Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Veronikou Pavlákovou na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2017 takto

rozhodol:

obžalovaný

Z. N., J.. XX.XX.XXXX I. N. J. I., K. G. N. J. I., N. X/XX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 28.10.2009 v Martine prevzal na čerpacej stanici M. v Martine, na Ul. P. K. Č.. X, ako zhotoviteľ a falošne splnomocnený zástupca spoločnosti X. U., N..V..Q.. N. J. I. od konateľa spoločnosti M. N..V..Q.. S. ako objednávateľa, finančné prostriedky v sume 1.000 eur a dňa 30.10.2009 na stavbe v Chorvátskom Grobe znovu v sume 1.000 eur, ktoré mali byť v zmysle zmluvy a dodatku použité ako záloha na vykonanie dohodnutých stavebných prác s tým, že v prípade nedokončenia prác budú tieto v plnej sume objednávateľovi vrátené, obžalovaný práce vykonal iba v minimálnom rozsahu, peniaze nevrátil, použil ich na iné účely, pracovníkov nevyplatil ani v minimálnom rozsahu, dokonca na zastupovanie spoločnosti X. U., N..V..Q.. S. nebol ani konateľom spoločnosti splnomocnený, čím spoločnosti M. N..V..Q.. S. spôsobil škodu v sume 2.000 eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému Z. N., nakoľko pokladá trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 07.05.2014, č. k. 6T/94/2013-204, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.01.2015, sp. zn. 3To/42/2014 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť M., N.. V.. Q.., N. N. W.. H. Č.. XX, S. XXX XX, IČO: 44 874 278, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. N., svedka poškodeného D. G., svedka Ľ. X., oboznámením sa s výpoveďou svedka Z. A. z prípravného konania, v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi a dospel k záveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný Z. N. na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste, vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. V ďalšom priebehu pojednávania využil právo nevypovedať, zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. V tejto po zákonnom poučení uviedol, že mal riadnu pracovnú zmluvu s pánom X., ten bol osobne aj pri prevzatí peňazí a aj pri výkone prác. Poskytnutá záloha bola použitá na cestovné, stravné, ubytovanie a za výkon prác realizovaných na zateplenie rodinného domu v Chorvátskom Grobe. Pracovali na tom štyria ľudia, sedem dní. Spolupracovníkmi boli Ľ. X., Z. A. a osoba menom V. zo Spišskej Novej Vsi, ktorého priezvisko uviesť nevedel. Na stavbu vycestovali do Chorvátskeho Grobu dvakrát. Zálohu za ubytovanie zaplatili 800 eur, doklady o tom mal pán X.. Zo zálohy sa platilo cestovné, stravné, 150 eur pánovi G., 100 eur pánovi X. ako zálohy a tomu V. 50 eur. X. o zálohách vedel, pretože stál pri obžalovanom pri ich preberaní. X. to aj vybavoval, nakoľko pán G. prišiel rovno na stavbu. Po obdržaní druhej zálohy vo štvrtok ráno na stavbe pracovali ešte aj celý piatok, v sobotu ráno odišli na dušičky. Po sviatkoch sa vrátili na stavbu iba traja, pán X. už neprišiel. Docestovali v nedeľu večer a v stredu odišli preč. Volali pánovi G., že na predmetnom dome je poobtrhávaný polystyrén a vtedy pán G. povedal, aby sa zbalili, že vybaví niečo iné alebo to porieši tam. Na mieste bolo veľa partií, ktoré zatepľovali, a tak im spravili škodu obtrhaním polystyrénu. Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti X. U., N.. N. V..Q.. mu vystavil pán X.. Zálohy preberal obžalovaný, pretože mu povedal pán X., že keď to vybavil, tak sa má o to starať.

