Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-172-2016.pdf
PDF · 108.53 KB
No categories available
9P/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého K. E., nar. XX. 1. XXXX a maloletého G. E., nar. XX. 7. XXXX, trvalé bydlisko N. T., ul. H. č. XXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko N. T., ul. H. č. XXX, občianky Slovenskej republiky a otca G. E., nar. 8. 6. XXXX, trvalé bydlisko O. N. T., občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 3. 7. 2017, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca G. E., nar. 8. 6. XXXX, zo dňa 8. 8. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 8. 8. 2016, na zníženie výživného pre maloletého K. E., nar. XX. 1. XXXX a maloletého G. E., nar. XX. 7. XXXX,
z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 8. 8. 2016, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 8. 8. 2016, sa navrhovateľ - otec domáhal, aby súd znížil výživné na sumu 30 EUR mesačne, pre každé maloleté dieťa.
2. Návrh odôvodnil tým, že v čase rozvodu manželstva sa dohodol s matkou detí na výživnom vo výške 150 EUR mesačne, pretože v tom čase išiel pracovať do zahraničia. V súčasnosti má priateľku, s ktorou čaká dieťa. Má dlh na výživnom, pretože mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Bývalá manželka si založila novú rodinu a nemieni prispievať na jej domácnosť. Poukázal na to, že v súčasnosti nepracuje, s deťmi sa pravidelne stretáva a jeho rodičia financujú deťom školu, škôlku a ošatenie. Navrhol znížiť výživné na minimum.
3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 29. 9. 2016. Poukázala na to, že otec detí riadne a včas neplatí výživné. Chodí so svojou priateľkou na dovolenky. Poukázala na jednotlivé výdavky, ktoré má s výchovou a výživou maloletých detí. S výchovou a výživou jej pomáha aj jej terajší manžel. Návrh otca navrhla zamietnuť.
4. Kolízny opatrovník bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil. Elektronickým podaním zo dňa 30. 6. 2017 neúčasť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
5. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P/64/2014 zo dňa 24.2.2015 na sumu 75 EUR pre každé mal. dieťa. V súčasnosti nemá dlh na výživnom. Vo februári 2015 bol zamestnaný ako kuchár, s príjmom 300 až 350 EUR mesačne. Exekútor mu vykonával zrážky zo mzdy vo výške 120 EUR mesačne. Tento pracovný pomer ukončil v roku 2016 dohodou, pretože mu zamestnávateľ povedal, že do zamestnania telefonovala bývalá manželka a že si neželá, aby u neho naďalej pracoval. Na úrade práce sa nezaevidoval, nepoberá žiadne soc. dávky. Platí si dobrovoľne zdravotné a sociálne, aj dôchodkové poistenie asi 150 EUR mesačne. Bol nezamestnaný asi mesiac. Potom sa zamestnal na základe dohody o pracovnej činnosti vo firme Kazačok ako kuchár. Pracoval som tam asi 7 mesiacov s čistým mesačným príjmom 250 - 300 EUR. Zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu za tri mesiace, tak prestal u neho pracovať. Od 1.1.2017 je zamestnaný ako šéfkuchár na dohodu, s čistým mesačným príjmom 150 - 200 EUR. Je vyučený predavač bez maturity. V gastronómii pracuje asi 15 rokov ako kuchár. V súčasnosti je na nútenej dovolenke lebo minulý mesiac mal pojednávanie v trestnej veci zanedbania povinnej výživy, kde uhradil celé dlžné výživné a bol oslobodený. Jeho terajšiemu zamestnávateľovi sa to nepáči, takže má nútenú dovolenku. Býva u priateľky v jednoizbovom byte. Ide o prenajatý byt. Priateľka platí za bývanie celkovo 450 EUR. Na bývanie jej neprispieva, keďže nemá skoro žiadny príjem. Jeho osobné výdavky sú za posledný rok nasledovné: stravu má zadarmo, oblečenie 10 EUR mesačne, hygienické a iné základné potreby 15 EUR mesačne, výživné 150 EUR mesačne. Sú voči nemu vedené exekučné konania, asi na sumu 100 000 EUR. Exekúcie má už od 18. rokov. V roku 2015 mal exekúcie asi vo výške 120 000 EUR, teraz to kleslo asi na 100 000 EUR. Je nemajetný. V súčasnosti nemá diagnostikovanú žiadnu vážnu chorobu, nemá ani zníženú pracovnú schopnosť. Dňa 3. 7. 