Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-114-2016.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: F. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX K. č. X, o zaplatenie 165,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 165,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 25. 10. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa svojou žalobou zo dňa 16. 9. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 165,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 25. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, a žalovaný uzatvorili dňa 30. 10. 2012 Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 198,- eur. Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach po 11,- eur, do dňa podania žaloby uhradil celkovo 33,- eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho žalobca listom zo dňa 3. 10. 2013 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 165,- eur. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013.
3. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke číslo XXXXXXXX so všeobecnými podmienkami, predžalobná upomienka s doručenkou, prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Po podaní žaloby bola pohľadávka postúpená na žalobcu, preto súd uznesením zo dňa 2. 3. 2017, pod č. k. XXCsp/ XXX/XXXX - XX, vyhovel návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu a pripustil, aby z konania vystúpil Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
10. Dňa 30. 10. 2012 uzatvorili právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX na nákup mobilného telefónu Samsung Galaxy Xcover (kúpna cena 225,- eur). V zmysle zmluvy bola žalovanému schválená a poskytnutá pôžička vo výške 198,- eur, pričom podľa prehľadu splátok (č. l. 8 spisu) žalovaný splatil na pôžičku 33,- eur (mimo to suma 27,- eur bola zložená ako akontácia, nejednalo sa o splátku pôžičky). Podľa predloženej zmluvy pôžička bola dohodnutá so splatnosťou 18 mesiacov po 11,- eur (spolu tak 198,- eur), splátky splatné vždy k 28. dňu, počnúc 28. 12. 2012 až do 28. 5. 2014, ročná úroková sadzba 0 %, RPMN 0 %.
11. Uzatvorená zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
12. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ, hoci sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z.
13. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne vyplatil sumu pôžičky 198,- eur.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 30. 10. 2012, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 3 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), účinný k 2. 8. 2012, Spotrebiteľským úverom nie sú: i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Druhové určenie veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť z podstaty veci samej, ale z jej určenia účastníkmi vzťahu. Musí pritom ísť o dohodu v tom, že dlžník vráti ten istý druh veci. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov, treba rozlišovať, či ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, alebo o iné zmluvy. Ak ide o spotrebiteľský úver, vzťahuje sa naň úprava, ktorá je predmetom cit. zákona. Ak sa uzavrie iná zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov, treba aplikovať § 53 ods. 6 OZ v znení po novele (zákon č. 129/2010 Z.z.), ktorý upravuje výšku odplaty, ako aj § 53b upravujúci sankcie za omeškanie.
16. Podľa § 53 ods. 6 OZ, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53b ods. 1 OZ, (1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
17. Z prehľadu splátok a úhrad predložených navrhovateľom vplýva, že v stĺpci „úhrada“ je uvedená suma v celkovej výške 60,- eur (z toho sa však jedná o akontáciu vo výške 27,- eur, nie splátku), k ďalším úhradám zo strany žalovaného došlo vo výške 33,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 33,- eur a žalovaný má žalobcovi uhradiť ešte 165,- eur, keďže pôžička bola dohodnutá bezúročne.
18. Po preštudovaní dôkazov súd dospel k názoru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný neuhradil na vrátenie pôžičky nič, pričom bol povinný tak robiť v mesačných splátkach po 11,- eur a to od 28. 12. 2012 až do 28. 5. 2014. Keďže bol žalovaný v omeškaní, právny predchodca žalobcu zosplatnil pôžičku ku dňu 3. 10. 2013. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celej sumy v lehote do 3 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný neprevzal, táto sa považuje za doručenú dňom 21. 10. 2013 (dňom vrátenia zásielky), plniť mal tak do 24. 10. 2013 (štvrtok) a keďže neplnil, dňom 25. 10. 2013 sa dostal do omeškania. Preto od 25. 10. 2013 je žalovaný v omeškaní so zaplatením pôžičky vo výške 165,- eur.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 25. 10. 2013 určená vo výške 0,5 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,5 % ročne.
21. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Žalobca bol v konaní plne úspešný a teda vzniklo mu právo na náhradu všetkých, účelne vynaložených trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.