Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-249-2017.pdf
PDF · 109.52 KB
Case nature
Subarea
5Co/249/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu W. D., I., J. XX/XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO), o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 2Csp/265/2016-17 z 28.12.2016 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením I. Uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na „zrážke“ zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (ďalej len Dohoda) v zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 9.10.2014, II. Uložil žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal proti žalovanej žalobu vo veci samej a III. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho sa žalobca domáhal návrhom na nariadenie NO, podaným uňho 28.11.2016, čím svoj návrh odôvodnil (reprodukoval jeho podstatnú časť), aké listinné dôkazy na preukázanie skutočností uvedených v návrhu žalobca k nemu pripojil, čo vyplýva z obsahu zmluvy o úvere, z obsahu Dohody a z výplatnej pásky žalobcu za august 2016. Citujúc znenie § 324,§ 325 ods.1,2 písm. d),§ 326 ods.1,§ 328 ods.1,ods.2 prvá veta,§ 329 ods.1,§ 336 ods.1,2 17,čl.2 ods.1,čl.4,§ 330 ods.1 a § 334 CSP ďalej uviedol: Súd môže nariadiť NO pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. NO je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, umožňujúcim poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Podmienkou pre jeho vydanie a osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa NO) ohrozené. Výrok NO má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. NO je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie NO z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami a tieto vzťahy vyžadujú okamžitú (dočasnú) úpravu. Pred nariadením NO súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Z charakteru NO a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný „formulárny“ postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že strane hrozí ujma na jej právach, v jej záujme bude vždy ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia NO. NO nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom
prípade je len dočasná úprava pomerov strán. Na základe vykonaných dôkazov zastáva názor, že návrh žalobcu na vydanie NO bol podaný dôvodne. Žalobca osvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Zo svojej rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalovaná ako aj ďalší veriteľ poskytujúci úver v nebankovom sektore sa často domáhajú zaplatenia svojich nezákonných nárokov zo zmlúv o úvere, ktoré neobsahujú zák. požadované obligatórne náležitosti alebo plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, či žaloba vo veci samej bude dôvodná bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej, na ktoré podanie žaloby zaviazal „žalovaného“ v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Úspešnosť tejto žaloby však nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená, nakoľko je preukázateľné, že samotná Dohoda je formulárom vopred pripraveným zo strany veriteľa, ktorý bol podpísaný žalobcom ako spotrebiteľom. V prípade, žeby zamestnávateľ žalobcu pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy a následne by súd konštatoval neexistenciu pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere, resp. neplatnosť Dohody, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu. Takáto ujma žalobcu bezprostredne hrozí, ak by okamžite nezasiahol, pričom účelom vydania NO je zabrániť vzniku takejto ujmy. Preskúmal návrh na nariadenie NO, prílohy pripojené k podaniu a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie NO je dôvodný. Vychádzajúc zo zistených skutočností a cit. zákonných ust. CSP nariadil NO. Má za to, že sú splnené zákonné podmienky na vydanie NO. Žalobca preukázal naliehavosť NO, potrebu neodkladnej úpravy pomerov a osvedčil odôvodnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, predloženými listinnými dôkazmi. Vykonávaním týchto zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva žalobcu bez vydania súdneho rozhodnutia a je ohrozené jeho právne postavenie, predovšetkým v rozsahu plnenia, keďže rozsah plnenia určila žalovaná vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok z jeho mzdy, bez súdneho preskúmania, či je tento nárok oprávnený a v súlade so zmluvou. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán na uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa uplatňovania Dohody uzavretej so žalobcom až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Žalobca tak bude chránený pred tým, že žalovaná požiada o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu jeho súčasného alebo akéhokoľvek budúceho zamestnávateľa. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Má za to, že nariadením NO sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. Keďže nariadil NO pred začatím konania, tak v súlade s § 336 ods.1 prvá veta CSP uložil žalobcovi povinnosť podať v ním určenej lehote žalobu vo veci samej, pričom vo výroku v súlade s ods.2 cit. ust. uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba vo veci samej podaná, podľa § 336 ods.3 CSP aj bez návrhu uznesenie o NO zruší. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP (ich znenie citoval) a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením. 3. I. Proti Rozsudku podala žalovaná v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie v celom rozsahu. Uviedla: II. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d),f) a h) CSP tým, že Súd Rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s jej argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím jej odňal možnosť konať pred Súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zák. stanovené podmienky nespĺňa. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č.303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z r.1993, sťažnosť č.18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004, I.ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. III. K Dohode k zmluve 901501882. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že Dohoda je neplatná. Opätovne dáva do pozornosti, že Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že
jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zák. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou, ak táto Dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 O. z. a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda spĺňa základné náležitosti, a to 1. písomnú formu, Zák. vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená písomne. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. Práve takýto súhlas bol daný podpisom na Dohode, a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku. 2. súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná, 3. uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 56 €. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 O. z. Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zák., a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri § 41 O. z.). Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. 4. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je jej priamym účastníkom, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako to je uvedené v spornej Dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Žalobca jasne mal možnosť súhlasiť/nesúhlasiť alebo odmietnuť/neodmietnuť Dohodu. Je to v nej jasne uvedené a vylučuje akékoľvek pochybnosti o možnosti odmietnutia dohody. Vyplnením Dohody „mala“ možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Súd absolútne nezdôvodnil v čom spočíva neplatnosť Dohody, ale snaží sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť „klientky“ pri jej podpise. Rada by poukázala, že okrem „navrhovateľky“ a pracovníka obchodnej služby nikto nevie v akom stave sa „navrhovateľka“ nachádzala, a ponímanie súdu o zníženej bdelosti považuje za absolútne irelevantný argument, ktorý zakladá neodôvodnené rozhodnutie súdu, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. To, že Dohoda bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola Dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci použitie ňou poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraným. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods.1 O. z.) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION 2006, s.79). Považuje Dohodu platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 O. z. (jeho znenie cituje). IV. K naliehavému právnemu záujmu. Je toho názoru, že navrhovateľ na určení neplatnosti Dohody nemá naliehavý právny záujem. V § 137 písm. c) CSP sa uvádza, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle uvedeného ust. žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jej názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere ani Dohody. Obdobne bola riešená neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere na Okresnom súde (ďalej len OS) Spišská Nová Ves, ktorý 20.8.2015, zamietol návrh žalobcu, pričom odôvodnenie oprel o nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Rozsudok OS Spišská Nová Ves z 20.8.2015, 13C/424/2014 je zverejnený na stránke ministerstva spravodlivosti. Na základe uvedeného sa nie je možné stotožniť ani s druhým