Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/258/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobkyne: Q. W., K.. XX. E. XXXX, bytom Q. XXX, Č., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Zamieta sa žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 17. októbra 2014. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 15. júna 2016 (po jej čiastočnom odmietnutí uznesením č. k. 16 C 258/2016-47) domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej vo výroku. V žalobe predniesla, že so žalovaným 17. októbra 2014 uzavrela zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou jej bol poskytnutý úver 3.000 €. K tejto zmluve uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú po jej omeškaní žalovaný uplatnil voči jej zamestnávateľovi. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neprijateľnú podmienku, pretože nie je individuálne dojednaná a nemala sa s ňou čas oboznámiť. Nemožno ňou podľa nej zabezpečiť budúcu pohľadávku. Okrem toho ju považovala za rozpornú s dobrými mravmi.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo žalovanej vnucované a táto bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. Tento právny inštitút je aprobovaný právnym predpisom - § 551 Obč. zák. a zákon jej použitie v spotrebiteľských vzťahoch nevylučuje (§ 53 ods. 7 Obč. zák.). Rozsah zrážok je upravený v dohode, ktorá má všetky zákon vyžadované náležitosti.

3. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti neospravedlnenej žalobkyne a ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o hotovostnom úvere zo 17. októbra 2014 (č. l. 4 a 5), dohoda o zrážkach zo mzdy (č. l. 6), úverové podmienky - hotovostný a revolvingový úver H. XXX (č. l. 7 až 16), žiadosť o výplatu z 29. februára 2016 (č. l. 32), výplatné lístky (č. l. 33 a príl. A až C) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník 17. októbra 2014 podpísali listinu označenú ako „Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX (č. l. 4 a 5) na

formulári veriteľa. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný poskytnúť žalobkyni, a to, že ide o bezúčelový úver v celkovej výške 3.000 € splatný v 84 mesačných splátkach po 66,90 € s ročnou úrokovou sadzbou 20,08 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, potom vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, a to poštovou poukážkou. Lehota splatnosti úveru je „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nebolo dohodnuté ani poistenie, ani poplatok za možnosť zmeny splátok ani za odklad splátok. Nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere (ďalej iba „ÚZ“)... sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom ITH114. Vy ako klient svojím podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzali, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný(á)...«

b) V ten istý deň podpísali žalobkyňa a žalovaným aj listinu označenú ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ (č. l. 6). V texte je tejto listiny sa strany dohodli, že „ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy... vykonával mesačnú zrážku zo mzdy, a to: - do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve, - od doby uhradenia dlžných splátok... vo výške pravidelnej mesačnej splátky... Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú právnej predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi...“.

c) Žalobkyňa uhradila medzi 17. decembrom 2014 a 17. decembrom 2015 žalovanému 884,70 € (prehľad č. l. 31/rub). Listom z 29. februára 2016 (č. l. 32) žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne

- Univerzitnej nemocnici Bratislava podpísanú úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy so žiadosťou, aby kvôli nesplácaniu splátok žalobkyňou začal vykonávať zrážky z jej mzdy v dohodnutej výške. List bol zamestnávateľovi doručený 4. marca 2016 a ten na jeho základe zrazil zo mzdy žalobkyne za február 2016 vo výške 527,72 € sumu 27,92 €, za marec 2016 vo výške 527,72 € sumu 27,92 €, za apríl 2016 vo výške 552,82 € sumu 33,79 € a za máj 2016 vo výške 463,38 € vo výške 18,71 € (výplatné lístky č. l. 33 a prílohy A až C).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 v podstate neboli medzi stranami sporné a sú len potvrdené vykonanými listinnými dôkazmi.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobkyňa sa v zostávajúcej časti svojej žaloby domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd považuje takúto žalobu za žalobu o určenie, že tu nie je právny vzťah založený touto dohodou. Podľa § 80 písm. c) O. s. p. účinného v čase podania tejto žaloby, ale aj § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa ani netvrdila, že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu a že by ho nebol povinný preukazovať [§ 137 písm. c) C. s. p., časť za bodkočiarkou]. Žalobkyňa teda v prerokúvanej veci bola povinná tvrdiť a dokázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako to vyžadujú § 80 písm. c) O. s. p. a § 137 písm. b) C. s. p. časť pred bodkočiarkou.

7. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou

žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). O takú situáciu ide aj v prerokúvanej veci. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda veriteľ voči zamestnávateľovi právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný už zamestnávateľovi žalobkyne dohodu predložil a ten na jej základe začal vykonávať zrážky. Ak by táto dohoda bola skutočne neplatná, nemá žalobkyňa iný prostriedok ako zabrániť jej uplatňovaniu zo strany jej zamestnávateľa než určenie jej neplatnosti. Žalobkyňa najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie, keďže žalobkynin dlh voči žalovanému v určitom rozsahu existuje a ešte nie je splatený, takže plnenia na jeho účet nie sú na strane žalovaného bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa takisto nemôže žiadať zakázať žalovanému používať túto dohodu, keďže takúto povinnosť by bolo potrebné voči žalovanému vymáhať; až do jej vymoženia by jej zamestnávateľ naďalej vykonával zo mzdy zrážky, keďže mu to vyplýva z § 551 ods. 2 Obč. zák. Určenie neplatnosti tejto dohody postaví naisto tak vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou, ale aj vzťah k jej zamestnávateľovi, keďže týmto rozsudkom bude právoplatne vyslovené že to, čo bolo zamestnávateľovi predložené ako dohoda o zrážkach zo mzdy, nemá účinky dohody o zrážkach zo mzdy a tak na jej základe nemožno postupovať podľa § 551 ods. 2 Obč. zák. Vzhľadom na to považuje súd naliehavý právny záujem žalobkyne na takejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. za daný.

8. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nekonala na účely svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti, žalovaný však ako veriteľ konal na takýto účel. Žalobkyňa teda je spotrebiteľkou v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva č. XXXXXXXXXX je potom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj spotrebiteľskou zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Žalobkyňa na odôvodnenie neplatnosti dohody o zrážkach mzdy tvrdí, že nebol uzavretá vážne v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, že je tzv. neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Obč. zák., ako aj to, že je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák.

9. Nedostatok vážnosti vôle pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy vidí žalobkyňa v tom, že úverová zmluva tvorila jeden celok spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy. Obsah predložených listín však toto tvrdenie žalobkyne vyvracia. Dohody o zrážkach zo mzdy je totiž vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a je žalobkyňou osobitne podpísaná. Žalobkyňa tvrdí, že ju podpísala, aj keď sa s ňou nemala časť oboznámiť, no nechcela prejaviť skutočnú vôľu uzavrieť ju. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka však platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vonkajší prejav pod listinou v podobe podpisu je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje ako prejav vlastnej vôle. Tým samozrejme nie je vylúčené, že takýto právny úkon môže byť neplatný pred nedostatok vôle v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Podľa názoru súdu však ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa nemôžu ísť tak ďaleko, aby umožňovali spotrebiteľovi bez ďalšieho spochybniť svoju vôľu prejavenú podpisom listiny. Opačný postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by spotrebiteľovi stačilo následne vyhlásiť, že nechcel prejaviť vôľu vtelenú do ním podpísanej listiny. Takúto neistotu však nemožno akceptovať ani v prípade spotrebiteľských vzťahoch; právny styk sa totiž vo všeobecnosti (odhliadnuc od niektorých výnimočných prípadov) musí spoliehať predovšetkým na obsah vlastného prejavu vôle, ktorý jediný umožňuje poznať jej obsah (porov. aj výkladové pravidlá v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). V prerokúvanej veci pritom nejde o taký osobitný prípad, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola „skrytá“ medzi iné (záverečné) ustanovenia zmluvy a konanie veriteľa (dodávateľa) by v tomto zmysle bolo nepoctivé. Naopak, ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať, že prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle.

10. Proti záveru žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s dobrými mravmi, svedčí predovšetkým sama zákonná úprava. Z logiky veci totiž vyplýva, že právny úkon, resp. určitá dohoda o určitých právach a povinnostiach, ktorá je v zákone výslovne predpokladaná, nemôže byť ako taká, teda sama osebe, svojím obsahom v rozpore so zákonom. Opačný výklad by totiž znamenal, že zákonodarca sám dovolil robiť úkony, ktoré sú automaticky neplatné, čo nemožno predpokladať. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako inštitút je upravená v § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne predpokladá, že predložením dohody zamestnávateľovi nadobúda veriteľ právo na zrážky zo mzdy. Preto nemôže táto

podstata dohody o zrážkach zo mzdy (možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi) robiť z nej úkon rozporný s dobrými mravmi. Okrem toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Tak napr. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie týmto spôsobom za predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju odmietnuť. Zo zisteného skutkového stavu nebolo zistené, že by žalobkyňa nebola poučená o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a nemala možnosť ju odmietnuť, v dôsledku čoho táto dohoda vyhovuje citovanému § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Podobne aj § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. (aj keď v znení, ktoré v čase zmluvy nebolo účinné) dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dojednaných za podmienok ustanovených zákonom. Na základe uvedeného podľa názoru súdu nemožno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za úkon odporujúci dobrým mravom, pretože zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy týmto spôsobom výslovne pripúšťa zákon. V zákone nemá oporu ani tvrdenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Takéto obmedzenie z § 551 Obč. zák. nevyplýva a bolo by aj málo logické, keďže zabezpečenie má pre veriteľa zmysel práve len vtedy, ak je poskytnuté skôr než dlžníkovi poskytne úver.

