Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-34-2016.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Subarea
27Co/34/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: WM X. & X., s.r.o., so sídlom G. A. Y. XX, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. M. Y., advokát, s.r.o., so sídlom G. Z. Y. XX, C., IČO : XX XXX XXX, proti žalovanému: G. I., štátnemu občanovi G. republiky, bytom J. C. XXXX/XX, T., o zaplatenie 5.618,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. októbra 2016, č. k. 34C/67/2015-52, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania v sume 213,64 eur (za obdobie do 25.09.2014) (časť výroku II.) a v súvisiacom výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi stranami sporu z r u š u j e a v týchto častiach vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.867,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.867,14 eur od 26.9.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.618,37 eur, úroku vo výške 15,60 % ročne zo sumy 3.450,85 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.450,85 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.5.2009 poskytol právny predchodca žalobcu G. žalovanému úver 3.400,-eur s dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15,60 %. Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to všetko v 59-ich pravidelných mesačných splátkach po 84,87 eur mesačne, splatných k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná 20.6.2009 a posledná splátka mala byť splatná ku dňu 20.4.2014. RPMN bola dohodnutá 19,79 % a priemerná RPMN vo výške 20,09 %. Výzvou zo dňa 30.7.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný na výzvu nereagoval. Nakoľko žalovaný porušil povinnosti zo zmluvy, právny predchodca žalobcu pristúpil v zmysle VOP k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, a to ku dňu 2.9.2013, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka stala splatnou. Dňa 25.9.2014 bola uvedená pohľadávka G. voči žalovanému zmluvou postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený. Výzvou zo dňa 10.2.2015 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy aj žalobcom, žalovaný nereagoval a žalobca pristúpil k vymáhaniu súdnou cestou. Keďže žalovaný si svoje povinnosti neplnil riadne, podľa tvrdenia žalobcu ku dňu postúpenia 25.9.2014 dosiahla výška splatného dlhu celkom 5.618,37 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.450,85 eur a príslušenstva 2.167,52 eur. Na výzvu súdu žalobca doplnil, že žalovaný v zmysle uvedeného záväzkového vzťahu zaplatil celkovo iba sumu 2.169,81 eur, hoci v zmysle zmluvy sa zaviazal zaplatiť celkom 5.007,33 eur, avšak to v prípade riadneho a pravidelného splácania dlhu. Nakoľko si žalovaný dostatočne neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, suma,
ktorú by bol pôvodne povinný zaplatiť, vzrástla. Žalobca poukázal na to, že do prechodu právneho predchodcu žalobcu na nový bankový systém, t.j. do 15.10.2011 bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov a poplatkov (bod 5.5.7.1. Obchodných podmienok), v zmysle ktorého sa dohodnuté úroky a poplatky riadne neuhradené, pripočítavali k istine, čím sa stali jej súčasťou a od prechodu na nový bankový systém istina už nenarastala o ďalšie neuhradené úroky a poplatky a tie sa vyčíslovali samostatne. Takto príslušenstvo vo výške 2.167,52 eur pozostáva z úrokov vo výške 1.447,15 eur (do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 2.9.2013 - 874,90 eur), ktoré boli vyčíslené z aktuálnej výšky splatnej istiny za obdobie od prechodu na nový bankový systém od 12.11.2011 do 25.9.2014 pri úročení úrokom 15,60 % a úrokov z omeškania vo výške 720,37 eur, ktoré boli vyčíslené z aktuálnej výšky splatnej istiny za obdobie od prechodu na nový bankový systém do 25.9.2014 pri úročení úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne. Žalovanému bola žaloba i predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. K podanej žalobe sa nevyjadril. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. 3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 503 ods.1, 2, 3, § 2 ods. 1 zákona č. 650/2007 Z. z., § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vec posúdil podľa príslušných právnych predpisov, vrátane ustanovení spotrebiteľského práva, nakoľko je zrejmé, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľským úverom. Žalobu posúdil ako dôvodnú len čiastočne. Nárokovanú istinu nepovažoval za dostatočne špecifikovanú. Spôsob výpočtu žalovanej sumy nevyplýva ani zo špecifikácie pohľadávky predloženej a uvedenej na pojednávaní dňa 28.9.2016. Teda žalobca nepreukázal ním tvrdenú sumu presahujúcu zmluvne dojednané splátky, ohľadom ktorej tak neuniesol dôkazné bremeno. Pri zisťovaní výšky dlhu preto súd vychádzal z obsahu zmluvy o splátkovom úvere, t.j. základných podmienok jednoznačne špecifikovaných v čl. I zmluvy, teda dojednanej výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, ktoré sa žalovaný ako spotrebiteľ nepochybne zaviazal zaplatiť veriteľovi pri uzavretí zmluvy o splátkovom úvere. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 3.400,- eur a žalovaný mal úver splácať po 84,87 Eur mesačne v 59 splátkach. V zmysle základných podmienok špecifikovaných v čl. I Zmluvy o splátkovom úvere mal žalovaný celkovo zaplatiť z úverového vzťahu sumu 5.124,87 eur ( t.j. istina 3.400,- eur + úroky a poplatky ako náklady spojené s úverom v sume 1.724,87 eur). Keďže žalovaný svoj dlh riadne nesplácal a z pôvodne dohodnutej dlžnej celkovej sumy 5.124,87 eur uhradil len 2.169,81 eur, zvyšok jeho dlhu na celkovej dohodnutej sume nákladov spojených s úverom by predstavoval 2.955,06 eur. S poukazom na znenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nebolo možné žalobcovi priznať ani celú uvedenú dlžnú sumu 2.955,06 eur. V zmysle v čl. I Zmluvy o splátkovom úvere mal žalovaný úver splácať po 84,87 eur mesačne v 59-ich splátkach, ktoré boli splatné vždy k 20-temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.6.2009 a konečná splatnosť úveru bola 20.4.2014. Keďže žalovaný svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu v súlade s VOP (bod 7.6.1.) využil svoje oprávnenie a k 2.9.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, teda zosplatnenie aj zvyšku úveru predstavuje sankciu, uplatnením ktorej stráca dlžník veriteľom poskytnutý benefit, spočívajúci v možnosti splácať finančné prostriedky z úverového vzťahu v splátkach a je povinný aj zvyšok úveru, ktorý by inak pri riadnom plnení svojich povinností ešte nebol splatný, pri mimoriadnej splatnosti okamžite zaplatiť veriteľovi. Tzn., že sa okamžite zosplatní dovtedy nesplatná časť nároku a od toho okamihu aj začne plynúť premlčacia doba na uplatnenie uvedenej sumy zvyšku dovtedy nesplatnej časti úveru. Uvedené však nič nemení na plynutí premlčacej doby jednotlivých splátok úveru, ktorých splatnosť nastala ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, u ktorých premlčacia doba začala plynúť od zročnosti jednotlivých splátok. Keďže v danej veci bola žaloba podaná dňa 13.7.2015, možno konštatovať, že všetky splátky úveru, ktorých splatnosť nastala pred 13.7.2012, sú už pri trojročnej premlčacej dobe ( § 101 OZ) premlčané. S poukazom na vyššie uvedené, v danej veci boli ku dňu podania žaloby premlčané všetky úverové splátky splatné v období od 20.6.2009 do 20.6.2012, teda bolo premlčaných 37 splátok á 84,87 eur, čo predstavuje dovtedy splatnú sumu 3.140,19 eur ( 37 x 84,87 eur), ktorá je teda už premlčaná, a na ktoré premlčanie je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Zvyšných 22 dohodnutých splátok, ktorých splatnosť nastala po 13.7.2012 (aj vrátane tých mimoriadne zosplatnených po 2.9.2013) á 84,87 eur teda ešte nebolo premlčaných. Teda nie je premlčaná časť dlžnej sumy vo výške 1.867,14 eur ( 22 x 84,87 eur). Keďže z celkového dlhu žalovaného 2.169,81 eur nie je premlčaná len suma 1.867,14 eur a zvyšná časť dlhu žalovaného je
