Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cpr/7/2014

Rozhodnutie

2

27Cpr/7/2014

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne : A. B. C., bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej splnomocneným zástupcom F. C., bytom D. XXXX/X, E., proti žalovanej : Základnej škole E. C., IČO: 00 614 505, so sídlom G. XX, F. H. I., zastúpenému Mgr. Jaroslavom Martiňukom , advokátom, so sídlom Braniskova 7, 040 01 Košice o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

2

27Cpr/7/2014

Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

21

27Cpr/7/2014

1/ Žalobkyňa v žalobe na začatie konania v bode I žiadala aby bolo určené, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej voči žalobkyni z 24.1.2014, doručené žalobkyni 3.2.2014 je neplatné, a zároveň aby žalovaná bola povinná poskytovať náhradu platu 791,39 eur mesačne od 1.4.2014 do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady nastane skôr spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 11.5.2014 do zaplatenia a zaplatiť trovy konania .

2/ V bode II žiadala, aby súd vydal tento rozsudok:

Súd určuje, že žalobkyňa bola žalovanou dotknutá na svojom práve na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania tým, že

1/ žalobkyňa mala v období od začiatku školského roka 2013/2014 do 8. októbra 2013 každý deň dozor v školskej jedálni žalovanej, iní zamestnanci žalovanej len raz za 14 dní, v dôsledku čoho žalobkyňa mala prestávku na odpočinok a jedenie len 10 minút,

2/ v priebehu školského roka 2013/2014 žalovaná žalobkyni neurčila dovolenku na základe jej žiadosti, hoci zamestnankyni žalovanej, B. J. K., túto určila,

3/ navádzala svojho zamestnanca, B. L. J., na sledovanie žalobkyne poskytovanie informácií o možných porušeniach povinnosti zamestnanca žalobkyňou v období november 2013- február 2014, 4/ v období november 2013 - február 2014 opakovane dávala pokyn žalobkyni, aby podpísala preložený papier, ktorého obsah žalobkyňa nevedela, 5/ v školskom roku 2013/2014 odňala žalobkyni organizovanie športovej činnosti, pridelila ho novému zamestnancovi, B. L. J., 6/ vo februári 2014 určila žalobkyni dovolenku, svojmu zamestnancovi B. L. J. vyplatila náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku s odôvodnením, že B. L. J. je iná kategória ako žalobkyňa, 7/ v októbri 2013 žalobkyňu bezdôvodne obvinila zo zastrašovania deti, navádzania deti k šikanovaniu, neovládania pedagogických postupov a neovládania kresťanského správania sa, v dôsledku čoho žalobkyňu v novembri 2013 pod č. 651/13 písomne upozornila na porušenie pracovnej disciplíny,

8/ 26. februára 2014 podmieňovala súhlas žalobkyne s odchodom z prace na lekárske vyšetrenie doriešením hmotnej zodpovednosti žalobkyne za kabinety

9/ postupne znižovala žalobkyni funkčný plat z 813 Eur k 1. septembru 2013 na 793 eur k 1. novembru 2013 a 763,50 eur k 1. januáru 2014,

10/ k 1. januáru 2014 zaradila žalobkyňu do postavenia nekvalifikovaného zamestnanca, pričom zamestnankyňu sr. M. B. do takéhoto postavenia nezaradila.

3/ Žalovaná je povinná upustiť od svojho konania a v bodoch 9 a 10 napraviť protiprávny stav, žalovaná je povinná sa ospravedlniť žalobkyni na prvom plenárnom zhromaždení rodičov žiakov žalovanej a zamestnancov žalovanej po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 20,- eur mesačne od 01.01. do 31.12.2013, vo výške 49,50 eur mesačne od 01.01.2014 do 31.03.2014 a 13,44 eur mesačne od 01.04.2014 do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady platu z titulu neplatnej výpovede nastane skôr, všetko spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2013 do zaplatenia.

5/ Podľa uznesenia OS Žilina 27Cpr/7/2014-114 zo dňa 26.2.2015 súd rozhodol tak, že konanie, aby súd určil, že žalobkyňa bola žalovanou dotknutá na svojom práve na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania tým, že :

1/ žalobkyňa mala v období od začiatku školského roka 2013/2014 do 8. októbra 2013 každý deň dozor v školskej jedálni žalovanej, iní zamestnanci žalovanej len raz za 14 dní, v dôsledku čoho žalobkyňa mala prestávku na odpočinok a jedenie len 10 minút,

2/ v priebehu školského roka 2013/2014 žalovaná žalobkyni neurčila dovolenku na základe jej žiadosti, hoci zamestnankyni žalovanej, B. J. K., túto určila,

3/ navádzala svojho zamestnanca, B. L. J., na sledovanie žalobkyne a poskytovanie informácií o možných porušeniach povinnosti zamestnanca žalobkyňou v období november 2013- február 2014,

4/ v období november 2013 - február 2014 opakovane dávala pokyn žalobkyni, aby podpísala preložený papier, ktorého obsah žalobkyňa nevedela,

5/ v školskom roku 2013/2014 odňala žalobkyni organizovanie športovej činnosti, pridelila ho novému zamestnancovi, B. L. J.,

6/ vo februári 2014 určila žalobkyni dovolenku, svojmu zamestnancovi B. L. J. vyplatila náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku s odôvodnením, že B. L. J. je iná kategória ako žalobkyňa,

7/ v októbri 2013 žalobkyňu bezdôvodne obvinila zo zastrašovania deti, navádzania deti k šikanovaniu, neovládania pedagogických postupov a neovládania kresťanského správania sa, v dôsledku čoho žalobkyňu v novembri 2013 pod č. 651/13 písomne upozornila na porušenie pracovnej disciplíny,

8/ 26. februára 2014 podmieňovala súhlas žalobkyne s odchodom z prace na lekárske vyšetrenie doriešením hmotnej zodpovednosti žalobkyne za kabinety,

9/ postupne znižovala žalobkyni funkčný plat z 813 Eur k 1. septembru 2013 na 793 eur k 1. novembru 2013 a 763,50 eur k 1. januáru 2014,

10/ k 1. januáru 2014 zaradila žalobkyňu do postavenia nekvalifikovaného zamestnanca, pričom zamestnankyňu sr. M. B. do takéhoto postavenia nezaradila.

6/ Žalovaná je povinná upustiť od svojho konania a v bodoch 9 a 10 napraviť protiprávny stav, žalovaná je povinná sa ospravedlniť žalobkyni na prvom plenárnom zhromaždení rodičov žiakov žalovaného a zamestnancov žalovaného po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7/ Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 20,- eur mesačne od 01.01. do 31.12.2013, vo výške 49,50 eur mesačne od 01.01.2014 do 31.03.2014 a 13,44 eur mesačne od 01.04.2014 do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady platu z titulu neplatnej výpovede nastane skôr, všetko spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2013 do zaplatenia,

sa v y l u č u j e na samostatné konanie.

8/ Podľa uznesenia OS Žilina 27Cpr/7/2014-118 zo dňa 4.6.2015 súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu v časti uplatneného nároku na náhradu škody tak, že tento bude znieť:

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 16,26 eur mesačne od 01.04.2014 do 30.04.2014 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 11.05.2014 do zaplatenia, vo výške 16,26 eur mesačne od 01.05.2014 do 31.07.2014 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.06.2014 do zaplatenia, vo výške 16,26 eur mesačne od 01.08.2014 do 31.12.2014 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.09.2014 do zaplatenia a vo výške 17,07 eur mesačne od 01.01.2015 do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady nastane skôr, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.02.2015 do zaplatenia.

9/ V podaní, doručené 4.5.2015, žalobkyňa predložila zmenu žaloby v časti náhrady škody 16,26 eur , tak ako bolo o zmene rozhodnuté podľa uznesenia 27Cpr/7/2014- 118 zo dňa 4.6.2015 . Žalobkyňa uviedla, že dôvodom zmeny je dvojnásobné zníženie hlavných refinančných operácií ECB od podania žaloby a valorizácia tarifných platov pedagogických zamestnancov o 5 % účinná od 1.1.2015 podľa nariadenia vlády č. 393/2014 Z.z.. Táto valorizácia má dopad aj na príslušnú sumu poskytovanú žalovanou na doplnkové dôchodkové poistenie žalobkyne. Vo zvyšnej časti žaloba návrh podľa bodu I ostáva nezmenená .

10/ Podľa uznesenia OS Žilina 27Cpr/7/2014 – 212 zo dňa 20.6.2017 bola pripustená zmena žalobného návrhu tak, že tento po jeho zmene bude znie:

„Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej voči žalobkyni z 24. januára 2014, doručenou žalobkyni 3. februára 2014, je neplatné.

Žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni náhradu platu 28.490,04 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 ročne z dlžnej sumy od 11. mája 2014 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 16,66 eur mesačne od 1. do 30. apríla 2014, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 11. mája 2014 do zaplatenia, škodu vo výške 16,66 eur mesačne od 1. mája do 31. júla 2014, spolu s úrokmi s omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11. júna 2014 do zaplatenia, škodu vo výške 16,66 eur mesačne od l. augusta do 31. decembra 2014, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11. septembra 2014 do zaplatenia, vo výške 17,51 eur od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11. februára 2015 do zaplatenia, vo výške 18,22 eur mesačne od 1. januára do 29. februára 2016, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11. februára 2016 do zaplatenia, vo výške 18,22 eur mesačne od 1. marca do 31. augusta 2016, spolu s úrokmi s omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 11. apríla 2016 do zaplatenia a vo výške 19,31 eur mesačne od 1. septembra 2016 do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady nastane skôr, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 11. októbra 2016 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná žalobkyni nahradiť trovy konania.“

11/ Žalobkyňa v písomnej žalobe uviedla, že dňa 2.9.1991 ako zamestnankyňa uzavrela pracovnú zmluvu so žalovanou ako zamestnávateľom . Dňa 3.2.2014 jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.1.2014, a to z dôvodu nesplnenia predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Dňa 25.3.2014 žalovanej odoslala oznámenie z 25.3.2014 o tom že trvá na tom aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Žalovaná listom zo dňa 28.3.2014 písomne oznámila, že trvá na výpovedi, nakoľko ju považuje za platnú. Výpovedná doba na základe vyjadrenia vo výpovedi začala plynúť 1.2.2014. Nakoľko však výpoveď bola doručená až 3.2.2014, tak výpovedná doba začala plynúť až 1.3.2014 a uplynula 30.4.2014. Napriek tomu, že sa žalobkyňa do práce 1.4.2014 dostavila, tak žalovaná jej neprideľovala prácu podľa pracovnej zmluvy. Výpoveď je neplatná, a to z dvoch dôvodov a jeden je taký, že v rozpore s § 74 Zákonníka práce žalovaná ju vopred neprerokovala so zamestnaneckou dôverníčkou Mgr. Katarínou Adamíkovou. Ďalším dôvodom neplatnosti je tvrdenie, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, je nepravdivé.

12/ Žalobkyňa uviedla, že do zamestnania v roku 1991 bola prijatá za účelom vyučovania nemeckého jazyka. V dôsledku preferovania anglického jazyka žalobkyni postupne kleslo vyučovanie nemeckého jazyka v rámci týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, avšak naďalej spĺňala kvalifikačnú požiadavku podľa § 7 ods. 4 zák.č. 317/2004 Z.z. . To, že žalovanej argumentuje § 61 ods. 3 zák.č. 317/2009 je nesprávne . Toto ustanovenie rieši iba pedagogických zamestnancov, ktorí nemajú splnený kvalifikačný predpoklad , avšak v prípade žalobkyne kvalifikačný predpoklad je splnený a preto ustanovenie § 61 ods. 3 je irelevantné. Kvalifikačné predpoklady upravuje príloha č. 1 vyhl. Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z. , podľa ktorej sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, vo svojej časti V bod 18 písm. a) je kvalifikačným predpokladom aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a absolvovanie štátnej záverečnej skúšky z príslušného jazyka na katedrách jazykov univerzít. Na rozdiel od iných prípadov sa v tomto prípade doplňujúce pedagogické štúdium nevyžaduje . Prechodné ustanovenia zákona č. 317/2007 Z.z. sa vzťahujú len na tie prípady, v ktorých neboli ku dňu prijatia príslušnej novely zákona splnené kvalifikačné predpoklady, čo však u žalobkyne bolo splnené. Potreba doplnenia kvalifikácie je účinná od roku 2009 a napriek tomu že na škole boli dve inšpekcie a žalobkyňa na tieto skutočnosti nebola nikdy upozornená. Na základe tohto sa domnieva, že výpoveď je neplatná, a tak listom zo dňa 25.3.2014 žalovanej oznámila, že trvá na tom aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával a uplatňuje si aj náhradu mzdy. Priemerný zárobok bol 791,39 eur mesačne a preto žiada túto sumu od 1.4.2014 až do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod nastane skôr. Zároveň žiada aj úroky z omeškania.

13/ Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná má uzavretú s obchodnou spoločnosťou ING Tatry – Sympatia , d.s., a.s. zmluvu, ktorej predmetom je poskytovanie 16,26 eur na doplnkové dôchodkové poistenie žalobkyne , na základe účastníckej zmluvy o doplnkovom dôchodkom sporení, ktorú žalobkyňa uzavrela dňa 27.2.2009 . V časti II žaloby žalobkyňa odôvodňovala nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, na základe § 9 ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z. .

14/ Na pojednávaní 18.6.2015 žalobkyňa uviedla, že vo veci boli predložené tri stanoviská Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu k otázke kvalifikácie žalobkyne. So všetkými stanoviskami žalobkyňa súhlasí a sú spracované odborne a vzájomne si neodporujú. Stanovisko zo dňa 18.12.2013 vysvetľuje ustanovenie § 7 ods. 3 a nezohľadňuje však § 7 ods. 4 zákona , avšak možno predpokladať, že k takémuto zohľadňovaniu nesmerovala ani požiadavka žalovanej. Zo stanoviskami žalobkyňa súhlasí a navrhuje ich posúdiť vo vzájomnej komplexnosti. K otázke kvalifikácie teda v plnom rozsahu žalobkyňa odkazuje na dôvody uvedené v žalobe a na predložení stanoviská ministerstva. Pokiaľ ide o začiatok plynutia výpovednej doby, tak taktiež sa pridržiava skutočností uvedených v žalobe . Svedeckú výpoveď svedkyne M. N. považuje žalobkyňa za nedôveryhodnú, pretože táto si nepamätá či so žalobkyňou riaditeľ školy výpoveď prejednával a či jej ponúkol iné pracovné miesto a takýchto situácií nie je až tak veľa aby si človek nepamätal či došlo k prerokovaniu a k ponuke iného pracovného miesta. Ďalej svedkyňa na viacerých miestach svojej výpovede spomína obálku, ale riaditeľ žalovanej uviedol, že výpoveď nebola doručovaná v obálke. Svedkyňa si ani nepamätá kde došlo k doručovaniu. Faktom zostáva, že potom bola výpoveď doručovaná poštou. Na základe všetkých skutočností žalobkyňa zotrvala na tom, že nedošlo k osobnému doručeniu výpovede . Žalobkyňa trvá na tom, že počas celej doby 22 rokov bola kvalifikovanou učiteľkou a dva týždne pred nadobudnutím nároku na starobný dôchodok bola ako nekvalifikovaná poslaná na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to formou ktorá je v rozpore so zákonom.

15/ Žalobkyňa v zmene žaloby zo dňa 6.3., doručené 7.3.2017 uviedla, že poukazuje na odsek 5 odôvodnenia výpovede, ktorá je skutkovým vymedzením dôvodu výpovede. Žalovaná v tomto odseku uvádza, že vzhľadom na to, že žalobkyňa do 24.1.2014 zamestnávateľovi nepredložila žiadne potvrdenie o ukončení štúdia na doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti pedagogickej spôsobilosti, tak nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Toto tvrdenie je nepravdivé . Povinnosť žalobkyne splniť kvalifikačné predpoklady nebola daná potrebou predložiť doklad o ukončení doplnkového pedagogického štúdia, nakoľko toto štúdium nie je pre výuku predmetu nemecký jazyk potrebné. Takto to jednoznačne vyplýva z prílohy č. 1 vyhl.č. 437/2009 Z.z. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v časti V bod 18 písm. a). Ďalej predkladá stanovisko A. N. C., ktorá vykonáva funkciu riaditeľky osobného úradu štátnej školskej inšpekcie z 12.9.2016. V čase vydania zákona č. 317/2009 A. C. bola riaditeľkou personálneho odboru Ministerstva školstva a je spoluautorkou príručky a lektorkou pre výklad tohto zákona. Aj podľa tohto vyjadrenia žalobkyňa nebola povinná predkladať doklad uvedený vo výpovedi pracovného pomeru. Zamestnávateľ žalobkyni za takejto situácie nemohol dať výpoveď pre nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi.