11. Konečne žalobkyňa tvrdí, že táto dohoda je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Podľa tohto ustanovenia sa zakazujú v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak boli tieto podmienky individuálne vyjednané. Na úvod treba (v súvislosti s vyššie uvedeným) uviesť, že samo obsiahnutie dohody o zrážkach zo mzdy v samostatnej listine nemusí nevyhnutne znamenať, že táto dohoda bola individuálne dojednané. Avšak na druhej strane, aj keď by individuálne vyjednaná nebola, neznamená to automaticky, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zák. totiž nevymedzuje neprijateľnú podmienku ako individuálne nedojednané ustanovenie, ale ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Toto kvalifikované kritérium vychádza z toho, že v podstate každej (aj synalagmatickej) zmluve je imanentný určitý nerovnovážny prvok, keďže takmer žiadna zmluva sa neuzatvára v stave absolútnej (objektívnej) vyváženosti. Každá zo strán pri vstupe do zmluvy očakáva určité výhody a za to je ochotná akceptovať určité riziká či nevýhody, resp. ústupky v prospech druhej strany. Podstatná je tu jej vlastná úvaha o tom, ktoré ústupky sú pre ňu akceptovateľné z hľadiska výhod, ktoré zmluvou získa, a nemôže byť úlohou ani ambíciou súdu nastoľovať absolútnu (objektívnu) vyváženosť zmlúv podľa predstáv daného sudcu. Zásah súdu musí prísť až vtedy, keď je nerovnováha „značná“.

12. Podľa názoru súdu veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky, má oprávnený a odôvodnený záujem na tom, aby svoj nárok zabezpečil. Veriteľ nesleduje sociálnu pomoc dlžníkovi, ale sleduje vlastný zisk tým, že dlžníkovi dočasne poskytne prostriedky, očakáva ich vrátenie a primerané zhodnotenie (kde hranicou je, samozrejme, zákon a dobré mravy). Naopak, dlžník úverom získava výhodu disponibilných prostriedkov, ktoré môže spotrebovať ihneď, namiesto postupného sporenia a spotreby v budúcnosti. Takto získaná výhoda kompenzuje záväzok dlžníka vrátiť sumu vyššiu než požičanú a tiež strpieť zabezpečenie veriteľa pre prípad, že dlžník nebude schopný svoj záväzok splniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa - žalovaného. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Rovnaké závery sú použiteľné aj v prerokúvanej veci - predbežnú kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť cestou predbežného opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným zo 17. októbra 2014 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

13. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o hotovostnom a revolvingovom úvere zo 17. októbra 2014, žalobkyňa o nej tvrdí, že e podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov z dôvodu,

že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák., teda údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Od podania žaloby žalobkyne však došlo v judikatúre k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. k podstatnému posunu v podobe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-46/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. V uvedenom rozsudku SD EÚ vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere „sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave“. Uvedená smernica bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná práve zákonom č. 129/2010 Z. z.

14. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného obdobia napr. rozsudok SD EÚ z 25. apríla 2013 vo veci C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (porov. z posledného obdobia rozsudok SD EÚ z 24. januára 2012 vo veci C-282/10, Maribel Dominguez proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27). Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho poriadku na účel implementácie čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na výklad tohto ustanovenia podaný Súdnym dvorom EÚ pri výklade § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z toho potom vyplýva, že taký výklad § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák., podľa ktorého by zmluva musela „rozkľúčovať“ (rozvrhnúť) každú jednotlivú splátku na istinu, úroky a poplatky, odporuje cit. ustanoveniam smernice a znamenal by, že takýmto ustanovením Slovenská republika porušuje právo Európskej únie (ktoré v čl. 22 ods. 1 cit. smernice zakazuje odchylnú úpravu, ako to konštatuje aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku). Možný je teda len opačný výklad tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., teda že takéto rozvrhnutie splátok v zmluve nie je potrebné. Takému výkladu neodporuje ani znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v ňom zvolenú formuláciu možno vyložiť tak, že sa v zmluva má uviesť výška, počet a termíny splátok všetkých nárokov (t. j. istiny, úrokov a poplatkov); ak však zo zmluvy plynie, že všetky tieto nároky sa splácajú v jednej splátke, stačí uviesť výšku tejto jednej splátky.

15. Zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. 4410065649 bezpochyby označuje tak výšku splátky (66,90 €), ako aj ich počet (84) a termíny splatnosti (15. deň v mesiaci). Podľa názoru súdu tak táto zmluva vyhovuje ustanoveniam § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Aj keby to tak však bolo, bezúročnosť zmluvy a jej bezpoplatkovosť podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. je osobitným právnym následkom vadnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nespôsobuje neplatnosť zmluvy. To znamená, že aj pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy zostáva zachované zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy, samozrejme len v rozsahu bez úrokov a bez poplatkov. Zostáva teda zachované aj zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho tak aj prípadný následok podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. by nemal za následok, že by sa dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický právny vzťah k samotnej zmluve o úvere mala považovať za neplatnú alebo neexistujúcu.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd nepovažuje dohodu o zrážkach zo mzdy zo 17. októbra 2014 k úverovej zmluve č. 4410065649 za neplatnú. Preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok I).

17. Plne úspešnému žalovanému priznal súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. aj náhradu všetkých trov konania (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).