Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_34P-132-2021.pdf
PDF · 144.79 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa G. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky J.. C. W. H. rod. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom W., X. XXX/XX a otca Z.. R. W., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom W. - M., Na T. XXX/XX, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý G. W., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého G. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2021, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého G. za obdobie od 01.12.2021 do 31.05.2022 vo výške 760,-Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30,-Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa vo výrokovej časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX - XX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka dieťaťa domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. a navrhovala schváliť rodičovskú dohodu alebo zveriť maloletého G. do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia a žiadala zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 170,- Eur mesačne s účinnosťou od 07.12.2021. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXP/ XXX/XXXX z 08.10.2015, právoplatného dňa 28.10.2015, na základe ktorého boli maloleté deti : maloletý G. spolu s maloletým G. zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom maloletý G. bol potom neskorším rozsudkom zverený do starostlivosti matky. Teda spočiatku boli obe maloleté deti G. aj G. v striedavej starostlivosti rodičov a niekedy v roku 2019 sa starší G. rozhodol, že bude bývať u nej, otec to akceptoval. Na základe návrhu matky bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XX/XXXX-XX z 16.07.2020 schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému G., ktorý bol
zverený do osobnej starostlivosti matky a otec prispieva na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že od októbra 2020 sa vo faktickej starostlivosti matky nachádza už aj maloletý G., a to na základe jeho výslovného priania, ktoré matka i otec plne rešpektujú, avšak otec jej neprispieval na výživu maloletého G. žiadnou finančnou čiastkou, preto sa určenia výživného domáhala návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaním tohto návrhu chce matka zosúladiť právny stav s už dlhodobým faktickým stavom starostlivosti o maloletého G.. Navrhovala otca zaviazať výživným na maloletého v sume 170,-Eur mesačne, čo je o 20,-Eur vyššia suma ako u staršieho maloletého G., a to s poukazom na to, že od minulého rozhodnutia ohľadom maloletého G. v 07/2020 došlo k výraznému navýšeniu cien potravín a energií, ako aj zvýšených výdavkov na maloletého G. s poukazom na zdravotné dôvody
- nosenie okuliarov a tiež na skutočnosť, že o zvýšenie výživného bude môcť najbližšie žiadať až pri nástupe maloletého na strednú školu. Matka doplnila, že pokiaľ ide o maloletého G., tak striedavá osobná starostlivosť sa u maloletého prestala realizovať niekedy na jeseň 2020 zhruba v 10/2020. Uviedla, že to bolo také postupné, mal. G. prestával pravidelne chodiť k otcovi v rámci striedavej starostlivosti, tiež sa maloletý G. mal matky spýtať, či môže bývať u otca kratšie a u nej dlhšie. Situácia počas pandémie bola podľa matky taká, že otec mal ťažko chorého ležiaceho otca a otec sa až tak nedožadoval, aby syn pravidelne k nemu chodil, ona akceptovala jeho strach z nakazenia, vnímala to v kontexte celej situácie. A postupne to tak vyplynulo, že k otcovi chodil mal. G. už len na niektoré víkendy a po víkendoch jej otec syna nosil domov bez toho, aby na to matka nejako naliehala. Podľa matky maloletý dospel k rozhodnutiu bývať u nej postupne sám od seba na základe vlastného rozumu a srdca a matka je presvedčená, že ani otec by nikdy nešiel proti vôli mal. G., preto otec vodil maloletého k matke aj v čase, ktorý by mal byť podľa rozsudku u neho, maloletý si to tak praje a obaja rodičia to akceptujú. Teda v súčasnosti už aj mal. G. býva u matky v podstate celý mesiac okrem dvoch víkendov, kedy chodí k otcovi. Maloletý keď sa chce s otcom stretnúť, sám mu zavolá a dohodnú sa, maloletý to matke len oznámi a ona to akceptuje. Maloletý chodí k otcovi zhruba každý druhý víkend cca od soboty obeda (výnimočne od piatku podvečer) do nedele cca 17 - 18 hod., a keď má chuť byť s otcom aj cez týždeň, tak sa s ním jednoducho stretne bez akýchkoľvek námietok matky. Podľa matky však otec nejaví nejaký extrémny záujem o stretávanie sa s deťmi počas pracovného týždňa, takže k tomu dochádza výnimočne. So synmi ale je otec v telefonickom kontakte aj počas týždňa. Matka je rozvedená a býva v Trenčíne len s dvoma deťmi. Prechodný pobyt