už premlčaná, na ktoré premlčanie je súd povinný prihliadať ex offo, súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto dlžnej nepremlčanej sumy vo výške 1.867,14 eur. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, súd ho v zmysle § 517 ods.2 OZ zaviazal aj na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od uplatneného dátumu od 26.9.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Za nedôvodný považoval súd uplatnený úrok 15,60 % ročne zo sumy 3.450,85 eur od 26.9.2014 do zaplatenia, pretože dojednaný zmluvný úrok 15,60 % ročne z úveru už bol jednak zahrnutý do jednotlivých dohodnutých splátok úveru pri dohodnutej výške celkových nákladov spojených s úverom, s ktorým súd kalkuloval pri zisťovaní výšky dlhu žalovaného z úverového vzťahu, a jednak z dôvodu, že pri úverovom vzťahu má veriteľ nárok na dojednané zmluvné úroky len do dojednanej doby splatnosti a nie až do prípadného neskoršieho zaplatenia, ako je tomu pri zákonných úrokoch z omeškania. Úrok predstavuje akoby odplatu za to, že veriteľ sa vzdal práva nakladať so svojimi finančnými prostriedkami a umožnil ich užívanie dlžníkom, ktorý úver postupne spláca v splátkach. Úrok je teda logicky viazaný na účel úverového vzťahu, teda zmluvné užívanie finančných prostriedkov dlžníkom. V prípade, že dlžník svoj dlh nevráti v čase splatnosti, po splatnosti nastupuje zákonná sankcia za omeškanie s plnením peňažného dlhu, ktorou sú úroky z omeškania. Tento istý princíp platí i pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, kedy sa úver stáva splatným ku dňu, ku ktorému využil veriteľ právo zosplatniť celý úver. V danej veci sa celý úver stal vyhlásením mimoriadnej splatnosti splatným dňa 2.9.2013. Teda žalobca nemá nárok požadovať popri istine okrem zákonných úrokov z omeškania aj zmluvné úroky za obdobie od splatnosti až do zaplatenia. Preto súd žalobu aj v tejto časti žalovaného príslušenstva zamietol ako nedôvodnú. 4. V danej veci žalobca žaloval o zaplatenie sumy 5.618,37 eur s príslušenstvom a priznaná mu bola suma 1.867,14 eur. Teda žaloba bola vo väčšej časti zamietnutá. Úspech žalobcu na spore predstavoval len 33,23 % a jeho neúspech 66,77 %. Teda v danom spore bol úspešnejší žalovaný, ktorému by prináležala náhrada trov konania vo výške 33,50 % ( jeho úspech 66,77 % - úspech žalobcu 33,23 %). Keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva (§ 255, ods. 1,2, § 262 ods.1, 2 CSP). 5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v časti, ktorou bol zamietnutý ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sume 213,64 eur, ktorý uplatňoval za obdobie do 25.09.2014 (časť výroku II.), namietajúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a tiež v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. ( nesprávne právne posúdenie veci), navrhoval odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia, a to tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu 8% úrok z omeškania, ktorý vyčíslil za obdobie do 25.9.2014 na sumu 213,64 eur, ako aj nahradiť mu trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo sumy 1.867,14 eur od 26.09.2014 pričom napriek tomu, že dospel k záveru, že aj pred týmto dátumom bol žalovaný v omeškaní, právo na úrok z omeškania za obdobie do 25.09.2014, ktorý bol uplatnený žalobou v rámci celkovej žalovanej sumy 5.618,37 eur mu nepriznal. Táto žalovaná suma je celkovým dlhom žalovaného ku dňu 25.09.2014, pričom pozostáva z istiny 3.450,85 eur a príslušenstva vo výške 2.167,52 eur. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Príslušenstvo bolo bližšie špecifikované na pojednávaní dňa 28.09.2016 tak, že na úroky z omeškania do dňa 25.09.2014 pripadá suma 720,37 eur. V rámci žalovanej sumy teda jednoznačne uplatnil aj právo na úrok z omeškania za obdobie predchádzajúce dňu 26.09.2014. Ak aj pripustí správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní splátok úveru, ktorých splatnosť nastala do 20.06.2012 súd prvej inštancie mu mal priznať právo na úrok z omeškania z jednotlivých splátok splatných po 20.06.2012, ako aj zo sumy 1.867,14 eur po vyhlásení predčasnej splatnosti, do 25.09.2014, v celkovej výške 213,64 eur. Z odôvodnenia nie je zistiteľné, z akého dôvodu tento úrok žalobcovi priznaný nebol napriek tomu, že bol uplatnený. 