Svedok poškodený D. G. na hlavnom pojednávaní žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody vo výške 2000 eur. Po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že v roku 2009 bol konateľom spoločnosti M., N..V..Q.., ktorá zanikla dňom 24.11.2009. Ako konateľ tejto firmy potreboval stavebných pracovníkov na zatepľovanie domov v Chorvátskom Grobe. Medzi najlacnejšie ponuky patrila ponuka pána Stoličného, s ktorým si podmienky dohodli telefonicky, následne sa stretli na čerpacej stanici dňa 28.10.2009 v Martine, kam N. prišiel s partiou chlapov na aute s východniarskou značkou. Na druhý deň alebo po dvoch dňoch čo prišli na miesto prác mu N. telefonoval a žiadal ďalších 1.000 eur, inak odídu zo stavby. Hneď na druhý deň teda doniesol na stavbu sumu 1.000 eur a túto oproti podpisu odovzdal N.S.. Po krátkom čase mu bolo zhotoviteľom oznámené, že nebola urobená práca, chlapi odišli zo stavby a aj tá práca, ktorú vykonali, bola nekvalitná a musela sa opravovať. Následne komunikoval prostredníctvom SMS so N., ktorý uviedol, že z vážneho dôvodu musel odísť zo stavby, ale sa o pár dní vráti a bude pokračovať. To sa však nestalo. Bol problém sa s ním telefonicky spojiť. Svedok komunikoval s manželkou obžalovaného, ktorá prisľúbila, že suma bude uhradená, bol dohodnutý splátkový kalendár, nič však nakoniec uhradené nebolo. Podal teda trestné oznámenie. Záloha 2.000 eur bola odovzdaná ako záloha za budúcu odvedenú prácu, cena bola dohodnutá za urobené m2. Ubytovanie a stravovanie bolo záležitosťou pána N.. Obžalovaný vystupoval ako zástupca spoločnosti X. U., N.. N. V..Q.., svedok komunikoval len s ním, ani nevedel, kto je X.. Obžalovaný mal aj pečiatku tejto spoločnosti. V čase, keď prišiel svedok na stavbu, boli urobené cca 2 rady polystyrénu o rozmeroch 10x10 m, aj to sa však muselo opravovať. Neskôr bol informovaný, že chlapi sa po donesení druhej zálohy v priebehu piatich minút od jej prevzatia zbalili a odišli zo stavby preč. Keď sa obžalovaný s partiou na stavbu nevrátili, po pár dňoch dal ich robotu investor opraviť a dorobiť inej partii. Od X. následne dostal list, ktorý je aj súčasťou spisu. V ňom sľuboval, že dá veci do poriadku, nič také sa však nestalo. Hovorili o kompenzovaní škody odrobením si sumy 2.000 eur s partiou na prácach v Nemecku, to sa však nerealizovalo. Škodu nežaloval v civilnom konaní, bol presvedčený, že podaním trestného oznámenia sa to vyrieši a peniaze sa mu vrátia. Na hlavnom pojednávaní sa nevedel presne vyjadriť, koľko ľudí a koľko dní presne robilo na dohodnutej zákazke. Zrejme išlo o štyroch ľudí. Pri preberaní peňazí bol len obžalovaný. Bol si istý, že po odovzdaní druhej sumy peňazí za pár minút, najneskôr do dvoch hodín, boli chlapi zo stavby preč. Z jeho inzerátu bolo zrejmé o akú prácu ide a čo je potrebné spraviť. Vyplatená záloha v prípade vykonávania prác by postačovala cca na mesiac práce. Informácie zo stavby mal od pána H., ktorý domy staval, pričom zatepľovanie zabezpečoval formou subdodávky. Obžalovaný pri preberaní

peňazí vystupoval ako predstaviteľ firmy, potvrdenia orážal aj pečiatkou tejto firmy. Svedok spochybnil tvrdenie obžalovaného, že mu po odovzdaní peňazí mal volať zo stavby - spomenul si totiž, že bol šokovaný informáciou o opustení stavby obžalovaným s partiou hneď po odovzdaní druhej zálohy. Ak bol polystyrén na dome otrhaný, predpokladá, že práca bola odvedená nekvalitne, tak sa to muselo riešiť. Práce tam bolo dostatok. K výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že nechápe, kde má byť jeho podvodný úmysel vo vzťahu k poškodenému. Písomnosti sa robili na tlačiarni a počítači pána X., ktorý nemal vyjadrovacie schopnosti, a preto zastupoval firmu a vybavoval zákazky obžalovaný. Zákazku riadne vyúčtoval, zvyšné peniaze vrátil pánovi X..

