Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-569-2015.pdf
PDF · 144.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/569/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 14, 811 07 Bratislava, v konaní o zaplatenie 4.098,63 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.098,63 eura s príslušenstvom a k náhrade trov konania na tom skutkovom základe, že na odbernom mieste žalovaného X. O. XXXX/XX, Q., v období od 19.10.2012 do 09.09.2013 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, so sídlom Severná 26, 974 01 Banská Bystrica. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 4.093,63 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000265235 zo dňa 25.09.2013, splatná dňa 09.10.2013.
2. Vo veci súd vydal dňa 28.09.2015 pod č.k. 5C/569/2015-25 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, čím došlo v zmysle § 174 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 v spojení s § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.
3. Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nebol mu známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom žalovaný nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žalovaný
žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Plynomer sa nachádza na mieste dostupnom akýmkoľvek tretím osobám, pretože je umiestnený na rodinnom dome v neuzamknutej skrinke. Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobkyňa sa touto skutočnosťou mala zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody žalovaný považuje za nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a žalobkyni vznikla škoda. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Poukázal tiež na to, že na výpočet škody žalobca aplikoval vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobkyňa v rámci vyúčtovania škody vyčíslila, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
4. Žalovaný v priebehu konania namietal právne posúdenie podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, hodnovernosť znaleckého posudku, vznik škody, objektívnu zodpovednosť a vzniesol taktiež námietku premlčania. K neoprávnenému odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE uviedol, že samotný odber plynu nie je charakteristickým znakom tohto druhu neoprávneného odberu a nemá vplyv na vznik škody a jej výšku. Už zo samotného znenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE vyplýva, že pre naplnenie tejto skutkovej podstaty stačí preukázať poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Následkom tohto neoprávneného odberu teda môže byť len poškodené zabezpečenie. Škoda, ktorá môže vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia, môže byť len škoda predstavujúca poškodené zabezpečenie, teda poškodenú plombu. Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemá priamy vplyv na prietok plynu (merací mechanizmus meradla) alebo určenie množstva plynu (vplyv na číselník meradla), preto týmto neoprávneným odberom nemôže vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu, čím neprichádza do úvahy ani určenie jej výšky pomocou právnej fikcie - vyhlášky č. 449/2012 Z. z.. Pokiaľ je preukázaný neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, ale nie je preukázaný vznik skutočnej škody, ako to predpokladá § 82 ods. 2 ZoE, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, súd musí žalobu zamietnuť, pričom mal za to, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody v zmysle § 82 ods. 2 ZoE. Podstata tejto argumentácie spočíva v tom, že vznik škody, ktorú žalobca vyčíslil podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. (teda škoda = množstvo plynu), nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, čo je skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. Len zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu (tzv. stočenie, kedy namerané hodnoty nezodpovedajú reálne spotrebovanému množstvu plynu), by mohla vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože medzi zásahom do meradla a množstvom plynu, za ktoré má odberateľ platiť, je daná priama príčinná súvislosť. Len ak by si žalobca uplatňoval náhradu škody predstavujúcu poškodenú plombu, resp. predstavujúcu hodnotu poškodenej plomby, ktorú je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (cena novej plomby), mohol byť žalobca úspešný, lebo by preukázal príčinu (poškodenie plomby), následok (poškodená