6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu. 7. Od 1. júla 2016 ( pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 8. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie už za účinnosti Civilného sporového poriadku. 9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“ ), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016 rekodifikoval doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - ktorou zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 8 % úroku z omeškania vo výške 213,64
eur (v rozsahu napadnutom odvolaním) za obdobie do 25.09.2014 (časť výroku II.), a v súvisiacom výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania (III.) je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej zamietajúcej časti (časť výroku II. nad rámec zamietnutia úroku z omeškania do 25.09.2014) a tiež vo vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže v týchto častiach odvolaním tento dotknutý nebol, teda vo vzťahu k nim nenastal suspenzívny účinok odvolania. 10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, tiež či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces . 11. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody pre ktoré nebolo vyhovené čiastočne nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, je pre túto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní zamietajúceho výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. 12. V posudzovanej veci žalobca uplatňoval žalobou nárok na zaplatenie sumy 5.618,37 eur, 15,60% úroku zo sumy 3.450,85 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.450,85 eur od 26.09.2014 do zaplatenia s tým, že špecifikoval, že uplatňovaná suma 5.618,37 eur pozostáva z istiny (nezaplatených splátok úveru vo výške 3.450,85 eur) a príslušenstva tvoriaceho riadny úrok a úrok z omeškania spolu vo výške 2.167,52 eur. Na pojednávaní dňa 28.9.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu príslušenstvo vo výške 2.167,52 eur špecifikoval tak, že je zložené zo sumy 720,37 eur, ktorá predstavuje 8 % ročný úrok z omeškania vypočítaný z istiny 3.450,85 eur od 12.11.2011 do 25.9.2014 a sumy 1.447,15 eur, predstavujúcej zmluvný úrok vypočítaný od 12.09.2011 do 25.9.2014. Zatiaľ čo z odôvodnenia vyplývajú dôvody, pre ktoré bol zamietnutý nárok na zaplatenie sumy 1.447,15 eur predstavujúcej zmluvný úrok vypočítaný od 12.9.2011 do 25.9.2014, v ktorej časti žalobca zamietnutie tohto nároku odvolaním ani nenapádal, dôvody pre ktoré bol zamietnutý jeho nárok na zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania od 12.11.2011 do 25.9.2014 napriek zisteniu, že žalovaný neuhrádzal splátky už pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému došlo dňa 2.9.2013 ( pričom ako nepremlčané vyhodnotil splátky splatné po 13.7.2012) zistiť nemožno, tieto v rozhodnutí vo vzťahu k tomuto nároku absentujú, v dôsledku čoho nie je možné rozhodnutie v tejto jeho časti z hľadiska vecnej správnosti podrobiť odvolaciemu prieskumu. 13. Keďže vzhľadom k vyššie uvedenému, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP správne, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - ktorou zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 8 % úroku z omeškania v sume 213,64 eur za obdobie do 25.09.2014 (časť výroku II. v rozsahu vymedzenom odvolaním) a v nadväzujúcej časti o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP., pričom sa ďalšími dôvodmi odvolania nezaoberal. 14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP. 15. Súd prvej inštancie po vrátení veci preskúma dotknutý uplatnený nárok žalobcu a o tomto opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho rozhodnutia v dotknutej časti tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. 16. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).