Svedok Ľ. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že s pánom G. jednal obžalovaný, ktorý od neho prevzal 2.000 eur, pričom na stavbe pracovali asi tri alebo štyri dni. Išlo o čas pred sviatkami všetkých svätých. Obžalovaný tieto peniaze premárnil - prepil a prehral. Materiál na stavbe už bol, ich náklady na ubytovanie a stravu nemohli byť dokopy určite viac ako 500 eur. V jeden večer, keď tam boli v bare, videl ako obžalovaný hádže peniaze do automatu. Po nahliadnutí na listinný dodatok k zmluve zo spoločnosťou M., N..V..Q.. zo dňa 30.10.2009 uviedol, že túto listinu on nepodpisoval, podpis nie je jeho. Nepodpísal ani splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti X. U., N.. N. V..Q.. obžalovanému zo dňa 25.10.2009, a teda N. nikdy nesplnomocnil na jej zastupovanie. Ako zamestnanec pre ich spoločnosť ani nepracoval. Sumy dvakrát 1.000 eur, uvedené na pokladničných dokladoch z 28.10.2009 a 30.10.2009 nepreberal, tieto doklady svedok nepodpisoval. S pánom G. ohľadom tejto zákazky nejednal, až následne písal on s pánom G., ktorý mu mal vybaviť prácu v Nemecku, a tak sa malo aj vykompenzovať tých 2.000 eur, pretože G. bol podľa svedka dobrý a čestný človek. K realizácii tejto dohodnutej práce v Nemecku nakoniec nedošlo. Svedok uviedol, že práce pri zatepľovaní predmetného domu v Chorvátskom Grobe za 2.000 eur určite urobené neboli. Čo sa týka peňazí prehratých obžalovaným na automatoch, muselo to byť určite aspoň 1.000 eur. Nemali sa ani ako dostať domov. Za tie tri - štyri dni, čo boli na stavbe, sa spravilo cca 20m2. Nevedel sa vyjadriť, či sa po sviatkoch obžalovaný s ostatnými na stavbu vrátili, na to by mal vedieť odpovedať pán G., svedok sám tomu neveril. Prácu mu vtedy ponúkol obžalovaný, pričom svedok potreboval peniaze, keďže sa vrátil z výkonu trestu, a tak išiel s ním na západné Slovensko.