plomba; škoda = cena plomby) a priamu príčinnú súvislosť medzi príčinou a následkom (výsledkom konania poškodzujúceho plombu je poškodená plomba), samozrejme za predpokladu preukázania neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Ďalej uviedol, že žalobca opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ mal mať na vyúčtovacej faktúre spotrebu plynu v rozhodnom období vo výške 0 m3, čo prezentuje so záverom, že za plyn zaplatené nebolo. Žalovaný má pritom za to, že tzv. nulová spotreba nie je v priamej príčinnej súvislosti poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Medzi porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vyúčtovaním dodávateľa = vrátením zálohových platieb, neexistuje priama príčinná súvislosť. Priama príčinná súvislosť je daná len medzi porušením zabezpečenia ako konaním (príčina) a porušenou plombou ako následkom konania (následok). Porušenou plombou ako následkom sa kauzalita končí, pretože ďalšie skutočnosti sa odvíjajú nie od skutkových okolností, ale od právnej skutočnosti - zánik platnosti overenia určeného meradla, a vzniká nová kauzalita. O tom,
že zánik platnosti overenia nie je skutkovou okolnosťou, ale právnou, svedčí fakt, že ak by právna úprava zániku platnosti overenia neexistovala (a ani následný postup žalobcu a dodávateľa), stav tzv. nulovej spotreby by nenastal. Žalovaný namietal aj hodnovernosť znaleckého posudku z dôvodu, že znalecký posudok nie je v súlade s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znalec napríklad uviedol, že pri demontáži plomby použil pomerne malú silu, ktorú nekvantifikoval a ani bližšie nešpecifikoval, preto použitie pomerne malej sily treba považovať za všeobecný a subjektívny názor znalca. Neopísal tiež spôsob, ktorým plombu demontoval a neuviedol, či bolo možné plombu demontovať viacerými spôsobmi a ak áno, prečo zvolil práve ten spôsob demontáže, ktorý zvolil. Neuviedol ani skutočnosť, či s plombou bolo manipulované, teda či plomba bola opakovane demontovaná a osadená. Znaleckým posudkom podľa žalovaného nebola bez pochybností preukázaná možnosť opakovanej montáže a demontáže pravej originálnej plomby, má za to, že takéto poškodenie plomby nenapĺňa skutkovú podstatu § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Keďže vytrhnutie plomby nie je možné opakovať, teda vykonanie nového znaleckého posudku nie je možné, očakával by, že znalec v súlade s § 17 ods. 6 zvolí taký záznam svojho postupu, ktorý bude možné spätne skontrolovať, napríklad vyhotoví zvukovoobrazový záznam z postupu demontáže plomby. Takýto záznam a ani samotný opis postupu demontáže sa v znaleckom posudku nenachádza. Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by znalec zistil poškodenie povrchu plomby. Keďže povrch plomby nebol poškodený a jej demontáž musela byť vykonaná až „násilne“, má za to, že plomba plnila svoju funkciu a preto poškodenie zaisťovacieho prvku zistené znalcom nenapĺňa skutkovú podstatu § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Zároveň v znaleckom posudku a ani zo strany žalobcu nie je vysvetlené, akým spôsobom mohol nastať stav, že pravá originálna plomba bez vonkajšieho poškodenia bola osadená do plynomera s poškodeným zaisťovacím prvkom, resp. akým spôsobom mohlo dôjsť k samotnému poškodeniu zaisťovacieho prvku. Vzhľadom na tieto skutočnosti nepovažuje znalecký posudok za dostatočný a hodnoverný na to, aby preukazoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Pripomenul tiež, že znalecký posudok bol vykonaný na základe požiadavky zadávateľa - žalobcu. Žalobca tak vybral znalca, poskytol mu podklady a určil okruh otázok, na ktoré má odpoveď. Žalovaný o týchto skutočnostiach informovaný nebol, nemal možnosť položiť znalcovi otázky a rovnako nebol informovaný o dátume vypracovania znaleckého posudku, a teda nebol pri ňom prítomný. Ďalej žalovaný uviedol, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať subjektívna zodpovednosť. Námietku premlčania vzniesol z dôvodu, že pokiaľ žalobca poukazuje na poškodenie plomby, toto poškodenie preukazuje znaleckým posudkom a odôvodňuje z neho neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „ZoE“), potom objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plombu, a to bez ohľadu na to, kedy žalobca toto poškodenie zistil. Z vyjadrení žalobcu nie je možné zistiť, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby došlo, preto nie