16/ Na pojednávaní 6.7.2017 žalobkyňa uviedla, že nebolo v konaní dokázané, že došlo k osobnému doručeniu výpovede a o mieste a priebehu doručovania sa rozchádzajú výpovede svedkov a tieto sú nedôveryhodné. Dokázané je až doručene výpovede poštou. Zo zápisnice zo dňa 26.2.2015, a to z výpovede riaditeľa školy na strane 8 vyplýva, že nedošlo k prerokovaniu výpovede a k ponuke nového pracovného miesta, čím došlo k porušeniu § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o platnosť či neplatnosť výpovede, tak žalobkyňa zotrváva na stanovisku, že výpoveď je neplatná z dôvodu nesúladu jej skutkovej podstaty so skutočnosťou. Súdu bol predložený listinný dôkaz, a to vyjadrenia odborného charakteru, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa spĺňala zákonné predpoklady pre vykonávanie svojho povolania a nebol teda daný dôvod výpovede. Žalovaná vo výpovedi uvádza, že vzhľadom na to že žalobkyňa v termíne do 24.2.2014 zamestnávateľovi nepredložila žiadne potvrdenie o ukončení štúdia na doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti pedagogickej spôsobilosti, tak nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon svojej funkcie v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Toto tvrdenie je nepravdivé. Povinnosť žalobkyne splniť kvalifikačné predpoklady nebola daná potrebou predložiť doklad o ukončení pedagogického štúdia, pretože pre výučbu predmetu nemecký jazyk to nebolo potrebné. Takto to vyplýva z citovanej vyhlášky č. 437/ 2009 Z.z. a je to zrejmé aj z listu Štátnej školskej inšpekcie zo dňa 12.9.2016 .

17/ Žalobkyňa ďalej doplnila, že bola zaradená ako učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov v pracovnej zmluve a všetci učitelia druhého stupňa majú obdobnú pracovnú zmluvu ako učitelia všeobecno-vzdelávacích predmetov. Ďalej uviedla, že dňa 11.12.2013 bola písomne vyzvaná, aby predložila doklad o získaní pedagogickej spôsobilosti. Žalovaná namieta , že by výpoveď bola kvôli § 7 ods. 3, resp. 4 zákona, a to bol dôvod výpovede. Dôvod výpovede bol uvedený v samotnej výpovedi, a to že žalobkyňa nesplnila pedagogické vzdelanie, nepredložila v stanovenom čase doklad a preto dostala výpoveď. Skutočný dôvod výpovede bolo teda nepredloženie dokladu o pedagogickej spôsobilosti. Takto je to uvedené vo výpovedi a dôvod výpovede je nemenný a jednoznačný a skutkovo vymedzený dôvod sa nedá zmeniť. Na žalobkyňu sa vzťahuje kategória 18 bod a) alebo b) zák.č. 317/2009 Z.z. . Zákon teda nevyžaduje, aby žalobkyňa si doplnila vzdelanie, ako to je uvedené vo výpovedi. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala predložiť doklad o získaní pedagogickej spôsobilosti a zákon hovorí, že tento doklad vôbec nemusela predložiť. Kvalifikačná požiadavka, t.z. rozsah priamej vyučovacej činnosti, je uvedená v § 7 ods. 3 alebo 4 zák.č. 317/2009 Z.z., t.z. koľko aprobačného predmetu má príslušný učiteľ podľa svojej kvalifikácie učiť. U učiteľa je to 23 hodín a má učiť 11. Je pravda, že žalobkyňa neučila 11, ale učila 8 hodín a prečo učila 8 hodín už vysvetlila. Spočiatku učila 25 hodín a postupne sa nahradzoval nemecký jazyk anglickým, takže úväzok nemčiny sa postupne znižoval, až nakoniec učila len 8 hodín, ale stále spĺňala ustanovenia zákona č. 317/2009 Z.z. § 7 ods. 4. Spĺňala ich preto, lebo bola na pracovisku sama, ktorá tento kvalifikačný predpoklad mala splnený a nebol tam nikto iný. Požiadavku podľa zákona § 7 ods. 4 určuje riaditeľ na začiatku školského roka a riaditeľ určil, že má učiť 8 hodín. Podľa zápisnice z pracovnej porady zo dňa 28.8.2013 sú uvedení učitelia, ktorí nemali v poriadku úväzok a žalobkyňa tam nie je uvedená. Z vyjadrenia A. C. vyplýva, že ak riaditeľ školy znížil kvalifikačnú požiadavku, podľa § 7 ods. 4 zákona, žalobkyňa vyučuje predmet v rozsahu 8 hodín týždenne a považuje sa na účely zaradenia do platovej triedy za kvalifikovanú učiteľku. Riaditeľ školy znížil túto požiadavku v súlade so zákonom a využil túto možnosť, a tak nemôže s odstupom troch rokov uvádzať, že kvalifikačná požiadavka bola protizákonná. Ďalej v stanovisku A. C. je uvedené, že aj v prípade ak učiteľ nespĺňa ustanovenú kvalifikačnú požiadavku, ale spĺňa kvalifikačný predpoklad, ktorý žalobkyňa spĺňala, na vyučovanie nejakého predmetu, v ktorom vykonáva pedagogickú činnosť, tak nepovažuje sa to za nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a zamestnávateľ nemôže dať učiteľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZP. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala žalobkyňa aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

18/Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná vo vyjadrení, doručené 9.10.2014, k bodu 1 o neplatnosť výpovede uviedla, že dňa 24.1.2014 žalobkyni na pracovisku bola doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov pre výkon funkcie pedagogického zamestnanca podľa zák.č. 317/2009 Z.z. a vyhl.č. 437/2009 Z.z.. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 8 ods. 1 a § 61 ods. 3 citovaného zákona a prílohu č. 1 vyhlášky. Uviedla, že žalobkyňa absolvovala štátnu jazykovú skúšku na VŠDS , a tak nespĺňala kvalifikačné predpoklady pre výkon činnosti pedagogického zamestnanca. Listom zo dňa 11.12.2013 bola vyzvaná na predloženie dokladu o pedagogickej spôsobilosti , ale tento nepredložila. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná pokúsila doručiť žalobkyni výpoveď na pracovisku, ale žalobkyňa ju odmietla prevziať. Podľa § 38 ods. 4 nastali teda účinky doručenia, pretože zamestnanec prijatie písomnosti odmietol. Účinky doručenia nastali 24.1.2014 a výpovedná doba začala plynúť od 1.2. 2014.

19/ Žalobkyňa ďalej namieta neplatnosť pre rozpor s § 74 , pretože výpoveď nebola vopred prerokovaná so zamestnaneckou dôverníčkou. Žalovaná ale nemá žiadnu vedomosť o tom, že by na škole pôsobil platne zvolený zamestnanecký dôverník a ani žiaden doklad o ustanovení a platnej voľbe neexistuje . Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 233 ods. 3, § 234 ods. 8 a § 12 ods. 2 ZP. Pokiaľ ide o poskytovanie príspevku na doplnkové , dôchodkové poistenie, tak žalovaná považuje výpoveď za platnú a teda tento nárok je absolútne neopodstatnený . V ďalšej časti sa vyjadrovala žalovaná k tvrdenému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou.

20/ Vo vyjadrení, doručené 5.2.2015, žalovaná uviedla, že žalobkyňa vyučovala vyučovacie predmety v týždennom počte dní : nemecký jazyk 8 hodín, dejepis 1 hodina, občianska náuka 4 hodiny, telesná výchova 2 hodiny, telesná a športová výchova 8 hodín. Ďalej žalovaná poukázala na časť V príloha č. 1 vyhlášky č. 437/2009 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch a osobitných kvalifikačných požiadavkách pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov , kde k dejepisu sa vzťahuje bod 1 , občianskej náuke bod 15, telesnej výchove bod 21. Pokiaľ ide o výučbu nemeckého jazyka, tak žalovaná zotrváva na pôvodnom stanovisku a poukazuje na § 7 ods. 3 zák.č. 317/2009 Z.z. , podľa ktorého sa vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru v rozsahu najmenej 1 týždennej činnosti znížené o 1 hodinu. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 422/2009 Z.z. rozsah priamej vyučovacej činnosti je základný úväzok učiteľa v počte 23 hodín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná má za to, že žalobkyňa nespĺňala kvalifikačnú požiadavku pri žiadnom z uvedených vyučovacích predmetov.

21/ V podaní, doručené 20.2.2015 , žalovaná predložila žiadosť právneho zástupcu adresovanú Ministerstvu školstva o poskytnutie stanoviska o splnení kvalifikačných predpokladov a stanovisko ministerstva zo dňa 11.2.2015 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady pre vyučovanie predmetov dejepis, občianska náuka, telesná a športová výchova a zároveň nespĺňa kvalifikačnú požiadavku na výučbu nemeckého jazyka podľa § 7 ods. 3 zákona, pretože rozsah vyučovacích hodín netvorí najmenej 1 týždennej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o 1 hodinu. Na základe tohto je výpoveď platná .