2017 sa mu narodil syn. Nemá poriadnu prácu na trvalý pracovný pomer. Nie je evidovaný na úrade práce, nemá ani doklady o tom, že sa uchádza o zamestnanie v riadnom pracovnom pomere. Iné zmeny u neho od februára 2015 nenastali. Maloleté deti navštevujú jeho rodičov, sú tam každý víkend od piatku do nedele. Každý mesiac sa snaží deťom dať nejaké peniaze na ich účet. Sporia im aj jeho rodičia. Prácu v pracovnom pomere si nehľadá, pretože by mu exekútor sťahoval podstatnú časť príjmu a nechcú ho ani zamestnať, pretože má záznam v registri trestov - pred 8. rokmi bol odsúdený pre trestný čin lúpeže. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina (28T/126/2016) bol stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, kde dlhoval 100 EUR na výživnom pre obidve deti. Mesiac pred pojednávaní uhradil dlžné výživné vo výške 100 EUR. Peniaze na to mal. Brigáduje. Mesačne si takto zarobí aj 500 EUR mesačne. Okrem toho pracuje ako šéfkuchár s príjmom 150 až 200 EUR mesačne. Poukázal aj na to, že aj jeho rodičia prispievajú dosť veľkou čiastkou pre deti. Kupujú vnukom veci ako je oblečenie, alebo im dávajú peniaze na účet. V roku 2015 alebo 2016 pracoval v Anglicku, po rozvode, ako kuchár, zarobil 2 500 libier mesačne, asi rok. V súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti bol na neho vydaný medzinárodný zatykač, takže musel ukončiť prácu v Anglicku. V Anglicku s ním rozviazali pracovný pomer, lebo musel ísť na Slovensko, v súvislosti s trestným konaním. Anglicky vie priemerne. O prácu v Anglicku sa už potom neuchádzal, lebo terajšia priateľka tam už nechcela pracovať.
6. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otec ku dňu pojednávanie nemá dlh na výživnom. Vo februári 2015 pracovala ako kuchárka v škole, s čistým mesačným príjmom asi 430 EUR. V máji 2016 nastúpila na materskú dovolenku. Pred nástupom na materskú dovolenku bol jej príjem vo výške 440 EUR. Potom nastúpila na rizikové tehotenstvo a poberala nemocenské vo výške 200 EUR mesačne. V novembri 2016 sa jej narodil syn Pavol G. (mesačné výdavky s dieťaťom sú asi 50 EUR). V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške asi 200 EUR a prídavky na tri mal. deti. V októbri 2016 uzatvorila manželstvo s Pavlom G., s ktorým býva v spoločnej domácnosti od septembra 2015 v trojizbovom obecnom nájomnom byte. Za bývanie platia 300 EUR. Manžel pracuje ako skladník s čistým mesačným príjmom asi 620 EUR. Vo februári 2015 mal. K. navštevoval asi 1. ročník ZŠ. V septembri 2016 nastúpil do 4. triedy ZŠ. Maloletý G. vo februári 2015 chodil do škôlky a v septembri 2017 by mal nastúpiť do 1. triedy ZŠ. Alexander je alergik, bola mu diagnostikovaná alergia asi pred dvomi rokmi. Mesačné výdavky s tým spojené sú asi 0,20 EUR. K. iné ochorenie nemá. Od septembra 2016 sa začal venovať futbalu, výdavky s tým spojené sú asi 20 EUR mesačne. Od septembra 2015 sa zúčastňuje matematických súťaží, na čo vynakladá asi 5 EUR každý druhý mesiac, v júni 2017 sa zúčastnil plaveckého výcviku, čo ju stálo 23 EUR. Výdavky v škole vzrástli oproti februáru 2015 asi o 10 EUR. G. má problémy s očami. Tieto problémy mal aj v čase rozvodu. V
januári 2017 mu kúpila okuliare za 82 EUR. a v roku 2016 som mu okuliare nekupovala. Za G. poplatok v škôlke už neplatí, platí stravu vo výške 25 EUR mesačne. Od apríla 2017 sa začal venovať futbalu. Výdavky mesačne s tým spojené sú asi 20 EUR. Deti chodia k starým rodičom, otcovým rodičom, asi tri krát do mesiaca. Vždy od piatku do nedele, a tam sa otec s deťmi stretne. Nevie o tom, že by otec zabezpečoval pre deti niečo iné, okrem platenia výživného. Starí rodičia kúpia deťom ovocie, sladkosti. Keď začala bývať s terajším manželom v spoločnej domácnosti, starí rodičia prestali kupovať vnukom oblečenie aj stravu. Poukázala aj na to, že otec detí bol minulý rok na dovolenke v Taliansku.
7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Súd sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15P 167/2014 a najmä rozsudkom zo dňa 24. 2. 2015, sp. zn. 15 P 167/2014.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.