je možné ustáliť, že žalobca podal žalobu včas v rámci objektívnej premlčacej doby. Žalobca teda nepreukázal, že žalobu podal včas v rámci objektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti uviedol, že za začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemožno považovať dátum 19.10.2012 (začiatok obdobia neoprávneného odberu určeného žalobcom), pretože nie je preukázané, že práve v tento deň skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby nemožno ani ohraničiť obdobím neoprávneného odberu plynu (že nastalo medzi 19.10.2012 - 09.09.2013), pretože pre takýto postup chýba právny základ a racionálne zdôvodnenie. Tento deň a toto obdobie je určené pomocou právnej fikcie podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. a objektívnu skutočnosť v zmysle § 106 ods. 2 OZ nie je možné určiť pomocou právnej fikcie podľa vykonávacieho predpisu k inému zákonu (k zákonu o energetike). Vyhláška č. 449/2012 Z. z. a celkovo obdobie neoprávneného odberu ani nemalo byť určené, čiže nie je možné určiť začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na základe niečoho, čo nikdy nemalo byť použité. Plynutie objektívnej premlčacej doby podľa jeho názoru nemožno vykladať ani tak, že ide o určité trváce a pokračujúce konanie (ktoré trvá od 19.10.2012 - 09.09.2013), a teda každým dňom v tomto období ako keby začína plynúť nová samostatná objektívna premlčacia doba. Uvedené podľa jeho názoru môže platiť len vtedy, pokiaľ by bol samotný odber počas celého určitého obdobia neoprávnený. O takýto prípad ide len v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a) a b) ZoE, kedy protiprávne konanie trvá počas celého obdobia neoprávneného odberu (už na začiatku odberu absentuje právny dôvod odberu). Tento neoprávnený odber vylučuje zmluva o dodávke plynu, na základe ktorej odoberal plyn žalovaný. Konania naplňujúce skutkovú podstatu neoprávnených odberov podľa § 82 ods. 1 písm. c)
a d) ZoE sú jednorazové konania, nie pokračujúce, a teda neprichádza do úvahy ani určenie obdobia neoprávneného odberu plynu. Obdobie neoprávneného odberu plynu je určené žalobcom nesprávne, a preto nemôže určovať začatie plynutia objektívnej premlčacej doby. Mal za to, že vyúčtovaním nemožno preukázať vznik skutočnej škody z týchto dôvodov: žalobca nie je účastníkom zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a žalovaným, na ktorého základe bolo vydané vyúčtovanie, preto má za to, že žalobca získal vyúčtovanie v rozpore so zákonom a s poukazom na čl. 16 ods. 2 CSP súd nemôže prihliadnuť na takýto dôkaz; o zániku platnosti overenia určeného meradla nemôže rozhodnúť žalobca, pretože nie je oprávneným subjektom podľa § 15 ods. 2 v spojení s § 9 ods. 5 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii (ZoM), a taktiež ak konkrétny deň tvrdeného poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) ZoM nie je známy, žalobca ho nemôže určiť spätne (na deň 19.07.2013) podľa právnej fikcie za pomoci vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorá nie je vyhláškou k ZoM; keďže znaleckým posudkom nie je preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nie je preukázaná ani podmienka zániku platnosti overenia určeného meradla podľa § 15 ods. 6 písm. d) ZoE, a preto postup žalobcu nemal nikdy nastať; vyúčtovanie vydáva dodávateľ odberateľovi na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom nie je žalobca. Skutočnosť, že odberateľovi boli vrátené zálohové platby automaticky neznamená, že žalobca za plyn zaplatené nemal, pretože žalobcovi za plyn platí dodávateľ, a nie odberateľ. Otázka, či žalobca mal za plyn zaplatené, je otázka vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom. Medzi konaním poškodzujúcim plombu a vyúčtovaním nie je daná priama príčinná súvislosť (vyúčtovanie nie je priamym príčinným následkom konania poškodzujúceho plombu) a vyúčtovanie ako rozhodnutie dodávateľa nijakým spôsobom neovplyvňuje odberateľ. Vyúčtovanie nie je bezprostredným a priamym výsledkom akéhokoľvek konania (právneho alebo protiprávneho) odberateľa, za ktoré by mal niesť odberateľ zodpovednosť. Vrátenie preplatku vo výške 656,49 eura nemôže preukazovať vznik skutočnej škody vo výške 4 098,63 eura. Meradlo za rozhodné obdobie zaznamenalo a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, v množstve 8 983,80 m3. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov súdneho konania.