má nahlásený v Novom Meste nad Váhom u priateľa a priateľ zase u nej v Trenčíne kvôli podaniam otca na nich počas pandémie, bolo im to tak poradené. Na základe podaní otca boli matka aj jej partner vyšetrovaní rôznymi orgánmi, ale neboli voči nej žiadne sankcie, nebolo jej nič vytýkané. Podľa matky vyjadrenie otca k návrhu bolo plné obviňovania, osočovania a dehonestovania jej osoby i jej partnera. Podľa matky otec nemôže zniesť, že ona má iného partnera, ktorého otec považuje za nedostatočného, a voči ktorému neustále poštváva aj ich deti. Okrem toho otec už 9 rokov podáva rôzne podnety na matku na ÚPSVaR Trenčín, ktorý s nimi riešil už takmer všetko. Rodinnú mediáciu ukončila ešte pred jej začatím, pretože otec na ňu podal v tom čase trestné oznámenie. Matka sa snaží minimalizovať akýkoľvek osobný kontakt s otcom, aby ho zase niečím nechtiac nevyprovokovala, má otca zablokovaného v telefóne a zablokovala už aj jeho e-mailovú poštu. Obsah vyjadrenia otca považuje matka len za využitie príležitosti si na ňu zase vyliať všetku zlosť a nenávisť. K svojim príjmovým, majetkovým a výdavkovým pomerom matka uviedla, že vlastní dva prepojené dvojizbové byty, z jedného časť využíva ako kanceláriu a s deťmi býva v podstate v 3-izbovom byte. Náklady bývania predstavujú spolu 465,- Eur. Je v tom zahrnutá hypotéka 95,- Eur mesačne, príspevky do fondu pre oba byty, plyn, elektrika, koncesionárske poplatky, revízie kotlov a pod. Ešte platí internet, výdavky na auto, mobilné telefóny, sporenia k hypotéke a pod., čo predstavuje 218,- Eur mesačne. Matka je Y., pracuje ako advokátka. Z výkonu advokácie za rok 2021 dosiahla hrubé príjmy X.XXX,- Eur a vzhľadom na pandemický rok a obmedzené činnosti poberala prvú pomoc spolu X.XXX,- Eur. Jej celkový ročný príjem tak bol spolu XX.XXX,- Eur. Pre daňové priznanie za rok 2021 má povolený odklad. V roku 2020 predstavoval jej hrubý zisk z podnikania a nájmu XX.XXX,- Eur, pričom jej odvody boli X.XXX,- Eur, náklady na zamestnanca a odvody X.XXX,- Eur, prevádzkové náklady kancelárie X.XXX,- Eur. Matka poberala v roku 2020 aj pandemickú OČR vo výške X.XXX,XX Eur a príspevok pre podnikateľov v celkovej výške X.XXX,- Eur. Mesačne teda mala spolu prídavkami na dve deti a výživným na mal. G. k dispozícii v priemere sumu X.XXX,- Eur. Výdavky v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti mala X.XXX,XX Eur a rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol X.XXX,- Eur. Priemerný mesačný príjem teda bol XXX,- Eur. Ešte má príjem z prenájmu nehnuteľnosti zdedenej po otcovi v sume XXX,XX Eur mesačne. Poberá prídavky na dve deti vo výške XX,XX Eur. Vlastní tie dva prepojené dvojizbové byty, s otcom detí majú v podielovom spoluvlastníctve dvojgaráž každý v podiele X/ X. Titulom dedenia má ešte spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v podiele X/X, vlastní ešte nejaké pozemky na S., nejaký podiel na rodinnom dome na S. v podiele X/XX a z toho nemá žiadne príjmy, je to využívané na účely širšej rodiny. Minulý rok založila spoločnosť RX servis, s.r.o., ale tá ešte nevykonávala
žiadnu činnosť, mala nulové príjmy a ešte sa to len začne rozbiehať. Predmetom uvedenej spoločnosti sú všeobecné činnosti a realitná činnosť, voľné činnosti. Matka vlastní auto značky W. L., r. v. XXXX, ktoré bolo nadobudnuté počas manželstva s otcom a po uplynutí 3 rokov od rozvodu pripadlo do jej vlastníctva. Mal. G. má necelých XX rokov a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Stravuje sa doma. Navštevuje ZUŠ, hudobný odbor hru na gitare s poplatkom 12,50 Eur mesačne. Matka maloletému zakúpila gitaru s príslušenstvom. Maloletý nosí okuliare v hodnote 226,- Eur, ktoré sa musia pravidelne obmieňať. Výmena okuliarov je raz za tri roky. Matka platí uskladnenie pupočníkovej krvi 53,13 Eur ročne, dentálnu hygienu 40,- Eur ročne a ďalšie bežné výdavky za holiča, ošatenie, stravu a pod. Poplatky v škole za učebnice, výlety, poistenie a pod. predstavovali v tomto školskom roku 72,- Eur. Okrem mal. G. má vyživovaciu povinnosť k mal. G., ten je žiakom 9. ročníka ZŠ a je v jej starostlivosti, otec na jeho výživu prispieva 150,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala matka za to, že je potrebné zosúladiť právny stav s už dlhodobým faktickým stavom starostlivosti o mal. G. a z tohto dôvodu žiadala o zmenu rozsudku v časti maloletého G. tak, že dôjde k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky a najmä otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého, ktorú sumu navrhovala vo výške 170,- Eur mesačne, keďže otec na jeho výživu neprispieval. Po podaní návrhu až na základe nariadeného neodkladného opatrenia otec dvakrát uhradil výživné na mal. G. vo výške po 70,- Eur v apríli a v máji 2022.