Súd sa ďalej oboznámil s výpoveďou svedka Z.Á. A. z prípravného konania. Tento svedok v nej po zákonnom poučení uviedol, že cez známu sa dostal pracovať k Z. N., ktorý mu oznámil, že pôjdu zatepľovať rodinné domy do Chorvátskeho Grobu. V aute bol ako druhý Ľ. X.. Šoféroval N.. Zastavili niekde pri Martine, N. vystúpil z auta, svedok s X. zostali sedieť v aute. N. sa asi po polhodine vrátil a pokračovali v ceste. Obžalovaný uviedol, že je všetko vybavené. Ubytovali sa, následne ich iné vozidlo doviedlo na stavbu. Začať pracovať mali na druhý deň. Na stavbe na druhý deň bol materiál, náradie však nie. Toto nemali ani oni. N. povedal, že to nejako zariadi. Požičiavali si ho od robotníkov na vedľajších stavbách. Takto zatepľovali asi štyri dni. V piatok, keď mrholilo, povedal N.Č., že idú naspäť do Spišskej Novej Vsi a vrátia sa v pondelok s tým, že on zabezpečí medzitým nástroje. Od toho piatku ani jedného z nich nevidel. Svedok sám sa do Chorvátskeho Grobu už nevrátil. Obžalovaný ho ani nekontaktoval. Na odmene presne dohodnutí neboli. On si myslel, že brigáduje u N.. Asi na tretí deň po príchode do Grobu išli večer do mesta na pivo, vtedy videl, že X. sedel pri barovom pulte a N. pri hracích automatoch a hral naraz na dvoch automatoch. Asi deň alebo dva po nich prišiel do Grobu muž, ktorý sa volal V.. Ten sa s nimi do Spišskej Novej Vsi ale nevrátil. Ubytovanie, stravu a cestu platil N.. Zateplili prednú stranu domu, nevedel odhadnúť, koľko m2, nalepili iba polystyrén, vystužovaciu sieťku už nie.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti: Trestné oznámenie podávala spoločnosť M., N..V..Q.. na Okresnú prokuratúru Martin dňa 20.05.2011, kde okolnosti skutku opísal v podstate zhodne ako vo svojich neskorších výpovediach D. G.. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia Z. N. podal sťažnosť, v ktorej namietal neexistenciu podvodného úmyslu v jeho konaní. Zákazku mal zabezpečovať v mene pána X., po odovzdaní druhej zálohy mali ešte dva dni pracovať a následne na víkend odísť domov. V pondelok sa znovu vrátili do práce a vykonávali ju až do prerušenia. Namieta charakter osoby pána X.. Zálohy použil na cestovné, stravu, ubytovanie a robotníkom. Súčasťou spisového materiálu je Dodatok k zmluve podpísaný medzi spoločnosťou M., N..V..Q.. a zhotoviteľom X. U., N.. N. V..Q.. zastúpeným pánom N., kde je potvrdené vyplatenie záloh vo výške

dvakrát 1.000 eur, obe strany súhlasili s tým, že v prípade nedokončenia diela z rôznych dôvodov je zhotoviteľ povinný vrátiť zálohu v plnej výške objednávateľovi. V spisovom materiáli sa nachádzajú príjmové doklady zo dňa 28.10.2009 a 30.10.2009, každý na sumu 1.000 eur. V dohode o vyrovnaní dlhu 2.000 eur a splátkovom kalendári sa zaviazala K. N. za Z. N. uhradiť každý mesiac po 100 eur s ukončením splácania 06.03.2012. Súčasťou spisu je aj pracovná zmluva zo dňa 20.10.2009 podpísaná medzi spoločnosťou X. U., N.. N. V..Q.. ako zamestnávateľom a zamestnancom Z. N.. V zmysle objednávky medzi M., N..V..Q.. a zhotoviteľom X. U., N.. N. V..Q.. zo dňa 26.10.2009 bolo dohodnuté vykonanie stavebných prác v Chorvátskom Grobe s nástupom od 29.10.2009 a ukončením podľa potreby. Cena bola dohodnutá na 8 eur s DPH za m2 kompletného zatepľovacieho systému. Materiál a lešenie bolo v kompetencii objednávateľa, ubytovanie, BOZP a ochranu zdravia mal zabezpečiť a hradiť zhotoviteľ, rovnako náradie mal mať zhotoviteľ vlastné. V liste Ľ. X. adresovanom D. G. sa mu ospravedlňuje za vzniknutú situáciu v dôsledku neseriózneho jednania a prístupu Z. N. bez vedomia Ľ.. X. a na vlastnú päsť. Ľ. X. sa v ňom za spoločnosť zaväzuje vzniknutú dlžobu uhradiť. V ďalšom liste Ľ. X., adresovanom OO PZ Martin - východ, sa k skutku vyjadruje v podstate zhodne ako vo svojej neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní. D. G. do spisu doložil SMS komunikáciu s obžalovaným, v ktorej obžalovaný apeluje na doplatenie ďalšej zálohy opakovanými správami s tvrdením, že má jedenásť chlapov, čo chcú robiť, argumentuje ich usilovnosťou a skúsenosťami. Tvrdí, že zabezpečil veľa chlapov, aby práca bola rýchlo hotová. Budú údajne robiť aj non-stop, no je potrebné zaplatiť ďalšiu zálohu. Uvádza, že nepôjdu ani domov, kým to nebude hotové. Prvé správy sú zo dňa 29.10.2009, následne z rána 30.10.2009, keď D. G.H. prisľúbil doplatenie druhej zálohy, čo korešponduje aj s podpísanými príjmovými dokladmi. V ďalšej komunikácii z novembra 2009 a neskôr už obžalovaný odkazuje so všetkými nárokmi na vrátenie peňazí D. G. na spoločnosť X. U., N.. N. V..Q.. Argumentuje, že bol len splnomocneným zástupcom, pričom tvrdí, že má všetko podložené potvrdeniami a svoju pohľadávku si má riešiť D. G.Č. cez firmu. Súčasťou spisu sú i listiny, ktoré preukazujú problém zabezpečiť účasť Z. N. na vyšetrovacích úkonoch v čase, keď bol ešte na slobode. Z hodnotenia správania obžalovaného z ÚVTOS Košice zo dňa 13.06.2016 vyplýva, že jeho správanie v ústave je na dobrej úrovni.

