Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-108-2016.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/108/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému K. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., R. č. XX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.08.2016, sp.zn. 1T/101/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. júla 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného K. A. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 24.08.2016, sp.zn. 1T/101/2016 bol obžalovaný K. A. uznaný vinným pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z. na tom skutkovom základe, že dňa 24. augusta 2015 v obci N. číslo domu XXX, okres N., ako konateľ spoločnosti Dramico s.r.o. so sídlom Šaľa, ulica L. Novomeského číslo 770/14, IČO: 47 492 601, podpísal s poškodenou U. I., zastúpenou jej matkou K. I., Zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal do dátumu 25. októbra 2015 vykonať dodávku a montáž zatepľovacieho systému do rodinného domu, pričom matka poškodenej K. I. v zmysle zmluvy dňa 26. augusta 2015 z účtu poškodenej U. I. na bankový účet obžalovaného K. A. (číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke) zaslala zálohu vo výške 4.600,02 eur, pričom doposiaľ žiadne práce nevykonal a zálohu nevrátil, čím spôsobil U. I. škodu vo výške 4.600,02 eur.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods.2 Tr. zák., § 42 ods.1, § 41 ods.1, § 51 ods.1, § 38 ods.4, § 37 písm. h) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 51 ods.2 Tr. zák., § 49 ods.1 písm. a) Tr.zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 61 ods.2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods.4 písm. g) Tr. zák. mu taktiež bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Súčasne bol podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Galante, sp. zn. 0T/114/2016 zo dňa 14.05.2016, ktorý obžalovaný prevzal dňa 14.05.2016 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2016, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bola poškodená U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine aj treste. V písomných dôvodoch odvolania žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby, pretože poškodená doposiaľ nepredložila notárom overenú plnú moc na uzatvorenie zmluvy o dielo a teda z jeho spoločnosťou nemá uzatvorenú platnú zmluvu o dielo. Materiál bol dodaný a faktúra neskôr preplatená. Do dnešného dňa však nebol predložený dôkaz o zaplatení zálohy. Záverom uviedol, že boli porušené jeho práva, keď žiadal okresný súd o prejednanie veci v jeho neprítomnosti a prečítanie jeho výpovede, čo mu bolo odopreté.
Na verejnom zasadnutí o odvolaní konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka uviedla, že rozsudok považuje za zákonný a správny a navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Pokiaľ ide o obžalovaným vytýkané procesné pochybenia a porušenia práv obvineného spočívajúce v tom, že okresný súd pochybil, keď nevyhovel jeho žiadosti o prečítanie „výpovede“ zo dňa 19.08.2016 na hlavnom pojednávaní, s takýmto tvrdením sa nie je možné stotožniť. Podaním zo dňa 19.08.2016 obžalovaný požiadal, aby okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a súčasne uviedol argumenty, podľa ktorých neexistuje dôkaz o jeho vine a žiadal spod obžaloby oslobodiť. Súčasne túto „výpoveď“ žiadal prečítať na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd uvádza, že takéto podanie nepochybne nie je výpoveďou obžalovaného v zmysle § 121 až 124 Tr.por., ale jedná sa o vyjadrenie obžalovaného k podanej obžalobe, s ktorým sa okresný súd oboznámil, čo vyplýva napokon i z toho, že vykonal hlavné pojednávanie v zmysle § 252 ods.3 Tr.por. v neprítomnosti obžalovaného. S argumentami uvádzanými v podaní sa potom zaoberal pri svojom rozhodovaní. Z uvedených dôvodov krajský súd nezistil žiadne pochybenie v procesnom postupe okresného súdu.