2. Otec sa k návrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť, alebo ešte lepšie, aby matka svoj návrh stiahla. Poukázal na to, že čo sa týka starostlivosti o ich maloleté deti, majú už tri súdne rozhodnutia, pričom každé iné. Otec uviedol, že mali funkčnú striedavú starostlivosť, potom sa ale zmenila sociálna pracovníčka, ktorá podľa otca vymyslela s matkou takú zvláštnosť, že starší syn G. bude v starostlivosti matky a mladší G. v striedavej starostlivosti. Otec podľa jeho vyjadrenia ústretovo pristúpil na túto dohodu, ktorá bola potvrdená aj súdnym rozhodnutím. Otec ju považoval za nespravodlivú, ale zároveň za poslednú a pre neho definitívnu. Teda toto posledné rozhodnutie z pred roka a pol považuje otec za platné. Otec bol toho názoru, že rozsudkov bolo dosť, stačí dodržiavať posledný aktuálny rozsudok vytvorený dohodou všetkých strán a žiadal, aby sú nemenil platné dohody len preto, že si to matka po určitom čase zakaždým zase nejako rozmyslí. Pokiaľ sa bude vytvárať štvrtý rozsudok, bude to otec musieť vnímať tak, že tretí rozsudok bol nesprávny a súd to štvrtým rozsudkom uznáva. Tretí rozsudok ale podľa otca nemohol byť zlý, lebo sa na ňom všetci dohodli, nikto sa neodvolal. Myslí si, že existuje pravidlo trikrát a dosť. On osobne má dosť a navrhuje, aby sa v experimentoch ohľadom starostlivosti o ich deti nepokračovalo. Otec uviedol, že je pravdou, že maloletý sa v prevažnej väčšine času zdržiaval u svojej matky, ale na nedodržiavanie rozsudku mal otec niekoľkokrát upozorňovať ÚPSVaR. Podľa otca matka začala nedodržiavanie rozsudku tým, že v čase, keď mal ísť syn k otcovi, matka mu vymyslela nejaký program a syn povedal, že ide s ňou a otec by potom pôsobil ako ten, ktorý mu to nedopraje. Ďalej to nedodržiavanie bolo podľa otca spôsobené aj tým, že v zime 2020/2021 matka potencionálne jeho, deti a aj otcovu rodinu vystavovala riziku nakazenia, pretože podľa otca matka nedodržiavala protipandemické opatrenia tým, že sa stretávala s jej priateľom a jeho dcérou, ktorí boli z iného okresu a z inej domácnosti, keď platil zákaz stretávania sa medzi domácnosťami. Otec nebol vtedy očkovaný, ani jeho matka, takže situáciu považoval otec za nebezpečnú, nahlásil to aj na políciu a sociálny úrad. Teda to, že sa maloletý väčšinu času zdržiava u matky, nie je podľa otca jeho vina. Žiadal uvedené správanie matky a dávanie zlého spoločenského vzoru ich deťom počas covidovej situácie posúdiť pri hodnotení výchovného a hodnotového prostredia, v akom budú deti vyrastať. Otec uviedol, že maloletý G. býva u neho 5 až 6 dní do mesiaca, prespáva u neho cez víkendy a v nedeľu ho otec k matke zavezie, ale podľa otca to je situácia, ktorá jemu ani maloletému nevyhovuje, lebo museli akceptovať nedodržiavanie rozsudku zo strany matky. Otec uviedol, že sa maloletého viackrát pýtal a vždy ho mal maloletý ubezpečiť, že chce byť rovnako a spravodlivo u oboch rodičov a že nikdy matke nepovedal, že by chcel bývať výlučne u nej. Teda podľa otca údajné želanie maloletého G. žiť vo výlučnej starostlivosti matky je jednoducho klamstvo. Otec dodal, že matka nemá problém klamať pred súdom, konkrétne klamala už pri ich rozvode 06.05.2013 ohľadom jej machinácií s účtovníctvom za účelom krátenia daní. Poprosil preto, aby sa súd týmto hlbšie zaoberal, otec sa nechcel hrať na policajta, ale trval na preverení klamstva matky a zhodnotení pred vynesením rozsudku. Syn môže byť podľa otca aj zmanipulovaný, ak sa má 11-ročné dieťa samé rozhodovať o svojej budúcnosti a jeho rozhodnutie bude použité ako jediný zásadný faktor pre nespravodlivý rozsudok, bude nútený považovať to za zlyhanie systému ochrany záujmov ich detí. Ďalej otec poukázal aj na útek detí od matky v roku 2019, keď sa raz stalo, že deti ušli od matky cez okno a prišli k nemu a doteraz to nebolo doriešené. Ďalej otec poukázal na údajné nedostatky v prakticko-technickej starostlivosti matky o deti, poukázal na hmotnosť mal. G., poukázal na priateľa matky, ktorého otec podozrieva z viacerých netransparentných činností, zo zvyšovania šírenia rizika nákazlivej choroby a aj z klamstva štátnym
úradom, teda otec pomery v domácnosti matky nepovažuje za prínosné pre záujem ich spoločného syna. Pokiaľ ide o výživné, otec na pojednávaní uviedol, že ho nemá z čoho platiť, dostal výpoveď a minimálne výživné je 30,- Eur. K svojim pomerom uviedol, že býva so svojou matkou v 4-izbovom rodinnom dome, ktorého je otec podielovým spoluvlastníkom. Na náklady domácnosti otec prispieva sumou 300,- Eur mesačne. Náklady na stravu má 150,- Eur a ešte má výdavky na deti, keď sú u neho cca 100,- Eur mesačne. Uviedol, že on bol od 03/2022 do 05/2022 zamestnaný vo firme D., s.r.o. a zarábal v priemere 1.200,- Eur mesačne, ale deň pred pojednávaním zostal nezamestnaný. Pracoval ako nákupca a skončil v skúšobnej dobe z toho dôvodu, že zo súdu prišla zamestnávateľovi výzva, aby sa vyjadrili k jeho