Vo výpise z evidencie priestupkov MVSR vyplýva, že obžalovaný má od 24.06.2012 štyri záznamy, všetky pre priestupky proti majetku - drobné krádeže. Obhajca obžalovaného ešte pred skončením prípravného konania podal návrh na zastavenie trestného stíhania, pričom argumentuje skutočnosťou, že pri prijatí zálohy absentoval úmysel prácu vôbec nevykonať. O trestný čin podvodu pritom môže ísť vtedy, keď je prítomný podvodný úmysel už pri prevzatí zálohy. Toto má vyvracať fakt, že na stavbe sa viac dní skutočne pracovalo. Ďalej namieta použitie prostriedkov trestno-právnej represie ako suplovanie inštitútov civilného práva. K tomu cituje viaceré súdne rozhodnutia súdov SR i ČR. V obdobnom znení bol podaný aj návrh na zastavenie trestného stíhania pri preskúmaní obžaloby po jej podaní prokurátorom na Okresný súd Martin. Súd sa oboznámil s viacerými súdnymi rozhodnutiami v iných trestných veciach obžalovaného Z. N.J., ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Išlo o rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/125/2007 zo dňa 27.05.2008, právoplatný dňa 29.10.2009, kde bol obžalovaný uznaný za vinného pre § 207 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5To/63/2008 vo výroku o treste, pričom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/73/2008 zo dňa 27.06.2016, rovnako aj právoplatným, bol obžalovaný uznaný za vinného z trestných činov podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák., § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/125/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/63/2008, zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na tridsať mesiacov. V tejto veci bol sčasti spod podanej obžaloby oslobodený, a to z dôvodu, že skutky neboli trestným činom. Vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/65/2009 bol rozsudkom zo dňa 20.01.2015, právoplatným dňa 29.09.2015