22/ Na pojednávaní 18.6.2015 žalovaná uviedla, že na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni dňa 24.1.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce je platná. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola u žalovanej v pracovnom pomere od 3.8.1992 ako učiteľka. V rámci výkonu svojej činnosti bola učiteľkou piatich predmetov – nemecký jazyk, dejepis, občianska náuka , telesná výchova a telesná a športová výchova. Zákon č. 317/2009 určil kvalifikačné podmienky a lehotu do 31.12.2013 aby tí zamestnanci, ktorí predpoklady nespĺňali, si mohli doplniť túto kvalifikáciu. Žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný doklad o splnení podmienok podľa zákona vrátane vykonávacej vyhlášky a s účinnosťou od 1.1.2014 nemala zákonom požadovanú kvalifikáciu. Zároveň žalovaná predložila aj stanovisko ministerstva zo dňa 11.2.2015 , podľa ktorého jednoznačne vyplýva že na vyučovanie predmetov dejepis, občianska náuka , telesná výchova a telesná a športová výchova nespĺňala kvalifikačné predpoklady. Žalovaná nemala možnosť zamestnávať žalobkyňu na skrátený úväzok, pretože potrebovala na plný úväzok zabezpečiť výučbu všetkých predmetov pedagógom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Pokiaľ ide o doručovanie , tak žalovaná poukázala na § 38 ods. 4 ZP, podľa ktorého účinky doručenia výpovede nastanú okamihom ak zamestnanec výpoveď odmietne prevziať. Je bezvýznamné či riaditeľ školy žalobkyňu oboznámil s obsahom zásielky. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalobkyňa zásielku odmietla prevziať. Pokiaľ ide o prejednanie výpovede zamestnaneckým dôverníkom alebo zástupcom zamestnancov, tak vypočutí svedkovia ani jeden nepotvrdil, že by sa zúčastnili voľby zamestnaneckého dôverníka a bývalá riaditeľka – svedkyňa G. uviedla, že v tejto veci nebolo tajné hlasovanie. Na základe všetkých týchto skutočností sú splnené podmienky aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá .

23/ Na pojednávaní 6.7.2017 žalovaná uviedla, že ako vyplýva z osobného spisu žalobkyne, tak nie je pravdivé tvrdenie že bola prijatá na výučbu nemčiny, ale ako učiteľka druhého stupňa , a to učiteľka 5. až 9. alebo 5. až 8.ročníka, podľa toho či ide o osemročné alebo deväťročné štúdium. Výučbu nemčiny alebo iných predmetov určoval každým rokom na začiatku riaditeľ školy najdlhšie na dobu jedného roka. V dokumente, ktorý je označený ako pracovná náplň, pričom podľa obsahu ide o dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, je jasné uvedené, že čo je pracovnou náplňou, a to práce učiteľky 5. až 9. ročníka. Žalobkyňa uvádza v prvom rade, že nedošlo k prejednaniu výpovede zamestnaneckým dôverníkom , čo už bolo vyriešené, pretože tento neexistoval a vysporiadal sa s tým aj Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení. Žalovaná zotrváva na tom, že pani J. nebola zvolenou zamestnaneckou dôverníčkou a zamestnávateľ teda mohol konať autonómne. Druhou, a to kľúčovou okolnosťou pre hodnotenie celej veci, je ustanovenie § 7 ods. 4 zák.č. 317/2009 Z.z. , podľa ktorého zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3 jeho týždennej, priamej, výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že poklesom rozsahu jej vyučovacích hodín automaticky získala zníženie podľa tohto zákonného ustanovenia. Ide o nesprávny názor, lebo zamestnávateľ je orgán verejnej správy na úseku školstva a takéto zníženie je administratívne rozhodnutie , ktoré súd ani nemôže preskúmavať. Krajský súd uviedol, že prvostupňový súd by mal skúmať či v čase dania výpovede existoval výpovedný dôvod obsiahnutý vo výpovedi. Žalovaná tvrdí že áno a že takýto výpovedný dôvod existoval, a to práve z dôvodu, že tu neexistovalo rozhodnutie zamestnávateľa o znížení kvalifikačnej požiadavky , t.z. zamestnanec bol považovaný za nekvalifikovaného. Počas konania to vysvetlil aj bývalý riaditeľ , ktorý uviedol, že aj keby žalobkyňa učila o hodinu naviac, aj tak by nespĺňala dostatočný počet hodín aby bola považovaná za kvalifikovanú. Od roku 1991 žalobkyňa nespravila nič, aby si zvýšila kvalifikáciu, hoci ako vyplýva z výsluchu svedkyne O. B. bola si vedomá toho, že nespĺňa kvalifikačné požiadavky. Z hľadiska nedostatku počtu hodín, ktoré žalobkyňa učila, bola teda považovaná za nekvalifikovanú a týmto je daný dôvod výpovede . Ďalej žalovaná k vyjadreniu A. C. uviedla, že vo vyjadrení sa výslovne uvádza, že v prípade ak riaditeľ školy znížil kvalifikačnú požiadavku, podľa § 7 ods. 4 , a predmetný nemecký jazyk vyučuje žalobkyňa v rozsahu 8 hodín týždenne, tak sa považuje za učiteľku, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady a ak riaditeľ školy neznížil túto kvalifikačnú požiadavku a predmetný nemecký jazyk žalobkyňa vyučuje v rozsahu 8 hodín týždenne, tak sa považuje na účely zaradenia do platovej triedy za nekvalifikovanú učiteľku . Ono to nie je len pre účely zaradenia do platovej triedy, ale žalobkyňa sa považuje za nekvalifikovanú učiteľku. Pokiaľ ide o námietku určitosti výpovede, tak s týmto sa už vysporiadal krajský súd, ktorý uviedol, že výpoveď ako úkon bola zrozumiteľná, určitá a jednoznačná a ďalej uviedol, že treba skúmať či v čase výpovede existoval výpovedný dôvod. Výpoveď má dve časti, kde sa uvádza , že zamestnávateľ dáva v súlade s § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nesplnenia predpokladov stanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a ďalej , že výpovedná doba podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce je dva mesiace, takže pracovný pomer sa skončí 31.3.2014 a za týmto nasleduje druhá časť dokumentu, ktorá je označená ako odôvodnenie. Na základe tohto námietka neurčitosti výpovede nie je správna a ide o určitý právny úkon. Žalovaná poukázala jednak na zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých bola daná výpoveď a zároveň aj obsahovo odôvodnila v čom vidí nesplnenie kvalifikačných predpokladov, tiež s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia.

24/ Na základe všetkých týchto skutočností žiadala žalovaná aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25/ Na základe dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov , svedkov B. B. G., B. P. J., M. N., B. L. J., A. Q. O., B. B. B., C. O. B. a oboznámením listinných dokladov, a to pracovnej zmluvy, výpovede z pracovného pomeru , odpovede, diplomu, vysvedčenia, výzvy na predloženie dokladu, žiadosti o poskytnutie stanoviska , stanoviska Ministerstva školstva zo dňa 11.2.2015, kolektívnej zmluvy , stanoviska Ministerstva školstva zo dňa 11.3.2015 a stanoviska Ministerstva školstva zo dňa 18.12.2013 a ďalších mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

26/ Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 bolo zistené, že pracovná zmluva bola uzavretá medzi ZŠ E. C. I. F. H. I. a žalobkyňou na druh práce učiteľka a nástupným dňom je 1.9.1991 a pracovný pomer bol na dobu určitú od 1.9.1991 do 31.7.1992. Na uvedenej pracovnej zmluve je poznámka s podpisom pracovníka aj riaditeľa ZŠ, že pracovná zmluva sa predlžuje do 31.7.1993.

27/ Podľa pracovnej náplne zo dňa 28.8.2002 bolo zistené, že je uvedený dohodnutý druh práce

- učiteľ všeobecno vzdelávacích predmetov 5. až 9.ročník ZŠ, kvalifikačný predpoklad vzdelania je vysokoškolské vzdelanie a skutočné vzdelanie je VŠDS Žilina ( 1978 ) a štátna jazyková skúška z nemeckého jazyka na VŠDS v Žiline (1990).

28/ Podľa výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce bolo zistené, že ZŠ Žofie C. F. H. I. žalobkyni dala výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nesplnenia predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Výpovedná doba je dva mesiace, takže pracovný pomer skončí dňa 31.3.2014. V odôvodnení sa uvádza, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 je žalobkyňa vo funkcii učiteľky občianskej náuky, nemeckého jazyka a telesnej výchovy , ďalej sú uvedené § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 61 ods. 3 zákon č. 317/2009 Z.z.. Ďalej sa konštatuje, že žalobkyňa nepredložila žiadne potvrdenie o ukončení štúdia na doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti pedagogickej spôsobilosti , a tak nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Pretože zamestnávateľ nevie zabezpečiť inú prácu, tak je nútený dať výpoveď z pracovného pomeru.

29/ Podľa predloženej výpovede zo dňa 24.1.2014 , ktorú predložila žalovaná , je uvedené zamestnanec prevzal dňa : odmietla prevziať 24.1.2014 a podpisy R. J. a nečitateľný podpis.

30/ Podľa listu zo dňa 25.3.2014 žalobkyňa žalovanej oznámila že nesúhlasí so skončením a trvá na pokračovaní pracovného pomeru od 1.4.2014 .

31/ Podľa odpovede na list zo dňa 28.3.2014 žalovaná žalobkyni uviedla, že táto neoznámila dôvod prečo pokladá výpoveď za protiprávnu a žalovaná trvá na výpovedi, nakoľko ju považuje za platnú.