osobe, príjmom a nevie čo tam ešte bolo uvedené. K skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, ale podľa otca to bolo iniciované zo strany zamestnávateľa. Vo firme to na neho nevrhalo dobré svetlo a zamestnávateľ mal mať obavy. Otec ešte nie je evidovaný na úrade práce, ale uviedol, že sa tam musí ísť prihlásiť. Predtým do 02/2022 bol otec zamestnaný vo firme J., s.r.o. so sídlom v Prahe s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 670,- Eur, pričom otec je aj spoluvlastníkom tejto firmy, kde má obchodný podiel 20 % a je jedným z dvoch konateľov firmy. Podľa otca firma vytvára len stratu. Je to firma, ktorá sa zaoberá nákupom, predajom a servisom strojov, ako sú brúsky, sústruhy a podobne. Tá firma momentálne nemá žiadnych zamestnancov, predtým tam bol zamestnancom len otec. V tejto firme došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru z dôvodu nízkeho príjmu a z dôvodu možnosti nastúpenia do nového zamestnania od 03/2022. Výpoveď podal otec, odchodné ani odstupné nedostal. Uviedol, že ako konateľ firmy nepoberá žiadne príjmy, odmeny ani titulom spoločníka. Na otázku, z čoho otec pokrýval ním uvedené výdavky, keď zarábal len tých 670,- Eur, otec uviedol, že mal ešte nejaké úspory. Otec je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3 na rodinnom dome, kde býva a dvoru a záhrady pri dome. Uviedol, že s matkou dieťaťa majú spoločné auto W. L., r. v. asi XXXX, ktoré užíva matka. On si v roku 2016 kupoval nové auto značky D. za X.XXX,- Eur, ktoré užíva. Užíva aj auto patriace firme J. Q., teda nepatrí tej jeho firme, ale druhému spoločníkovi v ich firme. Okrem mal. G. má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému G. vo výške 150,- Eur mesačne. Otec teda žiadal, aby matka návrh stiahla, alebo aby súd návrh matky zamietol ako neopodstatnený, v prípade, že sa súd opäť prikloní na stranu matky, vyžaduje podrobné vysvetlenie k rozhodnutiu súdu a to ku všetkým bodom, ktoré otec popísal. Prosil, aby bolo zrozumiteľné, ktoré argumenty boli zohľadnené, ktoré neboli zohľadnené a rozsudok neovplyvnili, a ktoré boli označené ako nepodstatné a v akej miere. Právom záverečnej reči otec uviedol, že sociálna pracovníčka skonštatovala, že na jeho strane nie sú prekážky a jediné kritérium je vyjadrenie syna, preto mal otec za to, že dieťa samé nemôže rozhodovať o svojej budúcnosti a malo by sa to posudzovať objektívne a malo by byť oboznámené s dôsledkami svojho rozhodnutia, čo nebolo.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal šetrenie pomerov v domácnosti, aj pohovor s maloletým. Maloletý mal byť pri pohovore ustráchaný a v napätí, sám sa vyjadril, že striedavá starostlivosť sa už nerealizuje, býva u matky a s otcom sa stretáva, chce aby to takto naďalej zostalo, teda chcel zostať bývať u matky. Má tam aj kamarátov, blízko do školy, sociálne zázemie, taktiež otec sa vyjadril, že on nechce tlačiť a pýtať sa priamo mal. G.. Uviedol tiež sa so synom stretáva, matka mu nerobí problémy v kontakte s maloletým. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a rozhodnúť o zmene zverenia a zveriť maloletého G. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výživné, odporučil otcovi určiť výživné vo výške 130,- Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh matky z č.l. 1, RL, daňové priznanie matky za rok 2020, lustrácie v RO, lustrácia v SP, výpis zo ŽR, výpis z OR z č.l. 22, správa KO zo šetrenia pomerov z č.l. 26, vyjadrenie otca z č.l. 28, komunikácia rodičov, rozpis príjmov a výdavkov otca, výplatné pásky otca vo firme J., NO z č.l. 51, odvolanie otca z č.l. 56, Uznesenie odvolacieho súdu z č.l. 62, lustrácie v SP, výpis z OR, výpis zo ŽR ohľadom firmy J., potvrdenie o PND, daňové priznanie matky, vyjadrenie otca z č.l. 94, daňové priznanie z č.l. 103, potvrdenie o príjmoch otca z č.l. 109 za rok 2021, daňové priznanie z č.l. 111 ohľadne s.r.o. J., oznámenie zamestnávateľa otca a mzdový list, vyjadrenie matky z č.l. 121, správa A., o.z., záverečná správa z mediácie, fotografie garážových brán (popísané otcom), e-mailové komunikácia, oznámenia OR PZ, SMS a e-mailové komunikácie, potvrdenia o transakciách, FA, pokladničné doklady, pohyby na účte, výpis zo ŽK, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, XXP/XX/XXXX, nariadenia o pandemickej situácii, list otca sociálnemu úradu, záznamy z terénnej sociálnej práce, oznámenie o skončení pracovného pomeru a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloletý G. a jeho starší brat G. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 06.05.2013,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.01.2014 a maloleté deti G. a G. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletému G. sumou po 130,- Eur mesačne a maloletému G. sumou po 110,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.07.2013, okrem výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.01.2014.
