Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-227-2017.pdf
PDF · 118.09 KB
Case nature
Subarea
5Co/227/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore navrhovateľa E. U., X.. XX.X.XXXX, J. XXX proti odporcom 1) Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036 a 2) Dražobník, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 13C/7/2017-48 z 10.3.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E., vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, a to bytu č. XX na 1. poschodí bytového domu - D. X,X,X,X so súp. č. 1482, vchod č. X, N.. D. Y. F., postaveného na pozemku - parc. č. 2935 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parc. č. 2936 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parc. č. 2937 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parc. č. 2938 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, právny vzťah ku ktorým parcelám je evidovaný na LV č. XXXXX, a to vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1590/100000 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uložil navrhovateľovi povinnosť do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej a to o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 5.12.2011 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, obe zo dňa 5.12.2011 uzavreté medzi navrhovateľom ako dlžníkom a záložcom a odporkyňou v 1. rade ako bankou a záložnou veriteľkou, resp. o určenie neplatnosti ich častí. Priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.
2. Navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 13.2.2017 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadi odporcom v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva.
3. Na odôvodnenie uviedol, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5021960644 zo dňa 5.12.2011 v znení neskorších dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, poskytla mu odporkyňa v 1. rade úver vo výške 55.000 € na kúpu nehnuteľnosti, na zabezpečenie ktorej pohľadávky odporkyne v 1. rade v uvedenej výške 55.000 € (navrhovateľ uviedol, že sa jedná o výšku pohľadávky ku dňu 2.9.2016) sa Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, toho istého dňa 5.12.2011 uzavretej medzi ním - navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade, zriadilo záložného právo na jeho nehnuteľný majetok. Uviedol, že z dôvodu jeho nesplácania dlhu voči odporkyni v 1. rade bolo na základe realizácie
zmluvného záložného práva prikročené k vykonaniu dobrovoľnej dražby odporcom v 2. rade. Uviedol, že so žiadnou dobrovoľnou dražbou on - navrhovateľ nikdy nesúhlasil. Uviedol, že splátky nemohol platiť, pretože do tejto finančnej situácie finančných problémov sa dostal z dôvodu straty zamestnania a má striedavú starostlivosť o maloletého syna a nebol schopný splácať úver na bývanie. Namietol, že odporkyňa v 1. rade nikde neuvádza, koľko bolo na predmetný úver od 5.12.2011 už zaplatené. V bode 3. svojho návrhu uviedol navrhovateľ, že je tu obava, že by výkon záložného práva či prípadnej dražby ho ohrozil v jeho právach a spôsobil mu vážnu ujmu, nehľadiac na vysťahovanie jeho a jeho rodiny z nehnuteľnosti, kde podotkol, nemá zaistené náhradné ubytovanie vrátane jeho syna, čím boli by postihnuté aj osoby, ktoré na dlhu nemajú žiadne pričinenie a uviedol, že boli by poškodení aj ostatní veritelia vo svojich záložných právach. Tvrdil, že podpisoval iba úverovú zmluvu a keby aj VOP podpísal, ešte to nesvedční o tom, že bol so zmluvou či VOP oboznámený a prijal ju spôsobom, z ktorého by bol zrejmý jeho súhlas s obsahom zmluvy a VOP.
4. Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a budúcej mandátnej zmluve, podpísanú dňa 5.12.2011 odporkyňou v 1. rade ako oprávnenou stranou a navrhovateľom ako zaviazanou stranou, v ktorej ustanovení časti I. ods. 1. sa konštatovalo, že odporkyňa v 1. rade ako veriteľ uzatvorila s navrhovateľom ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 5021960644, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyňou v 1. rade vo výške 55.000 € navrhovateľovi a podľa ust. časti I. ods. 2. zmluvy odporkyňa v 1. rade a navrhovateľ uzatvorili túto zmluvu o budúcej Zmluve o zriadení záložného práva a budúcej Mandátnej zmluve za účelom zabezpečenia pohľadávky odporkyne v 1. rade a to pohľadávky, ktorá vznikla z úverovej zmluvy; v časti I. ods. 3. zmluvy sa strany dohodli, že za účelom zabezpečenia pohľadávky odporkyne v 1. rade zmluvné strany uzatvoria zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu v znení časti III. tejto zmluvy o budúcej zmluve; podľa časti I. ods. 4. zmluvy, predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa časti III. tejto zmluvy mala byť dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E., zapísaným na LV č. XXXXX a to spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. 2935, 2936, 2937 a 2938 zastavanom bytovým domom D. X,X,X,X, súp. č. XXXX, nerozlučne prislúchajúcich k bytu č. XX vo vchode X na 1. poschodí uvedeného bytového domu, evidovaného na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Košice zo dňa 8.11.2011 pre kat. úz. E.; podľa časti II. ods. 1. zmluvy o budúcej zmluve bol navrhovateľ povinný do 5 pracovných dní od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti preukázať, že sa stal jej vlastníkom a to predložením originálu výpisu z LV; Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu uzavretú dňa 5.12.2011 medzi odporkyňou v 1. rade ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom, predmetom ktorej podľa časti I. 2. bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam navrhovateľom v prospech odporkyne v 1. rade na zabezpečenie pohľadávky odporkyne v 1. rade a predmetom Mandátnej zmluvy bolo udelenie poverenia navrhovateľom ako mandantom odporkyni v 1. rade ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva; podľa časti II. čl. I. ods. 1. zmluvy, zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa nachádzajúce sa v katastrálnom území E. zapísané na LV č. XXXX a to byt nachádzajúci sa v bytovom dome.
5. Oznámenie o dražbe zn. 131/2016 vyhotovené odporcom v 2. rade ako dražobníkom na základe návrhu navrhovateľa dražby - odporkyne v 1. rade. Dražba sa mala konať dňa 13.2.2017 o 9:45 hod. v sídle odporcu v 2. rade v dražobnej miestnosti, predmetom dražby boli nehnuteľnosti a to byt č. XX X. X. poschodí bytového domu - D. X,X,X,X so súp. č. 1482, vchod 5, ul. Galaktická v Košiciach, postavený na pozemkoch parc. č. 2935, 2936, 2937 a 2938, zapísaný na liste vlastníctva Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, LV č. XXXX, F.. Ú.. E.; predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom na hodnotu 62.451,96 eura, najnižšie podanie bolo určené sumou 62.500 €; oznámenie bolo vyhotovené dňa 5.1.2017. Dňa 16.2.2017 doručil odporca v 2. rade súdu oznámenie o výsledku dražby konanej dňa 13.2.2017 o 9.45 hod. v priestoroch - dražobnej miestnosti odporcu v 2. rade. Podľa predloženého osvedčeného odpisu notárskej zápisnice N 365/2017, Nz 4265/2017 vyhotovenej dňa 13.2. 2017 notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským, ktorý spísal na základe požiadania odporcu v 2. rade osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa § 20 zák. o dobrovoľných dražbách, a to konkrétne podľa čl. III. notárskej zápisnice sa na začiatku dražby prezentoval jeden jej účastník, ktorý zložil dražobnú zábezpeku, pričom napriek výzvam licitátora účastníkom dobrovoľnej dražby majúcim záujem o predmetné dražené nehnuteľnosti ani za vyvolávaciu cenu, ani za dvakrát zníženú cenu nevykonal žiaden z účastníkov podanie. Licitátor preto vyhlásil dražbu za neúspešnú.
6. Súd citoval §§ 325, 326, 328, 329 ods. 1 CSP a dôvodil, že zo zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav.
7. Je zrejmé, že zmluva o zriadení záložného práva slúži v danom prípade ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie pohľadávky odporkyne v 1. rade vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 Obč. zák. a ktorej podmienky v tunajšom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia záložného práva dobrovoľnou dražbou bez takéhoto prieskumu by bola v rozpore s verejným poriadkom, keďže je možné, že vychádza úverová zmluva z neprijateľných zmluvných podmienok. Táto skutočnosť osvedčuje právo navrhovateľa napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že odporkyňa v 1. rade už pristúpila k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a to prostredníctvom odporcu v 2. rade ako dražobníka, ktorá skutočnosť preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby straty nehnuteľnosti, v danom prípade zároveň obydlia, teda vznik ťažko zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by výkon záložného práva bol zrealizovaný. Podľa ust. § 336 ods. 1 veta prvá C.s.p., uložil súd navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej a to o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 5.12.2011 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, obe zo dňa 5.12.2011 uzavreté medzi navrhovateľom ako dlžníkom a záložcom a odporkyňou v 1. rade ako bankou a záložnou veriteľkou, resp. o určenie neplatnosti ich častí, ktoré môžu spochybniť oprávnenosť výkonu záložného práva už začatou dobrovoľnou dražbou. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a keďže navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný.