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý rozsudok v intenciách § 317 ods.1 Tr.por., pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami poškodenej U. I., svedkyne K. I., elektronickou komunikáciou medzi poškodenou a spoločnosťou Dramico s.r.o., Zmluvou o dielo zo dňa 24.08.2015, dodatkom k Zmluve o dielo zo dňa 07.10.2015, plnomocenstvom poškodenej pre K. I., dokladom o zložení zálohy na účet obžalovaného, dokladom z Tatra banky z výpisu účtu obžalovaného, z ktorého vyplýva prijatie predmetnej zálohy, výpisom z obchodného registra a faktúrou zo dňa 24. augusta 2015. Na podklade týchto dôkazov okresný súd správne zistil, že spoločnosť Dramico s.r.o., ktorej vlastníkom a konateľom je obžalovaný, uzatvorila Zmluvu o dielo dňa 24. augusta 2015, z ktorej vyplýva, aké práce, aký materiál mal obžalovaný zabezpečiť, dokedy malo byť dielo ukončené, pričom už v samotnej zmluve je uvedená záloha vo výške 4.600 Eur. Dokazovaním bolo preukázané, že hoci bola vystavená faktúra za dodaný tovar vo výške 4.600,02 Eur, tak žiaden tovar dodaný poškodenej nebol, napriek tomu, že z dokladu o zložení zálohy na účet obžalovaného a z výpisu účtu obžalovaného v Tatra banke vyplýva, že predmetnú zálohu prijal. Správne tiež v súvislosti s obranou obžalovaného, že poškodená osobne nepodpísala predmetnú zmluvu konštatoval, že svedkyňa K. I. mala od poškodenej splnomocnenie na vykonanie takéhoto úkonu, pričom toto bolo aj doložené do trestného spisu. Odvolacie námietky obžalovaného preto ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pričom argumentácia obžalovaného uvádzaná v odvolaní, je v rozpore so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, majúcimi oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom odvolací súd v tomto smere plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, v tomto smere súd prvého stupňa taktiež postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z., pretože obžalovaný na škodu poškodenej U. I. seba obohatil tým, že ju uviedol do omylu a spôsobil jej tak väčšiu škodu v zmysle § 125 ods.1 Tr.zák, pričom obžalovaný konal v priamom úmysle a od počiatku vedel, že Zmluvu o dielo nevykoná. Práce nevykonal ani čiastočne, pričom napriek tomu, že vo svojich vyjadreniach popieral samotný zmluvný vzťah s poškodenou, uhradenú zálohu na účet prijal, no túto nevrátil.
Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol v minulosti päťkrát riešený v priestupkovom konaní, súdne trestaný bol doposiaľ päťkrát, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Galante, sp. zn. 0T/114/2016 zo dňa 14.05.2016, právoplatný dňa 14.05.2016, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky. Trestný rozkaz prevzal dňa 14.05.2016. Keďže prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol vyhlásený citovaný trestný rozkaz Okresného súdu v Galante, správne okresný súd ukladal súhrnný trest za oba zbiehajúce sa trestné činy. Obžalovanému teda v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. priťažovalo, že spáchal viac trestných činov, poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Preto okresný súd správne ukladal trest v rámci trestnej sadby trestného činu najprísnejšie trestného a to ustanovenia § 221 ods.2 Tr.zák., upravenej s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 4 Tr.zák., teda od 28 mesiacov do 5 rokov. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 51 ods.2 Tr. zák., § 49 ods.1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a so súčasným uložením trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 (štyri) roky a uložením povinnosti podľa § 51 ods.4 písm. g) Tr. zák. spočívajúcej v príkaze počas plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, je trestom zákonným a spravodlivým. Správne tiež okresný súd (keďže ukladal súhrnný trest) podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Galante, sp. zn. 0T/114/2016 zo dňa 14.05.2016, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Uložený trest je z pohľadu príslušných zákonných ustanovení primeraným a bude ním splnený účel v zmysle § 34 ods.1Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu.
Napokon i výrok o náhrade škody je správny a zákonný. Poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá bola i preukázaná predloženými dokladmi, no vzhľadom na to, že Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp.zn. 11C 353/2015 rozsudkom zo dňa 19.05.2016 už rozhodol o povinnosti obžalovaného zaplatiť poškodenej predmetnú sumu, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces v zmysle § 288 ods.1 Trestného poriadku.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného K. A. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.