Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cbi-191-2011.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cbi/191/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom správcovskej kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, právne zastúpenie: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: G.Á. G. o určenie neúčinnosti právneho úkonu
rozhodol:
I. Súd žalobný návrh žalobcu zo dňa 12.10.2011 o d m i e t a .
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V žalobnom návrhu, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 19.10.2011 žalobca uviedol, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu PDSI, Poľná 1, 811 08 Bratislava a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní č. k. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011.
2. Žalovaný bol na základe svojho finančného vkladu odovzdaného úpadcovi jeho veriteľom. Úpadca sa následne dostal do finančných problémov v dôsledku čoho nebol schopný splniť svoje splatné záväzky. V tejto situácii pohľadávku žalovaného uspokojil prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovanú ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi.
3. Napadnutý úkon - uspokojenie pohľadávky žalovaného - bol urobený v čase, kedy už úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje splatné záväzky. Žalobca sa v rámci svojej činnosti stretol s prípadmi, keď ani pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné už v polovici roka 2009, neboli ku dňu podania žalobného návrhu uhradené a museli byť prihlásené do konkurzu, pričom pohľadávka žalovaného bola uspokojená vyššie uvedeným spôsobom pred inými už splatnými pohľadávkami. 4. Žalobca sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, ktorým je uspokojenie pohľadávky žalovaného. Plnenie jednotlivým členom družstva zo strany úpadcu bolo poskytované vždy peňažnými prostriedkami, a to z titulu výplaty zmenky, vyrovnacieho podielu na základe skončenia členstva člena družstva alebo vyrovnacieho podielu na základe zníženia členského vkladu člena družstva. Konkrétny spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného ako člena družstva vyplýva u účtovných záznamov úpadcu, pričom z tohto dôvodu bol žalovaný príjemcom finančných prostriedkov od úpadcu.
5. Žalobca má za to, že návrh na určenie neúčinnosti uspokojenia pohľadávky je dôvodný, nakoľko napadnutý úkon bol urobený v zákonom predpokladanom období. Tento úkon neodôvodnene zvýhodnil žalovanú ako veriteľa úpadcu oproti iným jeho veriteľom tým, že hoci pohľadávky iných veriteľov boli splatné skôr, ako pohľadávka žalovanej, tieto neboli uspokojené, pohľadávka žalovanej však uspokojená bola vyššie uvedeným spôsobom. Týmto úkonom takisto došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu v tom smere, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na uspokojenie žalovanej by za iných okolností
mohli byť použité na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu. Žalobca na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby súd vydal rozsudok tohto znenia: I. Právny úkon úpadcu - uspokojenie pohľadávky žalovanej - je voči veriteľom úpadcu prihláseným do konkurzu, neúčinný. II. Žalovaná je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám žalobcu sumu, ktorá je evidovaná v účtovníctve úpadcu. III. Žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
6. Súd vyzval žalobcu dňa 29.10.2013, aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy doložil do súdneho spisu presne špecifikované dôkazy, ktoré požaduje vyžiadať z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ - 153/2010 vedenom na Prezídiu PZ Národnej kriminálnej agentúry. Súd žiadal, aby žalobca označil dôkazy, na ktoré vo vyšetrovacom spise poukazuje. Mailovým podaním zo dňa 28.11.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2013 požiadal žalobca súd o predĺženie lehoty na odpoveď na výzvu o 30 dní.
7. Uznesením sp. zn. 6 Cbi/191/2011 - 17 zo dňa 10.09.215 tunajší súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia pod následkom odmietnutia podania, odstránil vady návrhu na začatie konania doručenom súdu dňa 19.10.2011 v tom, že: a) doplní dátum narodenia žalovanej, b) bydlisko žalovanej, c) v rámci opisu skutkového stavu špecifikuje pohľadávku žalovanej, ktorú mal úpadca uspokojiť prednostne pred inými veriteľmi, d) návrh neobsahuje jasný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, nakoľko nie je zrejmé, aký úkon úpadcu, resp. uspokojenie ktorej pohľadávky žalovanej má súd určiť za neúčinné voči konkurzným veriteľom ako aj nie je zrejmé akú sumu žiada žalobca zaplatiť od žalovanej do konkurznej podstaty. Mailovým podaním zo dňa 24.03.2017 požiadal správca úpadcu o predĺženie lehoty o 60 dní, vzhľadom na to, že dokladmi fyzicky nedisponuje. Žalobca sa po dobu dvoch rokov k vyššie uvedenému uzneseniu nevyjadril a vady návrhu neodstránil.
8. Súd prvej inštancie uvádza, že žalobca sa v texte žaloby obmedzil iba na všeobecné a nepreukázané tvrdenia, keď ako dôkaz k žalobe navrhuje „účtovné záznamy úpadcu“, ktoré bližšie nešpecifikuje a navyše ani k žalobe nepripája, čím si podľa názoru súdu, okrem bremena tvrdenia nesplnil ani dôkaznú povinnosť. Žalobca bližšie nevysvetlil a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa v danom prípade jednalo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného vo vzťahu k iným veriteľom či ich ukrátenie. Súd má za to, že pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že úpadca neopodstatnene plnil tomu - ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky svojim veriteľom v zákonom stanovenom období pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Podľa súdu nie sú v danej veci naplnené podmienky pre odporovanie § 59 a § 60 ZKR, ktoré by zakladali predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, preto žalovaný žiada súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
9. Správca je povinný konať vždy s odbornou starostlivosťou, a to o to skôr, že s porušením tejto povinnosti spája zákon o konkurze a reštrukturalizácii sankcie a iné vážne následky.