5. Žalobca v priebehu konania uviedol, že kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré počas konania žalobca poukazoval. Zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 (súčasť súdneho spisu), ktorú obdržal žalobca od orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že pri prehliadke iných priestorov osobného motorového vozidla došlo k zaisteniu falšovateľského náčinia a náčinia prispôsobeného na manipuláciu plynomerov. Najmä však boli zaistené podrobné zoznamy, kde boli uvedené mená konkrétnych osôb, ich adresy, čísla odberných miest, ako aj stavy plynomerov. V zaistenom zozname sa nachádza meno, prípade odberné miesto žalovaného. Následne žalobca postupne vykonal kontroly odberných miest uvedených v zaistených zoznamoch a zaistil na nich sa nachádzajúce plynomery. Plynomery následne nechal podrobiť znaleckému skúmaniu, pričom bolo zistené, že plynomery na týchto odberných miestach mali poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle ust. § 82 Zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu, popri dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka. Prevádzkovateľovi prepravnej siete, alebo zásobníka by škoda mohla vzniknúť len vtedy, ak by sa jednalo o odberné plynové zariadenie odberateľa, ktoré je pripojené priamo k prepravnej sieti alebo ak by dochádzalo k odberu plynu priamo zo zásobníka. Zákon o energetike umožňuje uplatniť si škodu i dodávateľovi plynu (tomu, s kým má odberateľ uzavretú zmluvu), a to ak ide o odber plynu, pri ktorom odberateľ nedodržal dodávateľom určené obmedzenia (ust. § 82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike) a odber podľa ust. § 82 ods. 1 písm. g) Zákona o energetike, teda ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V ostatných prípadoch špecifikovaných v ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike vzniká škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete - žalobcovi. Plyn, ktorý odberateľ odoberie spôsobom špecifikovaným v ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike s výnimkou vyššie uvedených ustanovení písm. f) totiž nepatrí dodávateľovi zemného plynu, konkrétneho odberateľa. Plyn pariaci žalobcovi sa zo siete odoberá vo všetkých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. V súčasnosti je už v predmetnom konaní preukázaná skutočnosť, že žalovaný v spornom období plyn odoberal, je to plyn, ktorý musí do siete dodávať žalobca za účelom krytia strát, spôsobených tak poruchami na sieti, ako aj neoprávnenými odbermi zemného plynu. V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C/461/2015, rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 16C/191/2008, rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013, rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
39Cb/208/2012, rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cb/11/2012, rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/158/2012 a rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 28Cb/87/2013, z ktorých vyplýva, že na konanie ohľadom vzniknutej škody z titulu neoprávnene odohraného plynu je žalobca aktívne legitimovaným subjektom priamo zo zákona. V tomto smere ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, sp. zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015, sp. zn. lCdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, a sp. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. K predmetu sporu uviedol, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla a úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla. V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Zdôraznil, že skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Uviedol, že spravila (t.j. pri bežných odberoch) sú pre určenie množstva odobratého plynu smerodajné údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15 ods. 6 Zákona o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, nemožno tieto údaje použiť. Aj v tomto prípade meradlo za rozhodné obdobie vykázalo určité množstvo spotrebovaného plynu, vzhľadom však na charakter porušenia zabezpečenia meradla, nie je možné toto množstvo plynu použiť na účely vyfakturovania odobraného množstva plynu. Ak by dodávateľ na základe takto poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Navyše v prípadoch, kedy bolo pozmenené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje plomba počítadla, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu, ktorý takýto plynomer indikuje, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu. Nie je teda možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť, a preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu uplatní vykonávací predpis. Žalobca nesúhlasil s hypotézami a tvrdeniami žalovaného a mal za to, že dikcia zákona je v otázke platnosti overenia určeného meradla a s ňou spojených následkov dostatočne zrejmá. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovanému nebola za obdobie neoprávneného odberu fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jeho dodávateľa z dôvodu zániku platnosti overenia meradla pre poškodenie jeho zabezpečenia a nie je možné akceptovať údaje na tomto meradle. Plyn, ktorý žalovaný odobral, nebol teda odobraný od jeho dodávateľa. Žalobca zjednodušene uviedol, že žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatil. Žalovaný však takýto plyn odoberá de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje. Plyn, ktorý odoberal žalovaný priamo z distribučnej siete je určený na pokrytie prípadných strát pri haváriách, alebo na pokrytie neoprávnených odberov zemného plynu (ako je tomu v tomto prípade). Inak povedané jedná sa o plyn žalobcu, ktorý bol určený na vyvažovanie a udržiavanie stáleho tlaku a pokrývanie strát v distribučnej sústave plynu a plnenie ďalších úloh ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona (Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom). Tvrdenia žalovaného, že k škode nedošlo, preto žalobca považuje za neopodstatnené. Žalobca poukázal aj na fakt, že meradlo plynu na odbernom mieste žalovaného sa nenachádzalo na verejne prístupnom mieste, ale za plotom rodinného domu na jeho fasáde a za ochrannou skrinkou. Verejne prístupným miesto je miesto prístupné každému bez obmedzenia. V tomto prípade skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto musel žalobca použiť výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia, a to vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako mu ukladá zákon o energetike. K hodnovernosti predloženého znaleckého posudku žalobca uviedol, že pri výmene meradla bol prítomný žalovaný, ktorý uloženie plynomeru po jeho demontáži potvrdil podpisom na zápise a súčasne podpísal prelepenú krabicu, do ktorej bol vložený plynomer. Takáto krabica, v ktorej sa nachádza plynomer je následne zaslaná znalcovi na znalecké posúdenie. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, Severná 26, 974 01 Banská Bystrica č. 311/PL-2013 zo dňa
15.09.2013. V posudkovej časti znalec v znaleckom posudku uviedol, že zistil poškodenie odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Plomba zabezpečuje plochu číselníka a krytu číselníka tak, aby ho nebolo možné z telesa Plynomeru demontovať. Po odstránení plomby je kryt číselníka a číselník možné demontovať, čím plynomer neprestáva byť funkčný, cez plynomer plyn preteká, pričom meradlo, keďže je dané dole z plynomeru, nezaznamenáva stav pretečeného plynu. Taktiež je možné následne ovplyvňovať stav na meradle. Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla (plomby). V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn, je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných hodnou plynu na ľubovoľnú hodnotu. Uviedol, že znalec Ing. Peter Leška, je odborník na mechanoskopiu a je schopný preskúmať okrem tvarovej a rozmerovej zhody špecifických znakov porovnávaných plomb aj samotnú metodiku a spôsob výroby plomb. Skúma teda aj zhodu spôsobu výroby a opracovania nástroja, ktorý odtlačok vyhotovil. K žalovaným vznesenej námietke premlčania s tvrdením, že žalobca nepreukázal, že žalobu podal včas v rámci objektívnej premlčacej doby, uviedol, že vždy ak existuje pochybnosť o prípadnej manipulácii s meradlom, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom bola táto manipulácia vykonaná, je potrebné podrobiť meradlo znaleckému dokazovaniu. To, že došlo k určitému zásahu musí konštatovať nezávislá osoba - znalec. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/43/2010 zo dňa 29.02.2012, a taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod Rc 38/75. Žalobca mal za to, že za rozhodný moment začiatku plynutia premlčacej doby nastal po tom, ako bolo poškodenie zabezpečenia preukázané - konštatované nezávislou osobou. Týmto je naplnený predpoklad preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. A taktiež nenastáva skôr, ako je škoda určená výpočtom podľa zákona. Týmto je naplnený ďalší predpoklad, a to objektívneho vyčíslenia škody v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Tento právny názor žalobcu je plne konformný s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto sa názor žalovaného vzhľadom na uvedené sa javí žalobcovi výslovne scestne špekulatívny a účelový. Žalobca má za to, že si splnil povinnosť a uplatnil si nárok v 2 ročnej subjektívnej lehote. Ďalej uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu, uviedol len nepodložené dohady a ďalej bez opory v akomkoľvek zákone a súdnom rozhodnutí a v tejto súvislosti spochybnil taktiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej má žalobca za to, že aj bez predloženia podkladov, ktoré získal žalobca od orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s „pretáčaním plynomerov“ je nárok žalobcu nesporný. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku a preto žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami a prednesmi strán na pojednávaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (faktúra č. XXXXXXXXXX, výpočet škody, vyfakturovanie škody, znalecký posudok č. 311/PL-2013, správa o neoprávnenom odbere zemného plynu, zápis zo dňa 09.09.2013, ročné zúčtovanie, vyplatenie preplatku žalovanému zo dňa 23.10.2013, fotografie umiestnenia meradla) výsluchom svedka Ing. Petra Leška, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013, splatnou dňa 09.10.2013, vyúčtoval žalobca žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.10.2012 do 09.09.2013 v celkovej výške 4.098,63 eura. Prílohu faktúry tvoril Výpočet škody, sprievodný list, kópia posudku a žiadosť o splátky. Škoda bola vypočítaná podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z..
8. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 09.09.2013 spísaných zamestnancom žalobcu a podpísaných žalovaným vyplýva, že na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX (X. O. XX, XXX XX Q.), bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo XXXXXXXXXXXX. Pritom bolo zistené, že plynomer je verejne nedostupný a pri výmene odberateľ umožnil aj fotodokumentáciu spotrebičov. Overovacie/ zabezpečovacie značky M43/05 sa zaslali na posúdenie znalcovi.
9. Zo Znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom č. 311/PL-2013 zo 15.09.2013 na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. V časti II. A (Nálezová časť) znalec uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený
plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XXX-XX-D., ktorý má na počítadle údaj „10796,196“. Z predloženého plynomeru demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie „06 M43“. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby a optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku a môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja.
10. Znalec bol na pojednávaní vyslúchnutý v procesnom postavení svedka, kedy popísal a demonštroval spôsob demontáže plomby tak, že do nej zakrútil skrutku, resp. do miesta, kde nie je odtlačok raznice, a vytiahol ho, pričom bolo počuť špecifický zvuk. Z výsluchu svedka ďalej vyplynulo, že pri vypracovávaní znaleckého posudku plombu z číselníka takým istým spôsobom ,ako to demonštroval, t.j. do nosnej časti plomby do zaskrutkoval skrutku a za tú ju z krytu číselníka vybral. Tento spôsob demontáže plomby je z jeho pohľadu najjednoduchší, nedochádza k poškodeniu označenej časti ani krytu číselníka. Predtým ako plombu týmto spôsobom demontoval, neskúmal či je možné túto plombu demontovať aj iným spôsobom, nakoľko toto je najjednoduchší spôsob. Pri demontáži plomby takýmto spôsobom, môže dôjsť k tomu, že zaisťovací prvok plomby sa poškodí, a to tak, že buď dôjde k odtrhnutiu tohto zaisťovacieho prvku, čo je sprevádzané zvukovým efektom alebo nedôjde k odtrhnutiu zaisťovacieho prvku. Tieto skutočnosti sú vždy zapísané v znaleckom posudku. Zistiť, že zaisťovací prvok bol poškodený je možné len potom, ako plombu demontuje. Nezistil poškodenie šroubovákom na plombe. Jediný spôsob, ktorý by mohol tieto skutočnosti preukázať, by bolo nahrávanie na videozáznam, čo v danom prípade nerealizoval. Iný spôsob demontáže plomby ako vytrhnutie pomocou šróby neskúmal, zatiaľ to odo neho nikto nechcel. Plomba sa k nemu dostane v zalepenej krabici a či mohla byť demontovaná niekým predtým, ako sa plynomer dostal k nemu, uviesť nevedel. Postup po obdržaní plynomeru, je taký, že meradlo vyberie z prepravného obalu, potom ho nafotí a aj stav počítadla a následne demontuje plombu, príp. plomby. Túto