8. Odporca v 1. rade žiadal v odvolaní zrušiť uznesenie súdu, lebo nie je pravda, aby žalobca nevedel o dražbe (námietky ohľadne straty obydlia sú nepodstatné).
9. Odporca v 2. rade v odvolaní žiadal, aby uznesenie Okresného súdu Košice II bolo zrušené a žaloba, ak prípadne bola podaná, bola zamietnutá. Je jasné, že zákon neumožňuje takéto neodkladné opatrenie (ďalej len NO), lebo zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ukladá výlučne len dražobníkovi povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetnej dražby. Dostupným údajom je znalecký posudok č. 121/2011 o hodnote nehnuteľnosti 62.363,22 € znalca A.. X. a ten bol akceptovaný aj žalobcom aj žalovaným v 1. rade. Predmet dražby, ktorý je vo vlastníctve žalobcu je dlhodobo neobývaný, preto vyjadrenie žalobcu, v prípade ak by došlo k vysťahovaniu jeho a jeho rodiny z nehnuteľnosti a nemá zaistené náhradné ubytovanie vrátane jeho syna, mu spôsobí vážnu ujmu, je zavádzajúce a tendenčné. Judikatúra NS SR vo veci 7Cdo/122/2011 rozvádza podrobne rámec určeného petitu, z ktorého nemožno vybočiť, návrh na výrok rozsudku nie je presný, určitý a zrozumiteľný a preto podľa ich názoru súd prvej inštancie v danej veci išiel nad rámec petitu, lebo priznanie náhrady trov konania odôvodňoval § 255 ods. 1 CSP, ale toto neplatí tu. Ako prílohy pripojil znalecké posudky, korešpondenciu v kópii a podobne. V odvolaní odporcu v 2. rade sa podrobne rozvádza ako súd nezákonne postupoval pri nariadení NO (citujú sa §§ 357 až 365 CSP), pričom odvolacie dôvody sú na 65 stranách rozvádzané podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Odvolateľ dokonca cituje Ústavu SR, lebo materiálno-právne postavenie štátu neumožňuje takéto rozhodnutie a ďalej rozvádza stanovisko Občiansko-právneho kolégia NS
SR uverejnené v zbierke Stanovísk NS č. 1/2016 pod číslom 2, (R/2/2016), keď písomný vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
10. Pretože navrhovateľovi bolo doručené odvolanie, NO bolo vydané miestne nepríslušným súdom, lebo za miestne nepríslušný súd treba považovať Okresný súd Košice II a príslušným je práve Okresný súd Bratislava III (sídlo Slovenskej sporiteľne, a.s. v Bratislave). Pri reštriktívnom výklade ako aj podľa ustálenej súdnej praxe je preto NO vydané v rozpore s Ústavou SR. Ďalej sa cituje nezákonnosť sudcu (nálezy ústavného súdu III.ÚS/116/06, II.ÚS/283/09). Pre konanie o nariadenie NO je však podstatné, že súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi, aby podal žalobu o určenie neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech navrhovateľa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa. Návrh na NO je nesúrodý kompilát, ktorý nemá základné náležitosti a podľa § 327 CSP bol odmietnutý.
11. Z rôznych citovaných rozhodnutí NS SR procesného charakteru odvolací súd aj v súlade s judikatúrou ESĽP (právo na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty základných práv EÚ) považuje za podstatné však to, že v tomto odvolaní sa už zaoberá eventuálnym rozborom veci replikou odvolateľ, keď sa zaoberá právnymi úkonmi, vlastníckym právom a vo vzťahu k § 159 CSP prípadným iným konaním (prekážka litispendencie).
12. Na Okresnom súde Košice II prebieha konania v právnej veci (o.i.) navrhovateľa E. U., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s. a to na základe návrhu, ktorý bol Okresnému súdu Košice II doručený 18.1.2017, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s nasledujúcim obsahom: „Povinnosť (vo vzťahu k žalovanému) zdržať sa pokračovania výkonu záložného práva a zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti: byt č. 35, vchod 5, na 1. poschodí, v bytovom dome č. súp. č.1482, stojaci na pare. registra „C", parc. č. 2935, 2936, 2937, 2938, na ul. D. X,X,X,X, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, Okres: Košice IV, Obec: Košice - Nad Jazerom, kat, úz.: E., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu:_1590/100 000, ktorého vlastníkom je E. U., nar. 21.8.1977, Ploské 126, 044 44, až do právoplatného skončenia vo veci samej", pričom uvedené konanie nie je právoplatne skončené.
