Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-53-2017.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-8P/53/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica dieťa rodičov, matky: P. E., nar. XX.XX.XXXX, Z.. R. XX, XXX XX D., občianka SR, a otca: P. E., nar. XX.XX.XXXX, F. X, XXX XX K., občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú M. z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.03.2017 žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. M. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 180,- € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že zamestnávateľ dal matke výpoveď a momentálne je nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce. Mal M. tento rok ukončí základnú školu a nastupuje na strednú školu, kde sa zvýšia jej výdavky. Mesačné náklady mal. M. matka vyčíslila na sumu 375,- € (strava 150,- €, ošatenie 70,- €, hygiena 30,- €, vreckové 10,- €, školské výlety 25,- €, ZRPŠ 15,- €, návšteva lekára 40,- €, cestovné 25,- €, telefón 10,- €). Matka vyčíslila svoje výdavky na domácnosť nasledovne: nájom 219,- €, elektrina 60,- €, internet 27,- €, komunálny odpad 75,- €, telefón 20,- €, čistiace prostriedky 30,- €, strava 100,- €. Rodičia majú ešte jednu dcéru - G., ktorá ukončila strednú školu a od septembra 2017 bude nezamestnaná a bez príjmu. Otec nebude naďalej prispievať na mal. G., čo bude pre matku ďalší zásah do rodinného rozpočtu. Matka svoj návrh zdôvodnila najmä tým, že má informácie, že jej bývalý manžel žije v domácnosti s priateľkou, čiže majú spoločne dva príjmy. Má za to, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane detí, na strane matky ako aj na strane povinného rodiča, čo odôvodňuje zvýšenie výživného na mal. M.. Ako ďalší dôvod zvýšenia výživného matka uviedla, že otec detí sa okrem výživného vo výchove detí neangažuje, deti nenavštevuje a ani ich inak finančne nepodporuje.
2. Dňa 26.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky. Vo vyjadrení uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 110,- € mesačne. Otec zároveň vyčíslil svoje mesačné výdavky, ktoré predstavuje nájomné 234,- €, elektrina 19,30,- €, pôžička 145,- €, strava 100 až 150,- €, internet 14,72,- €, príspevok mal. M. na telefón 16,- €, výživné na mal. M. 80,- €. Zároveň uviedol, že má záujem sa s mal. M. stretávať tak ako doteraz a má záujem ju aj naďalej finančne podporovať aj mimo stanoveného výživného. V súčasnej dobe mal. M. na vyžiadanie prispieva na voľnočasové aktivity - kino, telefón, oblečenie.
3. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd ponechal výživné v doterajšej výške, nakoľko od poslednej úpravy výživného sa podľa jeho názoru nezmenili pomery na strane mal. M..
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rozsudkom XP/XXX/XXXX - XX, zmluvou o nájme bytu, zmluvou o prevedení exekúcie, dohodou o skončení pracovného pomeru matky, rozhodnutím o vyrubení komunálneho poplatku za odpad, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdeniami o návšteve školy mal. detí, bločkami, ktoré preukazujú výdavky matky, bločkami na cestovné, potvrdením o zaplatení príspevku na stužkovú, výplatnými páskami matky, rodným listom maloletej, potvrdením o trvaní dočasnej PN, bločkami, ktoré preukazujú náklady otca a zistil tento skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otcovi bolo určené výživné na mal. M. v sume 80,- € mesačne a na mal. G. v sume 110,- € mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka bola v čase určenia výživného zamestnaná v spoločnosti LIDL Slovenská republika, v.o.s., jej priemerný mesačný príjem bol 645,- €. Otec bol zamestnaný v spoločnosti E. E., s.r.o., jeho priemerný mesačný príjem bol 18.150,- Kč (658,11,- €). Mal. M. v čase rozhodovania navštevovala 6. ročník ZŠ v E.. Výdaje maloletej predstavovali výdavky na oblečenie, stravovanie, hygienu, školské potreby a cestovné.
6. Z Dohody o skončení pracovného pomeru mal súd preukázané, že matka sa so svojím zamestnávateľom Lidl Slovenská republika, v.o.s. dohodla na skončení pracovného pomeru ku dňu 15.11.2016. Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie mal súd preukázané, že matka bola ku dňu 16.03.2017 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matke bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 31,2936,- € od 16.03.2017 na obdobie šiestich mesiacov. 7. Zo Zmluvy o nájme bytu mal súd preukázané, že matka má mesačné náklady na nájomné vo výške 219,- €. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol matke vyrubený na rok 2017 miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 75,88,- €. Z ďalších dokladov mal súd preukázané, že matka uhrádza platby za elektrinu vo výške 68,- € štvrťročne, za internet približne vo výške 30,- € mesačne. Súd mal taktiež preukázané, že matka uhrádza mal. M. platby v rôznych výškach na ZRPŠ či školské výlety.