32/Podľa diplomu zo dňa 20.6.1978 bolo zistené, že žalobkyňa ukončila štúdium štátnou záverečnou skúškou na fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Vysokej školy dopravnej v Žiline .

33/ Podľa vysvedčenia o štátnej jazykovej skúške Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline zo dňa 23.8.1990 bolo zistené, že žalobkyňa vykonala dňa 25.6.1990 štátnu jazykovú skúšku z jazyka nemeckého.

34// Podľa písomnej výzvy zo dňa 11.12.2013 žalovaná vyzvala žalobkyňu podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák.č. 317/2009 Z.z. na doplnenie kvalifikačných predpokladov získaním vzdelania v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov, a to v lehote do 31.12.2013 v súlade s ust. § 61 ods. 3 cit. zákona. Žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie dokladu o získaní pedagogickej spôsobilosti s tým, že nezískanie pedagogickej spôsobilosti sa považuje za nesplnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a zakladá nárok žalovanej na výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZP. Podľa poznámky na liste žalobkyňa odmietla prevziať 11.12.2013 .

35/ Podľa predloženej kolektívnej zmluvy bolo zistené, že bola uzavretá kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. na rok 2014, a to medzi zmluvnými stranami : zástupcovia poverení vládou a reprezentatívni zástupcovia zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov SR, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska a Všeobecný slobodný odborový zväz.

36/ Podľa žiadosti žalovanej zo dňa 4.2.2015 adresovaná Ministerstvu školstva žalovaná sa pýtala či pedagogický zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výučbu nemeckého jazyka, dejepisu, občianskej náuky, telesnej a športovej výchovy a zároveň v žiadosti sa uvádza, že zamestnanec ukončil vysokoškolské štúdium na VŠDS a zároveň v roku 1990 na tejto vysokej škole vykonal štátnu jazykovú skúšku z nemeckého jazyka. Zamestnanec zabezpečoval výučbu nemeckého jazyka v rozsahu 8 hodín a dejepisu v rozsahu 1 hodina a občianska náuka v rozsahu 4 hodiny a telesná výchova v rozsahu 2 hodiny a telesná a športová výchova v rozsahu 8 hodín, všetko týždenne. Okrem získaného vzdelania pedagogický zamestnanec neabsolvoval žiadne doplňujúce pedagogické štúdium .

37/ Podľa odpovede Ministerstva školstva zo dňa 11.2.2015 sa konštatuje , že podľa prílohy č. 1 časť V bod 18 písm. b) vyhlášky č. 437/2009 je splnením kvalifikačných predpokladov na vyučovanie cudzieho jazyka na druhom stupni ZŠ aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a absolvovanie štátnej jazykovej skúšky na štátnej jazykovej škole alebo jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bez uvedenia požiadavky absolvovania doplňujúceho pedagogického štúdia na získanie pedagogickej spôsobilosti. Zároveň sa konštatuje, že neboli predložené doklady o získanom vzdelaní, a tak nie je možné sa vyjadriť k otázke či menovaný spĺňa predpoklady na vyučovanie nemeckého jazyka a ďalej v odpovedi ministerstva sa konštatuje, že na vyučovanie ostatných predmetov - dejepis, občianska náuka, telesná a športová výchova nespĺňa menovaný kvalifikačné predpoklady.

38/ Podľa stanoviska Ministerstva školstva SR adresované žalobkyňou zo dňa 11.3.2015 sa konštatuje, že absolvovaním vysokoškolského štúdia druhého stupňa a vykonaním štátnej jazykovej skúšky z nemeckého jazyka žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu nemecký jazyk na základných a stredných školách. Uvedené stanovisko sa nevyjadruje k ďalším predmetom ktoré učila žalobkyňa. Zároveň sa konštatuje, že ak zamestnávateľ nemá možnosť vyučovanie predmetu nemeckého jazyka v rozsahu najmenej 11 hodín pri plnom pracovnom úväzku, tak mal ponúknuť prácu aj na kratší pracovný úväzok.

39/ Podľa stanoviska Ministerstva školstva SR zo dňa 18.12.2013 adresované riaditeľovi ZŠ sa zase konštatuje, že získaným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a vykonanou štátnou jazykovou skúškou z nemeckého jazyka je splnená požiadavka vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v zmysle vyhlášky na vyučovanie predmetu nemeckého jazyka na základnej škole. Pokiaľ menovaný vyučuje nemecký jazyk v zákone stanovenom rozsahu posudzuje sa ako učiteľ ZŠ, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ak nemecký jazyk nevyučuje v zákone stanovenom rozsahu považuje sa za nekvalifikovaného učiteľa základnej školy. Vyjadrenie sa taktiež netýka ostatných vyučovacích predmetov.

40/Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je v pracovnom pomere u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 ako učiteľka. Potvrdila, že jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.1.2014, ale nie je pravdou, že by jej bola doručovaná osobne ani pred osobami A. R., B. J. a M. N.. Počas obdobia viacerých mesiacov jej boli doručované viaceré písomnosti, ktoré ale boli preložené, a tak nevidela čo je ich obsahom. Výpoveď jej nebola doručovaná na pracovisku, ale jej bola doručená až poštou a prevzala ju 3.2.2014. Ďalej namieta to, že by tu boli splnené dôvody výpovede, ako sú uvedené . Potvrdila, že nastúpila na školu ako učiteľka nemeckého jazyka a predložila diplom o vysokoškolskom štúdiu, ktoré ukončila 20.6.1978 a vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške zo dňa 23.8.1990, ktorú absolvovala na Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline . Iné vysokoškolské vzdelanie nemá a nemá pedagogické vzdelanie . Keď nastúpila pracovať na základnú školu tak vyučovala nemecký jazyk v počte 26 hodín. Postupne ale došlo k znižovaniu počtu hodín a potvrdzuje to čo uvádzala žalovanej o počte hodín, že naposledy vyučovala nemecký jazyk 8 hodín, dejepis 1 hodina, občianska náuka 4 hodiny, telesná výchova 2 hodiny a telesná a športová výchova 8 hodín. Nepopiera, že nemala vzdelanie na dejepis, občiansku náuku a telesnú a športovú výchovu . Poukazuje ale na to, že podľa § 7 ods. 4 zák.č. 317/2009 Z.z. zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Žalobkyňa teda dosahuje túto 1/3 výučby nemeckého jazyka a na škole nie je žiaden učiteľ, ktorý by vyučoval nemecký jazyk . Došlo teda k zníženiu kvalifikačných požiadaviek podľa citovaného ustanovenia. Na základe tohto spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon povolania.

41/ Pokiaľ ide o zamestnaneckú dôverníčku, tak bola riadne zvolená B. P. J. v januári 2011 na obdobie 4 roky. V januári 2014, keď bola daná žalobkyni výpoveď, ešte plynulo funkčné obdobie zamestnaneckej dôverníčke. Pretože nedošlo k prerokovaniu so zástupkyňou zamestnancov, tak je daný dôvod neplatnosti výpovede.

42/ Riaditeľ žalovanej vo výpovedi uviedol, že začal pracovať ako riaditeľ od 1.8.2013 . Potvrdil, že so žalobkyňou bola uzavretá pracovná zmluva, naposledy zo dňa 3.8.1992 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobkyni bola daná výpoveď zo dňa 24.1.2014 . Táto jej bola doručovaná na pracovisku . Predvolal žalobkyňu a uviedol že jej dáva výpoveď a požiadal ju aby podpísala prevzatie výpovede. Poučil ju zároveň tak, že neje o to či súhlasí alebo nesúhlasí s výpoveďou, ale že podpisom potvrdí len prevzatie výpovede. Boli tam prítomní aj jeho vtedajší zástupca B. J. a ekonómka M. N.. Žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď a bola poučená aj tak, že odmietnutie nemá za následok neplatnosť výpovede. Nie je pravdou, že by žalobkyňa nevedela aká písomnosť sa jej doručuje. Neodovzdal najskôr žalobkyni výpoveď aby si ju preštudovala , ale mala na origináli výpovede potvrdiť prevzatie svojím podpisom a až potom prevziať výpoveď. Mala možnosť vidieť že ide o výpoveď a nebol to nejaký poskladaný papier, že by nevedela čo sa jej doručuje. Potvrdzuje to, že výpoveď bola doručená poštou 3.2.2014 .

43/ Pokiaľ ide o zamestnaneckého dôverníka B. J., tak tu nedošlo k žiadnej platnej voľbe zástupcu zamestnancov a on o tom nemá žiadnu vedomosť a neexistuje o tom ani žiaden doklad. K tomuto sa jednoznačne nevyjadrovala ani B. J. .