13. Záverom je potrebné uviesť, že odvolateľ opätovne poukazuje na to. že navrhovateľ je v právnom postavení záložcu - a je povinný výkon záložného práva strpieť (§15 lm ods. 4 veta prvá OZ - „Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva."), pričom pri výkone záložného práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu 151m ods. 6 OZ - „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.") a že podľa názoru žalovaného nemôže súd (v podstate bezdôvodne) zakázať záložnému veriteľovi realizáciu jeho zákonných opatrení. uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou (o.i. čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy) i rozhodnutiami ÚS SR, SD EÚ, resp. ESĽP, na ktoré poukázal. Zákonná spotrebiteľská úprava neznamená negáciu akýchkoľvek ďalších zákonných noriem, resp. noriem ústavného práva, použitie a aplikácia spotrebiteľskej úpravy v naznačenom smere je v priamom rozpore s obsahom takejto úpravy a pokusom o zneužitie práva (vo vzťahu k žalobe), ale i vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia (i keď jeho predmet je spor o výkon zákonného oprávnenia vyplývajúceho z vecného práva). Navrhovateľ si nesplnil svoje procesné povinnosti v čase na to určenom čase (s jasným následkom v podobe nemožnosti byť - ak bude rozhodnuté v súlade so zákonom - s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný), navrhovateľ odmieta niesť následky porušenia svojich hmotnoprávnych povinností, pričom vo svojich procesných úkonoch všetky nevyhnutné skutočnosti ani netvrdí, ale predovšetkým vôbec neosvedčuje. Zmyslom spotrebiteľského práva nie je jeho „použitie" za účelom „ospravedlnenia" neplnenia si zákonných a zmluvných povinností, „ospravedlnenia" nedodržiavania svojich zmluvných a zákonných povinností a nemá vplyv na jasne stanovené povinnosti procesného charakteru v Civilnom sporovom poriadku.
14. S ohľadom na všetko uvedené žalovaný navrhol, aby bolo rozhodnuté v súlade s procesnými návrhmi žalovaného a súd rozhodol o zastavení konania, alternatívne zrušení (zmene napadnutého rozhodnutia, resp. o postúpení veci, priznaní odporcovi, vo vzťahu k navrhovateľovi, nároku na náhradu trov konania.
15. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu tak, že navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
16. Len požiadavka rýchlosti a prekvapivosti z hľadiska predvídateľnosti uloženia neodkladného opatrenia umožňuje zabezpečiť efektívnosť tohto procesného prostriedku. Podľa názoru žalobcu vylúčenie týchto požiadaviek by znemožnilo účinnosť tohto prostriedku pri súdnej ochrane subjektívnych práv účastníkov, ktorí navrhli jeho nariadenie a negatívnym spôsobom by sa premietlo do ich základného práva na súdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na neodkladného opatrenia, ktoré žalobca nepochybne preukázal tým, že po začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti žalobcu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, hrozilo žalobcovi nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy spočívajúcej v zásahu do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, či tieto nie sú v rozpore s ochranou,, spotrebiteľa.
17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vzal do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie, tak ako v prejednávanom prípade zhodnotil aj súd prvej inštancie. Námietku žalovaného v 1. rade o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice II vo veci považujeme za nedôvodnú, lebo podľa § 20 písm. a) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Z hore uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
18. Odporca v 2. rade predložil aj oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 167/56/2014 (č. l. 245 - 248 z 2.6.2017).
19. V ďalšom vyjadrení zástupca odporcu v 1. rade zaslal potvrdenia o potvrdení podaní, o prijatí podania na spracovanie o pridelení čísla, o platnosti elektronického podpisu a podobne.
20. Verejná notifikačná služba MS SR v potvrdeniach o odoslaní podania doručovaných na mailovú adresu odosielateľa explicitne uvádza, že „Vyššie uvedený dátum [t.j. dátum a čas odoslania - poznámka žalovaného] je určujúci pre posúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota ustanovená zákonom alebo určená súdom". Uvedená správa sa však už na mail odosielateľovi nedoručuje, je len obsiahnutá v konte užívateľa.