6. Dňa 27.11.2014 si otec maloletého podal návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom a rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.10.2015 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti G. a G. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a vyživovacia povinnosť rodičov sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčila. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2015.
7. Keďže u staršieho syna účastníkov G. (brata maloletého G.) sa od 12/2019 fakticky prestala realizovať striedavá starostlivosť a maloletý G. zostal na základe vlastnej vôle už len v starostlivosti matky, podala si matka detí dňa 18.2.2020 návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.7.2020 č.k.XXP/XX/XXXX-XX, právoplatným dňa 28.7.2020, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne. Maloletý G. mal vtedy 13 rokov a mal ukončený 7. ročník ZŠ a bol pred nástupom do 8. ročníka ZŠ. Navštevoval ZUŠ, jazykovú školu a pod.
8. V čase vyššie uvedeného konania o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. sa ešte realizovala striedavá starostlivosť o maloletého G., preto ohľadom neho sa vtedy nekonalo. Ale potom od 10/2020 sa z vôle maloletého G. prestala realizovať striedavá starostlivosť aj o maloletého G. a ten je od 10/2020 tiež už len vo faktickej starostlivosti matky a s otcom sa stretáva približne dva víkendy v mesiaci. Teda striedavá osobná starostlivosť rodičov v týždenných intervaloch o maloletého G. sa realizovala zhruba len do 10/2020, kedy maloletý G. začal postupne tráviť viac a viac času v domácnosti matky až k otcovi začal chodiť už len počas víkendov podľa vzájomnej dohody otca s maloletým. Maloletý G. teda býva u matky a s otcom sa stretáva zhruba každý druhý víkend od piatka alebo od soboty s prespatím do nedele, kedy otec v nedeľu sám privezie maloletého k matke. Preto si matka maloletého podala tento návrh na zmenu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému G., ktorým chcela zosúladiť skutkový stav so stavom právnym, pričom poukázala aj na to, že otec síce akceptoval želanie syna a výlučnú faktickú starostlivosť matky o maloletého G., ale na jeho výživu jej ničím neprispieval. Súčasne s návrhom vo veci samej si matka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd neodkladným opatrením dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej zveril maloletého G. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.1.2022 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX súd nariadil neodkladné opatrenia, ktorým otcovi maloletého nariadil platiť výživné na maloletého G. sumou 70,-Eur mesačne k rukám matky s tým, že neodkladné opatrenia trvá najdlhšie do skončenia konania vo veci samej a vo zvyšnej časti (zverenie) návrh matky na nariadenie neodkladné opatrenie zamietol pre nedostatok naliehavej potreby okamžitého zásahu súdu, pretože striedavá starostlivosť sa už dlhodobo o maloletého G. nerealizuje a maloletý už je vo faktickej starostlivosti matky, preto nebolo potrebné, aby o zverení maloletého do starostlivosti matky okamžite rozhodoval súd. Ale keďže otec dlhodobo dobrovoľne neprispieval na výživu maloletého, súd mu uvedenú povinnosť v nevyhnutnej miere nariadil neodkladným opatrením. Voči nariadenému neodkladného opatreniu podal otec dieťaťa odvolanie a Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 17.3.2022 č.k.XXCoP/X/XXXX-XX bolo uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdené a neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 28.3.2022. Matka uviedla, že od začatia súdneho konania otec prispel na výživu maloletého G. až po nariadení toho neodkladného opatrenia a uhradil 2- krát po 70,-Eur a potvrdila, že mu kúpil nejaké topánky a snehule. Otec uviedol, že na syna G. posiela výživné v zmysle toho neodkladného opatrenia, posiela po 70,-Eur, ale podľa neho to poslal viackrát, možno 3-krát, ale nevedel to zdokladovať, len upresnil, že to platí odvtedy, odkedy mu prišlo uznesenie súdu.
9. Maloletý G. má v súčasnosti necelých 12 rokov a navštevuje 6. ročník ZŠ. Stravuje sa doma. Navštevuje ZUŠ, hudobný odbor, hru na gitare s poplatkom 12,50 Eur mesačne. Maloletý nosí okuliare v hodnote 226,- Eur, ktoré sa musia pravidelne obmieňať približne raz za tri roky. Poplatky v škole za učebnice, výlety, poistenie a pod. predstavovali v tomto školskom roku 72,- Eur. Ďalej má maloletý
poplatky za uskladnenie pupočníkovej krvi vo výške 53,13 Eur, za dentálnu hygienu, za holiča a ostatné bežné výdavky primerané jeho veku.