44/ Pokiaľ ide o dôvody výpovede, tak zotrval na dôvodoch podľa písomnej výpovede a pokiaľ žalobkyňa uvádzala § 7 ods. 4 zákona, tak ide tu len o možnosť znížiť kvalifikačné požiadavky a nie povinnosť a takáto možnosť proste využitá nebola. Nedošlo k zníženiu kvalifikačných požiadaviek u žalobkyne a nebola ani splnená ďalšia podmienka podľa citovaného ustanovenia, že by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom. Nie je ani predpoklad na zvýšenie počtu hodín nemeckého jazyka a tento počet postupne klesal a aktuálny stav je 8 hodín týždenne. Pokiaľ ide o doplnenie vzdelania, tak žalobkyňa nespĺňa pedagogické vzdelanie na výučbu dejepisu, občianskej náuky, telesnej a športovej výchovy, tak ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej a pokiaľ ide o nemecký jazyk, tak tam sa pedagogické vzdelanie nevyžaduje . Žalobkyňa by musela splniť kvalifikačné predpoklady minimálne v polovici jej týždenného úväzku mínus jedna hodina, pričom týždenný úväzok je 23 hodín . Aj keby teda spĺňala predpoklady na výučbu nemeckého jazyka, tak tento by musela učiť minimálne 10,5 hodín týždenne a toto nie je splnené . Pokiaľ ide o ponuku iného pracovného miesta tak ponuka vykonaná nebola , pretože neexistovala žiadna možnosť ponúknuť nejaké iné pracovné miesto žalobkyni. Pokiaľ v roku 2013/2014 krúžok nemeckej konverzácie učila B. S., tak táto sama prišla s takouto ponukou. On vyzýval na porade na začiatku školského roku učiteľov aby prejavili záujem o krúžky s tým, že žalobkyňa žiaden záujem nemala. Keby aj žalobkyňa učila krúžok, tak aj pri započítaní do celkového počtu hodín by nespĺňala týždenný úväzok na vyučovanie nemeckého jazyka.

45/ Svedkyňa B. B. G. uviedla, že pozná žalobkyňu ako bývalú kolegyňu a pracuje ako učiteľka u žalovanej a po dobu 8 rokov bola riaditeľkou školy do roku 2012. Uviedla, že od roku 2011 bola dohoda so zamestnaneckým dôverníkom vždy na dobu jedného roka a týmto zamestnaneckým dôverníkom bola pani J.. Svedkyňa ďalej uviedla, že sama navrhla že by bolo potrebné aby mali zamestnaneckého dôverníka a na schôdzi potom bola dohoda zamestnancov , že pani J. bude zamestnaneckým dôverníkom a bolo to v roku 2011. Svedkyňa uviedla že neboli klasické voľby, ale dohodli sa na pani J.. Zamestnanecký dôverník sa volí na dobu 4 roky, takže začiatkom roku 2014 , kedy bola daná výpoveď , ešte bola týmto zamestnaneckým dôverníkom pani J..

46/ Svedkyňa B. P. J. uviedla, že pracuje ako učiteľka na základnej škole po dobu 23 rokov. Uviedla, že bola zvolená za zástupkyňu zamestnancov v roku 2011 . Na otázku akým spôsobom prebehla voľba, uviedla, že to bolo na pracovnej porade, takže o tom musí existovať zápisnica, ale bližšie si už na to nepamätá, nevie sa vyjadriť či bola tajná voľba. Na otázku či bola zvolená v septembri 2011 , uviedla, že nevie bližšie okolnosti, ale mala k dispozícii doklady, kde už v roku 2011 je uvedená ako zástupca zamestnancov. Zástupkyňa zamestnancov bola aj v roku 2014, keďže voľba bola na 4 roky. Výpoveď, ktorú dala žalovaná žalobkyni, s ňou prejednaná nebola. Podpísala prezenčnú listinu z pracovnej porady zo dňa 5.9.2011 . Nepamätá si či bola zvolená na tejto pracovnej porade zo dňa 5.9.2011, alebo v iný deň. Nepamätá si ani či bola tajná voľba a či sa jej zúčastnili všetci zamestnanci školy. Nepamätá si ani kedy bola naposledy tajná voľba.

47/ Svedkyňa M. N. uviedla, že je ekonómka od roku 1991 a vyjadrovala sa k doručovaniu výpovede. Uviedla, že v kancelárii v tom čase pracoval aj B. J. ako zástupca riaditeľa. Riaditeľ školy oslovil žalobkyňu a žiadal aby prevzala nejaké listiny a išlo o obálku, ktorú jej odovzdával, a chcel aby to podpísala. Svedkyňa si nepamätá o aké listiny išlo. Žalobkyňa uviedla že nič neprevezme a odišla. Riaditeľ požiadal svedkyňu, aby potvrdila, že žalobkyňa odmietla prevziať písomnosť a svedkyňa to podpísala. V ďalšej časti uvádzala, že už presne si nepamätá či to bolo u nich v kancelárii alebo pri dverách kancelárie , ktoré boli otvorené, a nepamätá si či žalobkyni bolo oznámené čo sa jej doručuje .

48/ Svedok B. L. J. uviedol, že pracoval od 1.9.2014 do februára 2014 ako zástupca riaditeľa školy a bol pri doručovaní výpovede. Potvrdil, že to bolo v spoločnej kancelárii s pani N. a s ďalšou pracovníčkou . Prišla žalobkyňa a riaditeľ školy a riaditeľ chcel aby žalobkyňa podpísala prevzatie dokumentu a ona to odmietla. K doručovaniu nedošlo na chodbe, ale v kancelárii . Nevie či riaditeľ výslovne žalobkyni uviedol aby prevzala výpoveď, ale všetci vedeli že ide o výpoveď. Svedok podpísal dokument o odmietnutí prevzatia žalobkyňou, ktorý doniesol riaditeľ, aby potvrdili že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď. Svedok uviedol, že riaditeľ žiadal aby podpísala prevzatie s tým, že jej výslovne uviedol že ide len o prevzatie a potom bude mať možnosť si listinu prečítať. Nebolo umožnené žalobkyni aby vopred túto listinu prečítala. Najskôr sa mala podpísať a potom sa jej listina mala odovzdať.

49/ Svedkyňa A. O. uviedla, že pracuje u žalovanej ako učiteľka 20 rokov a vyjadrovala sa k zamestnaneckému dôverníkovi tak, že hovorilo sa o tom, že zamestnanecký dôverník bude pani J., ale nepamätá si na žiadnu voľbu. Vie o tom, že na škole boli voľby aj kandidáti napísaní na lístkoch, ale nepamätá si na podrobnosti , nevie už do akého orgánu sa volilo, ale nešlo o zamestnaneckého dôverníka . Nevie sa ani vyjadriť k pracovnej porade zo dňa 5.9.2011 .

50/ Svedkyňa B. B. B., ktorá pracuje ako učiteľka od roku 2007 uviedla, že sa nezaujímala o funkciu zamestnaneckého dôverníka. Nepamätá si ani na pracovnú poradu zo dňa 5.9.2011. Pokiaľ na škole boli voľby, tak išlo o voľby do rady školy, ale nevie sa vyjadriť či takto prebehla voľba aj pri zamestnaneckom dôverníkovi a nepamätá si, či volila a koho volila.

51/ Svedkyňa C. O. B. uviedla, že na škole učí od roku 1991 a taktiež nevedela nič o voľbe zamestnaneckého dôverníka , nebolo jej ani oznámené, že je navrhnutá pani J. a voľby sa nezúčastnila. Ďalej sa vyjadrovala k tomu, že ani ona nespĺňala kvalifikačné predpoklady a vedela o tom, že tieto podľa vyjadrenia riaditeľa nespĺňala ani žalobkyňa a obe boli vyzvané aby si doplnili vzdelanie.

52/ Podľa žiadosti zo dňa 15.6. 2016 žalobkyňa adresovala list A. N. C. - Štátna školská inšpekcia, kde žiadala odpovede na to či sa na ňu vzťahuje kvalifikačný predpoklad podľa zákona č. 437/2009 18b) ust. zákona č. 317/2009 § 8 ods. 1 a § 61 ods. 3 a ďalej v bode 2 uvádza, že podľa zákona č. 317/2009 Z.z. § 7 ods. 4 na začiatku školského roku 2013/2014 určil riaditeľ školy úväzok 8 hodín nemeckého jazyka ( kvalifikačná požiadavka) a zvyšný úväzok do 23 hodín ( t.j. 15 hodín) učila predmety bez splnenia kvalifikačného predpokladu. Otázka je teda či pracovala podľa zákona č. 317/2009 ako kvalifikovaná učiteľka. Podľa odpovede A. N. C. zo dňa 12.9.2016 sa mimo iné uvádza, že podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. ak ide o učiteľa základnej školy sa vyžaduje vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej 1 jeho týždennej priamej , výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu, tzv. „ kvalifikačná požiadavka “ . Podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3 . Z uvedených ustanovení zákona teda vyplýva, že učiteľ sa považuje za kvalifikovaného v prípade keď okrem spĺňania ustanovených kvalifikačných predpokladov vyučuje svoje aprobačné predmety alebo predmety svojho študijného odboru v hore uvedenom zákonom stanovenom rozsahu, čo je u učiteľa základnej školy v rozsahu minimálne 11 hodín týždenne. V prípade ak riaditeľ školy využije ustanovenie § 7 ods. 4 zákona a zníži učiteľovi kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej , výchovno-vzdelávacej činnosti , vyžaduje sa vyučovanie aprobačných predmetov učiteľa len v rozsahu 8 hodín týždenne. V takomto prípade, teda v prípade, ak riaditeľ udelí učiteľovi uvedenú výnimku a ak učiteľ vyučuje predmety svojej aprobácie alebo predmety svojho študijného odboru v rozsahu minimálne 8 hodín týždenne, tak sa považuje za učiteľa kvalifikovaného. V prípade ak teda riaditeľ žalobkyni znížil kvalifikačnú požiadavku, podľa § 7 ods. 4, a nemecký jazyk vyučuje v rozsahu 8 hodín týždenne, tak sa považuje za učiteľku, ktorá spĺňa kvalifikačnú požiadavku, teda za učiteľku, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ak riaditeľ školy neznížil kvalifikačnú požiadavku , podľa § 7 ods. 4, a nemecký jazyk vyučuje v rozsahu 8 hodín týždenne, tak sa považuje na účely zaradenia do platovej triedy za nekvalifikovanú učiteľku.