výrokom, ktorým priznal súd na plnú náhradu trov konania nakoľko trovy konania v zmysle § 262 ods.2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žiada, na základe uvedených dôvodov, Rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol: V plnom rozsahu sa stotožňuje s uvedeným uznesením, ako aj s jeho odôvodnením. Zároveň k odvolaniu podanému žalovanou uvádza nasledovné: čl.I Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že: Opätovne dáva do pozornosti, že Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský charakter nie je vylúčená. Tvrdenia žalovanej považuje za nepravdivé a uvádza nasledovné: uzavretie predmetnej Dohody bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Nemal na výber či predmetnú Dohodu na zabezpečenie predmetného úverového vzťahu uzatvorí alebo nie. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere mu predložila spolu s touto zmluvou mnohé dokumenty, medzi inými aj túto Dohodu, pričom z jej konania vyplývalo, že všetky tieto dokumenty sú súčasťami samotnej zmluvy o úvere a bez podpísania niektorého z týchto dokumentov nebolo možné túto zmluvu o úvere platne uzavrieť. Má za to, že možnosť odmietnuť uzavretie Dohody tak treba skúmať z objektívneho hľadiska, pričom nepostačuje zakotvenie takéhoto ust. do textu Dohody. Navyše dôrazne poukazuje na tú skutočnosť, že samotný text predmetnej Dohody výslovne neustanovuje žiadnu možnosť Dohody neuzavrieť bez toho, aby boli uzavreté zmluvy o úvere. K samotnej Dohode ďalej uvádza, že jej obsah nemohol nijako ovplyvniť, nemohol ho zmeniť ani vylúčiť niektoré ich ust. Zároveň poukazuje na to, že k takýmto praktikám v praxi často dochádza najmä u žalovanej, ktorá sa prostredníctvom obdobnej Dohody domáha plnení v horibilných výškach, na ktoré navyše často krát nemá žiaden právny nárok, čím sa bezdôvodne obohacuje, ale najmä protiprávne a neprimerane zasahuje do majetku svojich dlžníkov a znemožňuje im tým schopnosť zabezpečiť si svoje základné potreby a potreby svojich rodín. Ako spotrebiteľ si takýmto spôsobom (uzavretím Dohody) neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp. poučený o dôsledkoch uzavretia takejto „dohôd“ o zrážkach zo mzdy. Samotná Dohoda je navyše neurčitým právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že na jej základe si žalovaná môže samovoľne uplatňovať ňou určené výšky dlhov, ktorý eviduje voči spotrebiteľovi (mnoho krát ide o dlhy neexistujúce vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť zmlúv o úvere uzatváraných žalovanou so spotrebiteľmi) a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovanej, ktorá sama a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom zrážok zo mzdy prestať. Týmto, na základe neobmedzenej vôle môže žalovaná vymáhať od neho dlhy, ktoré neexistujú, resp. dlhy, ktorých výšky si sama určí. Bez akéhokoľvek obmedzenia ho tak stavia do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojim príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu. Na základe uvedeného tak považuje predmetné Dohody v zmysle § 39 O. z. za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Taktiež poukazuje na to, že obdobné Dohody boli posúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky, o. i., aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len SR) na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti obdobnej Dohody bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch. Dovoľuje si poukázať na niektoré z nich: Rozhodnutie Krajského súdu (ďalej len KS) Prešov z 1.6.2016: 3Co/328/2015 (cituje, čo v ňom uvádza), Rozhodnutie KS Nitra z 11.2.2015 25 CoPr/5/2014 (cituje, čo v ňom zdôvodnil), Rozhodnutie KS v Košiciach z 31.10.2012 3Co/353/2012 (cituje, čo v ňom potvrdil a čo skonštatoval), Uznesenie KS Banská Bystrica z 31.5.2016,: 14Co/65/2015-167 (cituje, čo v ňom KS v postavení odvolacieho súdu uvádza), Rozsudok OS Prešov z 19.2.2013: 12C/68/2012, (cituje, čo v ňom súd konštatoval), Rozsudok OS Prešov z 13.3.2013: 17 C/91/2012 (cituje, čo v ňom konštatoval) a Rozhodnutie OS Svidník zo 17.7.2013: 6 C/144/201, ktorý rozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zakotvenej v Spoločných ustanoveniach Zmluvy o úvere (citoval, čo o. i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol). Zároveň si dovoľuje podporne poukázať na § 5a ods.1) novely zák.č.250/07 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o ochrane spotrebiteľa; poznámka žalobcu) a cituje ako znie. Výslovné uvedenie neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je individuálne dojednaná v zák. o ochrane spotrebiteľa, jednak potvrdzuje správnosť rozhodovacej praxe súdov SR, ktoré dohodu o
