Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-60-2022.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/60/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. T. C., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: F.. E. C., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, A.D. a F. V., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž.Í.J. XX, zast.: JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou so sídlom Húskova 19, Košice o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 04.05.2022 otec maloletého žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadi maloletému a jeho rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálnemu a psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny po dobu 6 mesiacov odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň žiadal uložiť povinnosť kolíznemu opatrovníkovi podať súdu písomnú správu o výsledku poskytnutého poradenstva.
2. V návrhu uviedol, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 39C/685/2015 vedené konanie začaté na návrh matky maloletého. V tomto konaní dňa 8.6.2017 súd rozhodol, že je otcom maloletého E. T., ktorého zveril do osobnej starostlivosti matky s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 180,- eur mesačne od 1.7.2017 do budúcna vždy k 20. dňu v mesiaci k rukám matky vopred. Zaostalé výživné za obdobie od 30.05.2015 do 30.06.2016 vo výške 3.390,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok, pričom splatnosť prvej splátky určil na deň 20.08.2017. Upravil jeho styk s maloletým, zaviazal ho zaplatiť trovy štátu a nahradiť matke trovy konania. Proti rozsudku podal odvolanie s výnimkou výroku o určení otcovstva k maloletému a výroku o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP/157/2018 zo dňa 29.01.2019 zrušil predmetný rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdne konanie v tejto časti nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Dňa 28.02.2019 podal na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým, ktorý bol zamietnutý. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní rozhodol tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v párnom týždni v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 13:00 hod. do 16:00 hod., s tým že styk otca s dieťaťom počas prvých dvoch mesiacov bude prebiehať za prítomnosti matky. Po uplynutí obdobia dvoch mesiacov je otec oprávnený prevziať maloleté dieťa pred bytom matky a v určený čas dieťa matke pred bytom odovzdať. Po zrušení rozhodnutia Najvyšším súdom SR, Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP/216/2021 zo dňa 21.09.2021 rozhodol, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý piatok v párnom týždni v mesiaci od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod.. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v mieste jej bydliska. Otec je povinný v určený čas ukončenia styku matke dieťa pred jej bytom odovzdať. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2021. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 39C/685/2015 v časti úpravy
styku otca s maloletým nebolo do dnešného dňa právoplatne ukončené, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v rozsahu citovaného rozhodnutia. V roku 2019 sa s maloletým stretol sedemkrát (dňa 14.09.2019, 18.09.2019, 28.9.2019, 02.10.2019, 26.10.2019, 30.10.2019, 23.11.2019) a to vždy v prítomnosti matky, prípadne aj jej dcéry M.. Aj napriek tomu, že po uplynutí obdobia dvoch mesiacov bol oprávnený stretávať sa s maloletým synom osamote, matka trvala na tom, aby styk prebiehal vždy len v jej prítomnosti. Na stretnutiach sa snažil na maloletého vplývať pozitívne, na čo maloletý veľmi dobre reagoval. Matka vyvolávala počas vzájomných stretnutí napätú atmosféru, snažila sa ho vyprovokovať do hádky a tým synovi stretávanie s otcom znechutiť. V roku 2020 sa so synom stretol dvakrát (20.06.2020 a 24.06.2020) opätovne v prítomnosti matky, kedy syna zobral do O.. V období, kedy sa so synom stretával intenzívnejšie (september až november 2019), začalo byť takmer pravidlom, že maloletý bol v čase vyhradenom na styk s otcom chorý. Stávalo sa, že pokiaľ po syna prišiel, bol na styk absolútne nepripravený a matka ho odmietala obliecť. Pokiaľ sa ho matka prísne pýtala, či chce ísť sám s biologickým otcom, odpoveď maloletého bola pod dohľadom matky vždy záporná. Vzhľadom k tomu, že jeho stretnutia so synom sa