenia § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodol o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom vychádzal z predložených znaleckých posudkov (1963,37 bodov krát 16,10 €/bod = 31 610,25 € + zvýšenie o 25 % t.j. o 7 902,56 € = 39 512,81 €). Súdny znalec MUDr. Peter Gemeš určil nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 574,70 bodov a súdny znalec MUDr. Stanislav Kollár určil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1389,37. Celkove počet bodov podľa súdnych znalcov predstavuje 1963,37 bodov.

Súd posudzoval, či sú dané dôvody pre zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vykonaným dokazovaním a to znaleckými posudkami, výsluchom súdneho znalca MUDr. Petra Gemeša, výsluchom žalobcu, ako aj výsluchom jeho manželky a matky bolo preukázané, že na strane žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalovanému bol v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 30.06.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23.07.2013 priznaný invalidný dôchodok vo výške 141,40 € mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že za invalidného bol žalobca uznaný, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálnej poisťovne a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 08.07.2013.

Dôvodom pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa súdnej praxe sú také skutočnosti, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Bolo preukázané, že poškodenie zdravia žalobcu je trvalé a výrazne sťažuje možnosť jeho spoločenského uplatnenia. Jeho sťaženie spoločenského uplatnenia spočíva najmä v jeho výraznom obmedzení voľby výkonu povolania (vzhľadom na zdravotný stav si trvalé zamestnanie nemôže nájsť), nemôže sa plnohodnotne venovať športu a výchove maloletých detí a prácam v domácnosti. Koníčky, ktoré pred úrazom žalobca vykonával a to rybárčenie a turistika, môže vykonávať len v obmedzenom rozsahu. Čo sa týka sociálnych obmedzení žalobcu po úraze, súdny znalec MUDr. Stanislav Kollár vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že následkom poúrazových duševných porúch sú obmedzené žalobcove schopnosti plynule sa vyjadrovať, pamätať si, učiť sa novému, pohotovo a pružne reagovať, prispôsobovať sa zmeneným životným podmienkam a zmenám v sociálnom prostredí. Výrazne je obmedzená aj jeho schopnosť pracovať.

Z konštatovania súdneho znalca vyplýva, že žalovaný je výrazne obmedzený aj v schopnosti zamestnať sa a vykonávať domáce práce. Žalobca sa nemôže plnohodnotne zúčastňovať ani manželského a rodičovského života (výchova maloletých detí) a v dôsledku poúrazových porúch prežíva trvalý subjektívnym dyskomfort.

Súdny znalec MUDr. Peter Gemeš vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že žalobca má porušenú funkciu uzatvárania viečok pravého oka, čím je oko vystavené nadmernému zaťaženiu vonkajších vplyvov prostredia a tak je žalobca obmedzený v možnosti zamestnať sa, v mimopracovnej činnosti, športovania, ako aj bežného pobytu v prašnom, výrazne osvetlenom - slnečnom a suchom prostredí. Z hľadiska obmedzenia hybnosti v oblasti pravého ramena je žalobca obmedzený hlavne vo výkone manuálnej činnosti pravou rukou v polohe nad hlavou. Vzhľadom na preukázaný rozsah obmedzení žalobcu vo všetkých oblastiach spoločenského uplatnenia súd považoval za primerané zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 %. Žalobcom požadované zvýšenie v rozsahu 50 % mu priznané byť nemohlo, lebo podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 je zvýšenie o 50 % maximálne. Zvýšenie nároku o 50 % je aktuálne najmä v prípadoch, keď poškodený je úplne vyradený zo spoločenského, pracovného a rodinného života a k týmto činnostiam potrebuje pomoc tretích osôb. Čo sa týka poškodenia zdravia u poškodeného, toto mu umožňuje (síce vo veľmi obmedzenej miere), plniť niektoré pracovné a sociálne činnosti.

