Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-9-2020.pdf
PDF · 78.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, G. X/XXXXX, G., o zaplatenie 3 333,87 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.06.2019 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 333,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.05.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že dňa 05.11.2007 uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. G., na základe ktorej zriadil žalovanému úverový rámec, teda poskytol revolvingový úver. Uviedol, že súčasťou zmluvy bol aj sadzobník poplatkov. Dňa 27.02.2017 využil svoje oprávnenie a vypovedal predmetnú zmluvu. Pohľadávka žalobcu spočíva v sume 3 333,87 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými transakciami. Žalobca dňa 22.03.2019 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlhu, avšak bezúspešne.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, predžalobnú výzvu zo dňa 22.03.2019, výpoveď zmluvy zo dňa 27.02.2017, fotokópiu poštovej obálky, mesačné výpisy z kreditnej karty a zoznam transakcií na karte.
4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 23.09.2020.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky žalobcom predložené a navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých následne zistil doleuvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 14.12.2007 v písomnej forme zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. G. (ďalej len "zmluvu"), predmetom bolo vydanie a používanie kreditnej karty žalovaným s výškou úverového rámca 50 000, Sk.
8. Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:
- žalobca poskytol úver na dobu 40 dní ako bezúročný, následne za úrokovú sadzbu, ktorej výšku žalobca určí v zmysle úrokovej politky, ktorá je zverejnená na dostupných miestach v priestoroch pobočiek a expozitúr bánka;
- výpočet úrokov závisí od výšky splátky dlžnej sumy;
- pri úhrade sumy menšej ako je dlžná suma do dňa splatnosti ale vo výške aspoň minimálnej splátky, si žalobca účtuje úrok vo výške 17,20 % ročne;
- pri úhrade sumy menšej ako je dlžná suma a nižšej ako je minimálna splátka do dňa splatnosti, si žalobca účtuje sankčný úrok vo výške 25 % ročne;
- žalobca si vyhradil právo kedykoľvek jednostranne meniť dohodnutú výšku úrokovej sadzby, pričom žalovaný toto právo akceptoval;
- žalovaný zobral na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nebolo možné zo strany žalobcu určiť RPMN spojenú s revolvingovým úverom.
9. Zo zoznamu transakcií vyplývalo, že žalovaný celkovo uhradil žalobcovi sumu 30 329,30 eura, pričom na výberoch z bankomatov a platbách u obchodník z úveru vyčerpal celkovo sumu 29 312,73 eura. Žalobca zároveň žalovanému účtoval v rámci debetných operácii aj sumu 7,47 eura na poplatkoch za vedenie úverového účtu, sumu 333,32 eura za omeškanie platieb, sumu 3 622,25 eura za úroky, sumu 83,53 eura za úroky z omeškania, sumu 8,30 eura za ročný poplatok za kartu, sumu 4,98 eura za poplatok za výber z bankomatov, sumu 16,60 eura za znovuvydanie karty, sumu 175,- eur za blokáciu karty a sumu 105,- eur za dočasné zatvorenie karty.
10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce absolútne obchodnoprávne záväzkové vzťahy (§ 261), zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.) a zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorých mal za to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.12.2007 v písomnej forme zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútny obchodno- záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ (banka, podnikateľ) podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzhľadom na jej obsah aplikoval osobitný predpis upravujúci spotrebiteľské úvery a to zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
11. Vyššie uvedená zmluva musela v čase jej uzatvorenia podľa zákona č. 258/2001 Z.z. obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že musela byť uzatvorená v písomnej forme. Veriteľ podľa § 4 ods. 3 tohto zákona nebol oprávnený požadovať úrok a poplatky, ktoré neboli v zmluve o úvere uvedené. V prípade, ak predmetná zmluva neobsiahla všetky náležitosti, ale na jej základe bol poskytnutý spotrebiteľovi úver (alebo dodaná služba, tovar), zmluvu bolo treba považovať za platnú. Ak však veriteľ v zmluve neobsiahol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, úver sa podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o RPMN patrí medzi najdôležitejšie údaje obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože pre spotrebiteľa je práve tento údaj indikátorom ceny úveru.
12. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným predstavovala tzv. zmluvu o revolvingovom úvere. Pri takomto type úveru je schválený úverový rámec, ktorý má dlžník neustále k dispozícii bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak dlžník vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň každou splátkou zvyšuje. Z toho možno dôvodiť, že skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania sú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladom pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenie úverovej zmluvy určiť. To však neznamená, že nie je možné stanoviť výšku RPMN pre určitú modelovú východiskovú situáciu, vychádzajúc z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia. Možno vychádzať napríklad z výšky úverového rámca ako výšky poskytnutého úveru, výšky splátok a pravidelnej mesačnej splatnosti, na základe čoho možno stanoviť aj konečný počet splátok. Uzatvorená zmluva však žiadny údaj o RPMN neobsiahla a to ani pre prípad modelovej situácie. Na základe uvedeného bolo potrebné uzatvorenú zmluvu podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
13. Zo zisteného skutkového stavu zároveň vyplývalo, že žalovaný celkovo uhradil žalobcovi z titulu uzatvorenej zmluvy sumu 30 329,30 eura a keďže žalobca sa v zmysle vyššie uvedeného mohol úspešne domáhať len zaplatenia (vrátenia) istiny poskytnutého úveru, t.j. sumy 29 312,73 eura, mal súd za to, že žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi spočívajúci vo vrátení žalobcom poskytnutého úveru podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil, čím jeho záväzok voči žalobcovi zanikol, na základe čoho súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a jeho žalobu zamietol.
14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže žalovanému ako plne úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.