Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5Er/743/2006

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému C. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. Č. XX/XX, E., o vymoženie povinnosti zaplatiť 3548,10 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,04 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1.Poverením č. 5603 016077* zo dňa 13.11.2006 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 3548,10 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK/101/2005-SM zo dňa 01.02.2006, vydaného rozhodcom JUDr. Jánom Smetanom.

2.V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti novely zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorou bola prijatá okrem iného aj právna úprava obsiahnutá v § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 6, súdny exekútor súdu dňa 25.01.2016 postúpil oznámenie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.01.2016, v ktorom oprávnený uviedol, že dňa 29.10.2004 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 4336346003 na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku vo výške 2389,96 Eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 1044,41 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a to za celú dobu poskytnutia pôžičky. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy sa povinný zaviazal uhradiť poskytnutú pôžičku oprávnenému v 24 mesačných splátkach po 99,58 Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok dňa 22.02.2005 sa stal celý záväzok povinného zo zmluvy splatným, t.j. istina vo výške 2290,34 Eur a zmluvná pokuta vo výške 1257,71 Eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy pre prípad omeškania povinného s plnením záväzkov a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený následne v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. vyplnil zmenku a uplatnil si svoj nárok na zmenkovom súde, ktorý vydal na jej podklade zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený k podaniu doložil zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 4336346003 zo dňa 29.10.2004. 4.Oprávnený na základe výzvy súdu doložil kópiu zmenky zo dňa 29.10.2004 a kópiu zmluvných dojednaní zo dňa 29.10.2004.

5.Súd pri rozhodovaní postupoval najmä podľa týchto zákonných ustanovení :

6.Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7.Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8.Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9.Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10.Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-101/05-SM zo dňa 01.02.2006 vydaný rozhodcom JUDr. Jánom Smetanom, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 106890,-Sk spolu so 6% ročným úrokom od 15.04.2005 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 356,-Sk a nahradiť trovy konania vo výške 1500,-Sk, všetko do troch dní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2006. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok zo zmenky vystavenej na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 43363-46003, ktorú dňa 29.10.2004 oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom. V zmysle zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume 72000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o zmluvnú odmenu vo výške 31464,-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania a prílohy špecifikované v zmluvných dojednaniach. Dlžník je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.

12.V bode 5 Zmluvných dojednaní „Zabezpečenie pôžičky“ dlžník svojím podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú zmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená, zmenka je vystavená na rad veriteľa s tým, že v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania bude veriteľ oprávnený túto zmenku vyplniť a z takto vyplnenej blankozmenky sa domáhať uspokojenia svojich pohľadávok.

13.V bode 12 Zmluvných dojednaní veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by dlžník mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí napríklad povinnosť dlžníka v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania. Ďalej v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 15 dní po termíne splatnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty). V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 30 dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty), atď.

14.V bode 16.2 Zmluvných dojednaní bola následne upravená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: o JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 930 00 Bratislava 3, č.ú.: 0019235037/0900; o JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0265, so sídlom Horná 51, 974 00 Banská Bystrica, č.ú.: 1214593002/5600; o JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice, pracovisko Čajakova 5, č.ú.: 4350213506/3100. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Podľa čl. 16.3. zmluvných dojednaní „Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie bude popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“

15.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

16.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006,, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006,, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18.Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006,, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

19.Podľa Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

20.Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.

21.Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23.Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek) a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., keď zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatváral za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah

zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Pre posúdenie, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je v danom prípade rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.

24.Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, pričom tu bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. V nadväznosti na uvedené tak súd skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

25.V prvom rade súd po opätovnom skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky konštatuje, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatnou. Súd predovšetkým poukazuje na to, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za podmienku neprijateľnú, ktorá je v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by výlučne spory rozhodovali. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v Zmluvných dojednaniach, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodovanie sporu rozhodcami je pritom paušálnym spôsobom, (dokonca s uvedením konkrétnych osôb rozhodcov) zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať, čo vedie k pochybnostiam o objektívnosti rozhodovacieho procesu a o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Záverom je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS) a v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, tak nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu zo zmenky je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný titul vydal orgán na to nepríslušný, ide tak o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

26.Okrem vyššie uvedeného záveru súd považuje za potrebné poukázať i na ďalšie zistenia, a to že v danom prípade je v zmluve hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne na prospech veriteľa, obsahuje prakticky len povinnosti dlžníka (porov. bod 7 zmluvy - „Práva a záväzky dlžníka“, pričom žiadne práva dlžníka neobsahuje) a práva a výhody veriteľa. Vo svetle prijatej novely Exekučného poriadku súd predovšetkým poukazuje na zmluvné dojednania ohľadom zabezpečenia pôžičky zmenkou obsiahnuté v článku 5 Zmluvných dojednaní, ktoré súd považoval rovnako za neplatné pre rozpor s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Dlžník sa tu zaviazal pre veriteľa vystaviť zmenku s neuvedením sumy a údaju splatnosti zmenky, pričom zmenkovú sumu mohol veriteľ vyplniť uvedením ľubovoľnej sumy zahrňujúcej, ale neprekračujúcej všetky pohľadávky veriteľa zo zmluvy splatné ku dňu splatnosti zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, je neprijateľné, a tým neplatné, keď že okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je

v súlade so zmluvou a že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktoré mal v zmysle § 4 ods. 7 zákona č.258/2001 Z.z. prihliadať. Dobrým mravom sa priečia i dojednania o zmluvných pokutách obsiahnuté v Zmluvných dojednaniach. Zmluvné pokuty za omeškanie so splnením záväzku predstavujú pre spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O.z.) absolútne neplatná.

27.V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve a jej súčastiach a na viaceré zistené rozpory zmluvných ustanovení s dobrými mravmi. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.

28.Súdny exekútor JUDr. Peter Matejovie si podaním doručeným dňa 16.11.2012 od oprávneného uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 41,98 Eur.

29.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

30.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

31.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

32.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

33.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

34.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

35.Podľa § 27a ods. 1 vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

36.Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

37.Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorá v znení účinnom do 30.4.2008 ustanovuje v § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, že v prípade zastavenia exekúcie sa odmena určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony. Súd poznamenáva, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie

vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie; spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24.11.2006 a jeho expedícia účastníkom konania 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné.

38.Po vykonaných úpravách súd v zmysle citovaného § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného nahradením exekútorských trov podľa § 14 ods. 2, § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 26,04 Eur pozostávajúcich:

- z paušálnej odmeny za 5 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného) vo výške 5 x 3,32 Eur = 16,60 Eur,

- náhrady hotových výdavkov vo výške 5,10 Eur (poštovné výdavky),

- z 20 % DPH z odmeny za výkon exekučnej činnosti (základ dane 21,70 Eur) vo výške 4,34 Eur,

39.Súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 C.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.