10. Súd zistil nasledovný stav veci: Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava.
11. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta ZKR „právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
12. Podľa ust. § 57 ods. 2, prvá veta ZKR „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.“
13. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR „odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“
14. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR „zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú ak vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom.“
15. Podľa ust. § 59 ods. 3 ZKR „zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
16. Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR „ odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“
17. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR „odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.“
18. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR „ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
19. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR „odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“
20. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, cit.: „spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“
21. Podľa ust. § 9 ods. 3 ZKR „kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“
22. Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka „blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
23. Podľa ust. § 117 Občianskeho zákonníka „stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.“
24. Z vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednoznačne, že zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať len za predpokladu, že spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Takéto právne úkony musia byť urobené zo zákona počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, počas troch rokov len vtedy, ak boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.
25. Súd má za preukázané, že žalovaný nie je osobou a nemožno ju ani považovať za osobu spriaznenú s dlžníkom (úpadcom), naviac žalobca túto skutočnosť ani netvrdí. Odporovať teda v zmysle tohto ustanovenia je možné len tie právne úkony, ktoré boli uskutočnené v lehote jedného roka pred začatím
konkurzného konania a úpadok nemožno prezumovať. Tu je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, alebo tvrdenie, ktorým by svoje tvrdenie potvrdil.
26. Súd preto uvádza, že nie sú dané predpoklady na odporovanie právnym úkonom titulom zvýhodňujúcich právnych úkonov.
27. Čo sa týka ukracujúceho právneho úkonu, ak dlžník ukrátil svojich veriteľov a preukáže sa mu súčasne úmysel veriteľov ukrátiť, pričom tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy, odporovať možno úspešne i takýto právny úkon. Obdobne pokiaľ bol takýto právny úkon uskutočnený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí domnienka existencie úmyslu ukrátiť veriteľov, ktorú je možné vyvrátiť preukázaním opaku. Takýmto právnym úkonom možno zo zákona odporovať ak boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
28. Tu je tiež potrebné uviesť, že žalovaná nie je osobou spriaznenou s úpadcom a žalobca túto skutočnosť ani netvrdí. Žalobca v tomto konaní úmysel dlžníka ani jeho vedomosť žalovanej o tomto úmysle ničím nepreukázal, preto žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.
29. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že PDSI (úpadca) prednostne uspokojilo žalovanú pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr. Pohľadávky, ktoré mali byť žalovanej vyplatené, nie sú žalobcom presne špecifikované. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný vkladal za účelom zhodnotenie jeho vlastné finančné prostriedky úpadcovi a skutočnosť, že sa PDSI (úpadca) dostal do finančných problémov a nebol schopný plniť si svoje záväzky voči svojim členom nemôže byť na ťarchu žalovanej!
30. Žalobca bližšie nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa v danom prípade jednalo o neodôvodnené zvýhodnenie žalovanej vo vzťahu k iným veriteľom či ich ukrátenie.
31. Tu súd poukazuje na ust. § 132 odsek 1 CSP, kedy v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
32. Podľa ust. § 132 odsek 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
33. S poukazom na § 129 odsek 3 CSP žalobca podanie (žalobný návrh) nedoplnil. Poučovaciu povinnosť súdu podľa CSP nemožno vykladať tak, že by mal súd účastníkov poučovať o hmotnom práve, pretože v takomto prípade sa už jednalo o „radu účastníkovi“ ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný. Žalobca nedodržal ani lehotu súdu na odstránenie vád podania, požiadal o predĺženie lehoty súdu na 30 dní, pričom ani v tejto lehote vady žalobného návrhu neodstránil.
34. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
35. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
36. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
37. Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
38. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
39. Podľa § 129 odsek 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, to neplatí ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
40. Súd má za to, že žalobný návrh je nejasný a neúplný, v návrhu chýbajú tieto náležitosti: presné označenie žalovanej jej menom, priezviskom a rodným číslom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, podrobnejšie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalobný návrh, tak ako je to už vyššie uvedené, označenie listinných dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, ako aj ich prípadné pripojenie k návrhu; presná špecifikácia, čoho sa žalobca domáha žalobným návrhom presne citovať, ako má súd rozhodnúť vo výroku žaloby.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko vady návrhu sú takého charakteru, že neumožňujú jeho prejednanie, pretože procesnoprávnymi podmienkami konania sú všeobecné náležitosti podania účastníka konania podľa § 127 CSP, osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP. Žalobca podal žalobný návrh na súd v roku 2011, uznesením 6 Cbi 191/2011 - 17 zo dňa 10.09.2015 (teda pred dvomi rokmi!) bol súdom vyzvaný na odstránenie vád žalobného návrhu. Keďže žalobca vady návrhu neodstránil, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v bode I.
42. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd poukazuje na to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že práve takýmto právnym úkonom došlo k zvýhodneniu žalovanej, resp. k ukráteniu ostatných veriteľov, resp. k naplneniu znakov vyžadovaných na úspešné odporovanie právnemu úkonu ( či už ako ukracujúceho právneho úkonu alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu ) navyše žalobca nešpecifikoval akým právnym úkonom malo dôjsť k zvýhodneniu/ukráteniu. Skutočnosť, že sa úpadca dostal do finančných problémov v dôsledku čoho nebol schopný splniť svoje splatné záväzky a v tejto situácii pohľadávku žalovanej uspokojil prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovanú ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vzhľadom na vyššie uvedené, naviac nebol schopný v žalobe ani len špecifikovať výšku zvýhodnenej pohľadávky žalovanej.
43. Keďže podmienky pre odporovanie podľa § 59 a 60 ZKR, ktoré by zakladali predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu nie sú naplnené, súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).