uznaný za vinného podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody tri roky a osem mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasťou spisového materiálu je i rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/94/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/42/2014 zo dňa 08.01.2015, týmto bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov, ako i povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, pričom súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.), poľahčujúce okolnosti nezistil, a tak rozhodoval za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/81/2009 zo dňa 15.03.2012, rovnako aj právoplatným, bol uznaný za vinného podľa § 251 ods. 1 Tr. zák., pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Rovnako upustené od uloženia súhrnného trestu bolo v trestnom rozkaze Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/82/2014 zo dňa 05.08.2015, právoplatnom dňa 14.05.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Z lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody odo dňa 10.03.2016 vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/65/2009. Následne má ešte nariadené ďalšie dva tresty, a to vo veci sp. zn. 4T/73/2008 a vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/147/2013 s predpokladaným koncom výkonu trestu dňa 27.05.2025. V odpise z registra trestov má obžalovaný od februára 2006 celkovo sedem záznamov. Pri prvom odsúdení sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, ďalšie dve odsúdenia z roku 2008 a 2012 sú zrušené, nasledujú rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/94/2013 zo dňa 07.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/42/2014 zo dňa 08.01.2015, vo vzťahu ku ktorému je aktuálne prejednávané konanie obžalovaného v súbehu, a preto súd musel ukladať súhrnný trest na toto odsúdenie. Nasledujú odsúdenia vo veciach, kde momentálne vykonáva trest odňatia slobody resp. ktoré mu medzičasom boli nariadené. Odsúdenie Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn. 5T/147/2013 sa ešte v odpise registra trestov nenachádza. Na žiadosť Okresného súdu Martin o zaslanie spisu vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/147/2013, bolo písomným podaním Okresného súdu Poprad zo dňa 30.09.2016, doručeným konajúcemu súdu dňa 05.10.2016 oznámené, že rozsudkom vo veci sp. zn. 5T/147/2013 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/94/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/42/2014, avšak rozhodnutie nie je právoplatné, nakoľko obžalovaný voči nemu podal odvolanie.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Pri závere o výške škody spáchanej vylákaním veci podvodným sľubom zaplatenia dohodnutej sumy treba vychádzať zo skutočnej hodnoty veci, a nie z výšky dohodnutej sumy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené.

Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť hoci aj o nepravdivú informáciu.

Škodou malou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa pritom použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Pri určení výšky škody sa podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto výšku škody nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