plombu potom skúma pod optickým zariadením, a toto zadokumentováva pomocou digitálnej mikroskopickej kamery. Prípadné zistenia popíše a na základe toho odpovedá na položené otázky. Po odstránení plomby je možné číselník vybrať von a dá sa s ním manipulovať. Po demontáži číselníka je možné rukami prestaviť stav počítadla bez nejakých viditeľných stôp, netreba na to nástroj. V predmetnej veci neskúmal, či s číselníkom bolo manipulované, nebolo to predmetom znaleckého posudku. Žiadny zákon platný na území SR, mu neukladá, aby postup pri vykonávaní znaleckého dokazovania zaznamenával na video. Za posledný rok vypracoval 794 posudkov, pričom 90 % týchto posudkov bolo pre žalobcu.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
16. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
17. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
18. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom má jednoznačne za to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je subjektom oprávneným uplatniť právo na náhradu škody voči žalovanému v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, pričom za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko mu bol preddavky vrátené ako preplatok.
21. Taktiež súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalovanému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, keďže žalobou uplatnený nárok sa týka náhrady škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, teda tento nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve.
22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní vykonal na odbernom mieste žalovaného kontrolu a demontoval meradlo slúžiace na meranie spotreby zemného plynu, keďže vzniklo podozrenie že predmetné meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Meradlo bolo následne zaslané znalcovi na znalecké skúmanie (pozn. v Zápise zo dňa 09.09.2013 sa uvádza, že overovacie/zabezpečovacie značky M43/05) a zo záverov znaleckého posudku mal žalobca preukázané, že plynomer mal poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (na plombe sa nachádzalo označenie 06 M43). S poukazom na uvedené vyúčtoval žalovanému škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným, a to faktúrou č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013, splatnou dňa 09.10.2013, za obdobie od 19.10.2012 do 09.09.2013 v celkovej výške 4.098,63 eura. Škodu žalobca vyčíslil podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., pričom poukazoval na to, že meradlo žalovaného sa nachádza na verejne neprístupnom mieste a vzhľadom na to žalobca výpočet škody musel vykonať prostredníctvom Vyhlášky, a nemohol aplikovať ust. § 82 ods. 4 Zák. o energetike, kedy by použil výpočet podľa typového diagramu. Vykonaným dokazovaním však súd nemal za preukázané, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, napriek predloženému znaleckému posudku znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Keďže žalobcom predložený súkromný znalecký posudok neobsahoval náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 CSP (jeho súčasťou nebola doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. S poukazom na uvedené bol znalec na pojednávaní vypočutý ako svedok a zároveň bolo možné odborné závery podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP totiž podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. S poukazom na uvedené súd má za to, že znalecký posudok je nepreskúmateľný pokiaľ ide postup znalca pri vykonávaní znaleckého dokazovania, tak ako to uviedol v procesnom postavení svedka na pojednávaní, že v prípade, ak plomba má poškodené zaisťovacie prvky, pri jej odnímaní nekladie tak silný odpor a jej demontáž nie je sprevádzaná zvukovým efektom lámania zaisťovacieho prvku a tiež, že v prípade, ak by mal plombu poškodiť pri demontáži znalec, bolo by jej demontovanie možné len s využitím veľkej sily a bola by táto skutočnosť uvedená priamo v posudku. Žiadna z týchto skutočností však nie je v znaleckom posudku výslovne uvedená. Znalcovi nič nebránilo (aj napriek skutočnosti, že mu to právny predpis výslovne neukladá)
vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukovým efektom v prípade, ak dôjde k odtrhnutiu zaisťovacieho prvku, prípadne použiť silomer za účelom zaznamenania sily potrebnej na vytiahnutie plomby. V opačnom prípade nie je možné urobiť jednoznačný záver, že zaisťovací prvok v čase znaleckého skúmania chýbal, a že nedošlo k jeho poškodeniu počas znaleckého skúmania.