8. Čo sa týka nároku na bolestné, súd priznal žalobcovi právo na náhradu vo výške 16 760,16 €. Výpočet práva na náhradu bolestného: 1695 bodov krát 16,48 € za bod = 27 933,60 €. Zníženie nároku 27 933,60 € v dôsledku 40 % spoluúčasti žalobcu, t.j. o 11 173,84 € = 16 760,16 €. Podaním zo dňa 09.06.2017, žalobca žalobu v časti o zaplatenie náhrady za bolesť v rozsahu 10 344,0 € spolu s príslušenstvom vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie nároku na náhradu za bolestné vo výške 10 344 € podľa § 144 Civilného sporového poriadku zastavil. V zostávajúcej časti, t.j. o zaplatenie 11 173,84 € súd žalobu v časti o nároku na náhradu za bolestné zamietol ako neodôvodnenú.

9. Výpočet nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia:

a) základné odškodnenie - počet priznaných bodov 574,70 + 1389,37 = 1964,07 krát 16,10 € za bod = 31 610,25 €. Zníženie za spoluúčasť 40 %, t.j. o 12 648,60 € = 18 972,92 €, b) zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 18 972,92 krát 25 %, t.j. 4 743,22 €.

Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 18 972,92 €. Žalovanému priznal aj právo na zvýšenie základného odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 743,22 €.

10. Súd posudzoval námietku žalovaného, že škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená aj jeho zavinením a to najmä preto, že počas úrazu nemal na hlave ochrannú prilbu.

Z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v rozsahu zavinenia poškodeného je vylúčená zodpovednosť škodcu a preto je potrebné vychádzať z miery zavinenia škodcu (E. V.) a poškodeného žalobcu. V tejto súvislosti súd skúmal všetky príčiny vzniku škody a to na strane škodcu, ako aj v konaní poškodeného. Do úvahy vzal len také protiprávne konanie, ktoré bolo príčinou vzniku škody. Bolo preukázané, že žalobca porušil svoje povinnosti ustanovené v § 5 ods. 1 Zákona č. 8/2001 o cestnej premávke a počas jazdy na motocykli nemal nasadenú ochrannú prilbu. Podľa výsledkov dokazovania a to najmä vzhľadom na stanovisko súdneho znalca, bola táto skutočnosť priamou príčinou škody na zdraví žalobcu a podieľala sa na zväčšení rozsahu škody. Podstatný podiel na vzniku škody na zdraví žalobcu mal však prevádzkovateľ motorového vozidla a vodič E. V., ktorý išiel po vedľajšej ceste a nedal prednosť motorke, ktorá išla po hlavnej ceste, na ktorej ako spolujazdec sedel žalobca. Skutočnosť, že žalobca nemal na hlave ochrannú prilbu, nebola rozhodujúcou príčinou škody, ale prispela k zväčšeniu jej rozsahu. Podľa súdneho znalca MUDr. Petra Gemeša, ak motorkár nie je chránený prilbou, je vystavený i najmenším silám pôsobiacim mu na hlavu, pričom v takomto prípade násilie, ktoré mohlo byť v plnom rozsahu eliminované prilbou, v plnej sile pôsobí na hlavu a krčnú chrbticu a spôsobuje zranenia veľmi často ťažkého charakteru. Ak by mal žalobca na hlave prilbu, nemuselo by dôjsť k zraneniam v oblasti hlavy vôbec, alebo tieto zranenia by boli ľahšieho stupňa. Znalec zároveň konštatoval, že väčšia časť zranení vznikla v tvárovej oblasti žalobcu, čomu by nezabránila ani ochranná prilba. Vznik škody nedostatok prilby na hlave žalobcu priamo nespôsobil, ale v dôsledku tejto skutočnosti bol rozsah poškodení žalobcu podstatne väčší a jeho zranenia boli rozsiahlejšie a vážnejšie. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti, ktoré spôsobili vznik škody na zdraví žalobcu, súd považuje za primerané zavinenie poškodeného v rozsahu 40 %. Z tohto dôvodu právo žalobcu na náhradu škody na zdraví v tomto rozsahu znížil. Právo na náhradu škody na zdraví súd znížil vo všetkých jeho zložkách, teda právo na náhradu za bolesť, právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, právo na náhradu liečebných nákladov, ako aj právo na stratu na zárobku.