Obžalovaný svoju vinu popieral, je však usvedčovaný najmä výpoveďami D. G., Ľ. X. M. Z. A.. Tieto svedecké výpovede sú podporované i v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný uviedol D. G. do omylu, keďže nesporne nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť X. U., N.. N. V..Q.., nebolo mu udelené riadne splnomocnenie na jej zastupovanie, podpis na písomnostiach bol sfalšovaný ( čo potvrdil i konateľ spoločnosti Ľ.. X.). Ak by zástupca spoločnosti M., N..V..Q.. vedel o skutočnom právnom a faktickom stave, peniaze by obžalovanému istotne neodovzdal a zmluvu by s ním neuzatvoril. Svedok A. vo svojej výpovedi potvrdil, že zákazku vybavoval obžalovaný, ktorý ho najal na prácu, uhrádzal pritom ubytovanie a stravu. Nepotvrdil to, čo uvádzal obžalovaný, že sa na stavbu v počte troch pracovníkov neskôr ešte vrátili. Osoba menom V. s nimi do Spišskej Novej Vsi zo stavby ani neodchádzala. Ničím nebolo potvrdené, že by zákazku vybavoval obžalovaný pre Ľ.. X. či v jeho mene. Ako nepravdivé sa ukázali i tvrdenia obžalovaného z prípravného konania, že preberal peniaze v prítomnosti konateľa Ľ.. X. a aj to, že ich použil výlučne na dohodnutú činnosť. Pokiaľ i obžalovaný sčasti uhrádzal výdavky na ubytovanie, stravu a cestovné náklady, bolo preukázané, že značnú časť peňazí prehral v bare, pracovníkov nevyplatil a po minutí peňazí v hre na automatoch žiadal pomerne nátlakovým spôsobom od objednávateľa ďalšiu zálohu, keď podľa prepisu SMS komunikácie predloženej D.. G. v tejto obžalovaný klamal napríklad o počte pracovníkov, o ich nákladoch s pracovnou činnosťou, ich pracovnej aktivite atď. Po prevzatí peňazí pritom ďalšie práce vykonané neboli a podľa vykonaného dokazovania je pochybné, že sa na predmetnú stavbu obžalovaný vôbec ešte vrátil. Obžalovaný v skutočnosti nemal nijaký technicky a ekonomicky podložený plán k vykonaniu dohodnutých prác, za ktoré prevzal finančné plnenie. Nemal napríklad žiadne náradie a nástroje na vykonanie dohodnutých prác, vypracovanú kalkuláciu nákladov spojených s ich pobytom mimo bydlisko, dohody o platení zabezpečených pracovníkov, predstavu o časovej náročnosti zákazky, predchádzajúce skúsenosti s takouto prácou, vedomosti o potrebnej kvalifikácii u zabezpečených pracovníkov na dohodnutú prácu, to či nebudú potrebné i vlastné zdroje pred splnením zákazky alebo časový plán postupu. Ak by teda v čase preberania zálohy i nechcel priamo porušiť záujem chránený zákonom - ochrana vlastníctva inej osoby - bol minimálne uzrozumený s tým, že ho svojim konaním poruší. Je teda možné v konaní obžalovaného konštatovať minimálne nepriamy úmysel spáchať žalovaný trestný čin. V čase preberania druhej zálohy pritom obžalovaný už musel vedieť, že dohodnuté práce sú nad ich sily. O postoji obžalovaného v tejto veci svedčí i to, že krátko po prevzatí druhej zálohy zo stavby odišli a viac v prácach nepokračovali. Skutočnosť, že formálne začali s vykonávaním nejakých prác na stavbe po prevzatí prvej zálohy (bez potrebného náradia a ako sa neskôr ukázalo i úplne nekvalitne), sa skôr javí ako účelové pripravenie si pozície na to, aby obžalovaný mohol vylákať od poškodeného ďalšie peniaze, nie ako úprimná a skutočná snaha splniť dohodu so zadávateľom. Pri získavaní peňazí komunikoval obžalovaný s pánom G. veľmi intenzívne, následne však pri vracaní peňazí už s rovnakou zanietenosťou nepostupoval. Z uvedených skutočností je taktiež zrejmý úmysel obžalovaného podviesť poškodeného. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní začal hovoriť o riadnom vyúčtovaní tejto zákazky firme X. U., N.. N. V.. Q., toto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom v konaní preukázané - nevyplynulo zo svedeckých výpovedí a ani žiadnych listinných dôkazov, hoci