zrážkach zo mzdy považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pred účinnosťou cit. ust. na základe všeobecných ust. O. z., a zároveň precíznejšie napĺňa ciele smernice Rady č.93/13 EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských vzťahoch. Vzhľadom k doteraz uvedeným skutočnostiam má „v“ za to, že predmetná Dohoda k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná tak, ako to uvádza vo svojich predchádzajúcich podaniach. čl. II K naliehavému právnemu záujmu. Podľa jeho názoru bol naliehavý právny záujem z jeho strany jednoznačne a jasne preukázaný, s čím sa stotožnil aj súd vo svojom odôvodnení. Vzhľadom k tomu, že na predmetnú Dohodu treba nazerať ako na neplatný právny úkon s odkazom na § 34 a § 37 O. z., a že podstatou Dohody je možnosť uspokojenia pohľadávky zrážkami, čo je dané tým, že sa požiada zamestnávateľ tej osoby, ktorá by zrážky zo mzdy mala vykonávať, má za to, že naliehavý právny záujem na jeho strane jednoznačne je, nakoľko toto právo žalovanej na výkon zrážok vyplýva z neplatného právneho úkonu. Jeho naliehavý právny záujem je daný hlavne tým, že aj napriek neplatnosti úverovej zmluvy žalovaná požaduje od jeho platiteľa mzdy výkon zrážok aj v rozsahu sumy, na ktorú v žiadnom prípade nemá nárok. Tým môže každomesačné disponovať značnou časťou jeho príjmu, čo mu spôsobuje výrazné obmedzenie v zabezpečovaní základných potrieb jeho rodiny a spôsobuje jeho značné finančné problémy. Zároveň je nutné uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR, ako i Súdneho dvora Európskej únie je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný. Uvedené tvrdenia potvrdzuje aj: Rozsudok KS Prešov z 1.6.2016: 3Co/328/2015 (opätovne cituje, čo sa v ňom uvádza) a KS Nitra svojím rozsudkom: 25CoPr/5/2014 z 11.2.2015 (opätovne uvádza, čo sa v ňom uvádza). Podľa jeho názoru existencia naliehavého právneho záujmu je splnená, nakoľko len vyhovujúci rozsudok súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok jeho zamestnávateľom na základe neplatne dojednanej Dohody. čl. III K princípu právnej istoty. V tejto súvislosti ďalej poukazuje na to, že jedným z atribútov občianskeho súdneho konania a právneho štátu je zásada právnej istoty, čo vyjadruje, účastník konania môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V zmysle uvedeného poukazuje na aktuálne znenie čl.2 CSP (cituje jeho znenie). V rámci rozhodovania to konštatoval aj Najvyšší súd SR, 5Ecdo/192/2014 (cituje, čo je v ňom uvedené). Tiež poukazuje „na aj na“ rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16.1.2013 6MCdo 9/2012, podľa ktorého princíp neznalosť zák. neospravedlňuje musí ustúpiť dôležitejšiemu princípu - princípu ochrany spotrebiteľa (cituje, čo v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza). čl. IV V zmysle uvedeného navrhujeme potvrdiť uznesenie súdu. Uplatňuje si náhradu trov konania za predmetné vyjadrenie: Základná sadzba 66 € (1/13 výpočtového základu za r.2016), RP za r.2017 8,84 €, Spolu 74,84 € bez DPH, DPH 20 % 14,97 €, Spolu 89,81 € s DPH. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania 89,81 € s DPH ich zaplatením na účet jeho zástupcu. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. 6. V prejednávanej veci boli predpoklady na nariadenie navrhovaného NO splnené, na čom nič nemení ani odvolanie. 7. Súd sa správne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie NO. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť nasledovné: 9. Súd správne nariadil navrhnuté NO, ktorým bola dočasne pozastavená platnosť Dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, lebo ani žalobca, ani jeho zamestnávateľ nemajú možnosť tieto zrážky jednoznačne pozastaviť, existuje tak možnosť, že kým príslušný súd v danej veci právoplatne rozhodne vo veci samej, žalovaná prostredníctvom spornej Dohody vymôže od žalobcu, ako od spotrebiteľa, aj tie časti pohľadávky, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, resp. na neplatných ust. uvedených v zmluve, keďže v Dohode sú formulačne zahrnuté všetky prípadné plnenia, ktoré by zo zmluvy mohli vyplynúť a to vrátane plnení, na ktoré sa žalobca zaviazal v dôsledku eventuálnych neprijateľných podmienok, resp. neplatných ust. Zmluvy. 10. Napadnuté uznesenie je v úplnom súlade s rozhodovacou praxou súdov, na rozhodnutia ktorých žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje. 11. Väčšina skutočnosti uvedených v odvolaní bude predmetom posúdenia pri rozhodovaní vo veci samej a preto na ne nebolo možné vziať zreteľ v tomto odvolacom konaní. 12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu. 16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.