23. Záväzkový právny vzťah zodpovednosti za škodu sa vo všeobecnosti realizuje pri splnení týchto základných predpokladov: a) vznik škody, b) právna skutočnosť, ktorá spôsobila škodu (škodová udalosť), c) príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou ňou spôsobenú. Škoda ako majetková alebo nemajetková ujma je odškodniteľná, ak sa prejavila vo vonkajšom svete, a to takým spôsobom, že ju možno objektivizovať (vyčísliť). Škoda vzniká ako dôsledok určitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť protiprávny úkon osoby, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť alebo môže ísť o inú objektívnu právnu skutočnosť. Súčasne môže ísť o kumuláciu subjektívnych a objektívnych okolností, ktoré viedli ku vzniku škody. Zo samotného príčinného vzťahu medzi škodovou udalosťou a škodou vyplýva, že medzi škodovou udalosťou a vznikom škody musí byť určitý odstup: škoda vždy vznikne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila. K uvedeným obligatórnym predpokladom pristupuje spravidla ako ďalšia podmienka zavinenie škodcu, čo v danom prípade nie je potrebné, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu. Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, vzniká poškodenému subjektívne právo na náhradu škody. Toto právo prerastá do štádia nároku v momente, keď je známa osoba škodcu a škoda (ujma) je vyčísliteľná v peniazoch. Od tohto momentu začína poškodenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody, v rámci ktorej sa môže uplatniť toto právo žalobou na súde.
24. Súd má za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ako ani vznik škody, na základe čoho súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Napriek vyššie uvedenému, teda aj v prípade, ak by bolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a teda neoprávnený odber plynu (protiprávny úkon), vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný vznik škody, ktorý je základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v zmysle ktorého predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu nie je len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu, ale žalobca je povinný preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď § 82 ods. 3 ZoE je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. Súd má preto zato, že nie každý neoprávnený odber zemného plynu, za ktorý sa považuje odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody. Ani samotné poškodenie zabezpečovacieho prvku meradla nepreukazuje príčinnú súvislosť s prípadným zásahom do nameraného množstva odobratého plynu meradlom. Žalobcu v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno, že mu skutočne vznikla škoda, pričom samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Zároveň žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala nesprávna funkčnosť meradla, teda v konaní nebolo preukázané, že by bol skutočne namieste postup v zmysle § 82 ods. 3 ZoE, t.j. že by nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a teda bolo nevyhnuté použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky. V tomto smere je potrebné uviesť, že náhrada škody má predovšetkým kompenzačný charakter, pričom vyčíslenie škody žalobcom v zmysle Vyhlášky pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, nakoľko za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19.10.2012 do 09.09.2013 mala byť spotreba žalovaného vo výške 8.983,80 m3, kým spotreba plynu žalovaným za obdobie od 19.10.2011 do 18.10.2012 bola vo výške 935 m3, čo zjavne nezodpovedá reálnej spotrebe ktoréhokoľvek bežného odberateľa. Z uvedeného vyplýva, že by takýto výpočet náhrady škody zjavne nezaisťuje iba naplnenie kompenzačného princípu náhrady škody, ale ním dochádza v rozpore so zákonom k nadkompenzácii poškodeného.
25. Z vyššie rozvedených dôvodov, kedy žalobca nepreukázal vznik škody ako základného predpokladu pre priznanie nároku na jej náhradu, zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného
by bolo bez právneho významu. Len pre úplnosť súd uvádza, že v prípade, ak by dospel k záveru, že žalobca bezpečne preukázal vznik škody, právo žalobcu by premlčané nebolo (v tomto smere sa súd stotožňuje so žalobcom), nakoľko pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.