Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-31-2017.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/31/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľa: K.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. Y. 9, XXX XX F., zastúpenom: Advokátska kancelária Mgr. Rastislav Munk, PhD., so sídlom Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava, proti: K.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. 4, 85X XX F., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného:
- byt č. XX na X.p., vo vchode Q. 4, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemkoch parcely registra „C“, parcelné č. XXXX o výmere 325m2 a XXXX o výmere 325m2, druh zastavané plochy a nádvoria, s prislúchajúcim podielom o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, k nebytovým priestorom: priestor č. X-XXX na X.p. domu vchod Q. X v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, priestor č. X-XXX na X.p. domu vchod Q. X v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, priestor č. X-XXX na X.p. domu vchod Q. X v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré sú zapísané Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom pre Bratislavu V, obec Bratislava - mestská časť Petržalka, katastrálne územie Petržalka na liste vlastníctva č. XXXX,
v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 24.000 € s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, (priznanej t.č. neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C 450/2015 vyhláseným 14.06.2017), ktorá sa stala splatná 28.12.2009.
II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výške 33 €, v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.07.2017 navrhovateľ žiadal, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na vlastníctvo žalovaného v prospech navrhovateľa.
2. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ má voči žalovanému splatnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod spisovou značkou 24C 450/2015 priznanú neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, vyhláseným dňa 14.06.2017 vo výške 24.000 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24.000 € od 29.12.2009 do zaplatenia. Napriek tomu, že pôžička bola splatná do 28.12.2009, žalovaný pôžičku do dnešného dňa neuhradil
ani po viacerých písomných a ústnych výzvach. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie, podľa navrhovateľa spočíva v tom, že žalovaný sa bude po na pojednávaní vyhlásenom rozsudku zbavovať svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymoženosť pohľadávky, nakoľko žalovaný na pojednávaní 14.06.2017 uviedol, že si párkrát podobné sumy požičal a všetky pôžičky ešte nevrátil a splatenie predmetnej pôžičky mu neumožňovala jeho finančná situácia i keď ostatné pôžičky s výnimkou pohľadávky žalobcu spláca. Žalovaný priznal, že má približne päť pôžičiek v podobnej hodnote, ktoré splácať nestíha, a taktiež má dlh na poistnom v sociálnej poisťovni vo výške 727,60 €. Okrem toho zvýhodňovaním ostatných veriteľov žalovaný naplnil skutkovú podstatu trestného činu Zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Trestného zákona. Žalovaný sa sedem rokov vyhýba plneniu záväzku, pričom záväzok voči žalobcovi je najstarší. Žalovaný v konaní 24C 450/2015 potvrdil, že uznanie záväzku z 02.07.2009 podpísal. Pokiaľ má žalovaný viacero dlhov a svoje dlhy spláca, nenachádza sa v hmotnej alebo finančnej núdzi, preto z titulu, že byt, na ktorého zriadenie záložného práva žalobca navrhuje sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dobu deviatich rokov, nie je dôvod prečo by sa bytu do skončenia sporu mal zbaviť, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v byte býva, riadne ho užíva spolu so svojou manželkou. Čas zabezpečenia je krátky, nakoľko dňa 14.06.2017 bol vyhlásený rozsudok a preto navrhované zabezpečovacie opatrenie nebude žalovaného obmedzovať v užívaní nehnuteľnosti, navyše na predmetnom byte je už jedno záložné právo zriadené, a to v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 15.07.2008. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
- byt č. XX, nachádzajúci sa na X.p., vchod Q. 4, na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 325m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Bratislava V - obec Petržalka, katastrálne územie Petržalka a na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, zapísaný na LV XXXX, k.ú. T. na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa V-XXXXX/XXXX zo dňa 16.07.2008, ktorý sa nachádza v BSM (1/1) a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX - k pozemku, nebytovému priestoru č. X-XXX na X.p. vchod Q. 2, nebytovému priestoru č. X-XXX na X.p. vchod Q. X a nebytovému priestoru č. X-XXX na X.p. vchod Q. X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku. Uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovaného a navrhovateľovi iný majetok žalovaného nie je známy. Návrhom žalobca sleduje zabezpečenie svojej pohľadávky, nakoľko je predpoklad, že žalovaný sa bude zbavovať svojho majetku, nakoľko dlh počas siedmich rokov nezaplatil a má ďalšie záväzky.