obžalovaný uvádzal, že nimi disponuje. Nelogické by bolo v prípade pravdivosti tvrdení obžalovaného, že by jeho manželka podpísala splátkový kalendár na úhradu dlhu 2000 eur. Súd teda týmto tvrdeniam obžalovaného neuveril. Navyše pokiaľ by trestné stíhanie obžalovaného nebolo dôvodné, dá sa predpokladať istá aktívna obrana obžalovaného, no ten sa v prípravnom konaní jednak nedostavoval na úkony orgánov činných v trestnom konaní, k veci sa nechcel vyjadrovať ani na hlavnom pojednávaní, tohto sa výslovne odmietol zúčastňovať, nechcel byť ani konfrontovaný s kľúčovým svedkom Ľ.. X.. Množstvo odsúdení v registri trestov či viaceré záznamy v evidencii priestupkov obžalovaného nemožno samozrejme považovať za usvedčujúci dôkaz, no nesporne svedčia o prístupe a postoji obžalovaného k pravidlám určeným spoločnosťou, k ich dodržiavaniu, ako i jeho sklone páchať protiprávnu činnosť. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti majetkového charakteru a tiež protiprávneho konania v súvislosti s podnikaním a získavaním financií. Argumentom o trestnom práve ako ultima ratio, ktoré predniesla obhajoba, je možné prisvedčiť a súhlasiť s tým, že by trestné právo malo byť skutočne až na konci všetkých ostatných možných riešení. Je však v tejto súvislosti potrebné poukázať na prvotné snahy poškodeného zabezpečiť si vrátenie obžalovaným neoprávnene získaných peňazí (dokonca i prostredníctvom sľubu manželky obžalovaného). Zo správania a komunikácie obžalovaného s poškodeným je zrejmé, že cieľom obžalovaného bolo obohatiť sa na úkor poškodeného a ďalej vec neriešiť, preto poškodený pristúpil k oznámeniu tohto podvodného konania orgánom činných v trestnom konaní. Poškodenému nemožno vyčítať, že do času, kým trestná vec nebola definitívne ukončená, neinicioval nejaké iné aktivity k dosiahnutiu vrátenia spôsobenej škody, keďže si túto uplatnil v rámci adhézneho konania. Pokiaľ obhajoba argumentovala nenaplnením znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, túto obranu v danom prípade ani nie je potrebné spochybňovať, konanie obžalovaného bolo posúdené ako trestný čin podvodu. Použitie peňazí v konaní preukázaným spôsobom (napr. prehra na automatoch či útrata v pohostinstve) a následné argumenty obžalovaného - v úmysle získať pre seba ďalšie peniaze - výdavkami spojenými s prácou, ktoré sa zjavne nezakladali na pravde, ako i to, že po prevzatí ďalších peňazí ani objektívne nevynaložil snahu na splnenie dohodnutého, však preukazujú prístup obžalovaného k veci samej. Pokiaľ bol aktívny v čase pri získavaní peňazí zo zálohy, následné snahy poškodeného o vrátenie peňazí úplne ignoroval a nemal ani žiadnu úprimnú snahu vec vyriešiť. Súd v konečnom dôsledku pri prihliadnutí na vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov, ktorí boli riadne poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a listinné dôkazy, tvrdeniam obžalovaného neuveril a vyhodnotil ich len ako účelovú obhajobu v snahe zbaviť sa trestnoprávnych následkov za svoje konanie.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Množstvo trestných konaní obžalovaného prejednávaných na rôznych súdoch Slovenskej republiky spôsobovalo problém pri doručovaní uvedených spisov k aktuálnemu trestnému stíhaniu. Súd preto pri svojom rozhodovaní musel vychádzať zo zaslaných právoplatných rozhodnutí a aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného. Súd pri ukladaní trestu okrem okolností spáchania trestného činu, osoby páchateľa, vyhodnocoval i priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., preto ukladal trest v zákonnej trestnej sadzbe, teda vo výmere do 2 rokov trestu odňatia slobody. Keďže skutok v aktuálnom trestnom konaní spáchal v dňoch 28.10.2009 a 30.10.2009, pričom trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 28.06.2011 a obvinenie Z. N. vznesené dňa 06.04.2016 (uznesenie mu doručené dňa 11.04.2016), konanie bolo v súbehu so skutkom, pre ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 07.05.2014, č. k. 6T/94/2013-204, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.01.2015, sp. zn. 3To/42/2014, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Súd pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, pri zohľadnení ďalších obžalovanému nariadených viacročných nepodmienečných trestoch odňatia slobody, pokladal takto uložený trest na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, pričom má súd za to, že takýto trest v plnej miere splní účel trestu tak, ako ho má na mysli . Nad rámec súd ešte uvádza, že v prípade právoplatného zrušenia uvedeného výroku o treste z rozsudku sp. zn. 6T/94/2013, by bolo potrebné ukladať trest ako súhrnný na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov, uložený obžalovanému vo veci vedenej Okresným

súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3T/65/2009, ktorý bol uložený vo výmere vyššej ako je horná hranica trestnej sadzby v aktuálnej trestnej veci.

Poškodený žiadal súd zaviazať obžalovaného v odsudzujúcom rozhodnutí na náhradu spôsobenej škody sumou 200 eur. Pokiaľ súd poškodený subjekt s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, tak to nebolo z dôvodu neustálenia výšky škody - z písomností je zrejmé, že ak zhotoviteľ nedokončí stavbu z akýchkoľvek dôvodov, je povinný vrátiť celú sumu 2.000 eur. V danom prípade však D. G. vzniknutú škodu spoločnosti M., N..V..Q.. v rámci adhézneho konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní uplatňoval vo svojom mene a navyše v čase, keď spoločnosť už bola zaniknutá, on už nebol štatutárnym orgánom, pričom zisťovanie okolností ohľadom právneho nástupníctva subjektu, ktorému je potrebné faktickú škodu uhradiť, by si vyžadovalo vykonávať súdom ďalšie dokazovanie, a to nad rámec rozhodovania o vine a treste ukladanom obžalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.