Z celkove uplatneného nároku žalobcu na základné odškodnenie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 37 996 € súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 18 972,92 €. Podaním zo dňa 09.06.2017 žalobca žalobu v časti o zaplatenie základného odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 6 374 € vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil a preto súd žalobu v časti o zaplatenie tohto nároku na základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6 374 € zastavil. V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie nároku na základné odškodnenie a to v rozsahu 12 619,08 € zamietol, pretože nárok bol v tejto časti neodôvodnený.

Súd priznal žalobcovi aj právo na zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a to podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004. Žalobou sa žalobca domáhal nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18 998 €. Podaním zo dňa 09.06.2017 žalobca žalobu v časti o zaplatenie 3 187 € vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Pretože žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd konanie v časti o zaplatenie 3 187 € zastavil. V zostávajúcej časti súd nárok žalobcu na zvýšenie náhrady spoločenského uplatnenia v rozsahu 11 067,78 € zamietol, pretože nárok v tejto časti bol neodôvodnený.

11. Celkove uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku v rozsahu 1 174,91 € súd znížil vzhľadom na spoluzavinenie žalobcu o 40 %, t.j. o 469,96 € (1 174,91 € - 469,96 € = 704,95 €) a žalovaného zaviazal, aby zaplatil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 704,95 € spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti súd nárok na náhradu za stratu na zárobku a to vo výške 469,96 € zamietol. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu liečebných nákladov vo výške 55,14 €. Súd tento nárok vzhľadom na spoluzavinenie žalobcu znížil o 40 %, t.j. o 22,05 € (55,14 € - 22,05 € = 33,09 €) a žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil náhradu liečebných nákladov vo výške 33,09 € spolu

s úrokom z omeškania z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia. V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie náhrady liečebných nákladov vo výške 22,05 € zamietol.

12. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. má poškodený (žalobca) právo uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi (žalovaný). Tomuto právu žalobcu zodpovedá právo na povinnosť žalovaného plniť preukázané nároky na náhradu škody.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti mu poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.

Žalobca si právo na náhradu škody uplatnil podaním zo dňa 29.10.2013. Svoj nárok na náhradu škody žalobca preukázal záznamom z dopravnej nehody, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, lekárskymi správami, potvrdením o strate na zárobku, potvrdením sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, odborným posudkom o invalidite. Doručením tohto oznámenia žalobcovi začala plynúť trojmesačná lehota podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001, určená na šetrenie poistnej udalosti. Doručenie tohto podania žalobcu žalovanému však žalobca nepreukázal. Doručením oznámenia škodovej udalosti by začala inak plynúť žalobcovi 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia a to podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. Vo svojom podaní zo dňa 13.06.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.06.2014, žalobca žalovaný nárok nepopieral, avšak poistné plnenie žalobcovi neposkytol, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté o zavinení ich poistenca E. V. a namietal aj výšku uplatneného nároku. Bolo preukázané, že žaloba spolu s výzvou žalobcu zo dňa 29.10.2013 na zaplatenie náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví bola žalovanému súdom doručená dňa 04.06.2014. Keďže žalobca nepreukázal, že výzvu na uplatnenie nároku na náhradu škody žalovanému zo dňa 29.10.2013 doručil, žalobca sa dostal do omeškania až nasledujúceho dňa po tom, čo mu žaloba s listinnými dôkazmi bola doručená, teda dňa 05.06.2014. Od uvedeného dňa súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (§ 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Čo sa týka čiastkového nároku na zaplatenie zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, táto sa stane zročnou až uplynutím lehoty 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pretože priznanie tohto nároku bolo závislé od úvahy súdu a od posúdenia toho, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Vo zvyšujúcej časti súd nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