3. Skutkové tvrdenia navrhovateľ preukazoval listinnými dôkazmi - zápisnicou z pojednávania zo dňa 14.06.2017, Čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Petržalka. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 24C 450/2015 bolo zistené, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 14.06.2017, ktorým súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 24.000 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 24.000 € od 29.12.2009 do zaplatenia a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Rozsudok č.k. 24C 450/2015-64 zo dňa 14.06.2017 v písomnom vyhotovení sa v súčasnosti doručuje stranám sporu.
4. Podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) - (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP - Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je postavenie veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená.
7. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t.j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená je dôvodná.
8. V predmetnej veci už súd rozsudkom vo veci samej, aj keď neprávoplatným, existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu judikoval. V konaní bolo preukázané, že žalovaný okrem zmluvy o pôžičke podpísal aj uznanie dlhu, ktoré malo byť súčasťou zmluvy o pôžičke, čím došlo k predĺženiu premlčacej lehoty na desať rokov. V spore vo veci samej žalovaný potvrdil, že k zmluve o pôžičke došlo, ako aj k prevzatiu peňažnej pôžičky a že k vráteniu peňazí v dohodnutej dobe nedošlo ani čiastočne. Listami vlastníctva navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázal, že žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k.ú. T. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, pozemku a nebytových priestorov. Navrhovateľ osvedčil aj svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko v konaní vo veci samej uviedol, že spláca ďalšie neskoršie pôžičky, čím uprednostnil na úkor žalobcu ostatných veriteľov. Na nehnuteľnostiach, na ktorých zriadenie záložného práva navrhovateľ žiada, viazne záložné právo VÚB, a.s., čo nie je prekážkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia aj prípadný ďalší veriteľ bude v súlade s § 343 ods. 3 CSP môcť v exekučnom konaní vykonať záložné právo na uspokojenie judikovanej pohľadávky, keďže v prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
9. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použijú ustanovenia § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Trvanie zabezpečovacieho opatrenia nie je podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.
10. Podľa názoru súdu predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli splnené. Žalobca (v konaní vo veci samej) podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, osvedčil dôvodnosť ako aj trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Nehnuteľnosti, ku ktorým má byť zriadené záložné právo predmetným zabezpečovacím opatrením sú spôsobilým predmetom záložného práva a sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 1/1, čo mal súd preukázané z listu vlastníctva. Podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky bola taktiež splnená, nakoľko sa žalobca žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 24.000 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 24.000 € od 29.12.2009 do zaplatenia v konaní vedenom pod sp.zn. 24C 450/2015, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca preukázal, ako aj vyplynulo z konania vo veci samej, že žalovaný má viacero pôžičiek v podobnej výške a síce pôžička, ktorú žalovanému poskytol žalobca je najstaršou pôžičkou, žalovaný uprednostnil iných veriteľov a pôžičku splatnú 28.12.2009 neuhradil ani čiastočne. Obava navrhovateľa, že exekúcia bude ohrozená teda vyplýva priamo z konania žalovaného. Súd v tomto štádiu procesu má za to, že navrhovateľ osvedčil nebezpečenstvo, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Od navrhovateľa nemožno vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať za následok, že zabezpečovacie opatrenie s preventívnym účinkom by nebolo možné dosiahnuť. Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak zabezpečovacie opatrenie je vo vzťahu k nemu bez právneho významu, a pokiaľ by takýto úmysel mal, potom je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodné.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného je dôvodný. 12. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výške 33 € podľa položky l1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.