10. Matka maloletého je rozvedená, býva spolu s dvoma maloletými deťmi účastníkov v dvoch prepojených 2-izbových bytoch, pričom časť využíva ako kanceláriu a s deťmi býva v podstate v 3- izbovom byte. Náklady bývania predstavujú spolu 465,- Eur mesačne vrátane hypotéky vo výške 95,- Eur mesačne. Matka je Y., pracuje ako advokátka. Pre podanie daňového priznania za rok 2021 má povolený odklad, ale podľa jej vyjadrenia z výkonu G. dosiahla hrubé ročné príjmy vo výške X.XXX,- Eur, z dôvodu pandemického roku poberala aj prvú pomoc od ÚPSVaR spolu vo výške 6.120,- Eur a takto jej celkový ročný príjem bol spolu 15.894,- Eur. Výdavky v súvislosti s výkonom jej pracovnej činnosti mala X.XXX,XX Eur a rozdiel medzi výdavkami a príjmami bol X.XXX,- Eur. Priemerne jej čistý mesačný príjem teda predstavoval XXX,-Eur. Ešte má príjem z prenájmu nehnuteľnosti zdedenej po otcovi v sume XXX,XX Eur mesačne. Matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume XX,XX Eur mesačne a za obdobie od 01.09.2021 do 30.09.2021 boli matke poskytnuté zvýšené prídavky na dieťa - COVID 19 v celkovej sume XXX,- Eur. Podľa jej daňového priznania za rok 2020 v prevažnej činnosti právne činnosti dosiahla matka príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov vo výške XX.XXX,XX Eur a z prenájmu nehnuteľnosti vo výške XXX,XX Eur, jej výdavky predstavovali XX.XXX,XX Eur, jej základ dane čiastkový predstavoval X.XXX,XX Eur a základ dane XXX,XX Eur. Matka poberala v roku 2020 aj pandemickú OČR v celkovej výške X.XXX,XX Eur a príspevok pre podnikateľov v celkovej výške X.XXX,- Eur. V roku 2021 matka založila spoločnosť N., ale tá podľa matky ešte nevykonávala žiadnu činnosť, mala nulové príjmy a ešte sa to len začne rozbiehať. Predmetom činnosti uvedenej spoločnosti sú všeobecné činnosti a realitná činnosť, voľné činnosti. Matka má okrem vyživovacej povinnosti k mal. G. ešte vyživovaciu povinnosť k mal. G., nar. 27.4.2007, ktorý bol na základe rodičovskej dohody schválenej rozsudkom tunajšieho súdu č.k.XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.07.2020 zverený do jej osobnej starostlivosti, a na ktorého sa otec zaviazal prispievať výživným v sume 150,- Eur mesačne. Matka vlastní tie dva prepojené dvojizbové byty, v ktorých s deťmi býva, ďalej s otcom detí majú v podielovom spoluvlastníctve dvojgaráž každý v podiele X/X. Titulom dedenia má matka ešte spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v podiele X/X, vlastní ešte nejaké pozemky na S., spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na S. v podiele X/XX, ale z toho nemá žiadne príjmy, je to využívané na účely širšej rodiny. Matka vlastní auto značky W. L., r. v. XXXX.
11. Otec maloletého je rozvedený. Býva v domácnosti so svojou matkou v 4-izbovom rodinnom dome, ktorého je otec podielovým spoluvlastníkom. Na náklady domácnosti otec prispieva sumou 300,- Eur mesačne. Otec bol od 03/2022 do 05/2022 zamestnaný vo firme D., s.r.o. a podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa jeho priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od XX-XX/XXXX predstavoval 1.262,63 Eur. Ku dňu 30.5.2022 došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na pojednávaní otec uviedol, že došlo k skončeniu tohto pracovného pomeru dohodou, ale podľa otca to bolo iniciované zo strany zamestnávateľa z toho dôvodu, že zo súdu im prišla výzva, aby sa vyjadrili k jeho osobe, k príjmom atď. a to vo firme vraj na neho nevrhalo dobré svetlo a zamestnávateľ mal mať obavy. Tam otec pracoval ako nákupca a skončil v skúšobnej dobe. Teda aktuálne má byť otec od 1.6.2022 nezamestnaný, ešte nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Predtým do 02/2022 bol otec zamestnaný vo firme J., s.r.o. so sídlom v R. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa jeho udania vo výške 670,- Eur, pričom otec je aj spoločníkom uvedenej spoločnosti, kde má obchodný podiel 20 % a je jedným z dvoch konateľov uvedenej firmy. Podľa otca firma vytvára len stratu. Je to firma, ktorá sa zaoberá nákupom, predajom a servisom strojov, ako sú brúsky, sústruhy a podobne. Z českého Priznania k dani príjmov právnických osôb firmy J., s.r.o. za rok 2020 vyplýva ročný úhrn čistého obratu XXX.XXX,- Kč (XX.XXX,XX Eur), základ dane - XX.XXX,- Kč (- X.XXX,XXEur), výsledok hospodárenia (strata) - XX.XXX,- Kč (-X.XXX,XXEur) a počet zamestnancov bol 1. Za rok 2021 vyplýva ročný úhrn čistého obratu XXX.XXX,- Kč (XX.XXX,XXEur), základ dane - XXX.XXX,- Kč (- X.XXX,XX Eur), výsledok hospodárenia (strata) - XXX.XXX,- Kč (- X.XXX,X Eur) a počet zamestnancov bol X.V tejto firme došlo podľa otca k ukončeniu jeho pracovného pomeru z dôvodu nízkeho príjmu a z dôvodu možnosti nastúpenia do nového zamestnania od 03/2022. Výpoveď podal otec, odchodné ani odstupné vraj nedostal. Ako konateľ firmy vraj nepoberá žiadne príjmy, odmeny ani titulom spoločníka. Z českého Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, zrazených zálohách na daň z týchto príjmov a daňového zvýhodnenia za rok 2021 vyplýva úhrn príjmov otca v ČR vo výške XXX.XXX,- Kč (X.XXX,XX Eur), poistné vo výške XX.XXX,- Kč (X.XXX,XXEur) a za rok 2020 úhrn príjmov v ČR vo výške XXX.XXX,- Kč (X.XXX,XX Eur), poistné vo výške XX.XXX,- Kč (X.XXX,XX Eur). Otec je podielovým spoluvlastníkom vo výške podielu 3 na rodinnom dome, kde býva a dvoru a záhrady pri dome. V roku 2016 si otec