neuskutočňovali, privolal počas niekoľkých situácií v mesiaci január až február 2020 hliadku polície. Obdobná situácia sa opakuje až doposiaľ. Syna vídava len medzi dverami bytu matky a aj to len pár minút, pričom na otcove otázky adresované synovi zväčša odpovedá matka. Posledné jeho stretnutie so synom sa uskutočnilo takmer pred dvomi rokmi dňa 24.06.2020. Matka absolútne nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu. Vykresľovala ho v očiach maloletého negatívne ako cudziu osobu, ktoré naňho volá políciu. Počas styku ho podrobuje testu lojality. Jej konanie nemožno hodnotiť ako konanie v najlepšom záujme dieťaťa. Predložil SMS správu matky zo dňa 16.4.2022, ktorou mu oznamuje, že maloletý je na veľkonočných prázdninách so svojou rodinou, a preto stretnutie dňa 14.4.2022 nebude. Má za to, že správanie matky hraničí až s arogantnosťou. Jej postoj k nemu je maximálne negatívny až nevraživý. Poukázal na vyjadrenie matky zo dňa 11.09.2017 k jeho odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/685/2015 zo dňa 8.6.2017, pričom citoval časti tohto vyjadrenia a zároveň kópiu vyjadrenia pripojil ako prílohu k návrhu. Uviedol, že syn naňho počas spoločných niekoľkých stretnutí reagoval veľmi dobre, hrali sa spolu, smiali, dokonca ho objal. Aktuálna situácie je však diametrálne odlišná. Poukázal na závery sociálneho šetrenia v zmysle správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.02.2022. Maloletý na žiadosť matky za posledné roky absolvoval niekoľko psychologických vyšetrení. Dieťa absolvovalo kontrolu po roku a pol, avšak životná situácia a kontext sa nezmenili. V zmysle záveru z vyšetrení má vytvorené vzťahové väzby k matke a sestre, otca pasívne vníma ako člena rodiny, ale nemá k nemu vytvorený citový vzťah, ani emočnú väzbu, za rok a pol sa na situácii nič nezmenilo, s otcom nemá žiadne rolové skúsenosti, len krátkodobé miestami konfliktné skúsenosti zo styku.
3. Otec v návrhu poukazuje na to, že právo styku rodiča s dieťaťom je garantované článkom 41 Ústavy SR, na Dohovor o právach dieťaťa s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Je potrebné, aby štát poskytol prostredníctvom svojich orgánov dieťaťu ochranu, podporu a pomoc, a to v tých oblastiach, kde jeden z rodičov, v tomto prípade matka maloletého, z najrôznejších dôvodov nie je schopná alebo ochotná zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu v najlepšom záujme maloletého. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia. Je presvedčený, že v tomto prípade je nevyhnutné, aby bolo sociálne a psychologické poradenstvo uložené obidvom rodičom a dieťaťu. Má za to, že uložením výchovného opatrenia by mu bolo takmer po siedmich rokoch od narodenia maloletého konečne umožnené efektívne s ním tráviť čas, vybudovať si na seba citovú a sociálnu väzbu, čo je nesporne v záujme maloletého dieťaťa. Navrhuje uložiť rodičom a maloletému výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Z. A. (psychológ F.. F.). Podotýka, že v prípade, ak by súdom nebolo nariadené neodkladné opatrenie o uložení výchovného opatrenia došlo by k absolútnemu odcudzeniu otca a syna, pričom tým by matka dosiahla svoj primárny cieľ, aby otec len prispieval na výživu syna finančnými sumami avšak v živote maloletého sa nevyskytoval. Podmienky bezodkladnosti otec vidí najmä v tom, že maloletý uvádza, že otca nepozná, a to aj napriek tomu, že otec sa s ním snaží udržiavať kontakt, naráža však na neochotu a zištné konanie matky.
4. K návrhu otec pripojil v kópii rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/685/2015-240 zo dňa 08.0.62017, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/157/2018-325 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 39C/685/2015 zo dňa 6.3.2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/168/2019-368 zo dňa 18.07.2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/151/2021-590 zo dňa 15.07.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/216/2021-636 zo dňa 21.09.2021, SMS a emailovú komunikáciu s matkou maloletého, vyjadrenie matky v právnej veci 39C/685/2015 k jeho odvolaniu, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.02.2022 podanú v právnej veci 39C/685/2015, záznam zo zdravotnej karty maloletého vedenej v Ambulancii klinickej psychológie pre deti a dospelých v A. Q. zo dňa 18.01.2022, správu z vyšetrenia maloletého v Ambulancii klinickej psychológie E. Q..J..H.., A. zo dňa 15.12.2021.