8. Zo Zmluvy o prevedení exekúcie a poskytnutí právnej pomoci exekútorom, z návrhu na nariadenie exekúcie a z poverenia súdneho exekútora mal súd preukázané, že matka uzavrela s exekútorským úradom Hodonín - súdny exekútor Mgr. Z. C. zmluvu o exekúcií na výživné, ktoré bolo priznané mal. M. a G. rozsudkom Okresného súdu Skalica XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že mal. M. je žiačkou 8. ročníka Základnej školy v E..
10. Z mzdových listov otca mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti E. E., s.r.o. a v súčasnosti má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 22.552,75,- Kč (862,77,- €).
11. Z dokladov predložených otcom súd zistil, že otec uhrádza mesačné nájomné vo výške 234,- €, elektrinu vo výške 19,30,- €. Z potvrdenia lekára je zrejmé, že výdavky otca za lieky predstavujú približne sumu 40,- € mesačne.
12. Z výsluchu matky mal súd za preukázané, že trvá na podanom návrhu. Návrh odôvodnila najmä tým, že sa zmenili potreby na strane maloletej. Mal. M. je v súčasnosti žiačkou 8. ročníka na ZŠ, avšak od 01.09.2017 nastupuje na strednú školu. Matka uviedla, že má zvýšené výdavky na oblečenie maloletej vo výške 70,- € mesačne a taktiež na lekára, nakoľko má silné angíny a je alergická na určité lieky, z toho dôvodu musí matka kupovať kvalitnejšie lieky. M. nemá závažnejšie ochorenia a ani alergie. Matka uviedla, že v súčasnosti poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 480,- € mesačne, príležitostne si zarába na brigádach, zamestnaná zatiaľ nie je. Má zvýšené náklady spojené so stravou mal. M., nakoľko viac zje. M. nemá zvláštny druh stravy, nie je celiatička. Matka žije v domácnosti s dcérami - M. a G., ktorá zmaturovala a hľadá si zamestnanie. Matka zároveň uviedla, že má viacero exekúcií. K dohode o skončení pracovného pomeru uviedla, že zamestnávateľ s ňou skončil pracovný pomer z dôvodu, že si nesplnila povinnosť. Matka má ukončenú strednú učňovskú školu bez maturity.
13. Z výsluchu otca vyplýva, že s návrhom nesúhlasí. Súhlasil by so zvýšením výživného, avšak len do sumy 110,- € mesačne. Otec žije v nájomnom byte v Skalici. Má priateľku, avšak spolu nežijú ani nehospodária. Má pôžičky, pričom ich výška je 145,- € mesačne a taktiež má exekúcie. Otec má zvýšené náklady na zdravie, nakoľko trpí ochorením tráviaceho traktu. Z čistej mzdy mu po strhnutí pôžičky a bežného výživného zostáva približne 12 až 14.000 Kč. Okrem výživného prispieva dcéram aj na vreckové, resp. na výlety. Naposledy to bolo 7,- € M. na kino.
14. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že nevidí dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko na strane mal. M. sa nezmenili pomery. Zmena pomerov nastane až keď nastúpi na strednú školu.
15. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.
24. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
25. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol dôvodný, a to vzhľadom na neexistenciu zmeny pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. O zvýšení výživného bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2014. Súd má za to, že od tohto času nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. M. tak, ako to navrhla matka mal. dieťaťa.
26. Pokiaľ ide o samotnú zmenu pomerov, na strane maloletej M. od poslednej úpravy výživného neprišlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá toho času chodí do 8. ročníka ZŠ, teda stále je na druhom stupni základnej školy. Maloletá nemá závažné ochorenia ani alergie, záujmové krúžky nenavštevuje. Náklady na mal. M. sú toho času v podstate totožné ako pri poslednej úprave výšky výživného, avšak má podľa vyjadrenia matky má zvýšené náklady na stravu, nakoľko viac zje a taktiež na ošatenie. Mal. M. však nemá zvláštny druh stravy, resp. nie je alergická na určitý druh potravy, ktorý by odôvodňoval zvýšenie nákladov na stravu, kúpou špecifických potravín.
27. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, otcov príjem sa mierne zvýšil, teda možno konštatovať, že sa zmenili pomery na jeho strane, avšak nie podstatným spôsobom. V čase posledného rozhodovania mal otec priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 658,11,- €. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane príjmov otca, tieto sa mierne zvýšili a sú v súčasnosti vo výške v priemere asi 862,77,- € mesačne v čistom, z tejto sumy mu pravidelne zráža zamestnávateľ bežné výživné na mal. deti a pôžičku v priemere asi v sume 145,- €. Okrem vyživovacej povinnosti na mal. M. vo výške 80,- € mesačne, má ešte aj už toho času k plnoletej G. vo výške 110,- € mesačne.
28. Na strane matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave dosahoval jej príjem výšku cca 645,- € mesačne v čistom, momentálne poberá podporu v nezamestnanosti vo výške približne 480,- € mesačne a príležitostne si zarába brigádami, pričom súdu výšku príjmu z brigád neuviedla. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce. Súd prihliadol aj na to, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že matka si nesplnila pracovnú povinnosť. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, možno povedať, že tie sú obdobné, bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a preto pri rozhodovaní súdu neboli rozhodujúcimi. Naviac je potrebné si uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú a o domácnosť.
29. Súd nemal teda v konaní preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, tak ako popísal vyššie. Na strane maloletej M. sú v podstate totožné výdavky ako pri poslednej úprave výživného. Zvýšené výdavky má toho času podľa tvrdenia matky na oblečenie vo výške 70,- € mesačne, avšak je možné konštatovať, že mesačné náklady na oblečenie v tejto výške nemožno považovať za odôvodnené výdavky. Matkou prezentované výdavky na oblečenie, či stravu nepovažoval za tak podstatné, že by samé o sebe odôvodňovali zvýšenie výživného na mal. M.. Matka taktiež uviedla, že maloletá máva silné angíny a musí jej kupovať kvalitnejšie lieky, pričom ich výšku si vyčíslila na 40,- € mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá netrpí žiadnymi vážnejšími ochoreniami, ani alergiami, súd túto skutočnosť tiež nemohol brať do úvahy ako odôvodnené výdavky a posúdiť ich ako podstatnú a dlhodobú zmenu pomerov na strane dieťaťa. Na strane povinných, teda otca sa pomery zmenili v tom, že sa mu mierne zvýšil priemerný mesačný príjem na sumu 862,77,- € v čistom, z tejto sumy mu však je exekučne zrážaná suma na bežné výživné na mal. M. a toho času plnoletú G. a pôžička od zamestnávateľa. Súd túto zmenu však nepovažoval za podstatnú oproti poslednej úpravy výživného. Na strane matky sa príjem taktiež zmenil len mierne, nakoľko v súčasnosti poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 480,- € mesačne a príležitostne si zarába na brigádach, pričom súdu výšku príjmu z brigád uviesť nevedela. Matka bola do novembra 2016 zamestnaná v spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., kde poberala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 645,- €. Pracovný pomer bol dňa 15.11.2016 ukončený dohodou. Súd zisťoval z akého dôvodu došlo k strate zamestnania, nakoľko z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.11.2016 táto skutočnosť nevyplýva. Matka na pojednávaní uviedla, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu neplnenia si pracovných povinností, teda možno konštatovať, že samotná matka mal. M. si zapríčinila stratu zamestnania, a preto toto nemôže byť dôvod na zvýšenie výživného povinného rodiča - otca, v dôsledku takto zapríčinenej zmeny pomerov na strane matky. V súčasnosti má teda matka zabezpečený príjem poberaním podpory v nezamestnanosti na obdobie šesť mesiacov a príležitostne si privyrába brigádami. Zároveň súd konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach matky, čo najskôr si nájsť novú prácu, aby mohla zabezpečovať chod domácnosti a podieľať sa okrem otca na výžive svojich detí.
30. Prihliadnuc na všetky tieto okolnosti má súd za to, že nie je možné návrhu matky na zvýšenie výživného toho času vyhovieť, nakoľko tento návrh je predčasný, pretože z výsluchu matky na pojednávaní mal súd preukázané, že mal. M. v septembri 2017 nastúpi na strednú školu, a teda až po nástupe sa podstatným spôsobom zmenia pomery na strane oprávneného, t.j. mal. dieťaťa, a teda táto skutočnosť bude dôvodom na zvýšenie výživného.
31. Súd má za to, že pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej M. ako i schopností a možností obidvoch rodičov je naposledy stanovená výška výživného pre maloleté dieťa i naďalej dostačujúca. Zmena pomerov na strane otca, matky i maloletej pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zvýšenie výživného a preto súd návrh matky zamietol.
32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).