Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13Cpr/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., ul. L. XXXX/XB proti žalovanému Mestu Trebišov, so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika 862/204, IČO: 331 996, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto n a z á k l a d e u z n a n i a

rozhodol:

I. Určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.7.2016, ktorú dal žalovaný žalobcovi, je neplatná.

II. Schvaľuje zmier v znení:

„Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3.056,94 eura brutto a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 117,80 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 22.11.2016 na Okresnom súde v Trebišove žalobca žiadal, aby súd rozsudkom určil, že výpoveď zo dňa 4.7.2016 daná mu žalovaným je neplatná a súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu ušlú mzdu od 10.10.2016 vo výške jeho priemerného mesačného zárobku a priznať všetky náležitosti zamestnanca v riadnom pracovnom pomere až do doby opätovného zaradenie na výkon práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2014. Uviedol, že mu dňa 4.7.2016 bola žalovaným doručená výpoveď z toho istého dňa, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ odôvodnil tak, že dňa 23.3.2016 na základe písomného rozhodnutia došlo k organizačnej zmene a k zrušeniu pracovnej pozície strážnika a z toho dôvodu sa stal žalobca pre žalovaného nadbytočným a iné vhodné pracovné miesto pre žalobcu nie je momentálne voľné. Na odôvodnenie neplatnosti danej výpovede žalobca tvrdil, že žalovaný mal k dispozícii voľné pracovné miesta, ktoré bol on - žalobca ochotný a schopný vykonávať, ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný mu dal výpoveď v ochrannej dobe, keď ako zamestnanec pracujúci v noci bol na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilý na nočnú prácu a napokon mal výpoveď za neplatnú aj z dôvodu, že dňa 9.8.2016 žalovanému doručil posudok o svojej invalidite a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vydané Sociálnou poisťovňou Bratislava s platnosťou od 16.6.2016 a poukázal na to, že podľa § 66 Zák. práce je výpoveď osobe zo zdravotným postihnutím podmienená predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVaR, pričom v jeho prípade súhlas nebol daný. Uplatnený nárok na náhradu mzdy neodôvodnil.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.2.2017 oznámil, že nárok žalobcu uznáva v plnom rozsahu.

3. Na pojednávaní dňa 7.7.2017 žalovaný na podanom žalobnom návrhu zotrval s tým rozdielom, že netrval na priznaní „všetkých náležitostí zamestnanca v riadnom pracovnom pomere za dobu od 10.10.2016 až do opätovného zaradenia na výkon práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2014. Žalovaný na svojom uznávacom prejave zotrval.

4. Vzhľadom na uznanie nároku uplatneného žalobcom žalovaným a to tak v jeho písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní dňa 7.7.2017, boli dané podmienky pre zmierlivé vyriešenie sporu či už formou uzavretia zmieru v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy, resp. na základe návrhu žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku v časti určenia skončenia pracovného pomeru výpoveďou za neplatné, keďže pri takto formulovanom petite uzavretie zmieru neprichádzalo do úvahy.

5. Podľa ust. § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

6. Podľa ust. § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

7. Podľa ust. § 148 ods. 1 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

8. Podľa ust. § 148 ods. 2 C.s.p. súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

9. V súdenej veci v časti o určenie skončenia pracovného pomeru za neplatné, súd preto na základe uznania žalobcom uplatneného nároku žalovaným a na návrh žalobcu, rozhodol podľa ust. § 282 C.s.p. rozsudkom pre uznanie nároku a určil výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.7.2016, ktorú žalovaný toho istého dňa doručil žalobcovi, za neplatnú.

10. Podľa ust. § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

11. Žalovaný listom zo dňa 9.6.2017, na základe vyžiadania súdu aby predložil výpočet priemerného zárobku žalobcu na pracovnoprávne účely v zmysle ust. § 134 Zák. práce, oznámil súdu výšku mesačného funkčného platu žalobcu vo výške 435,- eur a výšku jeho hodinového funkčného platu 2,8681 eura. Zároveň žalovaný oznámil, že po úkone výpovede bolo žalobcovi vyplatené dvojmesačné odstupné v celkovej výške 830,- eur brutto.

12. Žalobca na pojednávaní s oznámenou výškou jeho funkčného platu súhlasil a zároveň aj potvrdil skutočnosť, že mu bolo zo strany žalovaného vyplatené odstupné a to poukázaním finančnej sumy na jeho účet vo výške presahujúcej 700 eur, nevedel sa však vyjadriť k presnej výške vyplateného odstupného vzhľadom na to, že mu žiadne vyúčtovanie odstupného zo strany žalovaného predložené nebolo.

13. Podľa Z III. str. 148, o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru rozhodne súd vo výroku rozsudku (§ 155 O.s.p.). Nároky pracovníka na náhradu mzdy podľa ust. § 61 a 63 Zák. práce a nároky organizácie na náhradu škody podľa ust. § 62 ods. 1 Zák. práce, pokiaľ boli uplatnené na súde v lehote podľa ust. § 64 Zák. práce, môžu byť predmetom súdneho zmieru, ako každá iná peňažná pohľadávka.

14. Vzhľadom na uznanie uplatnených nárokov žalobcu, vrátane nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaným a akceptovanie žalobcom žalovaným oznámenej výšky jeho priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vrátane uznania vyplatenia dvojmesačného

odstupného, uzavreli sporové strany - žalobca a žalovaný ohľadom nároku žalobcu na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, zmier horeuvedeného znenia (II.), ktorá výška náhrady mzdy 3.056,94 eura brutto bola dohodnutá ako rozdiel náhrady mzdy vypočítanej za obdobie od 10.10.2016 do 7.7.2017 z oznámenej výšky 435,- eur priemerného zárobku žalobcu (3.886,94 eura brutto) a vyplateného odstupného žalobcovi (830,- eur brutto), a navrhli tak žalobca ako aj žalovaný, aby súd tento zmier schválil.

15. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade súd na základe obsahu spisového materiálu a vyjadrení sporových strán dospel k záveru, že stranami uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi a sú splnené podmienky na jeho schválenie a preto uzavretý zmier podľa ust. § 148 ods. 2 C.s.p. schválil.

16. V zmysle ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol zároveň aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže vo veci úspešný žalobca na pojednávaní uviedol, že náhradu trov konania nežiada a neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

17. Podľa ust § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

18. Podľa cit. ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., keďže bol žalobca ako poplatník poplatku z návrhu na začatie konania od jeho platenia zo zákona oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. d/) a súd jeho návrhu vyhovel, rozhodol súd zároveň o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok: a to 1/ z návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 eura podľa pol. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov a 2/ z návrhu na začatie konania o náhradu mzdy ,v danom prípade podľa ust. § 11 ods. 7 veta štvrtá zák. o súdnych poplatkoch v rozsahu 10 % súdneho poplatku určeného podľa pol. 1/písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov sumou 183,- eur (zo sumy priznanej náhrady mzdy 3.056,94 eura), t.j. vo výške 18,30 eura. Spolu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 117,80 eura (99,50 eura + 18,30 eura) .

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku vydanému na základe uznania nároku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku.

Proti výroku II. tohto rozhodnutia, majúcemu charakter uznesenia o schválení zmieru, odvolanie nie je prípustné (§ 337 C.s.p. a contrario).

Proti výroku III. rozhodnutia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ C.s.p.) a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

- § 363 C.s.p.

Proti výroku IV. tohto rozhodnutia, majúcemu charakter uznesenia, odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p. a contrario).