53/ Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Žilina 27Cpr/7/2014 - 138 zo dňa 3.7.2015 súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej voči žalobkyni zo dňa 24.1.2014, ktorá bola doručená žalobkyni 3.2.2014, je neplatné.

54/ Uznesením Krajského súdu v Žiline 9CoPr/12/2015 - 177 zo dňa 31.3.2016 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení sa konštatuje, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Prvostupňový súd neplatnosť výpovede zdôvodnil tým, že nebol jednoznačne skutkovo vymedzený dôvod výpovede. Po oboznámení sa s obsahom výpovede je zrejmé, že žalovaná poukázala jednak na zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého výpoveď dáva a zároveň aj obsahovo zdôvodnila v čom vidí nesplnenie kvalifikačných predpokladov a tiež s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia. Žalovaná výpoveď odvíja od nesplnenia predpokladov zamestnanca na výkon dohodnutej práce , ktoré sú stanovené právnymi predpismi a vo výpovedi je uvedený aj právny predpis. Zistenie toho, či zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady je vecou dokazovania pred súdom. Prvostupňový súd sám uviedol , že účastníci sa nesporne zhodli na tom, že žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady pri výučbe predmetov dejepis, občianska náuka, telesná a športová výchova a sporné je či spĺňa predpoklady na výučbu nemeckého jazyka. V tomto prípade by mal prvostupňový súd skúmať, či v čase dania výpovede existoval výpovedný dôvod obsiahnutý vo výpovedi. Nemožno vychádzať z toho, či by za určitých podmienok ( neexistujúcich však v čase výpovede) teoreticky žalobkyňa spĺňala podmienky na výučbu nemeckého jazyka, pokiaľ by tento vyučovala len v určitom rozsahu . Ak teda dospel prvostupňový súd k záveru, že výpoveď je neplatná z dôvodu jej nejednoznačnosti, tak s takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd podotýka, že podľa jeho názoru nesprávne hodnotil prvostupňový súd aj spôsob doručovania výpovede, keď túto považoval za platne doručenú až prostredníctvom pošty. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výpoveď doručovala žalovaná na pracovisku za prítomnosti viacerých osôb, avšak žalobkyňa doručovanú písomnosť prevziať odmietla. Nie je zrejmé z čoho vyplýva záver prvostupňového súdu, že pri doručovaní mal zamestnávateľ oboznámiť žalobkyňu s obsahom doručovanej listiny, pretože takáto podmienka z § 38 ods. 4 nevyplýva a takýto výklad nemožno vyvodiť ani z § 50 OSP, resp. iných zákonných ustanovení.

55/ Podľa § 61 ods. 1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná . Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov , ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Podľa § 62 ods. 4 výpovedná doba zamestnanca , ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3 je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Podľa § 38 ods. 1 veta prvá písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Podľa § 38 ods. 4 povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 74 veta prvá výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú: kvalifikačné predpoklady , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) cit. zákona kvalifikačným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti je získanie profesijných kompetencií absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania.

Podľa § 7 ods. 3,4, cit. zákona ak ide o učiteľa základnej školy, strednej školy, jazykovej školy, a základnej umeleckej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej jednej polovice jeho týždennej priamej výchovno- vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu ( ďalej len „kvalifikačná požiadavka“); to sa nevzťahuje na učiteľov školy so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím . Zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah jednej tretiny jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) cit. zákona pedagogický zamestnanec, ktorý získal vzdelanie absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti, doplní si kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaním vzdelania v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov podľa druhu a typu školy alebo školského zariadenia sú uvedené v prílohe č. 1.

56/ Časť V Učiteľ druhého stupňa základnej školy citovanej vyhlášky - Kvalifikačné predpoklady A vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bod 1 v študijnom programe v odbore učiteľstvo akademických alebo všeobecno-vzdelávacích predmetov, bod 15 len na vyučovanie predmetov občianska výchova, občianska náuka, náuka o spoločnosti a základy spoločenských vied - v študijnom odbore filozofia a príbuzné odbory a doplňujúce pedagogické štúdium alebo študijný odbor učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov a aprobačným predmetom občianska výchova, bod 18 písm. a) len na vyučovanie cudzích jazykov aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a absolvovanie štátnej záverečnej skúšky z príslušného jazyka na pedagogických fakultách a filozofických fakultách , na katedrách jazykov univerzít, bod 21 len na vyučovanie predmetov telesná výchova, športová výchova a športová príprava - študijný odbor telesná výchova a šport - smer učiteľský , smer trénerský alebo smer metodický ( bez doplňujúceho pedagogického štúdia) .

57/ Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie a dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, nakoľko v konaní bolo preukázané, že výpoveď , ktorú dala žalovaná žalobkyni zo dňa 24.1.2014, je platná, a tak žalobkyni nevznikol ani nárok na zaplatenie finančných nárokov , tak ako je predmet žaloby, a tak aj v tejto časti boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby, pretože tieto ďalšie nároky žalobkyne mali priamo súvislosť s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru výpoveďou a súd konštatuje, že neboli splnené predpoklady aby bolo určené, že výpoveď zo dňa 24.1.2014 je neplatná, a tak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

58/ V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere so žalovanou, na základe pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 na dobu určitú od 1.9.1991 do 31.7.1992 a podľa pracovnej zmluvy zo dňa 3.8.1992 odo dňa 1.8.1992 na dobu neurčitú. Podľa pracovnej náplne zo dňa 28.8.2002 má žalobkyňa uvedený druh práce učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov 5.až 9.ročníka ZŠ a kvalifikačný predpoklad vzdelania je vysokoškolské vzdelanie a skutočné vzdelanie je VŠDS Žilina a štátna jazyková skúška z nemeckého jazyka na VŠDS v Žiline.

59/ Žalovaná dala žalobkyni výpoveď zo dňa 24.1.2014, podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Výpoveď bola doručená dňa 24.1.2014 na pracovisku s tým, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď , a tak nastali v tento deň účinky doručenia podľa § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o doručovanie, tak bol vyslovený právny názor v uznesení KS v Žiline 9CoPr/12/2015-177 zo dňa 31.3.2016 , ktorým je súd viazaný a podľa tohto je nesporné, že v uvedený deň 24.1.2014 bola výpoveď riadne doručená, resp. nastali účinky doručenia z dôvodu, že žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať. Pracovný pomer podľa § 62 ods. 4 mal skončiť po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby , ktorá začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 1.2.2014 a uplynula dňa 31.3.2014 . Žalobkyňa podala dňa 30.5.2014 žalobu o určenie neplatnosti výpovede, takže bola zachovaná lehota podľa § 77 ZP, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