5. Na základe žiadosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „úrad“) súdu doručil dňa 13.5.2022 správu z prešetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa. Poukazuje na to, že dňa 14.02.2022 bola súdu zo strany úradu zaslaná rozsiahla správa vypracovaná v konaní č. 39C/685/2015. Na pojednávaní dňa 28.02.2022 bolo zo strany súdu uložené právnej zástupkyni otca, aby v lehote 20 dní od termínu pojednávania zistila, aká organizácia je schopná sa podieľať na styku maloletého s otcom v rámci stanovených dní, prípadne v iných dňoch a v ktorých časoch. Z vyjadrení rodičov v spisovej dokumentácii možno konštatovať, že obaja rodičia poskytovali vlastné postoje k realizácii styku, ktorý vnímajú subjektívnymi pohľadmi a pocitmi. Z vyjadrení matky v spisovej dokumentácii možno konštatovať, že jej dôvera voči rodičovskej osobe otca je naštrbená. Poukazuje na to, že syn otca odmieta, ona ho neovplyvňuje, nenavádza. Stále bolo ochotná sa otcovi prispôsobiť, umožní otcovi styk, ale dieťa otca odmieta. Otec maloletého vyjadroval subjektívne pocity v oblasti realizácie/nerealizácie styku. Matka syna na styk nepripravuje, bráni mu v styku, so synom nebol ani raz sám. Vidí to tak, že syn je nacvičený, aby s ním nešiel. Syn je oblečený v domácom úbore, nie je pripravený na to, že má ísť s otcom. Keď ho volá ho do detského kútika či niečo kúpiť, syn mu zakýva, že s ním nepôjde. Maloletý v rámci pohovoru /7.1.2022/ uviedol, že býva s mamkou, ocko k nim do bytu nechodí. On nechce chodiť s ockom vonku sám, požaduje, aby bola pri ňom aj mamka. Na otázku prečo, maloletý uviedol, že sa bojí, že ocko bude rozprávať, že nemá všetko mamke veriť, lebo už mu raz tak ocko povedal. S ockom si netelefonujú. Povedal, že býva s mamkou a sestrou, navštevuje 2. ročník základnej školy. Má rád anglický jazyk, v škole má aj veľa kamarátov, záľubu má v stavaní lega. Na otázku kedy bol naposledy s otcom nevedel uviesť časový sled. Povedal, že si pamätá, že boli v obchodnom dome v detskom kútiku, ocko sa s ním len troška hral a potom bol na mobile, ale mamka bola s ním tiež keď bol s ockom v detskom kútiku. Na otázku, ako by sa chcel stretávať s ockom uviedol, že nevie byť s ockom sám, lebo tatik naňho volal políciu a on sa teraz bojí. Úrad konštatuje, že je potrebné sledovať pocit komfortu dieťaťa a poskytnúť mu čas na adaptačný proces bez prítomnosti matky. Zastáva názor, že spolupráca s odborníkom je žiadúca aj za účelom úpravy vzťahov medzi rodičmi, zlepšenia rodičovskej komunikácie, eliminácie napätia, ako aj posilňovania vzťahu syna k otcovi postupnými krokmi za pomoci odborníka psychológa. Úrad oslovil za účelom možnej spolupráce Centrum pre deti a rodiny Z. A. /psychológ F.. F./, ktoré so spoluprácou súhlasilo, predpokladaný termín spolupráce je určený v trvaní 6 mesiacov s tým, že asistovaný styk sa bude realizovať v pracovné dni a to každý piatok v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod., rodičia dieťaťa s tým súhlasia. Záverom úrad konštatuje, že navrhuje, aby súd neodkladným opatrením uložil rodičom dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ako aj asistovanému styku otca s maloletým synom počas kalendárneho roka v každý piatok v čase od 17:00 hod. do 19:00 hod. po dobu 6 mesiacov v Centre pre deti a rodiny Z. A. odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. V prípade, že asistovaný styk nebude možné realizovať z dôvodov na strane Centra pre deti a rodiny Z. A. je otec oprávnený sa s maloletým stýkať každý piatok v párnom týždni v mesiaci od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 15:00 hod. do 19:00 hod.. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v mieste jej bydliska. Otec je povinný v určený čas ukončenia styku matke dieťa pred jej bytom odovzdať.