13. Súd moderečné právo podľa § 450 Občianskeho zákonníka nevyužil a náhradu škody neznížil, pretože neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného. Súd prihliadol najmä na pomery žalobcu, ktorý bol trvale poškodený na zdraví a v dôsledku čoho mu bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobca je výrazným spôsobom obmedzený v svojom začlenení do pracovného, rodinného a sociálneho života. Jeho príjem z invalidného dôchodku je veľmi nízky. Súd prihliadol aj na to, že škodu v rozhodujúcej miere zavinil E. V. porušením predpisov v cestnej premávke a to tým, že nedal prednosť motocyklu, ktorý išiel po hlavnej ceste. Na skutočnosť, že vodič motocykla E. H. viedol motocykel pod vplyvom alkoholu a že motocykel bol v zlom technickom stave a bez evidenčného čísla neprihliadol, pretože tieto skutočnosti neboli v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čo sa týka nároku na náhradu za bolesť, žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 38 278 € a bola mu priznaná suma 16 760 €,

to znamená, že bol úspešný len v rozsahu 43,78 %. Pomer úspechu žalovaného k žalobcovi bol 12,42 % (56,21 - 43,78 %). Čo sa týka čiastkového nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (základné odškodnenie), žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 37 996 € a súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 18 972,92 €. Žalobca bol úspešný približne v rozsahu 50 %. Ohľadne nároku žalobcu na zvýšenie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 18 998 €. Súd mu vyhovel len v časti a žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 4 743,22 €. Žalobca bol v tejto časti sporu úspešný v rozsahu 25 %. Pomer úspechu a neúspechu v tomto prípade bol rovnaký, t.j. 50 %.

V časti o zaplatenie náhrady na stratu zárobku si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 174 €. Súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 704,98 €. V tejto časti bol žalobca úspešný v rozsahu 20 % (60 %

- 40 %). Obdobne aj v časti nároku na zaplatenie nákladov na liečenie, kde si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 55,14 € a súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 33,09 €. V tejto časti nároku bol žalobca úspešný v rozsahu 20 % (60 % - 40 %).

Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že v niektorých zložkách práva na náhradu škody bol úspešnejší žalovaný a v niektorých zase žalobca. Úspech žalobcu bol však veľmi nevýrazný a navyše výsledok sporu závisel od znaleckého dokazovania a od voľnej úvahy súdu. Pretože pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prihliadol aj na to, že rozhodnutie v tejto veci záviselo od znaleckého posudku a zároveň aj od úvahy súdu.

Ak by aj vznikla povinnosť žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, súd by ju vzhľadom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal, pretože boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca v dôsledku škody na zdraví bol výrazným spôsobom obmedzený vo svojom pracovnom, rodinnom a sociálnom uplatnení a jeho príjem je z týchto dôvodov veľmi nízky.

15. Podľa článku 4 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

O trovách štátu súd rozhodol vzhľadom na ustanovenie článku IV Civilného sporového poriadku a na daný prípad aplikoval ustanovenie § 148 v minulosti platného Občianskeho súdneho poriadku, pretože aktuálne platný Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie o náhrade trov štátu. Podľa citovaného ustanovenia štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol približne rovnaký. Súd prihliadol na to, že výsledok sporu závisel od znaleckého dokazovania a od úvahy súdu. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že každý z účastníkov je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

16. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe, návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona o súdnych poplatkoch. Pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol približne rovnaký a preto súd zaviazal žalovaného, aby štátu zaplatil náhradu za súdny poplatok vo výške 1 236 € (16 760,16 € + 18 972,92 € + 4 743,23 € + 704,95 € + 33,09 € = 41 214,35 € x 6 % a z toho 50 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.