kúpil nové auto značky D. za X.XXX,- Eur, ktoré užíva. Užíva aj auto patriace firme J. Q., ktorá je ďalším spoločníkom v ich firme. Okrem mal. G. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému G. vo výške 150,- Eur mesačne.
12. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.12.2021 z prešetrenia pomerov vyplynulo, že dňa 16.12.2021 bol vykonaný aj neformálny pohovor s maloletým G., bez matky, v detskej izbe. V detskej izbe bol prítomný aj mal. G., ktorý uviedol, že je u matky a každý druhý víkend u otca. Mal. G. uviedol, že ide občas k otcovi a takto mu to vyhovuje. Obidvaja maloletí uviedli, že u mamy sú už dlhšie obdobie a takto sú spokojní. Súrodenecké vzťahy majú dobré, občas sa pochytia.
13. Zo Záznamu kolízneho opatrovníka z vykonania terénnej sociálnej práce dňa 17.5.2022 vyplynulo, že v uvedený deň bol opäť vykonaný pohovor s maloletým G.. Ten uviedol, že k otcovi chodí na víkend, býva to každý druhý, ale niekedy je to aj 2 víkendy po sebe. Väčšinou ide v piatok večer alebo v sobotu poobede. Maloletý G. ďalej uviedol, že s ocinom si volá, vždy sa spolu dohodnú. Niekedy sa stalo, že nemohol, lebo pracovne chodieva do Q.. Ale väčšinou sa vždy dohodnú. Keď je u ocina, voľný čas trávi na záhrade, alebo sa stará o malé mačiatka, idú na bicykloch, alebo v lete sa chodia kúpať do R.. Pri pohovore bolo vidieť, že pre mal. G. je celá situácia nepríjemná. Pôsobil ustráchaným dojmom. Sedel strnulo. V závere rozhovoru mal. G. sa vyjadril, že by chcel byť u maminy, s ocinom sa stretávať podľa ich dohody a takto je spokojný. Má tu viac kamarátov a tiež bližšie do školy.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
17. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
18. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Predmetom tohto konania bol návrh matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G., ktorý bol v minulosti zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch striedania. Svojim terajším návrhom sa matka domáha zmeny úpravy rodičovských práv a zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému. V danej veci bolo preukázané, že zmena doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. je dôvodná, pretože skutkový stav je taký, že striedavá starostlivosť o maloletého sa od 10/2020 už nerealizuje a maloletý je odvtedy už len v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva cca dva víkendy v mesiaci. Uvedený skutkový stav je už dlhodobý a pretrváva 20 mesiacov, teda takmer dva roky. Hoci otec dieťaťa opakovane poukazoval na nedodržiavanie rozhodnutia o striedavej starostlivosti zo strany matky, uvedené tvrdenie otca sa javí ako zavádzajúce, pretože faktom je, že uvedený rozsudok nedodržiava aj sám otec dieťaťa, ktorý sám maloletého G. odovzdáva matke vždy už v nedeľu, hoci doposiaľ bola upravená striedavá starostlivosť. Otec rešpektuje želanie syna v otázke bývania a starostlivosti a on sám sa s maloletým dohaduje na jeho styku. Teda maloletý G. od 10/2020 býva na základe vlastnej vôle u matky, čo rešpektuje aj otec dieťaťa, preto terajší nesúhlas otca so zmenou zverenia nie je dôvodný. Maloletý sa v 12/2021 i aktuálne pred pojednávaním v 05/2022 pred kolíznym opatrovníkom opakovane vyjadril, že terajší skutkový stav, keď býva u matky a s otcom sa stretáva, mu vyhovuje a chce to tak zachovať. Preto návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. a jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky je dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. v r.2015 došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu súdneho rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti matky. Týmto rozhodnutím o zmene zverenia maloletého zo striedavej starostlivosti oboch rodičov do starostlivosti matky sa jednak zosúladil právny stav s dlhodobým stavom skutkovým, ale uvedené rozhodnutie rešpektuje aj želanie samotného maloletého dieťaťa, ktoré už má takmer 12 rokov, ktoré je spokojné s terajším stavom jeho bývania u matky a bežného víkendového stretávania sa s otcom a chce bývať u maminy. Preto rozhodnutie o zmene zverenia maloletého G. a jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky je v najlepšom záujme dieťaťa a rešpektuje jeho vôľu. Uvedené rozhodnutie je tiež najlepšie vyhovujúce aj pre rozvíjanie súrodeneckých väzieb, pretože aj maloletý G., ako starší brat maloletého G., je už dávnejšie tiež v starostlivosti matky. Teda pri terajšej súdnej úprave nebudú súrodenci rozdelení, ale budú obe deti stále spolu a v rovnakom prostredí, čo je najlepšie vhodné pre rozvoj súrodeneckých vzťahov. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrhu matky vyhovel a rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.
24. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia.
25. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému G.. Matka žiadala otcovi určiť výživné na maloletého G. v sume 170,-Eur mesačne. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky, pričom poukazoval na svoju aktuálnu nezamestnanosť a minimálne výživné vo výške 30,-Eur mesačne. V danej veci súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou 150,-Eur mesačne. Teda rovnakou sumou výživného ako bola upravená aj u maloletého G. rozsudkom zo dňa 16.7.2020 č.k.XXP/XX-XXXX-XX v čase, keď ten mal 13 rokov a bol žiakom po ukončení 7. ročníka ZŠ, teda v čase podobného veku dieťaťa tých istých rodičov. V porovnaní s už upraveným výživným u staršieho G. súd nepovažoval za dôvodné určovať otcovi vyššie výživné na mladšieho G., ako to navrhovala matka, ale súd mal za to, že dôvodné je, aby u
oboch detí bolo upravené rovnaké výživné, keďže pomery detí sú rovnaké, obe deti sú žiakmi X.stupňa M. a majú tých istých rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd neprihliadal na aktuálnu nezamestnanosť otca, na ktorú poukazoval otec, ktorý sa náhodnou zhodou okolností stal nezamestnaným práve deň pred pojednávaním a rozhodnutím súdu, pričom ako uviedol sám otec dieťaťa, uvedený pracovný pomer, v ktorom otec zarábal X.XXX,-Eur mesačne netto, bol ukončený v podstate dohodou v skúšobnej dobe. Za plne zavádzajúce sa javí aj vyjadrenie otca, ktorý najprv uviedol, že vďaka matke detí on dostal výpoveď a potom doplnil, že ukončenie jeho pracovného pomeru bolo iniciované zo strany zamestnávateľa, pretože zamestnávateľovi prišla výzva zo súdu na oznámenie príjmu otca maloletého, čo je bežný štandardný postup súdu pri zabezpečovaní dôkazov. Faktom je, že k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo v skúšobnej dobe, práve deň pred súdnym pojednávaním a podľa vyjadrenia otca dohodou, čím sa otec vzdal možnosti zárobku. Preto súd pri určovaní výživného nevychádzal z jeho aktuálnej nezamestnanosti, ale vychádzajúc z princípu potencionality vychádzal z príjmu, ktorého sa otec vzdal. Takto otec dohodou ukončil svoj posledný pracovný pomer a predtým jeho výpoveďou ukončil aj jeho predchádzajúci pracovný pomer v spoločnosti, ktorej je otec maloletého okrem iného aj konateľom a spoločníkom. Takýto nezodpovedný prístup otca dieťaťa nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Je povinnosťou každého rodiča vyvíjať dostatočné úsilie na to, aby si mohol zodpovedajúcim spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu nezaopatrenému dieťaťu, pričom otec dieťaťa má dostatočné vzdelanie k tomu, aby sa mohol riadne uplatniť na trhu práce a zodpovedajúcim spôsobom si plneniu vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou 150,-Eur mesačne, teda rovnakou sumou ako otec prispieva aj na syna G..
26. V zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého G. s účinnosťou od 1.12.2021, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, nakoľko výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho konania.
27. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
28. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému G. v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom pre maloletého G. za obdobie od 01.12.2021 do 31.05.20222 vo výške 760,-Eur, a to aj s prihliadnutím na dvakrát zaplatené výživné v sume po 70,- Eur v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia (6 mesiacov á 150,-Eur - 140,- Eur). Dlh otca na zameškanom výživnom súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30,-Eur mesačne popri bežnom výživnom tak, aby dlh bol vyrovnaný približne za 2 roky, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali už neprimerane dlhé splácanie dlhu na výživnom.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.).