Z uvedeného spisu a rozhodnutia vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:
- manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené,
- maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého K. E. sumou 75 EUR a maloletého G. E. 75 EUR mesačne,
- matka detí bola zamestnaná ako kuchárka dosahovala v roku 2014 čistý mesačný príjem od 406, 09 EUR do 446, 58 EUR,
- matka za bývanie platila spolu 316 EUR,
- otec dieťaťa bol zamestnaný v pracovnom pomere ako kuchár, s dohodnutou mzdou 337, 70 EUR
- dňa 3. 6. 2014 bola otcovi daná zamestnávateľom výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, od 4. 6. 2014 sa opäť zamestnal v pracovnom pomere ako kuchár, s dohodnutou mzdou 352 EUR mesačne - tento pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý, od 4. 8. 2014 sa opäť zamestnal v pracovnom pomere ako kuchár, s dohodnutou mzdou 400 EUR mesačne,
- z písomného vyjadrenia otca vyplýva, že jeho príjem dosahoval sumu 400 EUR mesačne, exekútor mu zrážal so mzdy 120 EUR a jeho všetky výdavky predstavovali sumu 435 EUR mesačne,
- z exekučného príkazu zo dňa 23. 10. 2014 vyplýva, že otcovi bola uložená povinnosť uhradiť VšZP sumu 1 314, 72 EUR.
- mesačné výdavky s maloletým Alexandrom (ktorý navštevoval základnú školu) matka vyčíslila na sumu 249, 61 EUR a maloletým K. (ktorý navštevoval škôlku)vo výške 255, 11 EUR.
Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, vyplývajú nasledovné skutočnosti:
Matka maloletých detí dňa 15. 10. 2016 uzavrela manželstvo. Aj naďalej je zamestnaná ako pomocná kuchárka, s čistým príjmom v roku 2015 od 413, 10 EUR do 623, 55 EUR. Od 27. 5. 2016 bola práceneschopná (poberala nemocenské za obdobie jún 2016 do august 2016 v celkovej sume 734, 50 EUR a následne nastúpila na materskú dovolenku. Materské jej bolo vyplácané od októbra 2016 do decembra 2016 od 129, EUR do 333, 10 EUR mesačne.
Otec v rozhodnom období viackrát krátkodobo pracoval, najmä na základe dohôd o pracovnej činnosti. Od 21. 6. 2016 pracoval vo firme B. K. SERVICE, s.r.o., so sídlom v Bratislave, kde zarobil za dva mesiace sumu 681, 14 EUR mesačne brutto. V období od 9. 7. 2016 do 15. 9. 2016 pracoval vo firme KAZAČOK, s.r.o., kde ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Za toto obdobie bol jeho príjem 27, 19 EUR. Od 7. 9. 2016 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti vo firme FEHAMATA, s.r.o., s predpokladaným príjmom 80 - 90 EUR. Pracovnoprávny vzťah bol ukončený dňa 23. 10. 2016.
Súd sa oboznámil s dokladmi, ktorými matka preukázala výdavky pre maloleté deti.
Otec maloletých detí uzavrel dňa 20. 2. 2017 dohodu o pracovnej činnosti ako kuchár, s príjmom 6 EUR/ hodinu brutto.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2016, sp. zn. 28T 126/2016 vyplýva, že otec bol uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.
Matka podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 23. 6. 2017, navrhla zvýšiť výživné pre maloleté deti. Keďže v tomto konaní ešte nebol ku dňu konania pojednávania o návrhu otca doručený účastníkom návrh na začatie konania, súd konania o návrhoch otca a matky nespojil na spoločné konanie (neboli splnené procesné podmienky). O návrhu matky na zvýšenie výživného bude rozhodovať v samostatnom konaní.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, výsluchom matky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
10. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného vo februári 2015, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.
11. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
12. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
13. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným zmenám pomerov:
- otec mal vo februári uzavretý pracovný pomer ako kuchár, s čistým mesačným príjmom 300 - 350 EUR, následne menil často zamestnanie, aktuálne pracuje ako šéfkuchár - na základe dohody o pracovnej činnosti vo výške 150 až 200 EUR, príjem z brigádnickej činnosti má asi 500 EUR mesačne (podľa vlastného vyjadrenia), teda jeho príjem od roku 2015 vrástol o cca 300 až 350 EUR mesačne,
- aj vo februári 2015 boli voči nemu vedené exekučné konania (kvôli čomu si aj nehľadá stabilné zamestnanie), v rozhodnom období bol aj dobrovoľne nezamestnaný, sám si hradí platby poistného vo výške asi 150 EUR mesačne.