21. Žalovaný uvádza, že vo vzťahu k podaniu zaslaného prostredníctvom portálu ežaloby je dátumom / časom určujúcim pre dodržanie lehoty čas odoslania podania, ktorý je však zároveň i časom doručenia elektronického podania - nejedná sa o doručovanie prostredníctvom mailovej služby, ale odosielanie / doručovanie elektronických podaní v rámci jedného a toho istého systému, spravovaného MS SR, pričom do uvedeného systému sa odosielateľ najprv musí prihlásiť (do vnútorného „konta" používateľa) a to prostredníctvom osobitného autentifíkačného procesu.
22. V pripojenom náleze III.ÚS/19/2015 z 17. marca 2015 poukazuje na porušenie základného práva iného subjektu.
23. Odvolací súd postupom podľa § 380 CSP v spojení s § 387 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení súdu prvej inštancie, preskúmal uznesenie tohto súdu a toto potvrdil ako vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné : 24. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 25. Podľa § 325 ods.l CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 28. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 29. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 30. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej Opravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter, čo neplatí v CSP. 31. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. 32. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania a ako správne konštatuje súd prvej inštancie, ide o prípad, kedy nevyhnutne nemá nasledovať konanie vo veci samej.
33. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
34. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úprávy právnych pomerov by bolo právo sporovej strany ohrozené.
35. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu, sú aspoň osvedčené. Osvedčenie znamená (na rozdiel od dokazovania), že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
36. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
37. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.
38. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
39. Odvolací súd stranám sporu pripomína, že v rozsudku NS SR 3Cdo/272/2007 z 22. mája 2008 sa podrobne rozvádza, čo je podstatné pri verejných dražbách v súvislosti s výkladom zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
40. Odvolací súd poukazuje na toto významné rozhodnutie NS SR, lebo z obsahu spisu nesporne vyplýva, že keď platí skutkový stav tak ako ho mal k dispozícii súd prvej inštancie v čase prijatia rozhodnutia, teda z obsahu spisu vyplývalo, že zmluva o zriadení záložného práva slúži v danom prípade ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie pohľadávky odporcu v 1. rade, vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere. Súd za nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do majetku navrhovateľa bez súdneho prieskumu zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré by mohli byť aj v rozpore s ochranou spotrebiteľa, považoval za hroziacu ujmu pre navrhovateľa, lebo on sám, keď podpisoval úverovú zmluvu, mal konať v tiesni v snahe zabezpečiť rodine bývanie a odporcu v 1. rade počúval v tom, že mu predložené zmluvy ním boli vopred predtlačené. Teda zásah do majetku navrhovateľa tu je a bez súdneho prieskumu zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva nie je možné odoprieť ochranu spotrebiteľa. Realizácia záložného práva dobro voľnou dražbou bez takéhoto prieskumu by bola v rozpore s verejným poriadkom, došlo by k odopretiu spravodlivosti a nie tak ako trvá v odvolaní odvolateľ na tom, že miestne nepríslušný súd rozhodoval atď., lebo v žiadnom prípade nemôže súd v Bratislave rozhodovať o záložnom práve nehnuteľnosti LV č. XXXX J. F.. Ú.. E., L.. Č.. XX X. X. J. D. X, X, X, X Č.. R.. XXXX, Y. Č.. X Y. F..
41. Dražbou je verejné konanie podľa odvolacieho súdu, ktorého účelom je priechod vlastníckeho práva, alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nedošlo k urobeniu ani najnižšieho podania (§ 2 písm. a) zákona dobrovoľ.draž.). Účastníkom dražby je teda osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 cit. zákona). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu (Dražobník, s.r.o., so sídlom v Košiciach napr.) a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby (§ 7 ods. 1 cit. zákona, poznámka odvolacieho súdu).
42. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania s poukazom na § 396 CSP, lebo v tak zložitom spore, resp. konaní o nariadení NO, považuje odvolací súd aplikáciu viacero právnych predpisov, OZ, zákon o dobrovoľných dražbách, CSP za dôvod, pre ktorý by inak úspešná strana sporu mala právo na náhradu trov konania a preto nikomu neboli priznané.
43. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uznesenie odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.