60/ Ďalej žalobkyňa v konaní uvádzala, že je daná neplatnosť výpovede práve z dôvodu, že nedošlo k prerokovaniu zo zástupcom zamestnancom podľa § 74 ZP. Súd dospel k takému záveru na základe výsledkov dokazovania, že nebolo preukázané, že by u žalovanej bol takýto zástupca zamestnancov, s ktorým by mala byť výpoveď vopred prerokovaná . Vo veci boli vypočutí svedkovia , a to bývalá riaditeľka B. B. G. ako aj údajná zástupkyňa zamestnancov B. P. J. ako aj ďalší svedkovia, ale na základe ich výpovede nebolo možné jednoznačne konštatovať, že B. P. J. je zástupcom zamestnancov, s ktorou mala byť výpoveď, ktorú dala žalovaná žalobkyni prerokovaná podľa § 74 ZP. O zástupcovi zamestnancov nebol predložený žiaden listinný dôkaz, na základe ktorého by bolo jednoznačne konštatované, že bola vykonaná voľba takéhoto zástupcu, kedy bola vykonaná, kto je týmto zástupcom . Samotná svedkyňa B. G. konštatovala len toľko, že v roku 2011 na pracovnej porade bola dohoda z iniciatívy svedkyne ako vtedajšej riaditeľky školy, že bude zriadená funkcia zamestnaneckého dôverníka a kto ju bude vykonávať. Súd zároveň poukazuje na to, že samotná B. P. J. sa vôbec nevedela vyjadriť k tej skutočnosti , kedy a akým spôsobom prebehla voľba zamestnaneckého dôverníka a uviedla len že mala v rukách doklady z ktorých vyplynulo, že už v roku 2011 je uvedená ako zástupca zamestnancov. Nevedela nič bližšie uviesť k pracovnej porade zo dňa 5.9.2011 , kde mala byť údajne vykonaná táto voľba. Ďalší vypočutí svedkovia A. O., B. B. a C. O. B. nevedeli taktiež nič bližšie uviesť k voľbe zástupcu zamestnancov, či na škole je takýto zástupca , mali informácie len z počutia , prípadne nevedeli vôbec nič o zástupcovi zamestnancov, hoci sa podľa zápisnice mali zúčastniť pracovnej porady 5.9.2011, kde mala prebehnúť táto voľba. Vzhľadom na všetky tieto nejednoznačné výpovede a vzhľadom na to, že nebol predložený žiaden iný rozhodujúci dôkaz, súd dospel k takému záveru, že u žalovanej nie je zástupca zamestnancov s ktorým by mala byť výpoveď prerokovaná podľa § 74 ZP, a tak nie sú splnené podmienky aby z tohto dôvodu bola táto výpoveď zo dňa 24.1.2014 neplatná.

61/ V zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline 9CoPr/12/2015-177 zo dňa 31.3.2016 krajský súd konštatuje, že po oboznámení sa s obsahom výpovede je zrejmé, že žalovaná poukázala jednak na zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého výpoveď dáva a zároveň aj obsahovo zdôvodnila, v čom vidí nesplnenie kvalifikačných predpokladov a tiež s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia. Žalovaná výpoveď odvíja od nesplnenia predpokladov zamestnanca na výkon dohodnutej práce, ktoré sú stanovené právnymi predpismi a vo výpovedi je uvedený aj právny predpis. Zistenie toho či zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady je vecou dokazovania pred súdom. Zároveň krajský súd konštatuje, že ak dospel prvostupňový súd k záveru, že výpoveď je neplatná z dôvodu jej nejednoznačnosti, tak s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Zároveň konštatuje, že prvostupňový súd by mal skúmať či v čase dania výpovede existoval výpovedný dôvod obsiahnutý vo výpovedi. Na základe takéhoto názoru krajského súdu je teda nesporné, že skutkové vymedzenie výpovede zo dňa 24.1.2014 je jasné, určité a zrozumiteľné a je potrebné len skúmať či existoval výpovedný dôvod v čase dania výpovede .

62/ Žalovaná vo výpovedi konštatuje, že dôvodom je nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a výpoveď je daná teda podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZP. Pokiaľ ide o predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, tak súd vychádzal z ustanovení zák.č. 317/2009 Z.z. a vyhlášky Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z. . Podľa týchto citovaných zákonných ustanovení sú uvedené predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti v § 6 a nasl. citovaného zákona č. 317/2009 Z.z. . Zároveň bližšia špecifikácia týchto kvalifikačných predpokladov je uvedená v piatej časti vyhlášky č. 437/2009 Z.z., a to prílohy č. 1, kde sú uvedené kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov podľa druhu a typu školy alebo školského zariadenia . Súd konštatuje, čo nebolo ani sporné medzi stranami konania , že žalobkyňa nespĺňa tieto kvalifikačné predpoklady podľa piatej časti pri výučbe predmetov dejepis, občianska náuka, telesná a športová výchova. Zároveň podľa bodu 18 písm. a) piatej časti súd dospel k takému záveru, že spĺňa tieto kvalifikačné predpoklady podľa uvedenej prílohy 1 vyhlášky na vyučovanie cudzieho jazyka, a to nemeckého jazyka. Táto skutočnosť bola taktiež nesporná medzi stranami konania, ako to vyplynulo z vyjadrení na pojednávaní 22.5.2015 . Žalobkyňa absolvovala vysokoškolské štúdium druhého stupňa a vykonala aj štátnu jazykovú skúšku z nemeckého jazyka, a tak podľa tejto prílohy 1 časť V bod 18 spĺňa tam určené kvalifikačné predpoklady na výučbu nemeckého jazyka. Ďalej súd vychádzal z citovaného § 7 ods. 3 a 4 zák.č. 317/2009 Z.z.. Tento zákon v § 7 určuje kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, ktoré ďalej špecifikuje. V odseku 3 uvádza, že u učiteľa základnej školy sa vyžaduje aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej 1 jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu ( „ďalej len kvalifikačná požiadavka“). V konaní bolo ďalej nesporné to, že žalobkyňa vyučuje nemecký jazyk 8 hodín, dejepis 1 hodina, občianska náuka 4 hodiny, telesná výchova 2 hodiny a telesná a športová výchova 8 hodín , ako vyplynulo z nesporných skutkových tvrdení strán konania. Na to , aby bola splnená podmienka citovaného § 7 ods. 3 , je teda potrebné aby učiteľ základnej školy vyučoval predmety, pri ktorých spĺňa kvalifikačné predpoklady v rozsahu minimálne 11 hodín týždenne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kvalifikačné predpoklady spĺňala žalobkyňa len pre výučbu nemeckého jazyka, ale už nie na výučbu ostatných predmetov, kde aj napriek výzve nedošlo k doplneniu vzdelania , takže nemohli byť splnené kvalifikačné predpoklady tak, ako sú uvedené v prílohe 1 časť V. Len v prípade vyučovania nemeckého jazyka žalobkyňa aj bez doplnenia vzdelania spĺňa tieto kvalifikačné predpoklady , a tak aby splnila podmienku § 7 ods. 3 citovaného zákona, ktorý hovorí o kvalifikačných predpokladoch , musela by vyučovať nemecký jazyk minimálne 11 hodín týždenne. Pretože je nesporné, že žalobkyňa v čase dania výpovede vyučovala nemecký jazyk 8 hodín týždenne, tak možno konštatovať, že nesplnila túto podmienku § 7 ods. 3 ako kvalifikačnú požiadavku , pričom z citácie § 7 je zrejmé, že mimo kvalifikačných predpokladov, tak ako sú uvedené v odseku 1 u učiteľa základnej školy, sa vyžaduje aj táto kvalifikačná požiadavka uvedená v § 7 ods. 3 a pri jej nesplnení možno konštatovať, že žalobkyňa ako učiteľka základnej školy nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, a tak sú splnené podmienky aby jej žalovaná ako zamestnávateľ dala výpoveď podľa citovaného § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce.

63/ Žalobkyňa uvádzala, že v tomto prípade došlo k zníženiu kvalifikačnej požiadavky, podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov. Na základe vykonaného dokazovania ale nebolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k zníženiu kvalifikačnej požiadavky, a teda že bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa bude vyučovať nemecký jazyk v rozsahu 8 hodín. Žalovaná tieto skutkové tvrdenia poprela a uvádzala, že nikdy nebolo vydané takéto rozhodnutie , ktorým by došlo k zníženiu kvalifikačnej požiadavky a tá skutočnosť, že žalobkyňa vyučovala len 8 hodín, keďže postupne sa znižoval počet vyučovacích hodín nemeckého jazyka na základnej škole, nie je ešte rozhodnutím o znížení kvalifikačnej požiadavky, ktorú môže zamestnávateľ učiteľovi znížiť, podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona. Súd sa stotožnil s týmto tvrdením žalovanej a dospel k takému záveru, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaná ako zamestnávateľ využila možnosť podľa § 7 ods. 4 a žalobkyni znížila túto kvalifikačnú požiadavku, pokiaľ ide o výučbu nemeckého jazyka, na 8 hodín týždenne. Tá skutočnosť , že pri znižovaní počtu hodín nemeckého jazyka reálne žalobkyňa vyučovala nižší počet hodín, nie je rozhodnutie zamestnávateľa o znížení kvalifikačnej požiadavky podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona.

64/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že existoval výpovedný dôvod v čase dania výpovede zo dňa 24.1.2014, tento bol riadne, určite a zrozumiteľne vo výpovedi vymedzený a táto bola aj riadne doručená a pretože výpoveď je platná, tak bola žaloba o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 24.1.2014 ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá a zároveň zamietnutie sa týkalo aj ďalších nárokov, ktoré si uplatnila žalobkyňa a ktoré priamo súviseli s neplatnosťou výpovede.

65/ Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66/ Žalovaná mala vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak žalovanej bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

Poučenie:

2

27Cpr/7/2014

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žilina

dňa 6.7.2017