6. Zo spisu 39C/685/2015 súd zistil, že dňa 16.2.2022 bola v tomto konaní doručená správa z prešetrenia pomerov, na ktorú odkazuje úrad v správe zo dňa 13.5.2022. Z tejto bolo zistené, že rodičia maloletého majú dlhodobo komunikačné problémy. Z uvedeného dôvodu bola rodičom odporučená psychologická pomoc v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozchodu na dieťa na referáte poradensko- psychologických služieb. Dňa 1.6.2020 požiadal otec o zmenu psychológa, ktorému dôvod zmeny neuviedol. Medzi rodičmi maloletého dochádzalo opakovane ku konfliktom, kedy neboli schopní sa dohodnúť ohľadne stretnutí otca s maloletým a efektívne navzájom komunikovať. Úrad uvádza situáciu, kedy matka dňa 18.05.2021 telefonicky kontaktovala úrad, že bola nútená nájsť si prácu na polovičný úväzok, čo bolo dôvodom, že požiadala otca o posun času stretnutí, pričom otec takúto zmenu nebol ochotný rešpektovať. Zároveň matka uviedla, že otec vopred neohlási, že na stretnutie nepríde, resp. či príde. Otec nemá záujem o náhradné neuskutočnené stretnutia. Počas prázdnin napísal matke, že je na dovolenke a na styk so synom nepríde. Matke zasiela výživné vo výške 100,- eur a mimo toho maloletému nič nezakupuje ani keď ho o to matka požiada. Viackrát otca požiadala, aby synovi zakúpil
nejaké veci, ale márne. Matka úradu pravidelne od roku 2019 oznamovala problémy pri realizácii styku maloletého syna s otcom. Uviedla, že otec na ňu podáva trestné oznámenia. Otec v osobnom pohovore uviedol, že matka s ním nechce komunikovať. Stále chodieva za synom, ale on nechce ísť. Syn sa ho spýtal, prečo volal políciu a on pochopil, že sa bál. Uviedol, že maloletému vysvetlil, že už môžu byť spolu sami. Matka mu bráni v styku a on nebol so synom ani raz sám. Uviedol, že matke nie je nič dobré a potrebuje provokovať a vytvárať dusnú atmosféru. Stále, keď sa otec rozpráva so synom, matka do toho vkročí a rozpráva za dieťa. Maloletý nepovedal, že on nejde, stále pozerá na mamu, či môže ísť, udržiava očný kontakt. Keď sa rozprávali, objal ho, dovolil mu pobozkať ho. Otec sa domnieva, že maloletý je nahuckaný matkou, matka si nahráva stretnutia na telefón. Uviedol, že na stretnutia prišiel aj s advokátom, ktorý s ním šiel ako svedok, stál slušne na kraji. Správa kolízneho opatrovníka obsahuje v ďalšej časti podrobné vyčíslenie výdavkov matky a maloletého, ako aj výdavkov otca.
7. Súd z evidenčných prostriedkov zistil, že medzi účastníkmi konania je na Okresnom súde Košice II pod. sp. zn. 39C/685/2015 vedené konanie o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 29.6.2022. Tunajším súdom je na základe návrhu otca vedené konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku pod sp. zn. 43Em/2/2022. Konanie nie je právoplatne skončené.
8. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
9. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa ust. § 360 ods. 1, 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
12. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa ust .§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa § 3 ods. 1 vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z. súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 19. Podľa § 3 ods. 2 cit. vyhl. pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 20. Podľa § 3 ods. 3 cit. vyhl. ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať. 21. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
22. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
23. Súd po preskúmaní návrhu, predložených listín, správ kolízneho opatrovníka na základe osvedčených skutočností dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnené. Na základe citovaných zákonných ustanovení a obsahu spisového materiálu súd nemal preukázané, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci sú splnené. Otec v návrhu neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania či nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu, ktoré odôvodňujú okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto bezodkladná úprava potrebná. Súd mal osvedčené, že vzťahy rodičov sú dlhodobo vážne narušené. Tunajším súdom je vedené konanie, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. T.. Vo veci je vytýčený termín pojednávania v tomto mesiaci na deň 29.6.2022. Vzhľadom na charakter tohto konania súd môže vo veci samej kedykoľvek i bez návrhu na základe výsledkov vykonaného dokazovania nariadiť výchovné opatrenie. V zmysle správy z prešetrenia pomerov je zrejmé, že v uvedenom konaní bolo uložené zistiť podmienky pre realizáciu asistovaného styku a v zmysle správy rodičia s takouto formou styku v Centre pre deti a rodiny Z. A. súhlasia. Dodáva, že vo veci samej rozhoduje súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Taktiež poukazuje na to, že tunajším súdom je vedené i konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku. V tomto konaní súd zisťuje, z akých dôvodov sa styk nerealizuje. V prípade zistenia ospravedlniteľných dôvodov v zmysle cit. ust. § 3 ods. 3 vyhl. MS SR
č. 207/2016 Z.z. môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť účasti na sociálnom psychologickom alebo inom odbornom poradenstve. Taktiež uvádza, že rodičom bola už v minulosti odporúčaná pomoc na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a takéto poradenstvo je možné realizovať i bez rozhodnutia súdu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.