Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61P-181-2016.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
61P/181/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, Bratislava a otca X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, O., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť k maloletému X. J., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2017.
II. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, v časti výroku o výške výživného. V ostatných častiach ostáva rozhodnutie nezmenené.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu, sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého X. zo sumy 500,- eur na sumu 250,- eur mesačne.
2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho pomery. Otec sa znovu oženil a dňa XX.XX.XXXX sa mu narodil syn P., ku ktorému mu vznikla vyživovacia povinnosť. Od septembra 2014 začal otec splácať úver vo výške 406,03 eur mesačne, ktorým zabezpečil pre seba a svoju rodinu nové bývanie. Manželka je na materskej dovolenke, otec preto zabezpečuje celý chod domácnosti a hradí všetky s tým súvisiace platby vo výške cca 600 eur mesačne. Nakoľko otec pracuje v Nórsku, vznikajú mu tiež výdavky na úhradu nájomného za byt v zahraničí, na zabezpečenie stravy či nákup leteniek.
3. Matka maloletého s návrhom otca nesúhlasila. Zníženie výživného by ohrozilo životnú úroveň maloletého X. a možnosť dokončiť súkromnú strednú školu, s ktorou otec súhlasil. Maloletý nemá záujem stretávať sa s otcom, naposledy boli spolu v decembri 2016.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa so zmluvou o štúdiu, potvrdením o návšteve školy, dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, faktúrami za služby, výpisom z účtu, zmluvami o poskytnutí úveru, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý X. J., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na účet matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX a v časti výroku o výživnom sa stal vykonateľný dňom XX.XX.XXXX. V čase rozvodu otec pracoval v Nórsku, dosahoval mesačný príjem cca 2.500- 3.000,- eur Splácal úver čerpaný na byt, v ktorom žila matka s maloletým, prisľúbil, že úver bude splácať po dobu 10 rokov.
6. Nasledujúci rok sa na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX viedlo konanie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, ktorý bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k.XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.3.2016 zamietnutý.
7. Maloletý X. je študentom 2. ročníka D. D. A. Š. S. P. E. J., mesačné školné je vo výške 150,- eur. Okrem toho matka hradí maloletému poplatok za MHD vo výške 13,45 eur mesačne a ostatné potrebné výdavky maloletého. Celkové výdavky na maloletého sú podľa matky cca 650,- eur mesačne.
8. Otec je ženatý. Býva spoločne s manželkou a maloletým synom P., nar. XX.XX.XXXX v rodinnom dome v O., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Medzi mesačné výdavky otca patrí úhrada týchto nákladov: elektrina 101,50 eur, voda 15,60 eur, poistka na mal. P. 32,70 eur, splátka úveru na dom 406,- eur, TV a internet 31,- eur. Okrem toho hradí otec úver na byt, v ktorom býva maloletý X. spolu s matkou, splátkou vo výške 350,98 eur mesačne. Otec pracuje na turnusy ako vodič v Nórsku, pracovný čas je rozvrhnutý tak, že mesiac pracuje a 13 dní má voľno. Jeho priemerný čistý mesačný príjem po prepočte menovým kurzom je vo výške cca 3000,- eur. V súvislosti s prácou v zahraničí má otec tieto mesačné náklady: nájomné 550,- eur, mobilný telefón 100,- eur. Spiatočná letenka domov ho stojí cca 500,- eur. Pre nedostatok finančných prostriedkov otec čerpal v Nórsku úver vo výške 8000,- eur, ktorý spláca splátkou vo výške 150,- eur mesačne. Na maloletého syna P. poberá v zahraničí prídavky vo výške 76,- eur mesačne. Manželka otca je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 200,- eur mesačne. Výživné žiadal otec znížiť od júla 2017.
9. Matka býva spoločne s maloletým X. v trojizbovom byte, ktorý bol súčasťou doposiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov s otcom maloletého. Za užívanie bytu uhrádza poplatky vo výške 175,- eur mesačne, elektrinu 30,- eur mesačne, internet 20,- eur mesačne, televíziu 20,- eur mesačne. Matka bola zamestnaná v spoločnosti Olipu s.r.o., kde v roku 2016 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 488,32 eur netto. V súčasnosti pracuje ako predavačka, jej mesačná mzda je vo výške 525,- eur netto. Na maloletého X. poberá z Nórska prídavky vo výške 80,- eur mesačne.
10. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.10.2016 bolo zistené, že matke maloletého bol zo strany VÚB banky poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4300,- eur, ktorý spláca splátkou vo výške 70,32 eur mesačne.
11. Z výsluchu maloletého X., ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov, vyplýva, že maloletý navštevuje strednú umeleckú školu, fotografický odbor, na vysvedčení mal známky 2 a 3. Na Vianoce dostal od otca fotoaparát. S otcom sa nestretáva, naposledy ho videl v decembri 2016. S otcom si píše, ale je to o ničom. Maloletý žije s mamou, tá mu dáva vreckové 5-6 eur aj každý druhý deň. Maloletý brigáduje v grafickej firme, kde zarobil 70,- eur. Chcel by si však nájsť niečo iné. Oblečenie často nenakupuje, nechodí ani do posilňovne. Má mobilný telefón, vystačí si s paušálom 15,- eur mesačne. Mama mu v roku 2016 kúpila počítač, stál 800,- eur. V škole organizovali výlet do Poľska aj lyžiarsky výcvik, maloletý sa ich nezúčastnil.
12. Kolízny opatrovník maloletého nepovažoval zníženie vyživovacej povinnosti otca v záujme maloletého dieťaťa, ale vzhľadom na finančnú situáciu otca by výška výživného mala korešpondovať s možnosťou a schopnosťou prispievať na výživu maloletého. Trval však na tom, aby maloletý naďalej pokračoval v štúdiu na strednej umeleckej škole.
13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní, a zistil, že na strane maloletého ako aj rodičov došlo k zmene pomerov. Otec sa oženil, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, pribudli mu náklady spojené s bývaním. K zmenám došlo aj u maloletého, ktorý začal študovať na súkromnej strednej škole, štúdium na ktorej je spoplatnené. Tieto skutočnosti ( zmeny u otca a u maloletého X. ) však boli vyhodnotené, už v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, ktorý bol zamietnutý z odôvodnením, že suma 500,- postačuje na zvýšené výdavky maloletého teda aj na školné. Súd zrejme predpokladal, že otec si naďalej bude plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške a aj po vyhodnotení zmien, ktoré nastali považoval výživné za primerané. Otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť, táto skutočnosť mu však bola známa už v konaní o rozvode, keďže jeho súčasná manželka bola už v tom čase tehotná. Taktiež musel otec predpokladať, že sa mu po rozvode zvýšia náklady spojené s bývaním. Teda súčasná situácia, i keď možno pre otca finančne náročná, bola predvídateľná. K zmenám došlo na strane matke, ktorej sa zvýšil príjem o prídavky na maloletého poberané z Nórska, resp. tieto prídavky v pôvodnom konaní zohľadnené neboli. Príjmovú situáciu maloletého zlepšuje aj občasné brigádovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené zmeny ( prídavky z Nórska, občasný príjem z brigád) súd znížil vyživovaciu povinnosť otca o 100,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca súd znížil od júla 2017, tak ako žiadal otec.
21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.