- býva s priateľkou v spoločnej domácnosti a mal sa mu narodiť syn - túto skutočnosť súdu nepreukázal.
14. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:
- vo februári 2015 pracovala ako kuchárka s čistým príjmom cca 430 EUR,
- v roku 2016 uzavrela manželstvo a narodil sa jej syn Pavol G.,
- s manželom aj s deťmi bývajú od septembra 2015 v prenajatom trojizbovom byte,
- v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a s manželom a deťmi býva v trojizbovom nájomnom byte,
- jej príjem teda oproti februáru 2015 poklesol (z dôvodu poberania materskej a následne rodičovského príspevku), na druhej strane býva v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý sa podieľa na úhradách potrieb rodiny.
15. Nepochybne došlo k zmene aj na strane oprávnených - maloletých detí. Maloletý K. je aktuálne žiakom 4. ročníka základnej školy a maloletý G. v škôlke. Maloleté deti sa začali venovať záujmovej činnosti, v dôsledku čoho sa zvýšili výdavky matky. Deti od februára 2015 (viac ako dva roky) nepochybne psychicky aj fyzicky vyspeli a zvýšili sa výdavky matky, ktoré popísala a s ktorými sa súd stotožnil, pretože sú primerané. Taktiež od poslednej úpravy výživného vzrástli aj životné náklady. Podstatná je aj skutočnosť, že matka sa o deti osobne stará a zabezpečuje im aj vecné plnenie (bývanie a podobne). Otec sa nad rámec výživného na výchove a výžive detí podieľa minimálne - určité vecné plnenia aj starostlivosť im poskytujú starí rodičia.
16. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletých detí. Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutí, ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa v potrebnom rozsahu.
17. Otcov príjem nepoklesol, naopak vzrástol. Ak mal príjem v Anglicku, sám sa ho ľahkovážne vzdal, pretože - hoci príjem mal, vyživovaciu povinnosť si neplnil a sám si privodil trestné stíhanie. Na jeho dlhy súd samozrejme neprihliadol, pretože výživné má pred takýmito výdavkami rodiča prednosť. Otec sa o stabilné zamestnanie nezaujíma, čo odôvodnil prebiehajúcimi exekúciami a predchádzajúcim odsúdením, avšak tieto skutočnosti nemôžu byť vyhodnotené na ťarchu oprávnených maloletých detí. Výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nie je možné brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
18. Súd ustálil príjem otca minimálne na sumu 650 až 700 EUR mesačne. Domnienka súdu, že otec má minimálne takýto príjem je založená aj na tom (okrem výpovede samotného otca), že otec musí hradiť svoje vlastné potreby, platí výživné pre dve maloleté deti vo výške 150 EUR mesačne a aj dobrovoľné platby do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Uhradil aj dlh na výživnom v trestnom konaní. Otec má dlhoročnú prax v gastronómii, aktuálne pracuje ako šéfkuchár, takže má vytvorené podmienky na to, aby si našiel stabilné zamestnanie s príjmom, z ktorého bude v prvom rade uspokojovať potreby svojich detí. Otec nepreukázal, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Aj keby tomu tak bolo, súd by na túto skutočnosť neprihliadol (rovnako tak u matky maloletých detí). V tejto súvislosti poukazuje na to, že každý má právo, aj po rozpade rodiny, založiť si novú rodinu, no nemôže byť táto skutočnosť na úkor už existujúcich vyživovacích povinností. Rodič si musí uvedomiť, že splodenie dieťaťa, berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť. Pribudnutie vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa, nie je samo o sebe dôvodom pre zníženie výživného (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica (16CoP/64/2016). Iná zmena pomerov, najmä na strane otca, nebola preukázaná. Tvrdenie otca, že ukladá na účet detí mesačne peniaze je irelevantná, pretože výživné má spotrebný charakter a matka výživné potrebuje mať reálne k dispozícii, na uspokojovanie aktuálnych potrieb maloletých detí. Rovnako je nepodstatné, že starí rodičia maloletých detí uspokojujú
niektoré ich potreby. Príspevky starých rodičov nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť otca, a to ani sčasti. Predmetom konania je totiž len vyživovacia povinnosť otca maloletých detí a nie ich starých rodičov.
19. Súd konštatuje, že síce došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov, avšak zmena pomerov nemala taký charakter, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti. Preto súd návrh otca na zníženie výživného na sumu 35 EUR mesačne pre každé dieťa zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, kedy by priznanie trov konania bolo spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Účastníci konania ani nenavrhli priznať trovy konania (§ 57 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.